2Sfk/8/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:6019200598.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 24S/231/2019
- IČS
- 6019200598
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): N., s miestom podnikania: Bzenica 154, 966 01 Bzenica, IČO: 35298049, zastúpeného: JUDr. Elena Ľalíková, advokátka, so sídlom Podbrezovská 34, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101918479/2019 z 12. augusta 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/231/2019-83 z 1. júla 2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6019200598.7, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101918479/2019 z 12.08.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Banskej Bystrici (ďalej „správca dane“) č. 101001368/2019 z 30.04.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 sťažovateľovi. 2. Žalovaný konštatoval, že správca dane vylúčil z daňových výdavkov sumu 43684,99 € a daňový odpis vo výške 1272,- €, o ktorých sťažovateľ účtoval na základe faktúr (za práce, murárske práce, rekultiváciu svahu, stavbu žumpy) vystavených dodávateľom UNIVERS, spol. s r. o. (ďalej „dodávateľ UNIVERS“), keď správca dane zistil, že fakturované práce nevykonal dodávateľ uvedený na faktúrach. 3. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane vylúčil z daňových výdavkov sumu 8100,- € a daňový odpis vo výške 4057,21 €, o ktorých sťažovateľ účtoval na základe faktúr (za úpravu terénu, položenie frézovaného asfaltu, úpravu parkoviska a drevených plôch, stavbu drevených altánkov, prípravu palivového dreva) vystavených dodávateľom BRETOS, s.r.o. (ďalej „dodávateľ BRETOS“), keď správca dane zistil, že fakturované práce nevykonal dodávateľ uvedený na faktúrach. 4. Podľa žalovaného správca dane vychádzal okrem iného z výpovede svedka - konateľa dodávateľa UNIVERS - ktorý poprel dodanie tovaru a prác pre sťažovateľa; a z rozporných výpovedí svedka - konateľa dodávateľa BRETOS, ktorý vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol že išlo o fiktívne faktúry a práce neboli vykonané, a vo výpovedi vo vyrubovacom konaní iba neurčito potvrdzoval vykonanie prác, ktoré však nevedel bližšie špecifikovať a popísať. 5. Taktiež podľa žalovaného správca dane vychádzal z kolaudačného rozhodnutia z októbra 2011, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Reštaurácia Koliba“; podľa správcu dane sťažovateľ nemal dôvod vykonávať fakturované práce opätovne. Tiež poukázal na to, že reštaurácia bola v roku 2012 nepretržite v prevádzke, čo by nebolo možné pri vykonávaní prác uvedených na faktúrach od uvedených dodávateľov. 6. Žalovaný uzavrel, že doklady a vysvetlenia predložené sťažovateľom nepreukazujú vykonanie fakturovaných prác; preto takto účtované náklady nie sú v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) daňovými výdavkami.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) rozsudkom č.k. 24S/231/2019-83 z 01.07.2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6019200598.7 (ďalej „napadnutý rozsudok“), zamietol správnu žalobu sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu. Správny súd okrem iného uviedol, že nedošlo k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí pána M. (bývalého konateľa dodávateľa BRETOS), keď poukázal na to, že ich oba správne orgány vyhodnocovali vo vzájomných súvislostiach (bod 22 napadnutého rozsudku). Rovnako mal správny súd za to, že tvrdenia sťažovateľa zo žaloby vo vzťahu k skutkovému stavu a jeho právnemu posúdeniu sú nepodložené, a predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu s názorom žalovaného; obdobne reagoval správny súd aj na námietky o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia. Aj podľa správneho súdu bol udržateľný záver o nepreukázaní dodania prác vystaviteľmi faktúr, keď sťažovateľ nepredložil zmluvy, objednávky, doklady o odovzdaní a prevzatí prác, a podobne; pritom poukazoval na povinnosť sťažovateľa preukázať splnenie zákonných podmienok uznania daňových výdavkov. Správny súd nevyhovel ani návrhu sťažovateľa na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov dôvodiac, že navrhované dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie skutkového stavu, čo však nie je úlohou správneho súdu, ktorý je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu
8. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku, ktorou ho žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu súdu. Dôvodil porušením svojho práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) a nesprávnym právnym posúdením veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietol zmätočnosť a svojvoľnosť napadnutého rozsudku. Dovolával sa rovnosti účastníkov a tvrdil, že mu bolo uložené nesplniteľné dôkazné bremeno. Tiež tvrdil, že nestačí spochybnenie podstatných skutočností zo strany žalovaného. Odvolával sa na faktúru, ktorá je podľa neho jediným dokladom na účely daní, ktorým vzniká povinnosť daňového subjektu zaplatiť dodávateľovi dohodnutú sumu a uplatniť si ju ako náklad znižujúci základ dane. Za svojvoľné sťažovateľ považoval konštatovanie správneho súdu, že si mal zaobstarať iný doklad odolávajúci času. Tvrdil, že bola porušená jeho právna istota a správny súd mal žalovaného v zrušujúcom rozsudku odkázať na preukazovanie podvodu. Namietal aj proti tomu, že správny súd nepripustil revíziu skutkových zistení, a že nedošlo k výsluchu konateľov obchodných partnerov. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie kasačného súdu
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP) preskúmal v medziach sťažnostných bodov napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol od 20.09.2023 zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (www.nssud.sk <http://www.nssud.sk>).
12. Napadnutý rozsudok nie je zmätočný, pretože dáva primerané odpovede na žalobné námietky. Chyba v písaní správneho súdu, ktorý v bode 19 odôvodnenia uviedol rozdiel dane namiesto sumy výdavkov, je veľmi ľahko rozpoznateľná a nespôsobuje nepreskúmateľnosť. Taktiež judikatúra citovaná v bodoch 26 a 29 nie je nesúvisiaca s vecou, ako tvrdil sťažovateľ. Správny súd v bode 29 zrozumiteľne uviedol, že túto judikatúru pochádzajúcu zo sporov o DPH aplikuje na daň z príjmu per analogiam, a koncentroval sa na dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“).
13. Vyhodnotenie skutkového stavu žalovaným sa ani kasačnému súdu v medziach sťažnostných bodov nejaví byť rozporné so zákonom a aj kasačný súd má za to, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje daňové výdavky, musí byť schopný preukázať ich vynaloženie i vecný súvis s dosahovaním príjmov; nestačí zaúčtovanie faktúr. Tento záver má oporu v § 2 písm. i), § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ako aj v § 24 ods. 1 Daňového poriadku (bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžfk/87/2019 z 25.03.2021, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200622.1, body 27-29, 31). Treba poznamenať, že sťažovateľ celkom ignoruje zásadné nezrovnalosti týkajúce sa ním tvrdených obchodov, uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré dostatočne spochybňujú jeho tvrdenia o vykonaní prác deklarovanými dodávateľmi, ktorí mu vystavili
faktúry. Správny súd sumarizoval (najmä body 1, 2, 22, 24, 25, 30, 34, 35 napadnutého rozsudku), ktoré zistené skutočnosti boli rozhodujúce pre záver o nereálnosti protiplnení dodávateľov, ktorí o nich fakturovali. Kasačný súd na tomto mieste nevidí zmysel v tom, aby ich opätovne všetky uvádzal a opakoval aj myšlienkové operácie pri hodnotení dôkazov.
14. Kasačný súd rovnako ako správny súd nedospel k zisteniu, že by bol sťažovateľ neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Sťažovateľ opomína, že oproti ním predloženým (a zaúčtovaným) faktúram stojí množstvo zistení správcu dane, ktoré tvrdený príbeh spochybnili (napr. výpoveď bývalého konateľa dodávateľa BRETOS v trestnom konaní o jeho fiktívnej činnosti a neurčitosť jeho výpovede pred správcom dane, výpoveď bývalého konateľa dodávateľa UNIVERS o jeho fiktívnej činnosti, nesúlad času výkonu tvrdených prác s dátumom kolaudácie, nemožnosť vykonania tvrdených prác pri plnej prevádzke reštaurácie). Pri dôkaznej situácii tak zásadne vychýlenej v neprospech sťažovateľa sú nenáležité aj jeho poukazy na zásadu právnej istoty a časový odstup od tvrdených prác. Podnikateľ, ktorý vedie účtovníctvo, si musí byť vedomý toho, že správca dane je v príslušnej lehote oprávnený vykonať daňovú kontrolu a v rámci nej preverovať deklarované daňové výdavky.
15. Rovnako nevidno pochybenie ani v postupe správneho súdu, ktorý nevypočul navrhnutých svedkov, pretože v zmysle § 119 SSP zásadne pri prieskume rozhodnutia o vyrubení dane nie úlohou správneho súdu nanovo zisťovať či dopĺňať skutkový stav veci zistený finančnými orgánmi.
16. Preto kasačný súd podľa § 461 SSP týmto jednomyseľne prijatým rozsudkom zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa zásady úspechu v zmysle § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
Neúspešnému sťažovateľovi preto nepriznal nárok na náhradu trov a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov s ohľadom na jeho postavenie ako orgánu verejnej správy (§ 168 SSP), keď nezistil v tomto smere relevantné výnimočné okolnosti. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023