2Sfk/74/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1015200161.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/27/2015
- IČS
- 1015200161
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., so sídlom: Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 46780751, zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, so sídlom: Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3558, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/27/2015-611 zo 4. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 9104404/5/ 3162611/2014 z 2. júla 2014 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) spoločnosti ERS CREDIT spol. s r.o., so sídlom: Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35945346 (zanikla v dôsledku zlúčenia so žalobcom od 16. decembra 2017) nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 10.187,74 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 17.812,26 €. Podľa názoru správcu dane si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 130061, predmet fakturácie: poradenská činnosť pre poskytovanie úverov a pôžičiek od spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. a faktúry č. 13017, predmet fakturácie: spracovanie podkladov na výrobu softvéru pre výpočet úrokov od spoločnosti ERS Systém, spol. s r. o. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/ 1/500763/2014/968 z 13. novembra 2014 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili vec, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v konaní orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/27/2015-537 z 26. mája 2016 (ďalej len „rozsudok správneho súdu č. 1“) podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru správneho súdu v konaní pred správnym orgánom sa vyskytla vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný podal voči tomuto rozsudku odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Sžfk/1/2016-596 z 26. júna 2019 zrušil
rozsudok
správneho súdu č. 1 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s výskytom procesnej vady. Uviedol, že úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude v medziach žaloby prejednať vec, dôsledne sa vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami, posúdiť podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty, znova o žalobe rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. 6. Správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozsudkom č. k. 1S/27/2015-611 zo 4. novembra 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu č. 2“) zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia orgánov verejnej správy trpia vadou nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. Orgány verejnej správy nedostatočne odôvodnili, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy neobsahujú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Odôvodnenia sa obmedzujú najmä na opis skutkového stavu bez odôvodnenia záverov. Z rozhodnutí nie je možné zistiť, na základe akej správnej úvahy správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 3 zákona o DPH. Z odôvodnení rozhodnutí nie je zrejmé, pod ktoré oslobodenie § 39 ods. 1 zákona o DPH spadá predmet fakturácie. Správny súd tiež uviedol, že nebolo z rozhodnutí orgánov verejnej správy zrejmé, prečo predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva. Samotné konštatovanie, že ide o obchody medzi majetkovo a personálne prepojenými osobami nie je postačujúce, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie dane. Správny súd skonštatoval, že absencia predmetných úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
7. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu č. 2 kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu č. 2 tak, že žalobu zamietne. Žalovaný sa nestotožnil s názorom o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Opísal dôvody, pre ktoré dospel v rozhodnutí k deklarovaným záverom. Nesúhlasil, že v jeho rozhodnutí absentujú právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových zistení a toto rozhodnutie je založené na skutočnostiach nezistených v konaní. Navyše tieto skutočnosti ani správny súd sám nedefinuje. 8. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu č. 2. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol v kasačnej sťažnosti rozhodujúce skutočnosti. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, rozsudok správneho súdu č. 2 potvrdil. Tiež navrhol, aby mu kasačný súd priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 12. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Náležitosti odôvodnenia upravuje § 63 od. 5 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 14. Rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane nespĺňajú predmetné požiadavky. Kasačný súd súhlasí so správnym súdom, že v rozhodnutiach absentujú právne závery tak správcu dane ako aj žalovaného. 15. Správca dane na poslednej strane svojho rozhodnutia v jednom odseku (posledný odsek odôvodnenia) uvádza strohé tvrdenie s odkazom na § 39 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca však činnosti uvedené vo faktúrach nepodradil ani pod konkrétne písmeno daného odseku. To urobil až žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti. 16. Rozhodnutie žalovaného v značnej časti smeruje voči odvolacím dôvodom týkajúcim sa daňovej kontroly a protokolu z daňovej kontroly. Napriek skutočnosti, že podľa vyjadrenia žalovaného, žalovaný má preskúmavať rozhodnutie správcu dane a nie protokol (s. 11 rozhodnutia žalovaného), žalovaný vyhodnocuje závery uvedené v rozhodnutí správcu dane len okrajovo. Žalovaný síce na poslednej strane rozhodnutia uvádza, že sa správca dane vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami. Uvedené bližšie nekonkretizuje a nedopĺňa.
17. Nad rámec toho uvádza napríklad na s. 14, že z predložených dokladov je evidentné obchodovanie žalobcu s prepojenými osobami. Nešpecifikuje však, aké doklady má na mysli a rovnako predmetné skutočnosti nevyplývajú z rozhodnutia správcu dane. Žalovaný na poslednej strane rozhodnutia konštatuje možné zneužitie práva. O zneužití práva pritom nie je v rozhodnutí správcu dane ani zmienka a žalovaný tieto svoje úvahy vôbec bližšie nekonkretizuje. 18. Predmetný typ vád robí rozhodnutia orgánov verejnej správy v nazeraní na ne ako na spoločný výsledok daňového konania vo vzťahu k účastníkovi nepreskúmateľnými. V zmysle § 74 ods. 2, 3 daňového poriadku odvolací orgán má povinnosť prihliadnuť na nové skutočnosti, ktoré vyjdú najavo a právomoc vykonať vlastné dokazovanie. Tieto skutočnosti však musia byť v rozhodnutí žalovaného riadne zachytené. 19. Je v rozpore s právom chránenými záujmami daňových subjektov (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), pokiaľ žalovaný konštatuje skutočnosť nad rámec uvedenú v rozhodnutí správcu dane a nijakým spôsobom ju hlbšie neodôvodní. V daňovom konaní treba vždy vychádzať z rozhodnutí, ktoré zakladajú jednotlivé práva a povinnosti daňových subjektov. Protokol z daňovej kontroly žiadne práva a povinnosti nezakladá, ale len konštatuje zistený stav. Rozhodnutie žalovaného však budí dojem, že žalovaný reaguje na protokol a skutočnosti v ňom uvedené, namiesto rozhodnutia správcu dane. 20. Kasačný súd nebude opakovať závery správneho súdu o význame odôvodnenia, s ktorými sa stotožňuje. Správny súd vo viacerých bodoch aj s poukazom na súdnu judikatúru poukázal na význam odôvodnenia v rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Kasačný súd dodáva, že z dôvodu zachovania presvedčivosti rozhodnutia je veľmi dôležité, aby účastníci konania mali vedomosť nielen o tom, ako sa rozhodlo, ale aj prečo sa tak rozhodlo. 21. Z hľadiska presvedčivosti rozhodnutia (k presvedčivosti rozhodnutia pozri Turčan, M. K zásade presvedčivosti rozhodnutia. In. Právny obzor 5/2017, s. 503-512) je nedostatočné, pokiaľ orgány verejnej správy argumentujú činnosťami podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku, avšak neuvedú, pod ktoré činnosti z hľadiska ich posúdenia činnosti uvedené na faktúrach spadajú. Rovnako je neudržateľné, pokiaľ žalovaný hovorí o možnom zneužití práva, ale priamo to nekonkretizuje. Pokiaľ žalovaný vo všeobecnosti uvádza podozrenia z existencie prepojenia jednotlivých subjektov, mal by to tiež odôvodniť. 22. Kasačný súd dodáva, že v daňovom konaní by mal základ byť postavený na rozhodnutí správcu dane. Pokiaľ žalovaný na základe a v medziach podaného odvolania má za to, že treba argumentáciu rozšíriť, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie, môže tak konať. Musí však svoje závery náležite odôvodniť. 23. Náležité odvodnenie pritom nie je vedené jeho dĺžkou, ale zodpovedným vysporiadaním sa so skutkovým a právnym stavom. Pri jednotlivých skutkových a právnych konštatáciách by mal orgán verejnej správy uviesť, na základe akých skutkových zistení a právnych argumentov k nim dospel. Absenciou takéhoto odôvodnenia sa rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného stali nepreskúmateľnými čo do meritórneho posúdenia.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
24. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a nevzhliadol vady, na ktoré by mal prihliadať z vlastnej iniciatívy (uznesenie sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023), rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/
2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP. 26. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023