← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 3. 2025

2Sfk/8/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200059.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
ZA-31S/9/2022
IČS
5022200059
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51865467, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680054348/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021, č. 680054368/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021, č. 680054370/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021, č. 680054372/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021 a č. 680054373/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/9/2022-135 zo dňa 12. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Colný úrad Žilina (ďalej len „prvostupňový orgán") vykonal u daňového subjektu Stredoslovenská energetika, a. s., Žilina (ďalej len „žalobca") daňovú kontrolu na spotrebnej dani zo zemného plynu podľa § 44 až § 47 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok"), o výsledku ktorej vyhotovil protokol. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi a súčasne mu určil lehotu 30 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a označil dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca sa do dňa uplynutia lehoty určenej prvostupňovým orgánom k protokolu nevyjadril. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou prvostupňový orgán : 2. a) rozhodnutím č. 680034054/2021 zo dňa 06.08.2021 v zmysle § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie január 2019 v množstve 59.795,232 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej

dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie január 2019 vo výške 3.096,68 Eur oproti vyrubenej spotrebnej dani zo zemného plynu vo výške 75.833,03 Eur; 3. b) rozhodnutím č. 680034061/2021 zo dňa 06.08.2021 v zmysle § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie február 2019 v množstve 44.605,779 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie február 2019 vo výške 2.888,00 Eur oproti vyrubenej spotrebnej dani zo zemného plynu vo výške 55.991,63 Eur; 4. c) rozhodnutím č. 680034077/2021 zo dňa 06.08.2021 v zmysle § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie marec 2019 v množstve 36.103,838 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie marec 2019 vo výške 2.940,81 Eur oproti vyrubenej spotrebnej dani zo zemného plynu vo výške 44.716,26 Eur; 5. d) rozhodnutím č. 680034090/2021 zo dňa 06.08.2021 v zmysle § 68 ods. 2 v spojení s ods.

5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie apríl 2019 v množstve 23.215,726 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie apríl 2019 vo výške 2.779,97 Eur oproti vyrubenej spotrebnej dani zo zemného plynu vo výške 27.864,79 Eur; 6. e) rozhodnutím č. 680034101/2021 zo dňa 06.08.2021 v zmysle § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie máj 2019 v množstve 22.025,101 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane zo zemného plynu za zdaňovacie obdobie máj 2019 vo výške 3.057,45 Eur oproti vyrubenej spotrebnej dani zo zemného plynu vo výške 26.015,68 Eur. 7. Ťažiskom odôvodnení vyššie označených rozhodnutí prvostupňového orgánu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia") bola argumentácia, že žalobca nesprávne určoval daňovú povinnosť za kontrolované zdaňovacie obdobia január až máj 2019, nakoľko dodal v zmysle

§ 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 609/2007 Z. z.") oslobodený zemný plyn bez spotrebnej dane bez vydaného a predloženého povolenia na oslobodený zemný plyn v množstvách zemného plynu uvedených v jednotlivých prvostupňových rozhodnutiach, podľa špecifikovaných faktúr, pričom povolenie pre žalobcu na oslobodený odber zemného plynu s účelom oslobodenia v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 609/2007 Z. z. oprávnenému spotrebiteľovi zemného plynu R-GLASS Trade s. r. o. bolo vydané colným úradom dňa 09.07.2019 a oprávnenému spotrebiteľovi Stredoslovenská energetika - Project Development, s. r. o. dňa 04.07.2019, čím žalobcovi vznikla v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach daňová povinnosť, ktorej výšku prvostupňový orgán uviedol v jednotlivých prvostupňových

rozhodnutiach. 8. Všetky uvedené prvostupňové rozhodnutia boli napadnuté odvolaniami žalobcu. 9. O odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný") rozhodnutiami č. 680054348/2021/Ne zo dňa 17.

decembra 2021, č. 680054368/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021, č. 680054370/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021, č. 680054372/2021/Ne zo dňa 17. decembra 2021, č. 680054373/2021/ Ne zo dňa 17. decembra 2021 tak, že odvolania žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutia potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutia").

10. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. V danom prípade bol žalobcovi vyrubený zistený rozdiel na spotrebnej dani zo zemného plynu oprávnene, zákonne a v súlade so zásadou ochrany záujmu štátu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Colný úrad, ako príslušný správca dane, tak postupoval správne, keď žalobcovi v súlade s ochranou oprávnených záujmov štátu, so zisteným skutkovým stavom danej veci a vyššie citovanými príslušnými zákonnými ustanoveniami vyrubil zistený rozdiel na spotrebnej dani zo zemného plynu. 11. Žalovaný uviedol, že z opísaného skutkového stavu danej veci, ako ho zistil prvostupňový orgán je zrejmé, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobia január až máj 2019, ako dodávateľ dodal odberateľom na odberné miesta 000830010553 (R-GLASS Trade s. r. o., Čajkovského 8, 948 01 Lučenec, IČO: 44936982) a 3502950 (Stredoslovenská energetika Project Development, s. r. o., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 44225733) zemný

plyn bez spotrebnej dane, avšak bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn, ktoré by bolo vydané na odvolateľa, ako nového (iného) dodávateľa zemného plynu (miesto doterajšieho dodávateľa), čo je v zmysle ust. § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z., podľa ktorého dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane osobe podľa odseku 2 bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn, nevyhnutnou podmienkou dodania zemného plynu oslobodeného od dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že oprávnenému spotrebiteľovi R-GLASS Trade s. r. o. bolo povolenie na odber oslobodeného zemného plynu pre dodávateľa zemného plynu, ktorým je odvolateľ, t. j. Stredoslovenská energetika a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51865467, DIČ: 2120814575, evidenčné číslo 607881800002, registračné číslo SK60781800006, vydané až dňa 09.07.2019 a oprávnenému spotrebiteľovi Stredoslovenská energetika - Project Development, s. r. o. bolo povolenie na odber oslobodeného zemného plynu vydané pre dodávateľa zemného plynu, ktorým je odvolateľ až dňa 04.07.2019.

Uviedol, že vydanie povolenia na odber oslobodeného zemného plynu, pritom nemá spätnú účinnosť, nové povolenia vydané predmetným oprávneným spotrebiteľom dňa 04.07.2019 a dňa 09.07.2019 tak v danej veci nemožno platne právne vzťahovať na dodávky zemného plynu uskutočnené odvolateľom, takže odvolacie námietky žalobcu, že minimálne pri spol. Stredoslovenská energetika - Project Development, s. r. o. bolo v jej žiadosti zo dňa 02.07.2019 o vydanie povolenia uvedené, že zmeny nastali s účinnosťou od 01.01.2019, odvolací orgán považoval za právne irelevantné. 12. Žalovaný považoval za bezpredmetné aj odvolacie námietky žalobcu, že uvedené povolenia na oslobodený zemný plyn neobsahujú dobu, na ktorú sa vydávajú, že zneli na totožné odberné miesta ako pred 01.01.2019, s totožným predpokladaným odberom zemného plynu, nezmenil sa účel odberu a nebol ani ďalší iný dodávateľ, pretože bolo zrejmé, že za kontrolované zdaňovacia obdobia, žalobca dodal predmetným odberateľom zemný plyn bez toho, aby boli jeho identifikačné údaje, ako dodávateľa zemného plynu obsiahnuté v

predložených povoleniach na oslobodený zemný plyn, pričom ex lege v zmysle § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. nesmel dodať zemný plyn oslobodený od dane predmetným spotrebiteľom, čo však napriek výslovnému zákonnému zákazu urobil.

13. Poukázal na to, že ak dôjde k dodaniu zemného plynu oslobodeného od dane bez toho, aby dodávateľovi, bolo zo strany oprávneného spotrebiteľa zemného plynu predložené povolenie na odber zemného plynu oslobodeného od dane, ako nevyhnutnej podmienky oprávňujúcej dodávať zemný plyn oslobodený od dane, je takýto zemný plyn dodaný konečnému spotrebiteľovi zemného plynu (tým odberatelia uvádzaní v tomto rozhodnutí bezpochyby sú, keďže používajú zemný plyn na vlastnú spotrebu), s čím je podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 609/2007 Z. z. spojený vznik daňovej povinnosti, na základe čoho mu colný úrad napadnutým rozhodnutím oprávnene vyrubil zodpovedajúci rozdiel spotrebnej dane oproti dani priznanej odvolateľom v daňovom priznaní. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetným odberateľom dodal zemný plyn oslobodený od spotrebnej dane žalobca, t. j. skutkovo i právne iný podnikateľský subjekt, na ktorý ako dodávateľa nemali predmetní odberatelia zemného plynu v danom čase vydané povolenia na oslobodený zemný plyn. Preto považoval postup prvostupňového orgánu

plne v súlade s právnymi predpismi a v súlade s ochranou oprávnených záujmov štátu.

II. Konanie na správnom súde

14. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorú správny súd zamietol rozsudkom sp. zn. ZA-31S/9/2022-135 zo 12. októbra 2023 podľa § 190 SSP. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu je možné zhrnúť nasledovne: - záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 609/2007 Z. z. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od spotrebnej dane zo zemného plynu a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia Daňového poriadku; - daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. V danom prípade bol žalobcovi vyrubený zistený rozdiel na spotrebnej dani zo zemného plynu oprávnene, zákonne a v súlade so zásadou ochrany záujmu štátu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Colný úrad, ako príslušný

správca dane, tak postupoval správne, keď žalobcovi v súlade s ochranou oprávnených záujmov štátu, so zisteným skutkovým stavom danej veci a vyššie citovanými príslušnými zákonnými ustanoveniami vyrubil zistený rozdiel na spotrebnej dani zo zemného plynu; - k odvolacej námietke žalobcu, že s poukazom na § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2016 do 30.11.2019 pre dodanie zemného plynu oslobodeného od spotrebnej dane postačilo predložiť pri odbere zemného plynu za kontrolované zdaňovacie obdobia jeho dodávateľovi - žalobcovi, povolenie na oslobodený zemný plyn vydané na predchádzajúceho dodávateľa zemného plynu, ktorým bol právny predchodca žalobcu, uviedol, že zo zistených skutočností vyplynulo, že za kontrolované zdaňovacie obdobia predmetným oprávneným spotrebiteľom nedodala zemný plyn oslobodený od spotrebnej dane

spol. Stredoslovenská energetika Holding, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36403008, na ktorú, ako dodávateľa zemného plynu mali predmetní odberatelia, ako oprávnení spotrebitelia, vydané povolenia pred 01.01.2019, ale zemný plyn oslobodený od spotrebnej dane im dodal žalobca, t. j. právne iný podnikateľský subjekt, na ktorého, ako dodávateľa, nemali títo odberatelia zemného plynu v kontrolovanom časovom období vydané platné povolenia na priame dodanie oslobodeného zemného plynu; - žalobca nespochybnil skutočnosť, že od 01.01.2019 nepredložili oprávnení spotrebitelia nové povolenia na oslobodený zemný plyn, ktoré by boli vydané na žalobcu, ako nový podnikateľský subjekt, ale argumentoval tým, že nemal dôvod pochybovať o tom, že povolenia vydané na právneho predchodcu žalobcu ostali v platnosti aj po 01.01.2019, kedy došlo k zmene dodávateľa zemného plynu na základe vkladu časti podniku v rámci holdingu z materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť.

Tejto námietke žalobcu však správca dane a žalovaný nevyhoveli, čo priliehavo odôvodnili tým, že pôvodné povolenia na oslobodený zemný plyn boli vydané na právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa zemného plynu, ktorým pred 01.01.2019 bola spoločnosť Stredoslovenská energetika a. s., Pri Rajčianke 8591/ 4B, 010 47 Žilina, IČO: 36403008, ktorý je podľa obchodného mena a IČO-a úplne odlišným

právnym subjektom; - k odvolacej námietke, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a že žalovaný a rovnako aj prvostupňový orgán v napadnutých rozhodnutiach podľa neho v rozpore so zákazom retroaktivity zakotvenom v Ústave Slovenskej republiky použili nesprávnu právnu úpravu ustanovenia § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2020, hoci mali aplikovať právnu úpravu v znení účinnom od 01.05.2016 do 30.12.2019, správny súd uviedol, že súhlasí s názorom žalovaného, že legislatívna zmena prvej vety ust. § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2020, o ktorú žalobca oprel svoju žalobnú argumentáciu, nezmenila dovtedajší právny stav v znení účinnom do 31.12.2019, poukázal na dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 609/2007 Z. z., podľa ktorej bolo jedným z cieľov návrhu zákona spresniť a doplniť základné pojmy, preto sa podľa bodu 46. dôvodovej správy navrhovanou úpravou ustanovenia § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. „.

. .text ustanovenia upravuje tak, aby bolo zrejmé, že vydané povolenie na oslobodený zemný plyn je vydané na konkrétneho dodávateľa zemného plynu a oprávnený spotrebiteľ zemného plynu sa ním nemôže preukázať akémukoľvek dodávateľovi zemného plynu." Z obsahu dôvodovej správy nepochybne plynie, že išlo o spresnenie textu tohto ustanovenia právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, ako tento text bolo potrebné chápať už predtým, teda nešlo o zmenu právnej regulácie. Pokiaľ by zákonodarca mienil spôsob právnej regulácie dodávania zemného plynu oslobodeného od dane na základe povolením určeného dodávateľa úplne zmeniť, tzn. zvrátiť iným smerom, je logické, že text zákona ako aj obsah dôvodovej správy by zneli inak;

- povinnosť mať vydané povolenie na priamo dodaný oslobodený zemný plyn pre každého svojho dodávateľa osobitne a teda ho aj predkladať svojmu dodávateľovi zemného plynu vyplýva aj z ustanovenia § 32 ods. 8 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom období, v zmysle ktorého: „V povolení na oslobodený zemný plyn colný úrad uvedie údaje podľa odseku 5. Povolenie na oslobodený zemný plyn vydá colný úrad v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá a dve vyhotovenia odovzdá oprávnenému spotrebiteľovi zemného plynu, ktorý jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi zemného plynu; ak má oprávnený spotrebiteľ zemného plynu viacerých dodávateľov zemného plynu, vydá colný úrad povolenie na oslobodený zemný plyn pre každého dodávateľa zemného

plynu osobitne." - s použitím systematického, teleologického a racionálneho výkladu ustanovení § 32 ods. 8 a ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v spojení s § 32 ods. 5 písm. c/ zákona č. 609/2007 Z. z., správny súd dospel k záveru, že podmienkou platnosti každého vydaného povolenia na priamy odber zemného plynu oslobodeného od dane sú obligatórne identifikačné údaje dodávateľa

zemného plynu. V dôsledku uvedeného bol správny záver žalovaného spočívajúci v tom, že ak zemný plyn dodal iný dodávateľ než ten, ktorý je uvedený v predloženom povolení na odber zemného plynu oslobodeného od dane, takéto priame dodanie zemného plynu oslobodeného od dane nespĺňa podmienky na oslobodenie od spotrebnej dane; - tento interpretačný prístup potvrdzuje aj tretia veta ust. § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z., podľa ktorej dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane osobe podľa odseku 2 bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn, pričom, vzhľadom na uvedené platí, že musí ísť o povolenie obsahujúce tohto dodávateľa zemného plynu; - pre možnosť priameho dodania zemného plynu oslobodeného od dane bolo aj počas právneho stavu účinného do 31.12.2019, v prípade zmeny povolenia na strane subjektu dodávateľa zemného plynu, ktorej výsledkom bol odlišný dodávateľ zemného plynu s vlastnou právnou subjektivitou, nevyhnutnosťou predložiť najneskôr pri prvom takomto odbere svojmu dodávateľovi zemného plynu povolenie na oslobodený zemný plyn znejúce práve na tohto

dodávateľa; - k námietke, že žalovaný ani prvostupňový orgán neskúmali, či povolenia na oslobodený zemný plyn, ktoré boli oprávneným spotrebiteľom vydané ešte pred 01.01.2019, boli predložené právnemu predchodcovi žalobcu alebo nie, a že sa v administratívnom konaní nezaoberali okolnosťami, za akých došlo k zmene dodávateľa zemného plynu a v tej súvislosti, či ide o prvý odber zemného plynu oslobodeného od dane, správny súd s poukazom na zmeny zápisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 4/Re/1523/2018 zo dňa 21.11.2018 správny súd uviedol, že zásadná právna otázka týkajúca sa možnosti prevoditeľnosti oprávnení verejnoprávnej povahy pri predaji podniku, v posudzovanom prípade prevoditeľnosti povolenia na odber zemného plynu oslobodený od spotrebnej dane na právneho nástupcu (žalobcu), ktoré vydáva správca dane (colný úrad) je otázkou noriem obchodného práva, ktoré ustanovujú, ktoré zložky podniku je možné subsumovať pod ust. § 5 Obchodného zákonníka; - poukázal pritom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2 M Cdo 11/04 z 30. júna 2005 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 38/2007), podľa ktorého: „. . .zmluva o predaji podniku zakladá záväzkový vzťah súkromno-právnej povahy, ktorého subjekty (predávajúci a kupujúci) majú

rovnoprávne postavenie. Na jej základe prechádzajú záväzky vzniknuté len zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú obchodnú povahu, neprechádzajú však záväzky verejnoprávnej povahy, ako je platenie daní, či poistného." Na kupujúceho tak prechádzajú len práva majetkové, a nie oprávnenia verejnoprávnej povahy napr. živnostenské oprávnenie, či iné oprávnenie alebo povolenie udelené predávajúcemu na podnikateľskú činnosť, rovnako na kupujúceho neprechádzajú daňové povinnosti, záväzky voči štátnemu rozpočtu, povinnosť platiť clo, pokuty uložené orgánmi verejnej správy a iné záväzky

verejnoprávnej povahy; - žalobca automaticky nevstúpil do práv a povinností, ktoré jeho právnemu predchodcovi plynuli z povolenia na odber zemného plynu oslobodeného od spotrebnej dane; - podľa správneho súdu domnienka, že povolenia vydané pre právneho predchodcu žalobcu ostali v platnosti aj po 01.01.2019 pre dodanie zemného plynu oslobodeného od dane žalobcom je bez právnej relevancie, nakoľko takému tvrdeniu chýba opora v platnej právnej úprave; - žalobcov zásadný argument, že aj po 01.01.2019 disponoval platnými vydanými povoleniami na účely dodania zemného plynu oslobodeného od spotrebnej dane pre oprávnených spotrebiteľov, pretože na neho prešli zo zákona všetky práva a záväzky zo zmlúv o združenej dodávke plynu, ako aj celá dokumentácia týkajúca sa týchto zmlúv vrátane povolení na odber zemného plynu oslobodeného od spotrebnej dane, je podľa správneho súdu v uvedenom

prípade právne neudržateľný; - povolenie na odber oslobodeného zemného plynu vydáva colný úrad, pričom pre jeho platnosť musí každé povolenie na oslobodený zemný plyn obligatórne obsahovať identifikačné údaje dodávateľa zemného plynu. Ak nastane zmena subjektu dodávateľa zemného plynu, ktorej výsledkom je odlišný dodávateľ zemného plynu, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu, je pre možnosť priameho dodania zemného plynu oslobodeného od dane nevyhnutné (čo platilo aj počas právneho stavu účinného do 31.12.2019), aby oprávnený spotrebiteľ predložil najneskôr pri prvom takomto odbere svojmu dodávateľovi zemného plynu povolenie na oslobodený zemný plyn vydané na tohto dodávateľa.

Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si mieni uplatniť nárok na priame dodanie zemného plynu oslobodeného od spotrebnej dane zabezpečil relevantné doklady, na ktorých podklade si nárok uplatní. Žalobca tejto otázke nevenoval náležitú pozornosť, nakoľko sa len domnieval, že povolenia vydané na jeho právneho predchodcu žalobcu, ktoré ostali v platnosti, sa budú vzťahovať aj na žalobcu, ako právneho nástupcu; - námietky žalobcu, že povolenia na oslobodený zemný plyn vydané na predchádzajúceho dodávateľa zemného plynu neobsahovali dobu, na ktorú boli vydané, že u obidvoch oprávnených spotrebiteľov zemného plynu ide o totožné odberné miesta ako pred 01.01.2020, s totožným predpokladaným odberom zemného plynu, že sa nezmenil účel odberu zemného plynu a nebol ani ďalší iný dodávateľ, sú právne bezvýznamné, nakoľko je zrejmé, že za kontrolované zdaňovacie obdobia január až máj 2019, žalobca dodal predmetným odberateľom zemný plyn bez toho, aby bol ako dodávateľ zemného plynu uvedený v predložených povoleniach na oslobodený zemný plyn. Táto zásadná podmienka oslobodenia zemného plynu

priamo dodaného uvedeným odberateľom nebola splnená, čo tieto námietky nemohli nijako zvrátiť. Pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia tak nebolo podstatné ich ďalej hodnotiť.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP (t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a v § 440 písm. f) SSP správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnila jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Sťažovateľ k dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP poukázal na to, že: a. bolo preukázané, že colný úrad aplikoval v prvostupňovom konaní neúčinný právny predpis (vyplýva to z Upovedomenia o začatí konania a výzvy na vyjadrenie sa, ako aj z Protokolu), pričom správny súd nezohľadnil toto porušenie zákona pri rozhodovaní o správnej žalobe a zhodnotil postup colného úradu ako aj žalovaného ako zákonný. Sťažovateľ podľa § 27 Správneho súdneho poriadku navrhol preskúmať aj toto prvostupňové rozhodnutie; b. napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia colného úradu sú z dôvodu aplikácie neskoršieho právneho predpisu vydané v rozpore so zákazom retroaktivity, pričom správny súd nezohľadnil toto porušenie zákona pri rozhodovaní o správnej žalobe; c. správny súd nesprávne právne posúdil aplikáciu ustanovenia § 32 odsek 10 zákona č. 609/ 2007 Z. z., keď v rozsudku nezohľadnil, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na situáciu prvého odberu zemného plynu zo strany odberateľa zemného plynu, a teda sťažovateľ nemohol

porušiť zákaz dodávať zemný plyn bez povolenia, lebo v posudzovanej právnej veci nešlo o prvý odber zemného plynu vo vzťahu k sťažovateľovi; d. správny súd nesprávne právne posúdil účel novely ustanovenia § 32 odsek 10 zákona č. 609/ 2007 Z. z., keď zhodnotil, že novelou nedošlo k zmene právnej regulácie, a že právny stav pred a po novele bol totožný, a to napriek tomu, že až novelou sa ustanovilo, že povolenie musí byť vydané na toho dodávateľa, ktorý v danom čase plyn odberateľovi dodáva a pred novelou tohto zákonného ustanovenia právna norma takúto podmienku a konkretizáciu dodávajúceho dodávateľa neupravovala.

17. Sťažovateľ k dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP poukázal na to, že: a. na pojednávaní 12.10.2023 bolo zo strany správneho súdu znemožnené sťažovateľovi vysvetliť jednotlivé dôvody podanej správnej žaloby, skutkových okolností a právneho posúdenia veci, a to tým, že súd vstupoval do vyjadrenia sťažovateľa k správnej žalobe a znemožnil tak súvisle vysvetliť dôvody správnej žaloby, čo je podľa sťažovateľa v rozpore so základnými princípmi konania podľa SSP, konkrétne s princípom ústnosti správneho súdneho

konania. Nemožnosť riadne vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam a právnemu posúdeniu veci malo za následok aj nesprávne závery súdu v bode 41 rozsudku správneho súdu; b. na pojednávaní 12.10.2023 sa sťažovateľ snažil uvedenú skutočnosť zdôrazniť aj s poukazom na právne ukotvenú zmenu dodávateľa plynu podľa energetickej legislatívy, t. j. že nešlo o zmenu dodávateľa ani z pohľadu energetickej legislatívy, nakoľko nedošlo ku ukončeniu pôvodnej zmluvy o dodávke plynu s pôvodným dodávateľom a nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvy o dodávke plynu s novým dodávateľom, čo je rozhodné pre posúdenie, či k zmene dodávateľa podľa energetickej legislatívy došlo alebo nie.

Energetická legislatíva totiž pre zmenu dodávateľa vyžaduje zo zákona (podľa § 17 odsek 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Odberateľ elektriny a odberateľ plynu majú právo zmeniť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu.

Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu nesmie požadovať od odberateľa elektriny alebo odberateľa plynu finančnú úhradu za vykonanie zmeny ani žiadne iné platby. Podmienkou na zmenu dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu je ukončenie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej s pôvodným dodávateľom elektriny alebo zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej s pôvodným dodávateľom plynu najneskôr ku dňu vykonania tejto zmeny a uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom elektriny alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu s novým dodávateľom plynu s účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu.

Ustanovenia o zmluve o dodávke elektriny a zmluve o dodávke plynu podľa tohto odseku a odsekov 10 a 11 platia aj pre zmluvu o združenej dodávke elektriny a zmluvu o združenej dodávke plynu.), aby došlo k ukončeniu pôvodnej zmluvy o dodávke plynu s pôvodným dodávateľom a došlo k uzatvoreniu novej zmluvy o dodávke plynu s novým dodávateľom, čo považuje za právne významné pre posúdenie, či išlo vo vzťahu k sťažovateľovi z dôvodu vkladu časti podniku (s tým spojeného prechodu zmlúv o dodávke plynu) o prvý odber plynu alebo nie. Avšak konanie bolo vedené spôsobom, že sťažovateľovi nebolo umožnené sa riadne k prejednávanej veci vyjadriť; c. zápisnica z pojednávania nezachytáva priebeh pojednávania a prednesy strán tak ako boli

uskutočnené. Sťažovateľ si vyžiadal kópiu zvukového záznamu z pojednávania 12.10.2023, avšak sťažovateľovi bolo zo strany súdu doručené len prázdne CD (bez akýchkoľvek dát), preto sťažovateľ nevie preukázať tvrdené skutočnosti doložením zvukového záznamu, má za to, že vyššie popísaným spôsobom došlo k porušeniu ústavného práva SSE na spravodlivý

súdny proces; d. má za to, že vyššie popísaným spôsobom došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. 18. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil, alebo zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a rovnako tak rozhodnutia prvostupňového orgánu zruší a vec vráti orgánom verejnej správy na ďalšie konanie. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačné námietky sťažovateľa považuje za právne irelevantné a nedôvodné, nakoľko nemajú žiadnu oporu v skutkovom ani právnom stave prejednávaného prípadu a plne sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom

správneho súdu.

IV. Posúdenie kasačného súdu

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

21. Kľúčovou námietkou vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu bolo, že správne orgány aplikovali neúčinný právny predpis a že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia colného úradu sú z dôvodu aplikácie neskoršieho právneho predpisu vydané v rozpore so zákazom retroaktivity, pričom správny súd nezohľadnil toto porušenie zákona pri rozhodovaní o správnej žalobe.

22. K námietke, že colný úrad aplikoval v prvostupňovom konaní neúčinný právny predpis (čo má vyplývať z Upovedomenia o začatí konania a výzvy na vyjadrenie sa, ako aj z Protokolu), pričom správny súd nezohľadnil toto porušenie zákona pri rozhodovaní o správnej žalobe, považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že uvedenú námietku sťažovateľ neuplatnil v správnej žalobe. Keďže žaloba v posudzovanej veci je všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP, na prejednanie ktorej sa v plnom rozsahu uplatní zásada koncentrácie dôvodov a rozsahu žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP, preto na námietky žalobcu, ktoré predstavujú vymedzenie nových dôvodov žaloby, a teda rozšírenie dôvodov správnej žaloby, ktoré neboli v správnej žalobe obsiahnuté, správny súd vyhodnocovať

nemohol. 23. Námietku sťažovateľa, že správny súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa aplikácie neúčinného právneho predpisu, keď správne orgány použili nesprávnu právnu úpravu ustanovenia § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2020, hoci mali aplikovať právnu úpravu v znení účinnom od 01.05.2016 do 30.12.2019, kedy bolo postačujúce, aby dodávateľovi zemného plynu bolo predložené povolenie na oslobodený zemný plyn (nie na tohto dodávateľa zemného plynu) vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú.

24. Z obsahu administratívneho spisu síce vyplýva, že prvostupňový správny orgán v dôvodoch napadnutých rozhodnutí ustanovenie § 32 ods. 10 zákona vety č. 609/2007 Z. z. vôbec nezmieňuje, avšak žalovaný ako odvolací správny orgán tento nedostatok odstránil, keď v dôvodoch rozhodnutia jednak citoval ustanovenia prvej a tretej vety ustanovenia § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z., teda správne žalovaný vychádzal zo znenia ustanovenia § 32 ods. 10 zákona prvej a tretej vety č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019 (oprávnený spotrebiteľ zemného plynu podľa odseku 2 okrem koncového odberateľa zemného plynu v domácnosti je povinný predložiť dodávateľovi zemného plynu povolenie na oslobodený zemný plyn najneskôr pri prvom odbere zemného plynu oslobodeného od dane. Dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane osobe podľa odseku 2 bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn), v uvedenom kasačný súd nevidel také pochybenie, ktoré by nebolo odstrániteľné odvolacím správnym orgánom - žalovaným.

25. Podaním opravného prostriedku voči neprávoplatnému prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 72 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) nezačína nové konanie, ale samostatné štádium už začatého administratívneho konania. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho správneho orgánu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí správnych orgánov (tak prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného administratívneho konania.

26. Pokiaľ teda žalovaný ako odvolací správny orgán tento nedostatok odstránil, keď v dôvodoch rozhodnutia jednak citoval ustanovenia prvej a tretej vety č. 609/2007 Z. z. teda správne vychádzal z ustanovenia § 32 ods. 10 zákona prvej a tretej vety č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019 (oprávnený spotrebiteľ zemného plynu podľa odseku 2 okrem koncového odberateľa zemného plynu v domácnosti je povinný predložiť dodávateľovi zemného plynu povolenie na oslobodený zemný plyn najneskôr pri prvom odbere zemného plynu oslobodeného od dane. Dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane osobe podľa odseku 2 bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn), preto v uvedenom kasačný súd nevidel pochybenie, ktoré by nebolo odstrániteľné odvolacím správnym orgánom - žalovaným.

27. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta, že správne orgány aplikovali neúčinný právny predpis, nemožno jeho námietku vyhodnotiť za dôvodnú, pretože je nesporné, že správne orgány aplikovali právny predpis účinný do 31.12.2019, (išlo o kontrolované obdobie január až máj 2019). 28.

Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku, že žalovaný, rovnako tak aj správny súd nesprávne posúdili aplikáciu uvedeného ustanovenia na prejednávaný prípad. 29. Z neskoršieho legislatívneho doplnenia ustanovenia § 23 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. (účinného od 01.01.2020) síce vyplýva, že v ustanovení § 23 ods. 10 zákona došlo k doplneniu prvej vety citovaného ustanovenia o slová: „vydané pre tohto dodávateľa zemného plynu". Pokiaľ však správny súd uviedol, že súhlasí s názorom žalovaného, že legislatívna zmena prvej vety ustanovenia § 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2020, o ktorú žalobca oprel svoju žalobnú argumentáciu, nezmenila dovtedajší právny stav v znení účinnom do 31.12.2019, s uvedeným názorom sa kasačný súd stotožňuje.

30. Ustanovenie § 23 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. (účinného do 31.12.2019) nie je možné vykladať izolovane, bez výkladu v spojení s ďalšími ustanoveniami zákona č. 609/2007 Z. z. (konkrétne § 32 ods. 8 a § 32 ods. 5 písm. c/ zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019), na čo správny súd dôvodne poukázal v bode 39 svojho rozsudku.

31. Z ustanovenia § 32 ods. 8 zákona č. 609/2007 Z. z. (účinného do 31.12.2019) vyplýva, že v povolení na oslobodený zemný plyn colný úrad uvedie údaje podľa odseku 5. Povolenie na oslobodený zemný plyn vydá colný úrad v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá a dve vyhotovenia odovzdá oprávnenému spotrebiteľovi zemného plynu, ktorý jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi zemného plynu; ak má oprávnený spotrebiteľ zemného plynu viacerých dodávateľov zemného plynu, vydá colný úrad povolenie na oslobodený zemný plyn pre každého dodávateľa zemného plynu osobitne.

32. Z ustanovenia § 32 ods. 5 písm. c/ zákona č. 609/2007 Z. z. (účinného do 31.12.2019) vyplýva, že žiadosť o registráciu oprávneného spotrebiteľa zemného plynu a o vydanie povolenia na oslobodený zemný plyn musí obsahovať okrem údajov uvedených v osobitnom predpise identifikačné údaje dodávateľa zemného plynu.

33. Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že povinnosť mať vydané povolenie na priamo dodaný oslobodený zemný plyn pre každého svojho dodávateľa osobitne a teda ho aj predkladať svojmu dodávateľovi zemného plynu vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 8 zákona č. 609/2007 Z. z., pričom z výkladu ustanovení § 32 ods. 8 a ods. 10 v spojení s § 32 ods. 5 písm. c/ zákona č. 609/2007 Z. z., možno dospieť k záveru, že podmienkou platnosti každého vydaného povolenia na priamy odber zemného plynu oslobodeného od dane sú obligatórne identifikačné údaje dodávateľa zemného plynu.

34. Napokon pre možnosť priameho dodania zemného plynu oslobodeného od dane bolo aj počas právneho stavu účinného do 31.12.2019, v prípade zmeny povolenia na strane subjektu dodávateľa zemného plynu, ktorej výsledkom bol odlišný dodávateľ zemného plynu s vlastnou právnou subjektivitou, nevyhnutnosťou predložiť najneskôr pri prvom takomto odbere svojmu dodávateľovi zemného plynu povolenie na oslobodený zemný plyn znejúce práve na tohto dodávateľa (§ 32 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z.).

35. Je nesporné (sťažovateľ to nespochybňoval), že od 01.01.2019 nepredložil ako oprávnený spotrebiteľ nové povolenia na oslobodený zemný plyn, ktoré by boli vydané na sťažovateľa, ako nový podnikateľský subjekt. Sťažovateľova argumentácia, že nemal dôvod pochybovať o tom, že povolenia vydané na právneho predchodcu sťažovateľa ostali v platnosti aj po 01.01.2019, kedy došlo k zmene dodávateľa zemného plynu na základe vkladu časti podniku v rámci holdingu z materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť nemohla uspieť, a preto žalovaný takejto námietke dôvodne nevyhovel, pretože pôvodné povolenia na oslobodený zemný plyn boli vydané na právneho predchodcu sťažovateľa, ako dodávateľa zemného plynu, ktorým pred 01.01.2019 bola spoločnosť Stredoslovenská energetika a. s., Pri Rajčianke 8591/ 4B, 010 47 Žilina, IČO: 36403008, ktorý je podľa obchodného mena a IČO-a úplne odlišným právnym subjektom od sťažovateľa.

36. Správny súd s poukazom rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 11/04 z 30. júna 2005 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 38/2007), ktorého závery priliehavo citoval v bode 44 svojho rozsudku „zmluva o predaji podniku zakladá záväzkový vzťah súkromno-právnej povahy, ktorého subjekty (predávajúci a kupujúci) majú rovnoprávne postavenie.

Na jej základe prechádzajú záväzky vzniknuté len zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú obchodnú povahu, neprechádzajú však záväzky verejnoprávnej povahy, ako je platenie daní, či poistného"), učinil správne závery, že sťažovateľ na základe vkladu časti podniku v rámci holdingu z materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť automaticky nevstúpil do práv a povinností, ktoré jeho právnemu predchodcovi plynuli z povolenia na odber zemného plynu oslobodeného od spotrebnej dane.

37. Kasačný súd nevidel dôvod odkloniť sa od názoru správneho súdu, že zásadná právna otázka týkajúca sa možnosti prevoditeľnosti oprávnení verejnoprávnej povahy pri predaji podniku, v posudzovanom prípade prevoditeľnosti povolenia na odber zemného plynu oslobodený od spotrebnej dane na právneho nástupcu (sťažovateľa), ktoré vydáva správca dane (colný úrad) je otázkou noriem obchodného práva, ktoré ustanovujú, ktoré zložky podniku je možné subsumovať pod ust. § 5 Obchodného zákonníka, pričom na sťažovateľa ako kupujúceho tak prechádzajú len práva majetkové, a nie oprávnenia verejnoprávnej povahy, či iné oprávnenie alebo povolenie udelené predávajúcemu na podnikateľskú činnosť, rovnako na kupujúceho neprechádzajú daňové povinnosti, záväzky voči štátnemu rozpočtu, povinnosť platiť clo, pokuty uložené orgánmi verejnej správy a iné záväzky verejnoprávnej povahy.

38. Námietka sťažovateľa, že je singulárnym nástupcom po predchádzajúcom dodávateľovi oprávnených spotrebiteľov na základe vkladu časti podniku s účinkami od 01.01.2019 tak nemohla obstáť ani vo vzťahu k sťažovateľom zmienenej právne ukotvenej zmene dodávateľa plynu podľa energetickej legislatívy.

39. Záver správneho súdu o tom, že námietky sťažovateľa neboli dôvodné, nakoľko sťažovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od spotrebnej dane zo zemného plynu, je vecne správny. 40. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

41. K sťažovateľom namietanému postupu správneho súdu kasačný súd uvádza, že o tom, aký bol procesný postup správneho súdu a ako prebiehalo konanie, si kasačný súd môže urobiť obraz len zo spisu. To, ako prebiehalo pojednávanie, kasačný súd zisťuje z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa na pojednávaní 12.10.2023. Z jej obsahu vyplýva, že správny súd do zápisnice zaznamenal prítomnosť účastníkov a podstatné obsahy vyjadrení žalobcu a žalovaného. Priebeh pojednávania bol zaznamenávaný podľa § 117 ods. 1 SSP pomocou technických zariadení.

42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že mu bolo zo strany správneho súdu znemožnené vysvetliť jednotlivé dôvody podanej správnej žaloby, skutkových okolností a právneho posúdenia veci, a to tým, že súd vstupoval do vyjadrenia sťažovateľa k správnej žalobe a znemožnil tak súvisle vysvetliť dôvody správnej žaloby, čo je podľa sťažovateľa v rozpore so základnými princípmi konania podľa SSP, konkrétne s princípom ústnosti správneho súdneho konania.

43. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že správny súd pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy vychádza z toho, že pri všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP sa na prejednanie v plnom rozsahu uplatní zásada koncentrácie dôvodov a rozsahu žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP.

44. Napriek skutočnosti, že správne konanie je ovládané aj zásadou ústnosti, (§ 5 ods. 8 SSP) nie je možné opomenúť, že ani pri ústnom prejednaní žaloby nie je možné prekročiť limity dané ustanovením § 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP, najmä ak žalobca prednesie také skutočnosti a argumenty, ktoré predstavujú vymedzenie nových dôvodov žaloby, a teda rozšírenie dôvodov správnej žaloby, ktoré neboli v správnej žalobe obsiahnuté.

45. Pri výklade hraníc práva na spravodlivý proces, stanovených súdnym správnym poriadkom (napr. náležitosti žaloby, lehota na jej podanie, procesné podmienky), je v súlade s čl. 4 ods. 4 Charty základných práv a slobôd nevyhnutné šetriť ich podstatu a zmysel a nezneužívať ich na iné účely, než na ktoré boli stanovené. 46. Žalobca má totiž povinnosť uviesť v žalobe konkrétne skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu, pričom výrazom „konkrétne" je myslené vo vzťahu k žalobcovi a k prejednávanej veci individualizované. Ku skutkovým tvrdeniam je možné bližšie uviesť, že nemôžu byť len typovou charakteristikou určitých „obvyklých" nezákonností, ale musí ísť o úplne jasne individualizovaný, a teda od iných konkrétnych skutkových dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný opis.

47. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie hraníc, v ktorých sa správny súd môže a má v súlade s dispozičnou zásadou pohybovať, ale má význam aj pre žalovaného, aby mohol v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania náležite využiť možnosti procesnej obrany. 48. Žalobca je tiež povinný popísať, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal správny orgán voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným, a tiež je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosť. Žalobca sa pritom nemôže uspokojiť len so všeobecnými odkazmi na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými výhradami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov alebo okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti a ponúknuť už v žalobe všetky podporné vyjadrenia. Žalobca sa nemôže spoľahnúť na to, že svoju argumentáciu „dovysvetlí" alebo doplní na ústnom pojednávaní pred správnym súdom, pretože okrem

limitov koncentrácie žaloby je tu aj žalovaný, ktorý má v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania právo využiť možnosť svojej obrany, ktorej môže byť učinené zadosť, ak o všetkých podstatných argumentoch žaloby vie už zo samotnej žaloby.

49. Kasačný súd si dňa 12.03.2025 vyžiadal od správneho súdu zvukový záznam z pojednávania zo dňa 12.10.2023. Zo zvukového záznamu z pojednávania na CD nosiči kasačný súd zistil, že zástupcovi žalobcu Igorovi Gašparovi (zamestnancovi žalobcu) na ústnom pojednávaní bolo umožnené predniesť žalobu, a to aj nad rámec uplatnených námietok v

žalobe. Správny súd síce upozornil zástupcu žalobcu, že námietky ohľadom tvrdenia, že colný úrad aplikoval v prvostupňovom konaní neúčinný právny predpis, čo má vyplývať z Upovedomenia o začatí konania a výzvy na vyjadrenie sa, ako aj z Protokolu, a námietku rozporu s energetickou legislatívou, neuplatnil v žalobe, pričom bol upozornený, že žalobu možno rozšíriť resp. doplniť len v lehote na podanie žaloby (v lehote dvoch mesiacov), zo zvukového záznamu však vyplýva, že zástupcovi žalobcu, bolo umožnené kontext týchto námietok objasniť.

50. Pokiaľ teda sťažovateľ namietal, že mu nebolo pred správnym súdom na pojednávaní 12.10.2023 umožnené objasniť niektoré skutočnosti aj s poukazom na právne ukotvenú zmenu dodávateľa plynu podľa energetickej legislatívy, t. j. že nešlo o zmenu dodávateľa ani z pohľadu energetickej legislatívy, kasačný súd pripomína, že takúto námietku sťažovateľ v žalobe vôbec neuplatnil. Rovnako tak námietka, že colný úrad aplikoval v prvostupňovom konaní neúčinný právny predpis čo má vyplývať z Upovedomenia o začatí konania a výzvy na vyjadrenie sa, ako aj z Protokolu, nebola uplatnená v žalobe.

51. Preto námietka sťažovateľa, že konanie pred správnym súdom bolo vedené spôsobom, že sťažovateľovi nebolo umožnené sa riadne k prejednávanej veci vyjadriť a došlo porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nemohla obstáť najmä za situácie, keď správny súd v dôvodoch svojho rozhodnutia reagoval na každú vznesenú námietku žalobcu uplatnenú v žalobe, žiadnu z nich nenechal otvorenú alebo nezodpovedanú.

52. Pokiaľ správny súd svojim vstupom do prednesu žalobcu tohto upozorní na viazanosť súdu rozsahom žalobných námietok, pričom mu umožní kontext námietok objasniť aj nad rámec uplatnených námietok v žalobe, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces.

V. Záver

53. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sfk/8/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik