2Sfk/8/2021

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101786815/2020, z 23. novembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 5.015,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2019. Zároveň o túto sumu znížil nadmerný odpočet na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. 2. Správca dane považoval za sporných šesť faktúr vystavených spoločnosťou Zasielateľstvo Juraj Goga, s. r. o. za prepravné služby, a to faktúru č. 2019-0041, z 2. augusta 2019, na sumu

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane bez vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Rozsudkom č. k. 11S/11/2021-44, z 25. mája 2021, (ďalej len rozsudok „správneho súdu“) správny súd zamietol žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. V rozsudku okrem iného uviedol, že · nezodpovedá zásadám zodpovedného a poctivého obchodného styku, ak je do obchodného reťazca účelovo vložená tretia spoločnosť; · reálnosť dodávky spochybňuje, že dodávateľ nie je ekonomicky činný a nekontaktný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, v posudzovanom období mal už zrušenú registráciu na DPH. Je pochybnosť aj o prevode obchodného podielu na novú konateľku p. Vaňkátovú (v skutočnosti priezvisko Danišová), ktorá v čase prevodu obchodného podielu už mala zmenené priezvisko takmer dva roky. Samotná preprava stála na rýchlom vybavení objednávky, pričom ak by prichádzalo k zasielaniu objednávok poštou nekontaktnému konateľovi dodávateľa, samotná preprava by trvala dva až tri dni. To je v rozpore s preukázaným procesom objednávania. Všetko nasvedčuje tomu, že zdaniteľné plnenia vykonával žalobca sám; · dodávateľ nebol v čase vystavenia faktúr registrovaný ako platiteľ DPH.

· žalovaný nevzal do úvahy rozsudky SD EÚ č. C-277/14, C-80/11, C-285/11, C-324/11, C-18/ 13, C-439/04, C-354/03. Tvrdil, že nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec, pričom vecný prienik daných vecí ponechal bez povšimnutia. Všetky tieto rozsudky sa týkajú nedostatkov u dodávateľov, pričom žalobca za tieto nedostatky nezodpovedá. Daňový úrad má dôkazné bremeno, aby preukázal daňovú výhodu a vedomosť. Žalobca nesúhlasí s tvrdením správneho súdu, podľa ktorého nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa. Podľa vyššie uvedenej judikatúry nedostatky u dodávateľov nie sú dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH. Správny súd pochybil, keď predmetnú judikatúru vo svojom hodnotení vynechal; · v súdenej veci nie sú dôvody na ďalšie prvostupňové konanie; · napriek tomu, že registrácia dane bola zrušená 31. júla 2019, má faktúru od dodávateľa, kde je dodávateľ uvedený ako platiteľ dane; · ak by mal kasačný súd nejasno, navrhol, aby podal tieto prejudiciálne otázky: 1. S prihliadnutím na ustálenú judikatúru SD EÚ o dvojitej podmienke (neoprávnená daňová výhoda a vedomosť) neuznanie odpočtu DPH (C-354/03 Optigen; C-439/03 Kittel; C-80/11 Mahageben; C-285/11 Bonik; C-324/11 Gábor Tóth; C-18/13 Maks Pen; C-277/14 Stehcemp) - môžu byť rôzne nedostatky v prostredí dodávateľa služby a jeho dodávateľov napríklad také, ktoré vo veci samej zistil daňový úrad (najmä nekontaktný dodávateľ, nedostupné doklady v čase kontroly, nezaplatil DPH) - dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u odberateľa služby u žalobcu? 2. S prihliadnutím na vyššie uvedené judikatúru SD EÚ dvojitej podmienky neuznania odpočtu DPH - môže byť skutočnosť zistená daňovým úradom vo veci samej, že kontrolovaný odberateľ žalobca príležitostne pomáhal svojmu dodávateľovi (napr. vybaviť obchodný telefonát) - dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u tohto odberateľa? 7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Podľa jeho názoru správny súd rozhodol v súlade s účinnou právnou úpravou na základe preukázaného skutkového stavu. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

Podľa č. 168 písm. a) smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“) pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou, Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 druhej vety SSP orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

12. Vo vzťahu ku kasačným námietkam kasačný súd konštatuje, že podľa § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie DPH jej uplatnenie iným platiteľom DPH. Dodávateľ v tom čase platiteľom DPH nebol. Správny súd, rovnako ako orgány verejnej správy, tak správne konštatovali, že nie je splnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH.

S ohľadom na tieto skutočnosti kasačný súd považuje predmetnú námietku za dôvodnú a samotná táto skutočnosť zakladá zákonnosť výrokov rozhodnutia správcu dane a žalovaného. 14. K námietke týkajúcej sa neriadenia sa judikatúrou SD EÚ, ktorú žalobca špecifikoval, správny súd uvádza, že rovnaká podmienka je uvedená v čl. 168 písm. a) smernice.

16. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že jednotlivé námietky týkajúce sa nepreukázania plnenia zo strany dodávateľa boli rozoberané aj v jeho rozsudku, sp. zn. 4Sfk/ 11/2021, z 26. januára 2023, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia máj 2019 a rozsudku, sp. zn. 4Sfk/16, 2021, z 30. marca 2023, týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia apríl 2019.

b) dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné konanie. Skutkové závery správneho súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku sú pritom podložené dôkazmi z administratívneho spisu. Sťažovateľ preukazoval svoj nárok na odpočet DPH priloženými faktúrami, iné dôkazy správcovi dane nepredložil. Správca dane ako aj krajský súd dôvodne prijali záver, že absentovali relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že fakturované služby aj boli reálne dodané spoločnosťou Zasielateľstvo Juraj Goga, s.r.o. Tieto neboli arbitrárne ale vychádzali z relevantne zistených skutočností. Sporné faktúry boli vystavené nekontaktnou spoločnosťou v predmetnom zdaňovacom období. Z dokazovanie aj vyplývalo (výpovede svedkov, emaily), že konateľka žalobcu priamo zabezpečovala objednávky a teda konala za dodávateľa. V správnom konaní bolo preukázané, že obchodný vzťah s dodávateľom

17. S ohľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že nie je splnená minimálne jedna z podmienok na uplatnenie si odpočtu DPH zo strany žalobcu. Závery žalovaného, správcu dane a aj správneho súdu sú minimálne pri tejto podmienke dostatočne podložené. Zo strany týchto orgánov prišlo teda k správnemu vyhodnoteniu týkajúceho sa sporného odpočtu.

IV. III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

18. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 19. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 20. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. mája 2023