2Sfk/78/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200124.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sa/35/2021
- IČS
- 3021200124
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobcu: Jozef Bakoš - Zetor Servis, s miestom podnikania: 956 54 Ruskovce 175, IČO: 14415607, dátum úmrtia: XX. W. XXXX, podávateľov kasačnej sťažnosti: T. F., dátum narodenia: XX. E. XXXX, M. F., dátum narodenia: XX. W. XXXX, adresa trvalého pobytu oboch: XXX XX, C. XXX, voči žalovanému: Daňový úrad Trenčín, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/35/2021-289 z 31. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom kasačného konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Žalobca podal spolu s ďalšími žalobcami žalobu proti inému zásahu orgánov verejnej správy na Krajský súd v Trenčíne. Žalobou sa domáhali v časti týkajúceho sa žalobcu, aby správny súd: nariadil žalovanému upustiť od iného zásahu, resp. zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu - vo vyrubovacom konaní vo vzťahu k žalobcovi ..., pričom vo vzťahu k žalobcovi začalo vyrubovacie konanie dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu žalovaného z daňovej kontroly - č.: 100344360/2021 zo dňa 25. februára 2021, protokol doručený žalobcovi ... dňa 17.03.2021. Zároveň navrhli, aby zákaz pokračovať vo vyrubovacom konaní správny súd viazal na oznámenie rozhodnutia tohto súdu žalovanému. Alternatívne navrhli určiť, že daňová kontrola vedená voči žalobcovi je iným nezákonným zásahom orgánov verejnej správy. Správny súd uznesením č. k. 14Sa/35/2021-248 z 9. augusta 2021 vylúčil žaloby ďalších žalobcov na samostatné konania. 2. Správny súd uznesením č. k. 14Sa/35/2021-289 z 31. mája 2022 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) zastavil konanie z dôvodu úmrtia žalovanému podľa § 99 písm. b) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Uviedol, že nevzhliadol dôvody na pokračovanie v konaní podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CSP“). Podľa názoru správneho súdu nejde o spor, ktorý by mal majetkovú povahu, ale ide o zisťovanie a preverovanie skutočností, ktoré sú potom použité v administratívnom konaní. Správny súd nevzhliadol ani iné dôvody na pokračovanie v konaní.
II.
3. Prostredníctvom advokáta žalobcu bola podaná kasačná sťažnosť v mene žalobcu, T. F. a
M. F.. T. F. a M. F. boli v kasačnej sťažnosti označení ako opomenutí sťažovatelia. V kasačnej sťažnosti bolo namietané, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f), g) SSP). Podľa názoru podávateľov malo byť pokračované v konaní za aplikácie § 63 ods. 2 CSP. Uviedli, že súdená vec má svojím spôsobom majetkovú povahu, pričom v rámci procesného nástupníctva sa malo v konaní pokračovať s dedičmi. Výsledok sporu môže zakladať náhradu škody. 4. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III.
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 6. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná a bola podaná včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 7. Kasačný súd sa vysporiadaval s otázkou, či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenými subjektmi. Z kasačnej sťažnosti podanej právnym zástupcom vyplýva, že podávateľom kasačnej sťažnosti je aj žalobca. Z úmrtného listu nachádzajúcom sa v súdnom spise (č. l. 288) vyplýva, že žalobca zomrel XX. W. XXXX. To bolo v čase pred vydaním uznesenia správneho súdu. Žalobca tak ako zomrelá osoba nemohol podať kasačnú sťažnosť voči uzneseniu, ktoré bolo vydané v čase, kedy nežil. Kasačná sťažnosť musela byť vypracovaná a bola podávaná až po smrti žalobcu. V mene žalobcu na základe plnomocenstva v tomto čase nemohol konať ani advokát, nakoľko podľa § 33b ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka v účinnom znení plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Z plnej moci z 29. marca 2021 priloženej k žalobe nevyplýva, že by zastupovanie nemalo zaniknúť. Žalobca tak v danom čase nebol oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti. 8. Z oznámenia okruhu dedičov po žalobcovi nachádzajúcom sa v súdnom spise (č. l. 286 - 287) vyplýva, že do okruhu dedičov spadajú osoby v kasačnej sťažnosti uvedené ako opomenutí sťažovatelia. Podľa § 442 ods. 2 SSP kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“). Z dôvodu, že predmetom sporu je, či správny súd mal pokračovať v konaní s dedičmi žalobcu, a teda uznesenie správneho súdu sa tak nutne dotýka práv a povinnosti dedičov, kasačný súd vyhodnotil ich postavenie ako opomenutých sťažovateľov. V tomto konaní tak predmetné osoby boli oprávnené na podanie kasačnej sťažnosti. 9. Z dôvodu splnenia procesných podmienok kasačný súd vec meritórne preskúmal. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho uznesenia. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 10. V konaní nebolo sporné, že na zastavenie konania sa vzťahuje § 63 ods. 1 a 2 CSP (§ 25 SSP). Podľa ods. 1 tohto ustanovenia ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa ods. 2 prvej vety tohto ustanovenia v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.
11. Predmetom namietaného iného zásahu je daňová kontrola vykonávaná voči žalobcovi. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že kontrolný proces nie je rozhodovacím procesom. V zmysle § 44 ods. 1 prvej vety daňového poriadku v účinnom znení daňovou kontrolou sa zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňová kontrola nie je rozhodovacím procesom, výsledkom ktorej by bolo rozhodnutie o právach a povinnostiach jednotlivých kontrolovaných subjektov. 12. Za predpokladu nezákonnej daňovej kontroly, v prípade, ak opomenutí účastníci budú pokračovať, resp. pokračujú v živnosti, po smrti žalobcu (§ 13 živnostenského zákona v účinnom znení), budú mať možnosť sa domáhať práv spojených s daňovou kontrolou v daňovom konaní. 13. K námietke, že konanie o žalobe proti inému zásahu môže zakladať nárok na náhradu škody, kasačný súd uvádza, že účelom takéhoto konania nie je rozhodovať o náhrade škody. Rozhodnutie konštatujúce nezákonnosť iného zásahu síce môže slúžiť ako podklad pre náhradu škody, to však automaticky nerobí z tohto konania majetkový spor v zmysle § 63 ods. 2 CSP. Pri takomto výklade opomenutých účastníkov by malo v zásade každé konanie orgánov verejnej správy majetkovú povahu, nakoľko v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení má každý právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej správy rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navyše pri domáhaní sa náhrady škody za úradný postup verejnej správy, ktorým nesporne je aj daňová kontrola, sa podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení výslovne nevyžaduje rozhodnutie správneho súdu konštatujúce nezákonnosť iného zásahu. 14. S ohľadom na uvedené skutočnosti postupom správneho súdu neprišlo k znemožneniu uskutočnenia procesných práv opomenutých sťažovateľov a ani nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V konaní nebolo preukázané, že s ohľadom na povahu sporu mal správny súd pokračovať s dedičmi. Súdny prieskum jednotlivých úkonov daňovej kontroly na základe žaloby proti inému zásahu zároveň nie je možné považovať za majetkový spor podľa § 63 ods. 2 CSP, nakoľko predmetom tohto konania nie je rozhodovanie o žiadnych majetkových nárokoch žalobcu, resp. jeho dedičov. Predmetom tohto konania je len kontrola zákonnosti namietaných postupov verejnej správy. 15. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačný súd jednotlivé námietky ako nedôvodné.
IV.
16. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a nevzhliadol vady, na ktoré by mal prihliadať z vlastnej iniciatívy (uznesenie sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023), rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd podávateľom kasačnej sťažnosti náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní neboli úspešní. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). 18. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. decembra 2023