2Sfk/72/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200736.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/55/2019
- IČS
- 8019200736
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Fifty-Fifty, s.r.o., so sídlom: Strojnícka 18, 080 01 Prešov, IČO: 36479861, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík - advokát, so sídlom: Gelnická 33, 040 11 Košice, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2967, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/55/2019-74 z 21. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101089056/2019 z 9. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 1“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 4.254,76 € za zdaňovacie obdobie jún 2013. Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 4.254,76 € a vyrubil daň v sume 126,44 €. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 1 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189177/2019 z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 1 potvrdil.
3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101089269/2019 z 9. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 2“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 6.611,22 € za zdaňovacie obdobie júl 2013. Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 577,99 € a vyrubil daň v sume 6.033,23 €. 4. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 2 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189238/2019 z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 2 potvrdil. 5. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101093405/2019 z 9. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 3“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2.444,58 € za zdaňovacie obdobie august 2013. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 3 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189291/2019 z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 3“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 3 potvrdil. 6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101095565/2019 z 10. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 4“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 4.269,33 € za zdaňovacie obdobie október 2013. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 4 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189344/2019 z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 4“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 3 potvrdil. 7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101096386/2019 z 10. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 5“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 8.481,52 € za zdaňovacie obdobie november 2013. Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 7.140,79 € a vyrubil daň v sume 1.340,73 €. 8. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 5 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189408/2019 z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 5“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 5 potvrdil. 9. Dôvodom pre vydanie predmetných rozhodnutí bolo, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného oslobodenia od dane. Podľa názoru orgánov verejnej správy žalobca nepreukázal dodanie tovaru (drogistický tovar) odberateľovi PA TEAM CONSULTING Kft. do iného členského štátu - Maďarska. Nebola preukázaná skutočná preprava tovaru, čím došlo k porušeniu § 43 odsek 1, 5 zákona č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“).
II. Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal voči rozhodnutiam žalovaného č. 1-5 všeobecné správne žaloby na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“). Namietal v nich, že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, skutkový stav, ktorý vzala verejná správa za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutia žalovaného č. 1-5, prípadne aj rozhodnutia správcu dane č. 1-5, zrušil a jednotlivé veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 11. Správny súd podľa § 65 ods. 1 SSP spojil jednotlivé veci dovtedy vedené pod sp. zn. 6S/55/2019, 6S/56/2019, 6S/57/2019, 6S/58/2019. 6S/59/2019 na spoločné konanie. Vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 6S/55/2019.
12. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/55/2019-74 z 21. apríla 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) všeobecné správne žaloby podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodné zamietol. V posúdení okrem iného uviedol: · odberateľ PA Team Consulting Kft. nepriznal nadobudnutie tovaru od slovenského platiteľa (žalobcu) a prepravca nepotvrdil, že tovar opustil územie Slovenska. Celý obchodný vzťah nebol riadne preukázaný; · určujúcou podmienkou na oslobodenie od dane je uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu. Túto skutočnosť je povinný preukázať žalobca. Preprava bola spochybnená viacerými skutočnosťami, napr. používaním vozidiel EČV: N. D. a N. XXX. V CMR predložených žalobcom chýbala vyplnená časť o mieste vykládky tovaru; · odberateľ v daňových priznaniach za obdobia 1Q-3Q/2013 nevykázal žiadne intrakomunitárne obchody so žalobcom. Za obdobie 4Q/2013 daňové priznanie nepodal; · žalobca si nespomenul na mená i priezviská osôb konajúcich za odberateľa. Neoveril si tiež, či tieto osoby majú oprávnenie konať za odberateľa. Tovar bol vydávaný na základe vkladania finančných prostriedkov na účet žalobcu v Prešove; · žalobca nepredložil dôkazy o tom, že odberateľ dodaný tovar žalobcom predal ďalšej spoločnosti v Maďarsku, ktorá ho následne predala ukrajinským osobám; · zástupca odberateľa (M. T.) verbálne obchod potvrdil spôsobom: myslí si, že transakcie uvedené na faktúrach boli reálne, podpis na dokladoch je jeho a myslí si, že tovar bol následne predaný. Nepreukázal to žiadnym dokladom. Navyše v danom čase bol študentom denného štúdia na univerzite v Miskolci.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
13. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutia žalovaného, prípadne aj rozhodnutia správcu dane a vec vráti na ďalšie konanie. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Podľa jeho názoru správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca uviedol. že odôvodnenie rozsudku správneho súdu z väčšej časti obsahuje len prepis administratívneho spisu, opis odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov, reprodukciu žalobných dôvodov a vyjadrenia k žalobe. Správny súd v plnom rozsahu prevzal závery rozhodnutí žalovaného čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia. Vlastná argumentácia, právne posúdenie veci správnym súdom, je v rozsudku veľmi strohá bez toho, aby súd prezentoval vlastné závery ako výsledok konfrontácii záverov žalovaného a námietok žalobcu. Absentuje myšlienkový proces, ktorý by ozrejmoval ako správny súd k svojim záverom dospel. Správny súd tak nenaplnil požiadavky na presvedčivosť odôvodnenia rozsudkov vyplývajúcu z § 139 odseku 2 SSP. Z rozsudku správneho súdu navyše vyplýva zjavná selekcia jednotlivých skutkových zistení. Podľa názoru žalobcu má rozsudok správneho súdu množstvo procesných vád takého charakteru, že súdne konanie ako celok bolo nespravodlivé. A preto aj jeho výsledok s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci je nespravodlivý. Rozsudok správneho súdu nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúce odôvodnený. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 17.
So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 18.
Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 19. Správny súd vlastné posúdenie uviedol v bodoch 103-177 rozsudku. V tomto posúdení sa detailne zaoberá dôvodmi, pre ktoré vec vyhodnotil v súlade s výrokom. Správny súd poukazuje na viaceré nezrovnalosti, pre ktoré sa stotožnil so závermi orgánov verejnej správy.
20. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov.
Z predmetného ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý bol povinný preukázať podmienky pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (porovnaj Rybánsky Ľ., komentár k zákonu o DPH, https://www.aspi.sk/ products/lawText/13/40000/1/2#pa_43).
21. Z § 43 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že jednou z takýchto podmienok je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Správny súd sa podrobne venoval skutočnostiam, v dôsledku ktorých bolo toto dodanie spochybnené.
Správny súd sa venoval posúdeniu v rámci prepravy tovaru, ako aj ďalším skutočnostiam týkajúcim sa obchodného vzťahu. Tak ako kasačný súd uvádza v bode 12 tohto rozsudku, správny súd poukázal na viacero skutočností, pre ktoré považoval za potrebné žaloby zamietnuť.
22. Nosná časť kasačnej sťažnosti sa nachádza v bode II. V tejto časti žalobca polemizuje so závermi a názormi správneho súdu. Táto polemika však skôr nasvedčuje tomu, že správny súd odôvodnil svoj rozsudok riadne, ale žalobca sa s jeho závermi nestotožnil.
Pre účely dokazovania je však podstatné, že dôkazné bremeno má v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku žalobca (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/ 7/2015 z 26. januára 2017, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3Sfk/27/2021 z 30. novembra 2022). Napriek tomu správca dane vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré výrazným spôsobom spochybnilo reálne uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok deklarovaných žalobcom. 23.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z predmetného ustanovenia je tak zrejmé, že správca dane vedie dokazovanie až do momentu, kým je na základe ustáleného skutkového stavu možné vo veci rozhodnúť. Dôkazy je pritom potrebné hodnotiť v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Pokiaľ teda správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že boli dostatočne spochybnené obchody medzi žalobcom a odberateľom v rámci intrakomunitárnych dodávok na základe vzájomného vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu. Správca dane a žalovaný tak nemali povinnosť viesť ešte rozsiahlejšie dokazovanie s cieľom podporiť to, čo bolo zistené a ustálené z už dovtedy vykonaného dokazovania. 24.
V kontexte uvedeného neustojí námietka, že správny súd v plnom rozsahu prevzal závery rozhodnutí žalovaného čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia. Z rozsudku správneho súdu vyplýva, že sa správny súd s posúdením orgánmi verejnej správy stotožnil. Je tak prirodzené, že správny súd poukazoval na vykonané dokazovanie a právne závery orgánov verejnej správy. To však neznamená, že by z rozsudku správneho súdu nevyplývalo, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty v napadnutých rozhodnutiach žalovaného č. 1-5). 25.
Z § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 26. Kasačný súd znova zdôrazňuje, že správny súd uviedol pomerne rozsiahle vlastné posúdenie. To, že toto posúdenie sa zhodovalo čo do obsahu s posúdením orgánov verejnej správy nemôže byť vadou rozsudku správneho súdu, pretože správny súd sa s orgánmi verejnej správy stotožnil. Samotná presvedčivosť rozsudku je pritom viazaná na jeho zrozumiteľnosť a logickosť (porovnaj Mazák, J.: Základy občianskeho procesného práva. Iura Edition, Bratislava 2002, s. 299). Všetky tieto atribúty boli naplnené. Z rozsudku správneho súdu je zrejmé, ako sa vysporiadal s vecou v rámci skutkového a právneho posúdenia.
27. So zreteľom na uvedené rozsudkom správneho súdu nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f SSP). Rozsudok správneho súdu jasne prezentuje vlastné posúdenie, vrátane vyhodnotenia skutkových tvrdení a právnych argumentov.
Za predpokladu, že by tento rozsudok nebol riadne odôvodnený, žalobca by nebol schopný v kasačnej sťažnosti (časť II.) polemizovať so závermi a posúdením správneho súdu. Kasačný súd tak s prihliadnutím na všetky popísané skutočnosti vyhodnotil kasačné námietky žalobcu za nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
28. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a nevzhliadol vady, na ktoré by mal prihliadať z vlastnej iniciatívy (uznesenie sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023), rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/ 2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Košiciach. 29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 30. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023