2Sfk/8/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200056.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/16/2021
- IČS
- 2021200056
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: BOTH, s.r.o., so sídlom: Lidér Tejed 37, 929 01 Povoda, IČO: 36242861, zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom: 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 35917148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/ 16/2021-69, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101493442/2020 z 28. septembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 4.876,32 € za zdaňovacie obdobie júl 2016. Podľa názoru správcu dane si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 16/07/22 z 11. júla 2016, č. 16/07/24 zo 14. júla 2016, č. 16/07/27 z 18. júla 2016, č. 16/07/30 z 21. júla 2006, č. 16/07/40 z 27. júla 2016. Predmetom fakturácie boli zámočnícke produkty. Správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom, a to spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o. Z tohto dôvodu neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH zo strany žalobcu. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 100202119/ 2021 zo 4. februára 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal aj voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu v administratívnom konaní bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 14S/16/2021-69 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení v zmysle § 140 SSP poukázal v plnom rozsahu na odôvodnenie vo svojich rozsudkoch sp. zn. 14S/15/2021 z 5. mája 2022, sp. zn. 20S/21/ 2021 z 18. mája 2022. Tieto rozsudky boli vydané v konaniach totožných účastníkov konania, pričom predmetom týchto konaní boli rozhodnutia orgánov verejnej správy týkajúce sa iných zdaňovacích období. 5. Správny súd v rozsudku sp. zn. 14S/15/2021 z 5. mája 2022, na ktorý odkazuje rozsudok správneho súdu upriamil pozornosť na nasledovné skutočnosti: · nie je zrejmé, či správca dane vykonal všetky dostupné úkony na realizáciu výsluchu konateľky spoločnosti Dangeta, s.r.o. Vypočutie tejto osoby uložil správcovi dane žalovaný v jednom z rozhodnutí, ktorým rozhodnutie správcu dane zrušil; · správca dane jednostranne vyhodnotil výpoveď prepravcu pána Z., keď uviedol že išlo o neštandardný postup pri vykonávaní prepravy a absentujú relevantné dôkazy. Výpoveď tohto svedka bola súladná s výpoveďou konateľa dodávateľa; · argumenty orgánov verejnej správy týkajúce sa neuznania nároku na odpočet DPH sú príliš všeobecné. Navyše v rozhodnutí správcu dane sa na jednej strane uvádza nepreukázanie dodania tovaru žalobcovi dodávateľom, avšak na druhej strane je na základe výsledkov dokazovania prijatý záver, podľa ktorého mal žalobca dodať spoločnostiam TRAMAT s.r.o. a HP SK s.r.o. tovar dodaný od dodávateľa; · dôležitou skutočnosťou je, že dodávateľ mal faktúry, na základe, ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH, zaúčtované v účtovníctve. Aj s ohľadom na túto skutočnosť boli niektoré dôkazy vyhodnotené príliš jednostranne a následné rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného má preto arbitrárny charakter; · z vykonaného dokazovania vyplýva, že nie je sporná existencia tovaru. V daňovom konaní bolo sporné len dodanie samotným dodávateľom. V administratívnom konaní nebola preukázaná ani existencia daňového podvodu. Orgány verejnej správy daňový podvod neskúmali. Nebola tiež preukázaná vedomosť žalobcu o daňovom podvode; · orgány verejnej správy neuviedli, aké ďalšie doklady zo strany žalobcu mali byť predložené na riadne preukázanie nároku na odpočet DPH.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalovaný namietal, že: · správca dane využil všetky dostupné možnosti na zabezpečenie výpovede konateľky spoločnosti Dangeta, s.r.o., pani Ildikó Szabó. Nie je však oprávnený zasahovať do vnútroštátneho práva povereného orgánu dožiadaného štátu; · výpoveď pána Z., ktorá sa týka prepravy tovaru, nebola vyhodnotená správcom dane jednostranne. Pán Z. nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval znižovanie svojho dlhu u pána E. prepravnými službami; · z výsledkov dokazovania nevyplýva, že tovar poskytol žalobcovi DREVOSTYL, s.r.o.; · samotné účtovné doklady bez ďalších dôkazov nepreukazujú, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili v nich uvedeným spôsobom, · sporná nebola existencia tovarov, ale to, či nakúpený tovar bol dodaný spoločnosťou DREVOSTYL, s.r.o.; · žalobca nebol vo vzťahu so svojím dodávateľom dobromyseľný, pretože si dodávateľa pred vstupom do obchodného vzťahu nepreveril; · na žalobcu neprišlo k preneseniu dôkazného bremena v neprimeranej miere. Nebolo od neho požadované preukazovanie takých skutočností, ktoré nespadajú do jeho dôkaznej sféry a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť; · v daňovom konaní nebolo potrebné skúmať podvodné konanie, pretože k nepriznaniu odpočtu DPH prišlo z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok; · správnosť jeho záverov deklaruje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ a kasačného súdu, na ktorú poukázal. 7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v rozsudku správneho súdu. Navrhuje kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je od súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený.
11. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 12. Kasačný súd vydal rozsudok sp. zn. 4Sfk/19/2023 z 30. mája 2024 v obdobnej veci, ako je posudzovaná vec v tomto konaní. V oboch veciach sa konalo s identickými účastníkmi konania, žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na DPH, pri sporných faktúrach vystupoval rovnaký dodávateľ, správny súd rozsudkami rozhodol o žalobách rovnakým výrokom, kasačné sťažnosti boli podané žalovaným, pričom kasačné námietky v oboch veciach mali ten istý právny a skutkový základ. Rozdiel bol, že predchádzajúca vec posudzovaná kasačným súdom sa týkala zdaňovacieho obdobia na dani z pridanej hodnoty jún 2016.
13. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. So zreteľom na skutočnosť, že kasačný súd v uvedenom rozsudku riešil skutkové a právne problémy, poukazuje na toto rozhodnutie a uvádza nasledovnú časť tohto rozsudku reagujúcu na námietky vznesené žalovaným v kasačnej sťažnosti v tomto konaní:
33. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa zaoberal kasačný súd v rámci svojho súdneho prieskumu bolo, či je právne udržateľný záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty.
34. Kasačný súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ a kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu, alebo ak došlo k zneužitiu práva. Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu (iii) alebo preukazovanie prípadného zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane.
35. Záver správneho súdu, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec neuvádzali ako dôvod nepriznania nároku skutočnosť, že žalobca konal podvodne, resp. že o podvodnom konaní svojho dodávateľa vedel, je vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného právne bezvýznamný, pretože zo záverov správcu dane vyplýva výlučne nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH.
36. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ Smernice 2006/112/ES a jej implementácie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie DPH nevzniklo. 37. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
38. V prejednávanej veci bola daňovými orgánmi spochybnená tzv. prvá hmotnoprávna podmienka, a to konkrétne v podobe uskutočnenia zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom, ktorý má postavenie zdaniteľnej osoby. Existencia materiálneho plnenia nebola v prejednávanom prípade výslovne daňovými orgánmi spochybnená .
. ., avšak aj zo samotného znenia kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ ani v tomto štádiu nespochybnil existenciu plnenia, ba priam naopak túto potvrdil. Kasačný súd však vníma potrebu aby daňové orgány už v rámci daňového konania prijali explicitný záver o tom, či spochybňujú aj samotnú existenciu
tovaru. V tomto smere je možné vytknúť sťažovateľovi (žalovanému), že nevynaložil dostatočné úsilie ozrejmiť existenciu plnenia bližším skúmaním odberateľských reťazcov žalobcu. Je však zrejmé, že v prvostupňovom ako aj v sťažovateľovom rozhodnutí bolo snahou daňových orgánov prijať záver o spornosti dodania tovarov deklarovaným dodávateľom.
39. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že zistenia a dôkazy správcu dane, ktorými správca dane spochybnil vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov, nepovažuje za tak závažné, aby mohli byť spochybnené skutočnosti a tvrdenia, ktoré svedčia v prospech žalobcu. Svedecké výpovede deklarovaného dodávateľa, žalobcu, sprostredkovateľa a vodiča, ktorý mal tovar prepraviť preukazujú priebeh samotného obchodu bez existencie zásadných rozporov v týchto tvrdeniach, keď dochádza k samotnej zhode kto tovar prepravoval, akým vozidlom, vrátane stotožnenia evidenčného čísla vozidla a miesta vykládky tovaru (areál žalobcu). Rovnako žalobca splnil formálne podmienky odpočítania DPH, konkrétne boli predložené faktúry, rámcová zmluva a doklady o úhrade v hotovosti.
Iné doklady preukazujúce nákup tovaru neboli predložené. Kasačný súd si zároveň uvedomuje, že . . . bolo správcovi dane predložené čestné vyhlásenie pána Z. bez overenia pravosti podpisu. Informácie ktoré vyplynuli z tohto čestného vyhlásenia však boli následne pánom Z. verifikované (jeho výsluchom).
40. Sťažovateľ však neformuloval konkrétne dôvody na základe ktorých dospel k záveru o pochybnosti reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom. Svoj záver postavil v zásade len na všeobecnosti výpovedí, ktoré nie sú podľa neho podložené listinnými dôkazmi, pričom takýto obchod je svojou povahou podľa jeho záverov neštandardný.
41. Podľa kasačného súdu nie je možné pripraviť žalobcu o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022-43 z 27. apríla 2023). Obdobný záver je možné prijať aj k pochybnostiam správcu dane, že nebolo zrejmé odkiaľ nadobudol tovar deklarovaný dodávateľ a prečo deklarovaný dodávateľ nedodal správcovi dane požadované doklady. Konkrétne takéto stanovisko je možné vnímať aj v nasledovnom znení rozhodnutia žalovaného: „Pri daňovej kontrole nebolo preukázané, či predložené faktúry od uvedeného dodávateľa, sú zaúčtované v jeho účtovníctve, či má riadne zaúčtované aj doklady o obstaraní tovaru alebo služby a teda či k riadnemu dodaniu fakturovaných tovarov aj skutočne došlo“ (s. 12) .
. . 42. Pokiaľ teda správca dane a sťažovateľ chcú spochybniť právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, je potrebné aby relevantne spochybnili dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazujú splnenie podmienok pre priznanie práva na odpočet dane, alebo aby alternatívne preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.
43. Vo vzťahu ku konkrétnym námietkam sťažovateľa, kasačný súd konštatuje, že nosná časť kasačnej sťažnosti začína od strany 4 kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ v úvode namietal, že správca dane využil všetky zákonné možnosti, ktoré mal k dispozícii a ktoré mohol opodstatnene využiť pre zabezpečenie výpovede svedka Ildikó Szabó, pričom poukázal na podané žiadosti o MVI s tým, že správca dane nebol kompetentný zasahovať do vnútroštátneho práva povereného orgánu dožiadaného štátu. Podľa kasačného súdu výpoveď svedka Ildikó Szabó resp. jej neuskutočnenie nemožno pričítať na ťarchu daňového subjektu teda žalobcu, keďže informácie, ktoré môže táto svedkyňa preukázať ležia mimo sféru žalobcu.
Nepochybne získanie týchto informácií môže prispieť k skutočnému objasneniu veci a preto ako správny súd uviedol, bolo úlohou správcu dane vynaložiť všetky potrebné kroky, aby úkon, ktorý bol vyžiadaný žalovaným skutočne vykonal a to pri rešpektovaní právneho poriadku štátu, v ktorom má byť dožiadaný úkon realizovaný.
44. Vo vzťahu k výpovedi svedka Z. sťažovateľ namietal všeobecnosť jeho výpovede, ku ktorej nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali relevantnosť jeho tvrdení a rovnako namietal tvrdenie, že si pán Z. službami pre pána E. znižoval dlh spôsobom započítavania pohľadávok, a to bez vykonávania akýchkoľvek písomných dokladov, ktoré by vyrovnávanie záväzkov preukazovali. Kasačný súd k uvedenému tvrdeniu poukazuje, že bolo úlohou správcu dane viesť dokazovanie spôsobom, aby zistil vierohodne skutočný stav veci, pričom mal uskutočniť výpovede svedkov tak, aby konfrontovanými otázkami vedeli čo najbližšie špecifikovať priebeh obchodu.
45. Následné nezrovnalosti vo výpovediach by boli dôležitou indíciou, že nedošlo k dodaniu tovaru deklarovaným spôsobom. Pokiaľ však ako v uvedenom prípade svedecké výpovede neobsahujú zásadné rozpory a svedkovia sa zhodujú kto a akým spôsobom dodal deklarovaný tovar, nie je možné prijať jednostranný záver o všeobecnosti uvedených výpovedí. Kasačný súd pritom aj zo štúdia administratívneho spisu neidentifikuje zásadné rozpory alebo všeobecné tvrdenia, keď výpovede deklarovaného dodávateľa, vodiča ako aj žalobcu, resp. oprávnených osôb, ktoré za tieto subjekty konajú, špecifikujú dokonca vozidlo, ktorým mala preprava byť uskutočnená zahrňujúc vo výpovediach aj EČV vozidla a miesto vykládky tovaru.
46. Vo vzťahu k námietke, že správny súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov na neexistujúcich skutočnostiach a dôvodoch, keď neuvádzali dôvod nepriznania nároku, že žalobca konal podvodne, respektíve že vedel o podvodnom konaní svojho deklarovaného dodávateľa, sa kasačný súd vyjadril vyššie v bodoch 36 a nasl. rozsudku.
47. Kasačný súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky sťažovateľa o vylúčení dobromyseľnosti žalobcu, keďže si podľa jeho názoru nepreveril žiadnym spôsobom deklarovaného dodávateľa a spoluprácu s ním nadviazal cez pána I., ktorý sa s pánom E. poznajú už dlhé roky. Kasačný súd nerozumie tejto úvahe sťažovateľa, akým spôsobom otázka dobromyseľnosti má relevanciu vo vzťahu k preukazovaniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. Nehľadiac na účelnosť, samotná úvaha je založená na skutočnosti, že obchodná spolupráca bola nadviazaná prostredníctvom rodinného príslušníka, ktorého známy sa neskôr ukáže ako deklarovaný dodávateľ, ktorý je zdravotne postihnutou osobou.
Toto samo o sebe nemá zásadný dosah na kategóriu dobromyseľnosti. 48. K vyššie uvedenému kasačný súd odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému DPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“ podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca.“
49. Kasačný súd sa rovnako stotožňuje so správnym súdom, že sťažovateľ, resp. správca dane mal logickým a vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť, prečo nedošlo k uznaniu nároku žalobcu. Pokiaľ daňové orgány založili záver o neunesení dôkazného bremena sťažovateľom iba na všeobecnosti výpovedí takáto konštatácia sama o sebe v zmysle už predošlých právnych úvah kasačného súdu neobstojí. .
. . 50. Sťažovateľ rovnako uviedol, že faktúry boli vystavené v sumách . . ., pričom uvedené podľa jeho názoru navodzuje dojem, že žalobca týmto spôsobom účelovo nastavil obchod tak, aby bolo možne realizovať hotovostné platby. Ani však táto indícia sama o sebe ani v spojení s ostatnými už vyššie uvedenými, nemôže založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom, a to najmä aj s ohľadom, že deklarovaný spôsob platieb bol v tomto smere právne aprobovaný.
51. Vo vzťahu k aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021 vo veci Kemwater Prochemie. Kasačný súd zhodne so sťažovateľom uvádza, že v daňovom konaní nevystala existencia inej zdaniteľnej osoby v postavení deklarovaného dodávateľa, preto závery tohto rozhodnutia nie sú aplikované pre prejednávaný prípad.
52. K sťažovateľovej argumentácii rozsudkom Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 1Sžfk/92/2020, konkrétne bodom 23. tohto rozsudku kasačný súd uvádza, že jeho závery nie sú aplikovateľné pre odlišnosť skutkového stavu. V prejednávanom prípade svedecké výpovede deklarovaného dodávateľa, vodiča, ktorý prepravu uskutočnil a aj žalobcu zhodne opisujú spôsob akým mal byť tovar prepravený. Miera pochybností správcu dane je preto nesporne
odlišná. 53. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa ohľadom odôvodnenia rozsudku správneho súdu v . . ., kde pojednával o nejednoznačnosti prijatých záverov týkajúcich sa existencie materiálneho plnenia kasačný súd uvádza, že otázka existencie plnenia bola preukázaná aj samotným sťažovateľom v kasačnej sťažnosti, ktorý na strane 5 kasačnej sťažnosti uvádza začiatok odseku: „Aj keď žalobca disponoval materiálnym plnením“. Teda sťažovateľ sám nespochybňuje existenciu materiálneho plnenia. Kasačný súd však súhlasí so záverom správneho súdu, že v ďalšom konaní bude nevyhnutné ustáliť túto otázku jednoznačne zo strany sťažovateľa v jeho rozhodnutí.
54. Podľa kasačného súdu sťažovateľ nepoukazuje na také skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre meritórne posúdenie a prijatie záveru, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, resp. či nebol týmto dôkazným bremenom príliš zaťažený. Keďže v danom súdnom prieskume platí prísna koncentračná zásada a kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi, nemohol aktívne nachádzať argumentáciu v prospech sťažovateľa.
14. So zreteľom na uvedené závery, vyhodnotil kasačný súd aj v tejto veci jednotlivé kasačné námietky ako nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
15. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 16. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania, pretože v kasačnom konaní bol úspešný. 17. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento
rozsudok
doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave . 18. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. júla 2024