2Sfk/8/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201718.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/276/2019
- IČS
- 1019201718
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Povodie Hrona, odštepný závod, so sídlom: Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica, IČO: 36022047, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom: Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14638-9000/2019 zo dňa 19.11.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. BA-1S/276/2019 zo dňa 29. októbra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo: 4154-6000/2019-OD/5 zo dňa 10.10.2019 rozhodol, že žalobca svojím konaním porušil § 10 ods. 2 a § 115 ods. 1 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o verejnom obstarávaní“), keďže žalobca dostatočne nepreukázal, že skutočnosti, ktorými odôvodňoval použitie priameho rokovacieho konania, možno považovať za mimoriadnu udalosť spĺňajúcu podmienky ustanovené zákonom o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu podal žalobca odvolanie. Rada žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo spisu: 14638-9000/2019 zo dňa 19.11.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) konanie o odvolaní zastavila podľa § 177 ods. 10 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, pretože odvolanie bolo doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
II. Konanie na správnom súde
3. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. BA-1S/ 276/2019 zamietol správnu žalobu sťažovateľa podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne: · V prejednávanom prípade bola sporná skutočnosť, či žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného včas. Žalobca tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené dňa 14.10.2019, kedy bol obsah písomnosti sprístupnený poverenému zamestnancovi žalobcu, pričom žalovaný považoval za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia deň 11.10.2019, ktorý preukazovala elektronická doručenka. · Žalobca nerozporoval skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie úradu bolo prebraté v elektronickej schránke automatizovaným systémom dňa 11.10.2019 o 19.27 hod. Žalobca si bol vedomý, že elektronické správy, resp. elektronické úradné rozhodnutia doručené do elektronickej schránky automaticky preberá a sťahuje automatizovaný systém, bez akejkoľvek súčinnosti a spolupôsobenia fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje stiahnutie kompletného rozhodnutia došlého do elektronickej schránky a ďalšie súvisiace úkony. · Správny súd konštatoval, že žalobca si nesprávne vykladá moment doručenia predmetného rozhodnutia až dňom 14.10.2019, kedy sa poverený zamestnanec prihlásil do e-spisu a sprístupnil obsah správy. Správa sa považuje za doručenú okamihom autorizácie elektronickej doručenky aj v prípade, ak bola vykonaná automatizovane informačným systémom, ktorý sa sám žalobca rozhodol prepojiť so svojou elektronickou schránkou. Keďže podľa elektronickej doručenky bolo rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 11.10.2019, desaťdňová lehota na podanie odvolania mu začala plynúť dňom nasledujúcim, t. j. 12.10.2019 a márne uplynula dňa 21.10.2019. Odvolanie žalobcu doručené žalovanému dňa 23.10.2019 bolo podané oneskorene. · K žalobcovej námietke ohľadne nedostatočného odôvodnenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny súd uviedol, že povinnosťou žalovaného v rozhodnutí o zastavení konania odôvodňovať, či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vo všeobecnosti v prípade, že nie sú dané dôvody na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny orgán nevydáva rozhodnutie, ale vyrozumie účastníka konania o tejto skutočnosti neformálnym listom. V súlade s § 177 ods. 15 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že posúdil skutočnosti uvedené kontrolovaným v jeho odvolaní a dospel k záveru, že neidentifikoval dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto nepreskúma predmetné rozhodnutie v mimo odvolacom konaní. · K žiadosti žalobcu o zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 27 SSP správny súd vysvetlil účel uvedeného ustanovenia a uviedol, že v danom prípade bolo druhostupňovým rozhodnutím rozhodnuté o zastavení konania o odvolaní a nebolo meritórne posudzované odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, preto postup podľa § 27 SSP neprichádza do úvahy vzhľadom na zamietnutie žaloby.
III. Konanie na kasačnom súde
4. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že sa správny súd v konaní a pri rozhodovaní nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP). Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
5. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne: · Správny súd vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu v otázke posúdenia a odôvodnenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa názoru sťažovateľa, uvedené dostatočne neodôvodnil žalovaný a následne ani správny súd. · Podľa názoru sťažovateľa, prvostupňové rozhodnutie žalovaného sa týka porušenia povinnosti žalobcu podľa § 10 ods. 2 a § 115 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ide teda o rozhodnutie týkajúce sa správneho trestania s hrozbou sankcie.
Keďže trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy, sťažovateľ tvrdí, že má právo na relevantné rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa jeho správneho deliktu, ktorého súčasťou je aj náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vo vzťahu k procesnému postupu. · Podľa § 179 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní účinného k 10.10.2019, sa na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania primerane použijú ustanovenia § 170 až § 178.
Tieto ustanovenia zakotvujú povinnosť správneho orgánu vydávať v jednotlivých veciach rozhodnutia. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, ktoré nie je potrebné len v prípade, ak sa všetkým účastníkom vyhovuje v celom rozsahu, čo nie je prípad napadnutého rozhodnutia, a to ani v časti o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Pokiaľ zákon navyše upravuje, že rozhodnutie o preskúmaní veci mimo odvolacieho konania podlieha preskúmateľnosti súdom, pričom sťažovateľ poukazuje na to, že zákon nerozoznáva medzi rozhodnutím o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania a rozhodnutím o nepreskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, musí byť takéto rozhodnutie odôvodnené, pretože v prípade absencie akéhokoľvek odôvodnenia, prečo správny orgán postupoval tak že vec v mimo odvolacom konaní preskúma, alebo vec v mimo odvolacom konaní nepreskúma, by súd potom nemal na základe čoho takéto rozhodnutie preskúmavať. · Ak správnemu orgánu stačí na rozhodnutie nepreskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania len strohá a neformálna konštatácia, ako to uvádza správny súd v rozsudku, správny orgán by predsa mal mimoriadnu motiváciu postupovať týmto spôsobom vo všetkých svojich veciach, pretože by to pre neho znamenalo podstatne menej práce, keďže takéto svoje rozhodnutia by nemusel nijako odôvodniť. Účastník konania by pritom nemal možnosť účinnej obrany voči takémuto postupu. S akou argumentáciou by sa následne mohol účastník
správneho konania, zdôrazňujúc, že v tomto prípade konania o správnom delikte, obrátiť na súd, keď vzhľadom na neodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu by nemal k dispozícii žiadnu argumentáciu správneho orgánu. · Sťažovateľ predniesol v odvolaní viacero závažných argumentov a návrhov, s ktorými sa žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil, prečo ich považuje za irelevantné na to, aby preskúmal odvolanie mimo odvolacieho konania. S uvedenou argumentáciou sa nevysporiadal ani správny súd, a preto je potrebné jeho rozsudok zrušiť. 6. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou sťažovateľa v kasačnej sťažnosti a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Žalovaný sa nestotožňuje s dôvodmi podania kasačnej sťažnosti a navrhuje kasačnému súdu, aby ju zamietol.
V rámci vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti zaujal stanovisko, ktoré možno v podstatných bodoch zhrnúť nasledovne:
· Žalovaný považuje tvrdenia sťažovateľa, že sa správny súd nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe za zavádzajúce z nasledovných dôvodov. · V posudzovanom prípade bola sporná skutočnosť, či sťažovateľ podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného včas alebo oneskorene. Správny súd sa vysporiadal s touto otázkou v zmysle napadnutého rozsudku tým spôsobom, že vzhľadom na okamih doručenia bolo odvolanie podané oneskorene. · Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v súvislosti s posúdením odvolania ako podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, žalovaný s poukazom na napadnutý rozsudok správneho súdu uviedol, že nebolo jeho povinnosťou v rozhodnutí o zastavení konania odôvodňovať či sú alebo nie sú splnené podmienky na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. · Žalovaný dal do pozornosti, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, t. j. nie v rámci správneho konania vo veci správneho deliktu. Výsledné materiály z konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného sú len jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní, v rámci ktorého sú žalobcovi ako účastníkovi prípadného správneho konania garantované všetky procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku. · Odkaz na použitie § 179 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní vo vtedajšom znení neobstojí, pretože konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani nezačalo, a preto nebolo potrebné ani vydávať rozhodnutie.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 8.
Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9.
Podstata sťažovateľových námietok proti rozsudku správneho súdu smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vo vzťahu k otázke dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v súvislosti s vyhodnotením doručeného odvolania z toho hľadiska, či neodôvodňuje preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
10. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nesprávne vyhodnotil prvostupňové rozhodnutie, resp. napadnuté rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie vo veci správneho trestania. Žalovaný vhodne poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom konania o preskúmanie kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ako osobitnej kontrolnej činnosti, ktorej výsledky môžu vo všeobecnosti smerovať k začatiu samostatného správneho konania o správnom delikte.
11. V kontexte povinnosti žalovaného preskúmať i oneskorené odvolanie, či neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 177 ods. 15 zákona o verejnom obstarávaní možno uviesť nasledovné. Úlohou žalovaného po doručení oneskoreného odvolania je posúdiť obsah odvolania z toho hľadiska, či skutočnosti v ňom uvedené spochybňujú zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Výsledkom takéhoto posúdenia nie je administratívne rozhodnutie, ako sa sťažovateľ mylne domnieva. Žalovaný po vyhodnotení obsahu oneskoreného odvolania môže dospieť k záveru, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je opodstatnené. V takom prípade formálne začne správne konanie, výsledkom ktorého musí byť odôvodnené rozhodnutie, ktorým právoplatné rozhodnutie zruší, zmení alebo konanie zastaví. Na také konanie sa v súlade s § 179 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní primerane použijú ustanovenia § 170 až § 178 zákona o verejnom obstarávaní.
V opačnom prípade, ak skutočnosti uvedené v oneskorene doručenom odvolaní neodôvodňujú preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie je povinnosťou žalovaného vydávať odôvodnené rozhodnutie. Žalovaný spravidla neformálnym listom iba oznámi účastníkovi konania, že nezistil dôvody na začatie mimo odvolacieho konania. V posudzovanom prípade postupoval žalovaný v súlade so zákonom, keď vzhľadom na osobitnú právnu úpravu, ktorá mu ukladá povinnosť rozhodnúť o zastavení správneho konania, ak je odvolanie podané oneskorene, uviedol priamo v odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania, že nezistil dôvody na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 12.
Správny súd bol v prejednávanej veci predovšetkým povinný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska, či bolo odôvodnené zastaviť odvolacie konanie podľa § 177 ods. 10 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd sa s uvedeným riadne vysporiadal, keď dospel k záveru, že sťažovateľ podal odvolanie po zákonom stanovenej lehote. Uvedené v kasačnom konaní nespochybňoval ani sťažovateľ. Kasačný súd uvádza, že vzhľadom na túto skutočnosť bolo vylúčené preskúmanie záveru žalovaného o nezistení skutočností odôvodňujúcich preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ako opatrenia, a to s poukazom na ustanovenie § 7 písm. a) SSP.
13. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
14. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. septembra 2025