2Sfk/79/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44271875, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. č. 2, 010 01 Žilina, IČO: 36855278, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101484968/2020 zo dňa 25. septembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/160/2020 z 22. marca 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5020200413.2, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/160/2020 z 22. marca 2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného 101484968/2020 z 25. septembra 2020 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Žalobca v rozhodnom období vykonával obchodnú činnosť v oblasti spotrebnej elektroniky. 2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na oslobodenie od DPH z faktúr za intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu, ako aj na odpočítanie DPH za dodanie tovaru od

CZ24820717 (ďalej len „BRANSON s.r.o.“). V rovnakom zdaňovacom období bol žalobcom vykázaný i nákup tovaru v tuzemsku od spoločností: - GAME SHOP, s.r.o., Tolstého 1209/4, 010 01 Žilina, IČO: 46449736 (ďalej len „GAME SHOP, s.r.o.“), - TECHNet SK s.r.o., Dr.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101484968/2020 z 25.09.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane/oslobodenie od dane zo sporných faktúr. 4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednotlivo poukázal na šetrenia správcu dane vo vzťahu k vyššie menovaným spoločnostiam. Vo vzťahu k odberateľovi - spoločnosti Axxis Hardware BV (dodávka Microsoft Office 2010 Home and Business PKC) bolo zistené obchodovanie s deklarovaným tovarom v reťazci Brezo & Partneri SK, s.r.o. - GAME SHOP s.r.o. - Euro Data SK, a.s. - Axxis Hardware BV - Oro City s.r.l. V rámci medzinárodnej výmeny informácií sa zistilo, že spoločnosť Axxis Hardware BV následne vykázala intrakomunitárne dodanie tovaru nakúpeného od spoločnosti Euro Data SK, a.s. spoločnosti Oro City s.r.l., so sídlom v Taliansku, ktorá bola v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktnou. Žalovaný poukázal na vyhodnotenie dôkazov správcom dane, s ktorým sa plne stotožnil.

reťazci zúčastnených spoločností tak podľa žalovaného (v zhode so správcom dane) nebola preukázaná reálna existencia tovaru na začiatku reťazca a tiež nebolo preukázané, v ktorej krajine došlo k spotrebe deklarovaného tovaru. Žalovaný zhodne so správcom dane skonštatoval, že ak aj v reťazovom obchode bol nejaký tovar, čo potvrdili svedkovia vo vyrubovacom konaní, nie je známe, o aký tovar sa jednalo a či kvalitatívne zodpovedal údajom uvedeným na faktúrach a dodacích listoch.

Zároveň nebolo možné preveriť existenciu a spôsob využitia tovaru v spoločnosti ALL TECH TRADE SRL, ktorá je poslednou známou osobou v reťazovom obchode z dôvodu, že so správcom dane nespolupracovala (je zmiznutým obchodníkom, jej sídlo neexistuje a účtovné knihy neboli nájdené). Žalovaný zároveň podotkol, že zo zistení správcu dane vyplýva, že aj keď spoločnosť GIPSMAN deklarovala, že išlo o trojstranné obchody, toto nezodpovedalo skutočnosti.

6. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na závery správcu dane ohľadne spoločnosti BRANSON s.r.o. (dodávka tonerov). Šetrením bolo zistené, že v preverovanom období nemala kontakt so spoločnosťou Euro Data SK, a.s.

realizáciu. Zároveň bolo šetrením českej daňovej správy v spoločnosti BRANSON s.r.o. zistené, že tovar, ktorý bol nakúpený od spoločnosti Euro Data SK, a.s. bol síce deklarovaný ako predaj spoločnosti RAPPUSS Ltd, avšak preprava tovaru bola deklarovaná opätovne na územie Slovenskej republiky spoločnostiam EURO - WTG, s.r.o. a SK-EURO WORLD, s.r.o., ktoré so správcom dane nespolupracovali, a teda nebolo možné preveriť, či týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť podľa § 20 zákona o DPH.

SHOP, s.r.o. (dodávka elektroniky zn. Apple a Samsung) žalobcovi, žalovaný podotkol, že šetrením správca dane zistil, že preverovaný tovar nadobudla spoločnosť GAME SHOP, s.r.o. od dodávateľa Brezo & Partneri SK, s.r.o. (faktúrami tak, ako sú bližšie špecifikované na str. 37 rozhodnutia žalovaného). V rámci preverovania osôb zapojených do reťazového obchodu zaslal správca dane dožiadanie, ktorým požadoval preveriť v spoločnosti Brezo & Partneri SK, s.r.o. reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou GAME SHOP, s.r.o. ako odberateľom. Dožiadaný správca dane v odpovedi uviedol, že zaslal spoločnosti Brezo & Partneri SK, s.r.o. výzvu na predloženie dokladov, pričom písomnosť sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Na predvolanie sa nedostavil v určenom termíne ani konateľ spoločnosti Marek Kozubal a vyjadrenia ani doklady správcovi dane na písomnú žiadosť neposkytol. Správca dane z evidencie zároveň zistil, že spoločnosť Brezo & Partneri SK, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2012 a I. štvrťrok 2013 negatívne daňové priznania k DPH a uvedené nadobudnutie tovaru, resp. služieb nepriznala. Za zdaňovacie obdobie II. až

8. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na závery správcu dane ohľadne preverovanej spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. (dodanie HP spotrebného materiálu) Dožiadaným správcom dane bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. nevykonáva táto spoločnosť žiadnu činnosť, nepreberá zásielky. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne - produktovej manažérky O.. I. T., táto vo výpovedi síce potvrdila evidenciu tovaru, podľa žalovaného však napriek tomu nebolo preukázané, kto bol skutočným dodávateľom.

. EURO-WTG, s.r.o. a SK-EUROWORLD (všetky nekontaktné). Žalovaný odkázal na vyhodnotenie dôkazov správcom dane, v zmysle ktorých bol deklarovaný pohyb tovaru v reťazci zúčastnených osôb nasledovný: SK - EUROWORLD, s.r.o. (alebo EURO-WTG, s.r.o., VALDEZ s.r.o.) - Regular business, s.r.o. (BIG HOUSE COMPANY s.r.o.) - AURIS IT s.r.o. - Euro Data SK, a.s.

. Podľa faktúr, ktoré má správca dane k dispozícii, mal byť tovar dodaný v rovnakom množstve vždy v nasledujúci pracovný deň ďalšej osobe zapojenej v reťazci. Nakoľko nebolo potvrdené dodanie tovaru medzi spoločnosťami EURO-WTG, s.r.o. a SK-EUROWORLD, s.r.o. ako dodávateľmi a spoločnosťou Regular business, s.r.o. ako odberateľom, nie je možné podľa žalovaného potvrdiť, že k dodaniu tovaru reálne došlo tak, ako je uvedené na faktúrach medzi osobami zapojenými v reťazci.

. Z predložených záznamov (knihy záväzkov a knihy pohľadávok) vyplynulo, že dodávateľmi tovaru pre spoločnosť TRENAT s.r.o. v zdaňovacích obdobiach jún a júl 2013 boli spoločnosti Regular business s.r.o. a BIG HOUSE COMPANY s.r.o. Od iných dodávateľov spoločnosť TRENAT s.r.o. tovar

Podľa výsledkov daňovej kontroly uvedených v označenom protokole neuznal Daňový úrad Bratislava spoločnosti Regular business s.r.o. nárok na odpočítanie dane z faktúr od uvedených dodávateľov, nakoľko nebolo preukázané, že k zdaniteľným obchodom medzi spoločnosťami SK-EUROWORLD s.r.o., EURO-WTG s.r.o. a VALDEZ s.r.o. ako dodávateľmi a spoločnosťou Regular business s.r.o. ako odberateľom skutočne došlo. Žalovaný zhodne so správcom dane uzavrel, že ak nebolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti EURO- WTG s.r.o., SK-EUROWORLD s.r.o., VALDEZ s.r.o., MARMATH s.r.o. pre spoločnosti Regular business s.r.o. a BIG HOUSE COMPANY s.r.o., potom nemohol byť deklarovaný tovar dodaný ani od spoločnosti Regular business s.r.o. a BIG HOUSE COMPANY s.r.o. pre spoločnosť TRENAT s.r.o., následne pre TONER EXPRESS s.r.o. a následne od spoločnosti TONER EXPRESS s.r.o. pre spoločnosť Euro Data SK, a.s.

11. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Vo vzťahu k jednotlivým obchodným transakciám z rozhodného obdobia namietal najmä závery žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

O.. C. M. (riaditeľa pobočky a produktového manažéra - nákupcu žalobcu, E. A. (vedúceho skladu žalobcu) a I. T. (prepravcu preverovaného tovaru). Žalovaný podľa správneho súdu celkom odôvodnene spochybnil predložené CMR, a to konštatáciou o neekonomickosti a nehospodárnosti realizovanej prepravy tovaru, keď vozidlo s nosnosťou 1.300 kg bolo vyťažené tovarom raz s váhou cca 82 kg a následne váhou cca 300 kg, nevedomosťou vodiča o druhu tovaru prepravovaného na zabalenej palete, ako aj rozpornosťami vo výpovediach svedkov o povinnosti skladníkov žalobcu vykonávať fyzickú kusovú kontrolu tovaru.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane naňho prenáša zodpovednosť za nekontaktnosť tretích subjektov s tým, že žalobca nemal žiadne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti voči správcovi dane, správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade správca dane a žalovaný nedospeli k záveru o nesplnení podmienok, ktoré má na mysli § 43 ods. 1 zákona o DPH pre priznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu výlučne z dôvodu pochybností na strane spoločností Brezo & Partneri SK, s.r.o., resp. ORO CITY S.R_L_, ale prioritne z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach relevantných z hľadiska aplikácie ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28. apríla 2020, v ktorom tento zdôrazňuje, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení medzi bezprostredným dodávateľom a jeho odberateľom je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý dobrovoľne vstupuje do obchodného vzťahu a zachováva pritom opatrnosť bežnú v obchodnom styku.

16. Správny súd v tejto súvislosti navyše zdôraznil, že reálne plnenie - dodanie konkrétneho, vo faktúrach špecifikovaného tovaru, pre odberateľa do iného členského štátu, musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia. Takéto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. V danom prípade týmto dôkazom bez ďalšieho nie sú ani CMR, nakoľko bola relevantne správcom dane spochybnená ich vierohodnosť. Rovnako predložená fotodokumentácia nebola spôsobilá preukázať, že tovar bol prepravovaný práve pre odberateľa uvedeného na faktúre.

18. Správca dane podľa správneho súdu oprávnene spochybnil predložené CMR listy, v zmysle ktorých malo byť (a aj bolo) miestom vykládky tovaru logistické centrum spoločnosti Transforwarding a.s. v Českej republike, čo potvrdila aj logistická spoločnosť Transforwarding

Z uvedeného dôvodu žalobcom predložené CMR podľa správneho súdu nesúvisia s preverovanými odberateľskými faktúrami vystavenými žalobcom pre BRANSON s.r.o. Správny súd v tejto súvislosti považoval za potrebné zdôrazniť, že pre vznik nároku žalobcu na oslobodenie od DPH je okrem preukázania skutočností, že žalobca a odberateľ sú osobami registrovanými pre DPH, v zmysle dikcie § 43 ods. 1 zákona o DPH aj skutočnosť, že tovar (konkrétny, vo faktúre presne špecifikovaný) bol fyzicky prepravený (odoslaný) do iného členského štátu a že išlo o odplatný obchodný vzťah medzi konkrétnymi, vo faktúre špecifikovanými subjektami - dodávateľom a odberateľom.

19. Krajský súd sa ďalej stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočet DPH zo zdaniteľného obchodu na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti GAME SHOP s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru). Konštatoval, že žalobca k daňovej kontrole predložil iba formálne doklady o zdaniteľnom obchode dodávateľom GAME SHOP s.r.o., pričom z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by tento dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ uskutočnil fakturované zdaniteľné plnenie tak, ako bolo deklarované žalobcom.

správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach v rozhodnom zdaňovacom období. Práve naopak, pochybnosti o dodaní tovaru sa šetrením správcu dane ešte zvýraznili (o skutočnosti popísané na str. 50 a 51 napadnutého rozsudku). 21. Ďalej správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkami žalobcu ohľadne preverovaných zdaniteľných obchodov na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti

prípade rôzne. V danom prípade takýmto dôkazom podľa správneho súdu nebol výpis z účtu, a to s ohľadom na zistenia správcu dane v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktoré vedú k odôvodnenému záveru správcu dane, že tieto transakcie nie sú spôsobilé preukázať pohyb samotného tovaru, ale len tok finančných prostriedkov na účte. Rovnako podotkol, že takýmto dôkazom nie je ani uzatvorená rámcová zmluva, nakoľko táto nepreukazuje dodanie konkrétneho tovaru tak, ako je deklarovaný na sporných faktúrach.

Z hodnotenia výpovede svedkyne v kontexte všetkého správcom dane vykonaného dokazovania preto možno ustáliť len to, že pokiaľ aj v preverovanom obchodnom prípade bol nejaký tovar, nie je známe, o aký tovar sa jednalo a či kvalitatívne zodpovedal údajom uvedeným na preverovaných faktúrach. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že ak bol tovar zabalený a balenie nebolo poškodené, skontrolovala len počet zabalených paliet. Podľa správneho súdu správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach v preverovanom zdaňovacom období.

faktúrach. Dôkaznú situáciu žalobcu nemohla zvrátiť ani výpoveď svedkov vypočutých vo vyrubovacom konaní. Z výpovede svedka A. preto možno ustáliť maximálne to, že pokiaľ aj v reťazovom obchode bol nejaký tovar, nie je známe, o aký tovar sa jednalo a či kvalitatívne zodpovedal údajom uvedeným na preverovaných faktúrach a dodacích listoch.

AURIS IT s.r.o. Podľa správneho súdu správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach v rozhodnom zdaňovacom období. Práve naopak, pochybnosti o dodaní tovaru sa šetrením správcu dane ešte zvýraznili (o skutočnosti popísané na str. 56 a 57 napadnutého rozsudku).

faktúrach. Dôkaznú situáciu žalobcu nemohla zvrátiť ani výpoveď svedkov vypočutých vo vyrubovacom konaní. Z výpovede svedka A. správca dane zistil, že v sklade žalobcu bola vykonávaná fyzická kontrola dovezeného tovaru, teda rozbaľoval sa masterkartón len v prípade, ak bola porušená bezpečnostná páska, z čoho teda plynie odôvodnený záver správcu dane, že skladníci nemali pri všetkých dodávkach tovaru vedomosť, čo bolo obsahom masterkartónov. Svedok A. teda nepotvrdil fyzickú kontrolu každej prijatej zásielky.

Podľa správneho súdu správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach v rozhodnom zdaňovacom období. Práve naopak, pochybnosti o dodaní tovaru sa šetrením správcu dane ešte zvýraznili (o skutočnosti popísané na str. 59 a 60 napadnutého rozsudku). 25. Žalobca v podanej správnej žalobe vo vzťahu k preverovaným zdaniteľným plneniam poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011, v zmysle ktorých nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Vytýka žalovanému, že tento opiera svoje závery o nekontaktnosť, resp. nesúčinnosť predchádzajúcich dodávateľov, ktorú nevie nijako ovplyvniť a nemôže požadovať od predchádzajúcich dodávateľov ich účtovnú evidenciu pri každej dodávke tovaru.

V prejednávanej veci dodanie konkrétneho tovaru špecifikovaného na preverovaných faktúrach dodávateľom GAME SHOP, s.r.o., TECHNet SK, s.r.o., AURIS IT s.r.o. a TONER

A/ 26. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), v ktorej žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

štátu. Má za to, že dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise prepravu a dodanie tovaru potvrdzujú, resp. že nebola zo strany žalovaného zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní do IČŠ spochybňovala, - sťažovateľ bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný a poskytol správcovi dane doklady, ktoré je možné od neho objektívne požadovať, dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 zákona o DPH, avšak správca dane, žalovaný a dokonca ani správny súd sa s nimi vo vzájomnej súvislosti nezaoberali, - správny súd vo vzťahu k odberateľským spoločnostiam Axxis Hardware BV a GIPSMAN opiera svoje závery v zásade len o nesúčinnosť spoločností Oro City s.r.l. a Brezo & Partneri SK, s ktorými sťažovateľ nemal priamy obchodný vzťah a ani mu nie sú známe, ale tovar prebral od spoločnosti GAME SHOP, s.r.o. a dodal ho spol. Axxis Hardware BV.

na skutočnosť, že podľa šetrení správcu dane dodanie tovaru potvrdila aj spoločnosť GAME SHOP, s.r.o., od ktorej sporný tovar na dodanie do IČŠ nakúpil, - odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011 poukazuje na skutočnosť, že samotná nesúčinnosť konateľa v rámci daňového šetrenia nemôže byť arbitrárne na ťarchu daňového subjektu, a preto odmieta prenášanie daňových povinností iných obchodných spoločností na seba, - k otázke povinnosti preukázať dodanie tovaru poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-78/12 a C-494/12), v zmysle ktorých pojem „dodanie tovaru“ neodkazuje na prevod majetku spôsobom uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku stranou, ktorá oprávňuje druhú stranu nakladať s ním tak, ako by bola majiteľom tohto

daňovú výhodu, - v prípade dodávateľa TECHNet SK s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru) trpí právne posúdenie krajského súdu zásadnou vadou - odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (príkladmo 5Sžf/20/2016 z 29.06.2017), - žalovaný sa pri preverení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane v prípade dodávateľa TECHNet SK s.r.o. obmedzil len na skutkové zistenia z daňovej kontroly, a teda že správcovi dane sa nepodarilo preveriť reálne uskutočnenie obchodov z dôvodu, že pri preverovaní dodávateľa sa konateľ spoločnosti na opakované predvolanie nedostavil, následne došlo k prevodu obchodného podielu v uvedenej spoločnosti a výmazu štatutárneho orgánu spoločnosti. Žalovaný zároveň odkázal na skutočnosť, že dodávateľ so správcom dane nespolupracuje, nepredložil žiadne účtovné doklady a evidencie, na adrese sídla spoločnosť nesídli a nepreberá písomnosti, a naopak, vôbec sa nevysporiadal s argumentmi sťažovateľa, že vzhľadom na zistené skutkové okolnosti o týchto skutočnostiach nemal vedomosť a ani ich zákonným spôsobom nevie ovplyvniť. Pritom sťažovateľ počas daňovej kontroly vedel

- rozporuje právne posúdenie veci správnym súdom pri neuznaní splnenia podmienok na oslobodenie od DPH u odberateľa BRANSON, s.r.o. (intrakomunitárne dodanie tovaru). Má za to, že zo strany žalovaného resp. správcu dane zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. V preverovanom období mala spoločnosť BRANSON platné všetky náležitosti podľa zákona a mohla vykonávať obchodnú

Popisujúc proces objednávky tovaru sťažovateľ dodáva, že nadobudnutie tovaru podľa šetrenia správcu dane potvrdila aj samotná spoločnosť, - sťažovateľ predložil prakticky všetky dôkazy, ktorých predloženie je teoreticky a technicky možné, avšak tieto neboli správcom dane posudzované vo vzájomnej súvislosti, ale jednotlivo spochybňované a následne vyhodnotené ako irelevantné. Súčasne správca dane ani správny súd neuvádza aké iné dôkazy by mal žalobca predložiť. Vo vzťahu k predloženým CMR treba uviesť, že boli priložené dodacie listy alebo potvrdené objednávky na firmu BRANSON

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51 platí, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, - sťažovateľ nemal možnosť vedieť a ani nevedel, aký je pohyb tovaru u predchádzajúcich dodávateľov alebo odberateľov. Každý dodávateľ si v rámci obchodného tajomstva stráži informácie o svojom dodávateľovi a pôvode tovaru. To isté je aj na strane odberateľov, ktorý si v rámci obchodného tajomstva strážia informácie o svojich zákazníkoch. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz, že tovar nebol reálne dodaný. V preverovanom období mala spoločnosť TONER

Sťažovateľ vedie podrobnú skladovú evidenciu, každý skladový pohyb má v ERP systéme žalobcu jedinečný identifikačný kód a nie je ho možné zamieňať s iným skladovým pohybom. Nakupoval tovar aj od iných dodávateľov, ale ten predával na iných skladových pohyboch. Spochybňovanie uvedených dôkazov a prijatie záverov, že si sťažovateľ vyrába skladové pohyby, nie je reálne skutkovo podložené, - vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu so spoločnosťami GAME SHOP, s.r.o. a AURIS IT s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru) zo strany sťažovateľa boli predložené všetky dôkazy, že tento bol skutočne realizovaný a tovar dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným

Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí objavujú mená spoločnosti ako Big House Company, s.r.o., EURO- WTG, s.r.o., SK-EUROWORLD, s.r.o., VALDEZ s.r.o., Walcon s.r.o. Zmieňované spoločnosti žalobca nepozná, nikdy s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu.

Podrobne popisujúc priebeh objednávky tovaru, ako aj proces jeho dodania sťažovateľ dopĺňa, že v preverovanom období mala spoločnosť GAME SHOP platné všetky náležitosti podľa zákona a mohla vykonávať obchodnú činnosť, - žalovaný v tejto súvislosti opiera svoje závery najmä o nesúčinnosť spol.

Takéto konanie je podľa sťažovateľa v rozpore so základnou zásadou Daňového poriadku, na základe ktorej daňový úrad dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 21. augusta 2024 tento rozsudok, ktorým rozhodol spôsobom podľa § 462 ods. 2 SSP. 30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

IV. I. Intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu sťažovateľom

IV. I. a) Odberatelia Axxis Hardware BV a GIPSMAN

35. Kasačný súd zastáva názor, že v tomto prípade žalobca predložením e-mailových objednávok spoločností Axxis Hardware BV a GIPSMAN, skladových výdajok, potvrdení o prevzatí tovaru, medzinárodných nákladných listov (CMR), vrátane príslušných odberateľských faktúr a odberateľom podpísaných dodacích listov, dostatočným spôsobom preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľov a prepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte. Žalobca predložením uvedených dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru odberateľom Axxis Hardware BV a GIPSMAN. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak tomu podľa názoru kasačného súdu bolo aj v prejednávanom prípade, keď sťažovateľ okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým orgánom predložil aj CMR listy a existencia tovaru bola potvrdená aj výpoveďou svedkov (vodiča zabezpečujúceho

s uvedeným zdôrazňuje, že je v rozpore s európskym právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.

38. Súdny dvor EÚ zároveň konštatoval, že dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 54). Súdny dvor napokon potvrdil, že

39. Preto ak správca dane založil svoje závery o nesplnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k odberateľom Axxis Hardware BV a GIPSMAN prevažne na skutočnostiach zakladajúcich nesúčinnosť a nekontaktnosť spoločností stojacich na začiatku a konci obchodného reťazca s deklarovaným tovarom, postupoval v rozpore s európskou judikatúrou.

nesmerovalo. 40. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden). Tu bol predmetom vyhodnotenia vzťah sťažovateľa ako dodávateľa a spoločností Axxis Hardware BV a GIPSMAN, z ktorého si tento uplatňoval oslobodenie od dane v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru. Kasačný súd nepopiera povinnosť správcu dane zistiť čo možno najúplnejšie skutkový stav a na tento účel z úradnej moci vykonať vlastné šetrenie, je však potrebné konštatovať, že správca dane vykonaným dokazovaním vo vzťahu k identifikovaným obchodom rozšíril svoje zisťovanie aj na skutočnosti preukázateľne stojace mimo sféru daňového subjektu. Tieto následne v zmysle už vyššie predostretých záverov nemôžu byť na ťarchu daňovému subjektu, pokiaľ ide o preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane.

42. Kasačný súd dopĺňa, že rovnako tak stotožnenie tovaru fyzicky naloženého na prepravu s tovarom deklarovaným na faktúre nemožno spochybňovať len na tom základe, že žiadna z osôb zúčastnených na nakladaní a preprave tovaru reálne nerozobrala originálne balenie s prepravovaným tovarom a neoboznámila sa s ich obsahom.

43. Po preštudovaní spisového materiálu a?posúdení kasačných námietok kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vo vzťahu k odberateľským spoločnostiam Axxis Hardware BV a GIPSMAN,

IV. I. b) Odberateľ BRANSON, s.r.o.

45. Kasačný súd sa na tomto mieste stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu a žalovaného vo vzťahu ku konštatovaniu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane v prípade obchodnej transakcie sťažovateľa s odberateľom - spoločnosťou BRANSON, s.r.o. Hoci v predmetnom prípade nesporne došlo k preprave tovaru do iného členského štátu, zo zistených okolností, ako aj formálnych dokladov nie je možné bezpečne ustáliť, že na spoločnosť BRANSON, s.r.o. prešlo právo nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník tak, ako predpokladá § 43 zákona o DPH. Uvedenému nasvedčuje jednak nepotvrdenie realizácie obchodu samotným konateľom odberateľa, ako aj skutočnosť, že na predložených CMR dokladoch nebolo prevzatie tovaru potvrdené deklarovaným odberateľom, a zároveň aj okolnosti následného predaja tovaru spoločnosťou BRANSON s.r.o. jej odberateľovi (spoločnosti RAPPUSS Ltd) s deklarovanými príjemcami na Slovensku, keď CMR doklady boli vyhotovené samotným odosielateľom - spoločnosťou Transwording, a.s. a opatrené jeho pečiatkou, nie spoločnosťou BRANSON, s.r.o.

47. Kasačný súd si je vedomý najnovšej judikatúry Súdneho dvora EÚ v otázke identifikácie a statusu príjemcu tovaru pri jeho dodaní do iného členského štátu, v zmysle ktorej oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v prípade dodávateľa usadeného v členskom štáte, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, sa má zamietnuť, ak tento dodávateľ nepreukázal, že tovar bol dodaný príjemcovi, ktorý má postavenie zdaniteľnej osoby v tomto inom členskom štáte, a vzhľadom na skutkové okolnosti a dôkazy poskytnuté dodávateľom chýbajú údaje potrebné na overenie, že uvedený príjemca mal toto postavenie. Zdaniteľnej osobe musí byť oslobodenie od DPH odopreté len v prípade, že s ohľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou nie sú k dispozícii údaje potrebné na overenie, že podmienky stanovené v článku 138 ods. 1 smernice o DPH sú splnené, pričom daňový orgán nemusí dokazovať, že uvedená zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode na DPH. (rozsudok SD EÚ vo veci C-676/22 B2 Energy s. r. o. z 29.02.2024, bod 39).

Takáto iná zdaniteľná osoba nevyplýva ani z informácií obsiahnutých v administratívnom spise žalovaného. Z týchto je možné vyvodiť, že spoločnosť Transwording, a.s., ktorej pečiatkou je opatrený CMR list k preprave deklarovaného tovaru, prevádzkovala logistické centrum v ČR, kam bol tovar prepravený, a zabezpečovala výlučne jeho skladovanie až do doby, kým nebol zaslaný k ďalšiemu odberateľovi. Nič nenasvedčovalo tomu, že by na túto spoločnosť prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a uvedené netvrdil ani sám

IV. II. Tuzemské dodanie tovaru sťažovateľovi

49. Sporným v kasačnom konaní bolo i posúdenie opodstatnenosti sťažovateľom uplatneného odpočtu DPH zo zdaniteľných obchodov s tuzemskými dodávateľmi - spoločnosťami GAME

SHOP s.r.o., TONER EXPRESS, s.r.o., AURIS IT s.r.o. a TECHNet SK s.r.o. za dodanie tonerov či spotrebného materiálu (elektroniky).

IV. II. a) Dodávateľ GAME SHOP s.r.o.

51. V danom prípade išlo o totožný reťazec spoločností ako ten identifikovaný v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosti GIPSMAN, len v tomto figuroval sťažovateľ ako odberateľ tovaru od spol. GAME SHOP s.r.o. (tento bol následne dodaný spoločnosti GIPSMAN - viď bod. 5 odôvodnenia). Žalovaný konštatoval, že ak GAME SHOP, s.r.o. nemohol nadobudnúť tovar od Brezo & Partneri SK, s.r.o. (z dôvodu nepreukázanej reálnej existencie tovaru, resp. jeho pôvodu a spotreby), tak potom spoločnosť GAME SHOP, s.r.o. nemohla sporný tovar dodať ani sťažovateľovi.

žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (Uznesenie Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2020 vo veci C-610/19 Vikingo). Dôvodom nepriznania odpočtu od DPH v prejednávanom prípade však nebola účasť sťažovateľa na nedovolenom daňovom úniku (podvode na DPH).

55. Po preštudovaní spisového materiálu a?posúdení kasačných námietok kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vo vzťahu k uplatneniu odpočtu DPH z dodania tovaru spoločnosťou GAME SHOP, s.r.o. sťažovateľovi, je dôvodná.

56. Správca dane neuznal odpočet DPH z faktúr za dodanie tovaru sťažovateľovi označenými dodávateľmi z dôvodu, že v reťazci zúčastnených osôb nebola preukázaná existencia tovaru stotožniteľného s tovarom deklarovaným na predložených faktúrach. Kasačný súd z obsahu napadnutého rozsudku identifikoval, že v prípade oboch označených dodávateľských spoločností mal dodaniu tovaru sťažovateľovi predchádzať reťazec sčasti identických spoločností (SK-EUROWORLD s.r.o. alebo EURO-WTG, s.r.o., VALDEZ s.r.o., MARMATH s.r.o. - Regular business s.r.o. alebo BIG HOUSE COMPANY s.r.o.). Pri formulovaní záveru o neuznaní odpočtu DPH žalovaný dôvodil najmä nezrovnalosťami v tejto časti reťazca odkazujúc na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava spoločnosti Regular business s.r.o. neuznal nárok na odpočítanie dane, nakoľko nebolo preukázané, že k zdaniteľným obchodom medzi spoločnosťami SK-EUROWORLD s.r.o., EURO-WTG s.r.o. a VALDEZ s.r.o. ako dodávateľmi a spoločnosťou Regular business s.r.o. ako odberateľom skutočne došlo, a tým pádom podľa žalovaného, ako aj krajského súdu, nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru ani v ďalšej časti obchodných reťazcov, v rámci ktorej následne v dvoch variáciách figurovali obaja označení dodávatelia a sťažovateľ. Pochybnosti žalovaný identifikoval aj v nekontaktnosti a nesúčinnosti spoločností zúčastnených v prvej časti dotknutého reťazca. 57. Kasačný súd na tomto mieste opätovne odkazuje na skutočnosť, že pochybnosti na predchádzajúcich (subdodávateľských) stupňoch obchodného reťazca nie sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu. Tieto by (aj spolu s vytýkanou nekontaktnosťou či nesúčinnosťou subjektov na tomto stupni reťazca) boli smerodajnými len v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní (nedovolenom daňovom úniku mimo rámca bežných obchodných podmienok) u niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. V tomto prípade by z hľadiska preukazovania vedomostnej zložky bolo relevantným aj skúmanie obozretnosti daňového subjektu pri výbere obchodného partnera či nesúčinnosť konateľa počas daňovej kontroly, tematizované sťažovateľom na viacerých miestach v texte kasačnej sťažnosti. Kasačný súd však podotýka, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepriznanie odpočtu od DPH zo zrealizovaných obchodov nezakladá na podvodnom konaní sťažovateľa, a k preukazovaniu podvodu vykonané dokazovanie ani nesmerovalo, a preto otázka obozretnosti sťažovateľa nie je a ani nemohla byť východiskom pri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov. 58. Po preštudovaní spisového materiálu a?posúdení kasačných námietok kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vo vzťahu k uplatneniu odpočtu DPH z dodania tovaru spoločnosťami TONER EXPRESS, s.r.o. a AURIS IT s.r.o. sťažovateľovi, je dôvodná.

59. Správca dane neuznal odpočet DPH za dodanie tovaru sťažovateľovi označeným dodávateľom z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností rozhodných pre priznanie práva na odpočet DPH zo zrealizovanej obchodnej transakcie. 60. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj

dňa 03.09.2019). Až kvalifikovaným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery náležite osvedčiť a vecne zdôvodniť, prečo považuje plnenia za fiktívne (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS/627/2022 z 27. apríla 2023).

62. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru).

63. V zmysle § 24 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia predovšetkým účtovnými dokladmi a inými povinnými záznamami. Správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, preukázateľnosti, správnosti či úplnosti účtovných dokladov a iných povinných záznamov daňového subjektu, ako však bolo už uvedené, správcu dane tu zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu k skutočnostiam, o ktoré svoje pochybnosti opiera. Nie je povinnosťou správcu dane preukázať, že údaje zaznamenané v účtovných dokladoch daňového subjektu sú v rozpore so skutočnosťou, ale musí rozumne doložiť dôvody, ktoré robia predložené účtovné doklady nevierohodnými, neúplnými, nepreukázanými či nesprávnymi. K tomu v uvedenom prípade preukázateľne nedošlo.

65. Kasačný súd na tomto mieste odkazuje na odôvodnenie rozsudku senátu 3S kasačného súdu sp. zn. 1Sžfk/23/2020 z 30.11.2022, v ktorom tento vyhodnocoval oprávnenosť odpočtu DPH z obchodnej transakcie realizovanej medzi totožnými subjektmi (sťažovateľom a spoločnosťou TECHNet SK s.r.o.), len za zdaňovacie obdobie máj 2013, s ktorým sa senát 2S stotožňuje a cituje z neho nasledovne: „44. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, a to že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou TECHNet SK s.r.o.

S uvedeným sa nezaoberal ani správny súd.“ 66. Kasačný súd sa oboznámil i s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/24/2018 z 11. septembra 2019 týkajúcim sa žalobcu a totožného dodávateľa (spoločnosti TECHNet SK s.r.o), len zdaňovacieho obdobia jún 2013, ktorým kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/132/2017 zo 7. marca 2018, a teda potvrdil neunesenie dôkazného bremena sťažovateľom pri preukazovaní realizácie deklarovaných obchodov.

67. Po preštudovaní spisového materiálu a?posúdení kasačných námietok kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vo vzťahu k uplatneniu odpočtu DPH z dodania tovaru spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. sťažovateľovi, je dôvodná.

Kasačný súd sa stotožnil v posúdení tejto námietky s konštatáciou správneho súdu, a teda že v tomto konaní predmet súdneho prieskumu tvorí len rozhodnutie žalovaného, ktorým bol určený rozdiel v DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013, a preto správnemu súdu (a ani kasačnému súdu) neprináleží (ostatne na uvedené nemá ani dostatok podkladov) preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správcu dane, resp. žalovaného týkajúcich sa iných zdaňovacích období

69. Pokiaľ v kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukazoval na potrebu osobitného posudzovania jednotlivých obchodných transakcií žalobcu pri identifikácii vzniknutých nezrovnalostí na inom stupni reťazca, opakovane sa odolávajúc na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, tak kasačný súd len záverom podotýka, že kasačný súd správnosť posúdenia žalovaného (a teda aj správneho súdu) vyhodnocoval vo svetle novšej judikatúry SD EÚ (najmä uznesenia C-610/ 19 Vikingo z 03.09.2020, ktoré pojednáva o nezrovnalostiach na predchádzajúcich stupňoch reťazca a ich vplyve na priznanie odpočtu DPH daňovému subjektu), a preto odôvodnenie tohto rozsudku neobsahuje vyhodnotenie kasačných námietok vo väzbe na sťažovateľom označený rozsudok NS SR.

71. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách právneho názoru kasačného súdu vysloveného v tomto rozsudku nanovo uvážiť splnenie zákonných podmienok oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH a odpočítania dane pri tuzemskom dodaní tovaru v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, jednotlivo pri dotknutých dodávateľoch, majúc pritom na zreteli vymedzenie dôkazného bremena vyplývajúce z ustálenej judikatúry SD EÚ (najmä rozsudku vo veci