2Sfk/7/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom: Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35918519, právne zastúpeného: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom: Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47237325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/49/2020-125, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/49/2020-125 zo 6. novembra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „OSP“). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 1S/53/2014-70 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 1 podľa § 250c ods. 1 OSP a rozsudkom č. k. 1S/53/2014-106 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozhodnutie žalovaného č. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 1Sžf/58/2016 z 8. júna 2017 (ďalej len „rozsudok NS SR“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. 5. Správca dane rozhodnutím č. 100629620/2019 z 13. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 2“) vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku žalobcovi úrok z omeškania vo výške 2.338,50 eur za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie október 2009 od 6. februára 2014 do 1. decembra 2017; do dňa použitia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. 6. Žalobca aj v tomto prípade podal voči rozhodnutiu správcu dane č. 2 odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101904693/2019 z 8. augusta 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku tak, že zrušil rozhodnutie správcu dane č. 2 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) vydalo rozhodnutie č. MF/018514/2019-77 zo 7. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie MF SR“), ktorým v mimo odvolacom konaní podľa § 77 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie žalovaného č. 2 zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. 8. Žalovaný rozhodnutím č. 102837240/2019 z 10. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 3“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 2. Z odôvodnenia vyplynulo, že správca dane vyrubil úrok z omeškania v súlade s platnými predpismi. Ak bolo právoplatné rozhodnutie vo veci samej, odkladný účinok priznaný uznesením krajského súdu zanikol. Rozsudkom NS SR bola žaloba žalobcu zamietnutá, preto správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku aj za dni trvania odkladného účinku.

9. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného č. 3 správnu žalobu z dôvodov, že boli porušené zásady správneho trestania a správneho konania, rozhodnutie žalovaného č. 3 trpelo vadou nepreskúmateľnosti, žalovaný vec nesprávne právne posúdil a vydal sankciu, hoci právo na jej uloženie zaniklo. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 3 spolu s rozhodnutím MF SR. 10. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/49/2020-125 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 3 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd mal za to, že rozhodnutie žalovaného č. 3 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pozornosť upriamil, že ide o vec, ktorá nie je predmetom ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, preto dospel k odlišnému právnemu posúdeniu veci, než je právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) vo veci sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024. Stotožnil sa pritom s odlišným stanoviskom sudkyne JUDr. Anity Filovej pripojeným k rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024, v ktorom táto vyjadrila svoje presvedčenie, že v prípade, ak súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, došlo k zmrazeniu jeho účinkov a ani po zamietnutí správnej žaloby nie je možné žalovanému priznať nárok na úrok z omeškania za obdobie, kedy bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci. 11. Správny súd zdôraznil potrebu rešpektovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, a to i s ohľadom na absenciu zákonnej úpravy následkov priznaného odkladného účinku v daňovom poriadku. V tomto kontexte poukázal i na zásadu in dubio mitius, ktorá orgánom verejnej moci prikazuje v situácii nejednoznačnosti právnej normy, ktorá objektívne ponúka viac možných výkladových variant, vychádzať z výkladovej varianty v prospech adresáta právnej normy, v tomto prípade v prospech daňového subjektu. Vo vzťahu k charakteru odkladu vykonateľnosti aplikoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019, na ktorom demonštroval, že účelom tohto inštitútu je minimalizovať škodlivé následky, teda zásah do práv a oprávnených záujmov daňového subjektu. Podľa názoru správneho súdu nebolo možné akceptovať prístup, pri ktorom by v konečnom dôsledku došlo k zhoršeniu postavenia daňového subjektu z dôvodu, že uplatnil svoje ústavné právo na súdnu ochranu.

12. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP; žalovaný mal za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť v zásade postavil na tom, že citoval ustanovenia rozsudku správneho súdu sp. zn. BA-2S/48/2020 - 135 v obdobnej veci s rovnakým žalobcom, ktorým správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol, a to práve na základe aplikácie rozsudku sp. zn. 3Sfk/ 96/2022 z 27. februára 2024. Poukázal na to, že sa v ňom uvedeným právnym posúdením stotožňuje a správny súd k nemu mal dospieť aj v predmetnej veci. 13. Žalovaný okrem toho správnemu súdu vytkol nesprávnu aplikáciu rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžfk/15/2016 zo 17. apríla 2019, keďže jeho predmetom bol vyrubený rozdiel na DPH a nie úrok z omeškania za nezaplatenie DPH, za použitia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, nie daňového poriadku.

Rozsudok

správneho súdu žalovaný označil za nesprávny, v rozpore so základným princípom konania ustanoveného v § 5 ods. 3 SSP, podľa ktorého súd pri rozhodovaní má dbať na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 14. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň poukázal na to, že závery rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024 nie sú pre správny súd právne záväzné, pretože nejde o ustálenú rozhodovaciu prax. Rovnako ako správny súd, aj žalobca sa priklonil k odlišnému stanovisku sudkyne JUDr. Anity Filovej s vyzdvihnutím toho, že súdy sa majú vyhýbať formalistickej interpretácii zákonov. Uviedol tiež, že účelom odkladu vykonateľnosti je to, aby správny súd zabránil akýmkoľvek právnym následkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v § 250c ods. 1 druhá veta OSP. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplývalo, a zo žiadneho ustanovenia SSP ani dnes nevyplýva, že by nevyhovením správnej žalobe nastal právny stav od počiatku rušiaci všetky účinky odloženia vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V následnom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu činnosť Správneho súdu v Bratislave v obdobných veciach a z dôvodu záverov vyjadrených v týchto rozhodnutiach dal na zváženie postúpenie veci veľkému senátu v súlade s § 22 ods. 1 písm. a) SSP.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.

Predmetné ustanovenie upravovalo, že žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale na žiadosť účastníka konania môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma.

21. Pre výklad pojmu „vykonateľnosť“ sa možno oprieť aj o právnu literatúru, podľa ktorej je vykonateľnosť treba chápať, či už ako procesnú vlastnosť rozhodnutia alebo jeho účinok, spôsobujúce vynútenie podrobenia sa rozhodnutiu vtedy, keď ten, kto bol rozhodnutím zaviazaný plniť, nesplní dobrovoľne. Vykonateľnosť však nie je súčasťou právoplatnosti, ale len jej zákonným následkom (porovnaj BABČÁK, Vladimír. Daňové právo Slovenskej republiky. Ružomberok:

V prípade, ak neplní, nastupuje výkon rozhodnutia na základe priameho donútenia; do tohto času ide len o donútenie nepriame (podobne OTTOVÁ, Eva. Teória práva. Šamorín: Heuréka, 2010, s. 303). 22. V konklúzii uvedeného teda odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy bude znamenať dočasnú ochranu pred faktickou realizáciou rozhodnutia orgánu verejnej správy, až kým správny súd nerozhodne vo veci samej. Vykonateľnosť preto v danom kontexte možno pomenovať aj ako exekúciu, ktorá (nie vždy) nadväzuje na právoplatnosť rozhodnutia.

Odklad vykonateľnosti suspenduje iba vymáhateľnosť rozhodnutia a tvorí procesnú prekážku pre exekučné konanie. 24. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaný v bode 25. tohto rozsudku potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 481/2025-67:

25. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že v prípade vyššie citovaných rozhodnutí bola skutková situácia odlišná, pretože dotknutá spoločnosť dlžnú sumu pred odložením vykonateľnosti uhradila. Následne sa domáhala vrátenia tejto sumy z titulu, že zaplatením dlžnej sumy a následným odložením vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia jej vznikol preplatok na odvode vo výške dlžnej sumy. Je však potrebné povedať, že úvahy o inštitúte odkladu vykonateľnosti podľa § 250c OSP sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci, vzhľadom na ich všeobecnú uplatniteľnosť, nesúvisiac so špecifickými okolnosťami dotknutej veci.

Dôkazom tejto premisy, v rovine ilustrácie, je napríklad aj aktuálna úprava dovolacieho konania v § 444 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“). Podľa ods. 1 tohto ustanovenia má dovolací súd oprávnenie rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, podľa ods. 2 zas o odklade jeho právoplatnosti. Zhodne je na tom i úprava konania o žalobe na obnovu konania, kde je v § 412 ods. 1 CSP ustanovená možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodnutia a samostatne v ods. 2 je upravená možnosť odložiť jeho právoplatnosť.

28. Podľa § 464 ods. 1 SSP kasačný súd môže o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, v odôvodnení svojho rozhodnutia na toto obdobné rozhodnutie poukázať, s uvedením jeho prevzatej časti. Vzhľadom na existenciu rozsudku sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. februára 2024, v ktorom sa kasačný súd vysporiadal za podobného skutkového stavu a za účasti rovnakých účastníkov konania s otázkou časového aspektu vyrubenia úroku z omeškania za predpokladu existencie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti, kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku a cituje z neho nasledovné: „51. V predmetnej veci je podstatné, že rozdiel dane je vyrubený rozhodnutím správcu dane (§ 68 ods. 4 písm. a) a ods. 5 daňového poriadku), resp. momentom jeho právoplatnosti (§ 63 ods. 9 daňového poriadku). Vo výroku vyrubovacieho rozhodnutia správca dane určuje aj lehotu splatnosti vyrubovaného rozdielu dane - 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d) a ods. 4 daňového poriadku).

52. Kasačný súd, aj v nadväznosti na vyššie uvedené východiská a význam odkladu vykonateľnosti, zdôrazňuje, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane (na existenciu pohľadávky a právnej povinnosti platiť) a ani na jej splatnosť. Priznaním odkladu vykonateľnosti sa pozastavuje vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia, a teda oprávnenie orgánov verejnej moci takéto rozhodnutie autoritatívne/mocensky vynucovať - vykonávať. Správca dane tak nemôže počas súdneho konania, v ktorom bol priznaný odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP, pristúpiť k výkonu spochybneného rozhodnutia a ani k okamžitému ukladaniu sankcii za jeho neplnenie (priebežné vyrubovanie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku), ktorými by fakticky vynucoval plnenia rozhodnutia s odloženou vykonateľnosťou. Priznanie odkladu vykonateľnosti však nezakladá právo neplatiť, ako sa mylne domnieva správny súd. Nepozastavuje teda existenciu pohľadávky a ani jej splatnosť, čo sú rozhodujúce skutočnosti pre vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Preto aj počas

A to aj v prípade, ak ide o plynutie času počas vedenia neúspešného súdneho konania. Keďže vyrubenie úroku z omeškania v prípade, ak bol voči vyrubovaciemu rozhodnutiu priznaný odklad vykonateľnosti, nastupuje až po neúspešnom ukončení súdneho konania, kasačný súd vo vzťahu k určovaniu jeho výšky (odo dňa splatnosti vyrubenej pohľadávky do dňa plnenia) nepovažuje tento následok za okamžitý následok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorý by mal byť v dôsledku odkladu vykonateľnosti definitívne nielen odložený (do konca súdneho konania), ale de facto aj zrušený - odpustenie úrokov z omeškania za celú dobu súdneho konania. A to napriek neúspechu žalobkyne v súdnom konaní, teda v prípade nedôvodnosti jej žaloby.“

Nemožno pritom opomínať žalobcov procesný neúspech v konaní vo veci samej. Tento svedčí v prospech racionality a v konečnom dôsledku i spravodlivosti kasačným súdom prijatého záveru. Úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku preto má byť vyrubený aj za dobu neplnenia daňovej povinnosti počas trvania odkladu vykonateľnosti.

31. Odkladom vykonateľnosti síce bolo dočasne znemožnené žalovanému účinne vymáhať splatnú pohľadávku, táto pohľadávka však aj naďalej existovala a žalobca ju počas súdneho konania mohol uhradiť. V tejto súvislosti je žiadúce povedať, že si žalobca už v čase vydania uznesenia krajského súdu o odklade vykonateľnosti musel byť vedomý uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie, čím sa dostal do omeškania. Rovnako si musel byť vedomý právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. 3, keď voči nemu podal správnu žalobu.

33. Vzhľadom k dôvodnosti kasačnej sťažnosti, pretože rozsudok správneho súdu vychádza, v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, z nesprávneho právneho posúdenia veci, kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

. .), ak senát kasačného súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí kasačného súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

35. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie (...). Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako dôvodnú, rozhodol podľa predmetného ustanovenia tak, že napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 36. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Kasačný súd preto o?nároku na náhradu trov kasačného konania nerozhodoval. Správny súd tak rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 37. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. So zreteľom na citované ustanovenia, v ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu meritórne preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 3 v rozsahu ostatných žalobných bodov, s ktorými sa vysporiada. V rozsahu žalobného bodu venujúcemu sa právnej otázke riešenej v tomto rozsudku je správny súd viazaný v ňom vyjadreným právnym názorom. 38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. februára 2026