2Sfk/9/2025

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/5/2022-247 z 25. júla 2024 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. MF/014491/2021-243/1134 z 10. novembra 2021 sa zrušuje v bode VIII. druhej časti výroku: použitím finančných prostriedkov vo výške 6.000,- EUR nad rámec oprávnenia dohodnutého v článku 5 bod 1 a bod 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v spojení s článkom V Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami konzultantovi Adriane Bednárovej - MARCUS PR, so sídlom Hrušovská ulica 229/34 93101, Šamorín IČO: 52599191 na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.08.2019, na úhradu faktúr: č. 2019001 v sume 2.000,- EUR uhradenej dňa 17.09.2019, č. 2019003 v sume 2.000,- EUR uhradenej dňa 24.10.2019, č. 2020001 v sume 2.000,- EUR uhradenej dňa 21.02.2020. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, samostatné oddelenie správneho konania ako príslušný odvolací správny orgán takto rozhodlo: podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Košice, Tomášikova 35, 040 01 Košice, zo dňa 20.08.2021 č. 186/7737/21/15 potvrdzuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sa kasačná sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania a konania pred správnym súdom nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

roku 2018 z 29. januára 2018 a (ii) Zmluva č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 z 24. januára 2019 v znení Dodatku č. 1 k zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 z 19. augusta 2019 (ďalej len „zmluva“). 3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. V zásade ním napadol závery prvostupňového orgánu len čo do konaní označených ako: (i) neoprávnené použitie príspevku uznanému športu prevodmi na iný účet žalobcu, (ii) neoprávnené použitie príspevku uznanému športu na služby public relations a (iii) neoprávnené použitie príspevku uznanému športu na nájom motorových vozidiel, s nasledovným odôvodnením: · prvostupňový orgán sa obmedzil v prevažnej miere iba na závery prijaté v správe z vládneho auditu č. 20100085-N-03 z 2. marca 2021 (ďalej len „správa“). Tieto závery hlbšie neposúdil, ani neodôvodnil, · prvostupňový orgán dospel k tomu, že konanie označené ako neoprávnené použitie príspevku uznanému športu prevodmi na iný účet žalobcu v sume 85.775,64 EUR má byť kvalifikované

Podľa žalobcu však uvedené konanie malo byť kvalifikované ako konanie podľa § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách: Porušením finančnej disciplíny je nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, za ktoré sa sankcia neukladá.

pravdy, princíp právnej istoty, ako aj princíp oficiality. 4. Žalovaný rozhodnutím č. MF/014491/2021-243/1134 z 10. novembra 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie

použitie príspevku. Nesplnenie týchto podmienok nie je možné považovať len za „nesprávnu technickú a bankovú operáciu“, ako to uvádza žalobca. Za oprávnené použitie finančného príspevku sa považuje výhradne len prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu na iný účet v takej výške sumy, v akej žalobca uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavky v súlade s účelom zmluvy, · finančný príspevok poskytnutý zmluvou nebol určený na propagáciu mena žalobcu, ale jednotlivých akcií a podujatí konaných žalobcom. Oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť podľa ustanovení čl. V písm. a) a b) prílohy č. 1 k zmluve sú v každom z písmen taxatívne uvedené v bodoch č. 1. až 20. Žalobca sa počas vládneho auditu ani správneho konania nevyjadril, ktorým konkrétnym bodom zodpovedajú výdavky uhradené formou paušálnej úhrady za služby public relations. Oprávnenosť výdavkov žalobca preukazoval najmä monitoringom médií a emailovou komunikáciou s konzultantkou, čo nepreukazuje oprávnenosť výdavkov v zmysle ustanovení čl. V prílohy č. 1 k zmluve, keďže konzultácie a

Prvostupňový orgán mal za to, že povaha danej veci nevyžadovala nariadiť ústne pojednávanie, skutkový stav bol dostatočne zistený, · žalobcovi bolo prostredníctvom právneho zástupcu listom z 21. júna 2021 umožnené podať písomné vyjadrenie navrhovaných osôb. Svoje právo nevyužil,

. .) Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Viacerým žiadostiam žalobcu o predĺženie lehoty z objektívnych dôvodov bolo počas správneho konania vyhovené a lehoty mu boli predĺžené. V prípade poskytnutia písomných výpovedí navrhovaných svedkov žalobca nepožiadal o predĺženie lehoty na zabezpečenie týchto svedectiev, ani ich prvostupňovému orgánu neposkytol po uplynutí stanovenej 10-dňovej lehoty,

rozpočtových pravidlách.

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v bodoch I., III., a VIII. druhej časti výroku a vec, v rozsahu zrušených vymedzených bodov výroku rozhodnutia žalovaného, vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a

Z uvedeného vyjadrenia jednoznačne vyplýva, aké činnosti a služby je možné zaradiť pod služby v oblasti public relations, · žalobca vo svojich podaniach, v ktorých navrhoval ústne pojednávanie v predmetnej veci, poukazoval viackrát na skutočnosti, ktoré by boli predmetom výsluchov navrhovaných svedkov.

Súčasné sú bez náležitého odôvodenia vo vzťahu k nevyhoveniu návrhom žalobcu na vykonanie konkrétnych dôkazov, · rozhodnutia orgánov verejnej správy sa opierajú takmer výlučne o závery prijaté v správe. Táto pritom vychádza v mnohých jej častiach iba z domnienok, pocitov alebo osobných (subjektívnych) názorov, · obdobné konania ako sú vytýkané žalobcovi, boli vytýkané aj v iných správach o kontrolnej činnosti, bez začatia konania o uložení sankcie. Orgány verejnej správy preto voči žalobcovi postupovali cielene šikanózne.

Správna žaloba, ktorou žalobca napáda rozhodnutia orgánov verejnej správy, nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ale všeobecnou správnou žalobou, · preskúmavanými rozhodnutiami nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 zákona o rozpočtových pravidlách, žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Napadnutými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle zmluvy, čím do majetkovej sféry žalobcu nebolo zasiahnuté (v tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/4/2019 z 27. mája 2021, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste z 4. júna 2009), · ani penále nemožno považovať za sankciu za iné podobné protiprávne konanie.

8. Vo vzťahu k žalobným bodom správny súd konštatoval, že: · rámcom oprávnenia použitia príspevku bola zmluva, ktorá stanovila podmienky, aké použitie finančného príspevku sa považuje za oprávnené. Akékoľvek použitie príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 3 zmluvy bolo použitím nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách v dôsledku toho, že žalobca mohol v danom čase uhradiť výdavok v súlade s určeným účelom najviac v sume určenej v zmluve a najviac v sume použitých vlastných finančných prostriedkov, · žalobca porušil zmluvu tým, že finančné prostriedky vo výške 85.775,64 Eur si previedol zo samostatného bankového účtu na iný účet za účelom úhrady oprávnených nákladov.

takto postupovať nemohol, · pretože žalobca si splnil svoju povinnosť a zriadil samostatný bankový účet, nemohlo sa jeho konanie kvalifikovať ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách. O porušenie finančnej disciplíny podľa tohto ustanovenia by išlo v prípade, ak by žalobca porušil svoju povinnosť uvedenú v zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o športe“) a verejné prostriedky by neviedol na samostatne zriadenom bankovom účte vytvorenom na príjem a používanie príspevku uznanému športu, · podpisom zmluvy sa žalobca zaviazal akceptovať povinnosti a podmienky uvedené v zmluve, pričom príloha č. 1 zmluvy taxatívne vymenúva, ktoré výdavky sú oprávnenými nákladmi vo vzťahu k danému účelu. Nemožno potom vykladať tieto ustanovenia zmluvy rozširujúco s poukazom na uplatňovanie zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“ a odvolávať sa vo vzťahu k použitiu finančných prostriedkov za nájom motorových vozidiel na to, že táto činnosť je bežne realizovanou činnosťou, ktorou si aj orgány verejnej správy zabezpečujú motorové

Služby fakturované konzultantkou preto nebolo možné považovať za oprávnené náklady v zmysle čl. 5 ods. 2 zmluvy v spojení s čl. V prílohy č. 1 zmluvy, ktorá tieto náklady taxatívne vymenúva. Žalobca nepreukázal, že by týmito službami propagoval v tomto článku uvedené podujatia, ktorých bol organizátorom, pričom poskytnutie týchto služieb aj sám odôvodnil tým, že je všeobecne známe, že SLA nemá dobré meno na verejnosti.

· orgány verejnej správy v rámci správneho konania ústne pojednávanie nariaďujú na základe vlastnej úvahy. K nenariadeniu ústneho pojednávania sa oba orgány verejnej správy podrobne vyjadrili vo svojich rozhodnutiach, pričom nevykonanie ústneho pojednávania odôvodnili skutočnosťou, že mali v predmetnej veci dostatok dôkazov, na základe ktorých bolo možné vydať rozhodnutie, pretože bol náležite zistený skutkový stav, a to i s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a efektivity správneho konania, · prvostupňový orgán aj napriek nenariadenému pojednávaniu umožnil žalobcovi vyjadriť sa písomne. Žalobca svoje právo nevyužil, · ďalšími prebiehajúcimi súdnymi konaniami, ktoré sú podľa žalobcu dôsledkom šikany zo strany orgánov verejnej správy, sa správny súd bližšie nezaoberal. Nesúviseli s predmetným

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

Do svojej kasačnej sťažnosti prevzal argumenty zo správnej žaloby. K záverom správneho súdu čo do posúdenia druhu správnej žaloby v zásade ako obiter dictum uviedol, že: · uloženie odvodu vo výške údajného porušenia finančnej disciplíny je nepochybným závažným zásahom do majetkovej sféry žalobcu. Finančné prostriedky z príspevku uznanému športu v zmysle zmluvy sa momentom uzatvorenia zmluvy a ich poukázania oprávnenému prijímateľovi stávajú jeho majetkom, pričom sú často hlavným zdrojom financovania činnosti, · ide o zásah do majetkovej sféry žalobcu. Je zrejmé, že v čase uloženia odvodu tieto finančné prostriedky už boli použité na určený účel, prípadný odvod a penále musí hradiť z iných zdrojov a uložený odvod je ako sankcia zverejnený na internete, čo poškodzuje majetkovú sféru žalobcu čo do bonity, či spoľahlivosti voči jeho obchodným partnerom.

· príspevok nie je poskytovaný jednorazovo, ale jeho poskytnutie je rozdelené do štyroch platieb v priebehu roka, čo neumožňuje plynulú úhradu finančných výdavkov žalobcu. Bolo preto nutné používať na zabezpečenie bežného chodu žalobcu aj jeho iné bankové účty, · podľa EPI komentára k § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách sa porušením tohto ustanovenia rozumie aj porušenie ustanoveného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami určeného v zmluve. Podľa EPI komentára k § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách sa porušením tohto ustanovenia rozumie napr. poskytnutie cestovných náhrad zamestnancovi nad rámec určený zákonom, čím dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, · dotknuté výdavky v oblasti propagácie žalobcu boli z logiky a povahy veci zákonite výdavkami, ktoré propagovali šport ako súčasť zdravého životného štýlu a zvyšovali jeho úroveň na území Slovenskej republiky. Uvedené spadá do rozsahu prílohy č. 1 k zmluve, · uzatvorenie nájomnej zmluvy na motorové vozidlá nepredstavuje porušenie zmluvy ani

septembra 2024 možno uzavrieť, že žalobca je národným športovým zväzom, ktorý má nárok na príslušné zákonné príspevky. Nebolo preukázané, že by svojimi konaniami porušil finančnú disciplínu alebo podmienky zmlúv o poskytnutí príspevkov uznanému športu (vrátane zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania). 11. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú s tým, že vo vzťahu k druhu správnej žaloby poukázal na rozhodnutia, ktoré podporujú záver správneho súdu (rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/115/2018 z 3. októbra 2019 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/5/2020 zo 16. júna 2021, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/15/2022 z 29. mája 2023, uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/52/2023 z 10. septembra 2024).

Akýkoľvek iný prevod, ktorý nespadá pod prevody uvedené v čl. 5 bod 3 zmluvy taxatívne, je považovaný za neoprávnené použitie príspevku, pretože je uskutočnený mimo limitovaných možností stanovených zmluvou, teda mimo dojednaných povolených oprávnených prevodov, čo sa kvalifikuje ako použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, · ani hospodárne a účelné použitie príspevku nepostačuje k tomu, aby výdavky boli bez ďalšieho považované za oprávnené a aby bol vylúčený záver, že použitie príspevku na výdavky v rozpore so stanovenými podmienkami oprávnenosti môže napĺňať skutkovú podstatu iného porušenia finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách, · uzatvorená zmluva neobsahovala v prílohe č. 1 možnosť použitia poskytnutého príspevku

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti.

14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok bol uhradený.

17. V prejednávanej veci ide o prípad týkajúci sa čerpania príspevku uznanému športu podľa § 68 a nasl. zákona o športe. Kontrola použitia tohto príspevku spadá v zmysle § 78 ods. 1 zákona o športe pod rozsah zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. V prípade zistenia porušenia finančnej disciplíny na základe vládneho auditu sa podľa § 78 ods. 3 zákona o športe postupuje podľa § 31 zákona o rozpočtových pravidlách. Toto ustanovenie v ods. 1 vymenúva prípady, kedy ide o porušenie finančnej disciplíny. Súčasne, v ostatných odsekoch upravuje zákonné následky, ktoré sa s porušením finančnej disciplíny spájajú.

V prípade odvodu možno konštatovať, že ide o zákonný následok, ktorý konštituuje povinnosť prijímateľa príspevku zaplatiť, resp. vrátiť sumu, ktorá bola neoprávnené použitá. Má reštitučnú, teda reparačnú povahu, prejavujúcu sa v doplnení, či obnovení štátneho rozpočtu o poskytnuté verejné prostriedky, ktoré sa prijímateľovi poskytli za predpokladu, že s nimi bude nakladať za splnenia zmluvných podmienok. Ak preto prijímateľ tento predpoklad poruší, odpadá právny dôvod disponovať poskytnutými verejnými prostriedkami.

20. Vo vyššie uvedenej veci boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky rovnako vo forme príspevku, podliehajúc právnemu režimu zákona o rozpočtových pravidlách. Poskytnutie týchto finančných prostriedkov bolo viazané na splnenie zmluvne dohodnutých podmienok.

. .) a nie v jej potrestaní uložením sankcie, ktorá by mala mať represívny či prevenčný význam, ktorý sa s uložením sankcie spája. (. . .) Rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť odviesť (vrátiť) finančné prostriedky z dôvodu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona zákon o rozpočtových pravidlách nemá povahu rozhodnutia o uložení sankcie, a preto je nutné ho preskúmať podľa ustanovení o všeobecnej správnej žalobe v zmysle § 177 a nasl. SSP. 21.

22. Kasačný súd nadviazal aj v ďalšom rozsudku sp. zn. 1Stk/10/2023 z 25. apríla 2025, v zmysle ktorého je treba povahu odvodu za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách chápať ako finančný záväzok vrátiť do príslušného verejného rozpočtu verejné prostriedky použité nad rámec oprávnenia, aby tieto mohli byť použité na tie účely, na ktoré boli rozpočtovo určené: Odvod je potrebné chápať ako logický právny následok tej skutočnosti, že subjekt hospodáriaci s verejnými prostriedkami tieto použil nad rámec oprávnenia, teda čerpal ich vo vyššej miere, a preto ich musí vrátiť späť do príslušného verejného rozpočtu. Odvod teda slúži na nápravu nezákonného stavu, resp. na nastolenie stavu ex ante, ktorý existoval pred porušením finančnej disciplíny, a nie na „potrestanie“ subjektu porušujúceho finančnú disciplínu.

pravidlách. 24. Správny súd posúdil penále z hľadiska vymedzenia pojmu správneho trestania podľa § 194 ods. 1 SSP, na základe čoho usúdil, že pod rozsah daného pojmu penále nespadá. S ohľadom na argumentáciu podanú v bode 55. rozsudku správneho súdu tiež možno povedať, že tento mutatis mutandis aplikoval závery veľkého senátu kasačného súdu prijaté v rozsudku 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, v zmysle ktorých predpísanie penále nemožno považovať za vec správneho trestania. Kasačnému súdu preto zostáva už len vysloviť, že slovami súkromnoprávnej terminológie, pri uplatnení záverov veľkého senátu o podobnosti s úrokmi z omeškania v súkromnom práve, penále svojou povahou predstavujú príslušenstvo pohľadávky - odvodu, s rýdzo kompenzačným charakterom.

26. Nemožno sa stotožniť so žalobcom, že by správny súd neposkytol odpovede na žalobné body. Z obsahu rozsudku správneho súdu je viditeľné, že sa zaoberal každým pre vec podstatným žalobným bodom a tieto dôsledne, počnúc bodom 56. končiac bodom 65. rozsudku správneho súdu v rozsahu ôsmich strán vyhodnotil, s odkazom na príslušné zmluvné, ale i zákonné ustanovenia. K bodu I. druhej časti výroku rozhodnutia žalovaného

28. Nebolo sporné, že žalobcovi v čase prevodu finančných prostriedkov nevznikol žiadny výdavok. Sám uznal, že konal v rozpore s rámcom oprávnenia vymedzeným v zmluve. Vyššie čerpanie verejných prostriedkov tak vo vzťahu k oprávnenému rozsahu, ktorý v danej veci bol nulový (výdavok nevznikol), nevyhnutne bude akákoľvek suma z príspevku použitá na tento účel. Výdavok nevznikol, oprávnenie použiť príspevok v zmysle čl. 5 ods. 3 písm. b) zmluvy preto nevzniklo tiež. Kasačný súd sa pritom stotožňuje so závermi správneho súdu, že účelnosť použitia príspevku pri posudzovaní skutkovej podstaty vymedzenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách nie je relevantným atribútom. Z tohto dôvodu účelnosť ani nikto nerozporoval, ani nevyslovil porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré rozpor s určeným účelom priamo predpokladá.

Závery správneho súdu prijaté v bode 59. na str. 25 napadnutého rozsudku možno spoľahlivo oprieť aj o odbornú literatúru (HARUŠŤÁKOVÁ, I. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy - komentár, § 31. Uverejnené v ASPI pod ID: ASPI_ID KO523_2004SK), ktorá svojim spôsobom určuje mantinely rozhodovania, aby výsledky tejto činnosti neboli prekvapivé. Ide súčasne o odbornú literatúru, o ktorú sa opiera aj sám žalobca. Na podklade tejto, ustanovený alebo určený spôsob nakladania s verejnými prostriedkami môže mať svoj základ v legislatívnych aktoch, ale i v zmluvách.

30. V kontexte prejednávanej veci žalobca, súc viazaný § 69 ods. 2 zákona o športe prevzatým do čl. 2 ods. 1 zmluvy, bol povinný zriadiť si samostatný bankový účet na vedenie verejných prostriedkov. Takto teda bol ustanovený a v zásade aj určený spôsob nakladania s verejnými prostriedkami. Tento spôsob porušený nebol, žalobca si zriadil samostatný bankový účet. Žalobca však z tohto samostatného bankového účtu poslal sumu peňazí na iný bankový účet. Uvedené už predstavuje použitie verejných prostriedkov v súlade s dikciou § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách, a to na základe zmluvne dohodnutých oprávnení v čl. 5, ktoré, ako je vymedzené vyššie, žalobca prekročil. Kasačný súd preto, konformne so správnym súdom, vyvodil záver, že k prekvalifikácii konania pod § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách dôjsť nemohlo. K bodom III. a VIII. druhej časti výroku rozhodnutia žalovaného

Podľa čl. 5 ods. 2 zmluvy sa za výdavky na oprávnené náklady považujú: a) úhrady oprávnených nákladov špecifikované v Prílohe č. 1, b) výdavky preukázateľne viazané na príslušný Účel a zároveň nevyhnutne potrebné na jeho uskutočnenie, c) výdavky hospodárne vynaložené na príslušný Účel v správnom čase, vo vhodnom množstve, kvalite a za najlepšiu cenu.

32. Je nutné povedať, že služby public relations ani nájom motorových vozidiel nie sú explicitne zaradené v žiadnom z daných článkov. Rovnako je však nutné povedať, že na to, aby sa dal dôsledne posúdiť obsah jednotlivých nákladov vymenovaných v článkoch, by bolo žiadúce definovať, čo sa pod tým-ktorým pojmom rozumie. Takto sa však pri pertraktovaní zmluvy nepostupovalo. Bolo preto namieste čl. 5 ods. 2 zmluvy interpretovať kumulatívne a jednotlivé výdavky, v kontexte prílohy č. 1 posudzovať tak, aby reflektovali na viazanosť na vymedzený účel, potrebu ich uskutočnenia a hospodárnosť ich vynaloženia čo do času, množstva, kvality a ceny.

34. Aplikujúc vyššie prezentované závery potom nie je nesprávna ani obrana žalobcu, že v prípade nájmu motorových vozidiel konal to, čo nemal zakázané. Žalobca totiž na naplnenie účelu, a to i konkrétne vymenovaných pojmov - situácií v prílohe č. 1 k zmluve (napr. čl. V bod písm. a) bod 3. doprava, čl. IV písm. b) bod 7. regenerácia a rehabilitácia, na ktoré sa jednotliví športovci mohli potrebovať dostať napríklad práve prenajatými motorovými vozidlami), oprávnene mohol využiť inštitút nájmu motorových vozidiel, hoci tento pojem v prílohe č. 1 k zmluve výslovne uvedený nie je. Na tomto mieste však zostáva podstatnou skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ním deklarovanú dopravu športovcov reálne preukazoval. Neuniesol tak dôkazné bremeno, prečo vo vzťahu k posúdeniu tohto sťažnostného bodu kasačný súd zostáva v rovine nedôvodnosti, podobne ako správny súd, hoci na inom právnom základe.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

36. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (...) nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (...) a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol vo vzťahu k sťažnostnému bodu nadväzujúcemu na bod VIII. druhej časti výroku rozhodnutia žalovaného podľa predmetného ustanovenia. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude právne vyhodnotiť vec v súlade so závermi tohto rozsudku, a to posúdiť oprávnenosť výdavkov čo do služieb public relations v kontexte toho, či sa takýmto výdavkom mohlo smerovať k naplneniu účelu pri zohľadnení rozsahu čl. 5 ods. 2 zmluvy, s dôsledným vyhodnotením žalobcom predložených dôkazov. 37. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil ostatné sťažnostné body nadväzujúce na bod I. a III. druhej časti výroku rozhodnutia žalovaného ako nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 38. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP (...) súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na (...) čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci (...) sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 39. Vzhľadom na výsledok kasačného konania bol žalobca vo veci úspešný len sčasti, a to vo vzťahu k jednému sťažnostnému bodu týkajúcemu sa bodu VIII. druhej časti výroku rozhodnutia žalovaného. Je teda zrejmé, že majoritný úspech vo veci prináleží žalovanému. Ten však má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu malo byť právo na náhradu trov konania v zmysle § 168 druhej vety