2Sfk/83/2022

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 31S/23/2021 - 115 zo dňa 24.05.2022 Krajský súd v Žiline postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101741574/ 2020 zo dňa 13.11.2020 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100860170/2020 zo dňa 07.05.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 6.487,17 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. 2. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, nakoľko sa žalovaný „absolútne žiadnym spôsobom“

3. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s vykonanými výsluchmi svedkov a nevysporiadal sa s prílohami Sumárneho vyjadrenia, ktoré podľa mienky žalobcu preukazujú reálne vykonanie IT služieb v nadväznosti na svedecké výpovede. Tak správca dane, aj žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia preskúmateľným spôsobom vysporiadali s označenými dôkazmi. Žalovaný, pokiaľ išlo o preverované zdaniteľné plnenie - dodanie upratovacích služieb spoločnosťou TALUX s.r.o., Bratislavská 613/16, 010 01 Žilina (ďalej len „TALUX s.r.o.“), v odôvodnení svojho rozhodnutia jednak jednotlivo opísal obsah svedeckých výpovedí W. (zo dňa 11.10.2018 a dňa 28.11.2019), ako aj svedkyne U. (zo dňa 04.02.2020) a následne vyhodnotil označené svedecké výpovede vo vzájomných súvislostiach s ďalšími správcom dane vykonanými dôkazmi. Správca dane v rámci vyhodnotenia dokazovania akceptoval ako preukázanú z výsluchu svedkov plynúcu skutočnosť poskytnutia upratovacích prác na adrese Kálov, Žilina.

faktúry. Plnenie, na ktoré poukázal žalobca, sa od fakturovaného plnenia odlišovalo nielen miestom plnenia ale aj samotným rozsahom. 4. Rovnaké závery platia aj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným zdaniteľným plnením od dodávateľa - Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o., Hálkova 2968/22, 010 01 Žilina (ďalej len „IVAS“). Správca dane dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne špecifikuje pochybnosti, ktoré vznikli z vykonaného dokazovania a identifikuje dôvody, pre ktoré výpoveď svedka W. a Š. nie je spôsobilá preukázať dodanie fakturovaného plnenia. Rovnako sa správca dane preskúmateľným spôsobom vysporiadal aj s ďalším žalobcom označeným dôkazom - prílohami Sumárneho vyjadrenia (ktorú tvorili zápisnice zo zasadnutia spoločníkov). Na závery správcu dane žalovaný poukazuje a s nimi sa aj stotožňuje, keď uvádza, že predložené prílohy nepreukazujú, že služby IT a servis fakturované spoločnosťou IVAS boli žalobcovi skutočne dodané v preverovaných zdaňovacích obdobiach.

Správny súd v súvislosti s označeným vyhodnotením vykonaného dokazovania podotkol, že predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného daňovým subjektom nie je existencia služby ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24.01.2017). Z tohto pohľadu potom prílohy Sumárneho vyjadrenia sú bez výpovednej hodnoty vo vzťahu k predmetu dokazovania. Možno z ich obsahu totiž vyvodiť maximálne existenciu určitej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou IVAS. Možná spolupráca zároveň vyplýva len zo Zápisníc zo dňa 09.08.2008, 17.06.2010 a 31.08.2012, pričom predmetom preverovania je nárok žalobcu na odpočet DPH za zdaniteľné plnenie od spoločnosti IVAS za zdaňovacie obdobie máj 2016, teda nie za zdaňovacie obdobia 2008, 2010 a 2012, ktorých sa obsah zápisníc týkal.

Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobcu správny súd považoval za potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné

7. K poukazu žalobcu na judikatúru súdov Českej republiky správny súd uviedol, že žalobca neuviedol, v čom sú konkrétne skutkové okolnosti prípadu posudzovaného správnym súdom totožné/obdobné skutkovým okolnostiam prípadov posudzovaných v označených rozhodnutiach súdov ČR. Odhliadnuc od uvedeného podotkol, že v spornej výzve zo dňa 23.10.2019 správca dane nevyzýval žalobcu na preukázanie „čohokoľvek“, ale iba na preukázanie toho, čo tvrdil (deklaroval) sám žalobca, a to predložením faktúr s označením dodávateľom deklarovaných služieb, t. j. správca dane vyzýval žalobcu na preukázanie v konaní z hľadiska aplikácie ust. § 49 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 51 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) relevantnej skutočnosti - dodania služby dodávateľom označeným na faktúre (spoločnosťou IVAS). Taktiež uviedol, že predmetná výzva nemala charakter výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže išlo o výzvu realizovanú až po ukončení daňovej kontroly v rámci samotného vyrubovacieho konania.

subjekty. Správnemu súdu nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane žiadal subdodávateľské spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú. Ďalej považoval správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuvádza, ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti poskytli správcovi dane „odpoveď“. V danom prípade je však okolnosť, či správca dane subdodávateľom adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj o výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu pre správny súd zásadnou, nakoľko od poznania tejto okolnosti je závislý úsudok súdu o tom, či došlo k porušeniu procesného práva žalobcu (práva byť účastný výsluchu svedka, resp. klásť svedkovi otázky) alebo nie.

dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi). Pre úplnosť dodal, že zrušenie napadnutého rozhodnutia pre rozpor s obsahom administratívneho spisu alebo chýbajúcu oporu v tomto spise úzko súvisí s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. 10.

V tejto časti tak považuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za nepreskúmateľné, a to pre nedostatok dôvodov. 11. Podľa názoru krajského súdu, z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemožno ustáliť, z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti (nespolupráci) subdodávateľov vychádzal.

Je potrebné si uvedomiť, že účastník konania musí mať vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia priamo, nielen v podobe už ovplyvnenej ich interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci - v danom prípade mal možnosť daňový subjekt oboznámiť sa len s interpretačným záverom o nekontaktnosti, resp. nespolupráci subdodávateľov.

vykonaný v rámci iných daňových kontrol u subjektov odlišných od žalobcu. Takto získaný dôkaz bude mať potom charakter listinného dôkazu, s ktorým však musí byť daňový subjekt riadne oboznámený a musí mu byť dané právo sa k jeho obsahu vyjadriť.

subjektu.

a) kasačná sťažnosť 13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kde predovšetkým namietal, že: - bol spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi - dodávateľskou spoločnosťou TALUX, s.r.o. a dodávateľskou spoločnosťou Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o. (skrátene IVAS). V predmetných rozhodnutiach sú uvedené relevantné pochybnosti, s ktorými bol žalobca oboznámený a ktoré neodstránil, tzn., neuniesol vlastné dôkazné bremeno. Ako vyplýva z obsahu predmetného rozsudku KS v Žiline uvedené skutočností nie sú sporné. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí podporne zaoberal aj skúmaním ďalších možných subdodávateľských vzťahov v prípade dodávateľskej spoločnosti IVAS. Aj bez výsledkov tohto skúmania by záver správcu dane ohľadom spoločnosti IVAS zostal nezmenený. - podľa dokladov, ktoré správcovi dane predložila dodávateľská spoločnosť IVAS mali byť v rokoch 2015, 2016 a 2017 jeho subdodávateľmi spoločnosti NLT spol. s r. o., Žilina (obdobia január 2015 až november 2015), PHARMADATE s. r. o., Ružomberok (obdobie december 2015), BETAMAK s. r. o., Nitra (obdobia január 2016 až apríl 2017), Arts & Craft s. r. o., Žilina (obdobia máj 2017 až júl 2017), Beáta Tvrdá (obdobie august 2017), SC OBISTA s. r. o. Bratislava (obdobie september 2017), Carera s. r. o., Žilina (obdobie október 2017). Z podaných kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty spoločnosťami NLT spol. s r. o., Žilina, PHARMADATE s. r. o. Ružomberok, BETAMAK s. r. o., Žilina, Arts & Craft s. r. o. Žilina, SC OBISTA s. r. o., Bratislava a Carera s. r. o., Žilina správca dane zistil, že ako ďalší možní subdodávatelia predmetných služieb mohli byť spoločnosti PC SOFIS s. r. o., Košice, Business CENTER SINEX s. r. o., Bratislava, ROV - MONT s. r. o., Veľké Rovné, NBTEL s. r. o., Nižná Boca, AI TEK, a. s., Bratislava, ČEKOSTAV, s. r. o., Bratislava, PHARMADATE, s. r. o., Ružomberok, Podháj s. r. o., Dolný Kubín, METALEF s. r. o., Hronovce, MIPESTAV s. r. o., Bratislava. - správca dane za účelom posúdenia vzťahov na nižšom stupni obchodu (úroveň možných subdodávateľov a ich subdodávateľov) vykonal úkony (výsluchy svedkov - pán Peter Tvrdý, konateľ v zaniknutých spoločnostiach NLT spol. s r. o., Žilina a Carera s. r. o., Žilina, pani Beáta Tvrdá - konateľka v zaniknutej spoločnosti BETAMAK s. r. o., Nitra, zaslanie výziev uvedeným spoločnostiam), resp. vychádzal z dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp. ich subdodávateľov. Aj bez výsledkov tohto skúmania by záver správcu dane ohľadom dodávateľskej spoločnosti IVAS zostal nezmenený. - vo svojom rozhodnutí síce poukázal na úkony, ktoré správca dane vykonal, avšak jedná sa o úkony, ktoré sa týkajú všetkých preverovaných období január 2015 až október 2017.

V prípade iných subdodávateľov správca dane predložil v príslušných administratívnych spisoch doklady, ktoré mali zase vzťah k týmto subdodávateľom. Uvedená skutočnosť bola správnemu súdu známa. V jednom termíne totiž správny súd rozhodol v prípade žalobcu v 14 zdaňovacích obdobiach a preto mal vedomosť aj o jednotlivých dôkazoch viažucich sa k jednotlivým

sú zaniknuté. V prípade spoločnosti Carera s. r. o., Žilina je táto spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri SR bez štatutárneho orgánu. Spoločnosť SC OBISTA s. r. o., Bratislava poskytovanie počítačových služieb nemala a nemá zapísanú v Obchodnom registri SR ako predmet podnikania. Skutočnosť, že správca dane a ani sťažovateľ neuviedli podrobné informácie z informačného systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali o nekontaktnosti a nespolupráci uvedených subjektov nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. - záverom sťažovateľ podotkol, že v prípade žalobcu sa jedná o preskúmanie 34 rozhodnutí, ktoré sú na rovnakom právnom základe. Vytýkané dôvody podľa sťažovateľa nemajú vplyv na skutočnosť, že obchodný vzťah na posudzovanom stupni obchodu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou IVAS bol relevantne spochybnený a žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Mal za to, že ani prípadne ďalšie konanie naznačené správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre žalobcu. Sťažovateľ záverom dodal, že v prípade

15. Skutkové a právne závery uvádzané sťažovateľom v podanej kasačnej sťažnosti považuje žalobca za nesprávne a arbitrárne, nakoľko nenachádzajú oporu vo vykonanom dokazovaní (resp. priamo odporujú výsledkom vykonaného dokazovania) a ani v ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Podľa žalobcu sa správny súd so všetkými argumentmi sťažovateľa, ktoré sú z jeho strany v kasačnej sťažnosti zopakované zo správneho aj súdneho konania, dostatočne právne a zákonným spôsobom vysporiadal. 16. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako môže byť absencia neúplného administratívneho spisu ospravedlniteľná, tak ako sa to snaží navodiť v kasačnej sťažnosti sťažovateľ. Uvedené nemôže ospravedlniť ani tvrdenie uvedené v kasačnej sťažnosti, že správny súd disponoval informáciou z ďalších administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za celé obdobie od januára 2015 do októbra 2017. Uvedené nemožno konvalidovať či ospravedlniť ani prenášaním povinností na žalobcu, kedy ten mal podľa sťažovateľa možnosť „v prípade akýchkoľvek pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov u správcu dane“. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 ohľadne aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, rozsudok sp. zn. 7Sžo 77/ 2016 zo dňa 28.06.2018 ako aj rozsudok sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018. 17. Sťažovateľ právne svojvoľne obhajuje nezákonnosť svojho postupu voči žalobcovi, čo odôvodňuje „správnym“ výsledkom. Zákonnosť daňovej kontroly pritom zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a vykonaných, pričom poukázal na

rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo dňa 04.12.2018, ako aj sp. zn. 5Sžfk/46/2016 zo dňa 13.12.2017 o povinnosti daňových orgánov v daňovom konaní dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy. Sťažovateľ ani jedným odsekom v podanej kasačnej sťažnosti nepreukázal, že vady, ktoré identifikoval správny súd v napadnutom neexistujú a rovnako nepreukázal, že zo strany správneho súdu došlo k vydaniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Záverom opätovne navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. e) SSP odmietol eventuálne, aby ju podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol a zároveň, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov konania.

19. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 22. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 23. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

25. Keďže obdobná procesná situácia bola riešená pod spis. zn. 4Sfk/100/2022, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na rozhodnutie vydané v predmetnej veci poukazuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na vybrané časti rozhodnutí odkazuje: „37.

súdu. 38. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím sťažovateľa, pričom v tejto súvislosti musí konštatovať, že neidentifikoval nepreskúmateľnosť uvedených rozhodnutí.

Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho narušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.

40. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie akákoľvek vada/nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou, či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.

Správca dane zároveň postupoval správne pokiaľ si zabezpečil všetky relevantné informácie a dôkazy a hodnotil ich jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach a zároveň prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

43. Sťažovateľ dôvodne v kasačnej sťažnosti namietal, že správca dane v prípade predložených administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období.

V tomto smere možno súhlasiť s názorom sťažovateľa, ktorý podotkol, že uvedené tvrdenia sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí mali smerovať len k celkovému ozrejmeniu a priblíženiu informácií o samotnom žalobcovi, ako aj o dodávateľovi, ktorý bol deklarovaným dodávateľom žalobcu v rámci kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v roku 2016. Uvedená skutočnosť má svoje opodstatnenie najmä z dôvodu, že pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2016 bol vyhotovený jeden Protokol z daňovej kontroly č. 100072551/2019 zo dňa 08.01.2019.

45. Zároveň kasačný súd podotýka, že v kontexte vyššie uvedeného, je z obsahu výziev, ktoré správca dane adresoval daným potencionálnym subdodávateľom kasačnému súdu zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené subjekty žiadal a rovnako je z administratívneho spisu zrejmé, že žiadna z uvedených spoločností nepotvrdila obchodný vzťah so spoločnosťou BETAMAK s.r.o. alebo priamo s dodávateľom žalobcu, ktorý by bol rozhodný pre prejednávanú vec. Na základe uvedeného, kasačný súd považuje za dostatočné, pokiaľ uvedené závery sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jednoznačne prezentoval, a to bez potreby konkrétneho opisu jednotlivých odpovedí. Navyše, ako už bolo uvedené, rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka

tvrdeniu správneho súdu ohľadne nekontaktnosti potencionálnych subdodávateľov žalobcu. Kasačnému súdu je totiž z napadnutého rozhodnutia sťažovateľa zrejmé, na základe akých skutočností dospel sťažovateľ k záveru o nespolupráci a nekontaktnosti uvedených spoločností, a to v súvislosti s ďalšími zisteniami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho spisu sťažovateľa (údaje z Obchodného registra SR ako aj informácie z informačného systému finančnej správy).

je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné

48. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly iných subjektov sa kasačný súd venoval napríklad v rozhodnutí 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39 uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky to, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,

Aj v tomto smere je tak tvrdenie správneho súdu o neúplnosti administratívneho spisu nedôvodné. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie nad rozsah skutočností tvrdených/ deklarovaných žalobcom, jeho priamym dodávateľom ako aj subdodávateľom, obzvlášť keď správca dane svoje rozhodnutie založil na spochybnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v rámci vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným priamym dodávateľom ako zdaniteľnou osobou. Dôkazné bremeno je v takomto prípade v prvom rade na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil zákonné podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol.“ „50.

Podľa sťažovateľa (žalovaného) bolo možné po podaní odvolania žalovaného a zrušení prvého rozhodnutia správcu dane vykonať vo vyrubovacom konaní aj také dôkazy, ktoré daňový subjekt nenavrhol, pričom zdôraznil, že potreba vykonania týchto dôkazov vyplynula z odvolacích námietok daňového subjektu.“ „31. Je možné ustáliť, že „účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že

prvému rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa týkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. Rovnako krajský súd v kontexte predmetnej veci opomenul, že samotný žalobca navrhol v súvislosti s ozrejmením technickej expertízy vypočuť zamestnancov finančnej správy, ktorí túto expertízu vykonali, a ktorým by mal možnosť klásť otázky (k tomu pozri bod 9 odvolania žalobcu zo dňa 28.12.2018).“ „33.

pracovníkov. Z bodu 4 odvolania žalobcu zo dňa 28.12.2018 však vyplýva, že daňový subjekt - žalobca tvrdil, že „nemal možnosť byť pri rokovaní so svojimi zamestnancami (najmä v čase miestneho zisťovania s osobou S. X.).

. .“ Podľa kasačného súdu nemožno následný príkaz sťažovateľa ako odvolacieho orgánu na vypočutie zamestnancov žalobcu či vykonanie tohto príkazu správcom dane hodnotiť ako svojvoľný či nezákonný postup. Tento príkaz na vykonanie dôkazov mal svoje opodstatnenie v konkrétnej odvolacej námietke žalobcu, pričom samotný žalobca namietal nezákonnosť vypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť klásť im otázky, čo bolo možné - logicky - odstrániť práve nariadením výsluchov zamestnancov žalobcu. I keď uvedené

čiže prípad, na ktorý sa veta z bodu 4.25 uvedeného rozsudku vzťahuje. Hoci v bode 4.24 tretia veta rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 je uvedené, že „vo vyrubovacom konaní možno vykonať len dôkazy, ktoré navrhne vykonať samotný daňovník postupom podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku“, t. j. bez explicitného odkazu na konkrétne skutkové okolnosti tam prejednávanej veci, z kontextu predmetného rozhodnutia podľa kasačného súdu zároveň nevyplýva, že by táto veta ustanovovala paušálne, resp. univerzálne pravidlo pre všetky vyrubovacie konania za všetkých skutkových a právnych okolností, a teda - že by sa predmetné rozhodnutie malo vzťahovať aj na túto vec. Z povahy súdnych rozhodnutí vyplýva, že tieto poskytujú justičnú odpoveď na konkrétny právny problém, konkrétnych účastníkov konania, v konkrétnej veci. Samozrejme, nie je vylúčené, aby takto vyslovené právne názory predstavovali právny základ pre budúce rozhodnutia súdov v obdobných veciach, avšak pre ich aplikovateľnosť je nevyhnutná relevantná zhoda, resp. obdobnosť skutkových a právnych

Uvedené nevyplýva ani z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, ktorý predmetné ustanovenie vykladal v kontexte odlišných skutkových okolností“. „36. Kasačný súd tiež poukazuje aj na ustanovenia § 74 ods. 2-4 Daňového poriadku, v zmysle ktorých v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty [na realizáciu príslušných úkonov].

26. Kasačný súd v obdobnej veci, vedenej pod spis. zn. 4Sfk/102/2022 (obdobne pod sp. zn. 2Sfk/84/2022) tiež dodal, že „pokiaľ správny súd považuje administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady vyžiadať pod hrozbou sankcie v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H_Beck, 2018, s. 944). V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje aj na svoje skoršie rozhodnutia sp zn. 8 Svk 15/2023 z 25. apríla 2024, bod 96 a sp. zn. 5 Stk 12/

27. Kasačný súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/23/2021 - 115 zo dňa 24.05.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Na uvedený súd v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Žiline. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body v súlade s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku v zmysle § 469 SSP. 28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024