2Snz/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201744.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/227/2020
- IČS
- 1020201744
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): S.. P.. Z. U., M.., narodený XX. B. XXXX, bytom D. XX, C., zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35906464, a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43, Bratislava, IČO: 36855995, proti žalovanej: Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova 5, Bratislava, zastúpenej: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia akademického senátu žalovanej č. 1.9/2020 z 26. októbra 2020, o námietke zaujatosti proti sudkyni Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Z.. E. C. vznesenej sťažovateľom v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/227/2020-74 z 30. marca 2021 takto
rozhodol:
Sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Z.. E. C. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Svk/4/2021.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/227/2020-74 z 30.03.2021 (ECLI:SK:KSBA:2021:1020201744.1) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca (teraz sťažovateľ) domáhal zrušenia uznesenia č. 1.9/2020 z 26.10.2020, ktorým ho akademický senát žalovanej navrhol odvolať z funkcie jej rektora. 2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú autorizoval advokát Mgr. Tomáš Kamenec ako konateľ Advokátskej kancelárie Tomáš Kamenec, s. r. o. 3. Krajský súd príslušný spis predložil Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti. Vec bola pridelená na rozhodnutie senátu 3S pod sp. zn. 3Svk/4/2021. 4. Dňa 24.09.2021 bola Najvyššiemu správnemu súdu doručená námietka zaujatosti (autorizovaná advokátom Mgr. Tomášom Kamencom) z rovnakého dňa, ktorú prostredníctvom zástupcu uplatnil sťažovateľ proti sudkyni tohto súdu Z.. E. C., a ktorou navrhol jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci. 5. V odôvodnení svojej námietky sa venoval najprv teoretickým východiskám, poukázal na potrebu záruk nezávislosti a nestrannosti sudcu, čo považoval za predpoklad toho, aby mohol byť sudca považovaný za zákonného sudcu. Citoval vybranú judikatúru ústavného súdu a
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a zdôraznil potrebu posudzovania nestrannosti z hľadiska subjektívneho i objektívneho. Mal za to, že nepredpojatosť sudcu v materiálnom právnom štáte vylučuje aj relevantnú pochybnosť o vzťahu sudcu, ktorý by zakladal existenciu formálne kvalifikovaného stavu zaujatosti sudcu. Zdôraznil teóriu zdania nezaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. 6.
Za dôvod vylúčenia sudkyne Z.. E. C. označil vzťah tejto sudkyne k právnemu zástupcovi sťažovateľa Mgr. Tomášovi Kamencovi. Uviedol, že sudkyňa spolupracovala počas vysokoškolského štúdia (v rokoch 2000 - 2003) s občianskym združením Občan a demokracia, a pred vymenovaním za sudkyňu pôsobila (od roku 2007) ako advokátka spolupracujúca s občianskym združením VIA IURIS. Tvrdil, že aj Mgr. Tomáš Kamenec spolupracoval v rokoch 1997 - 2002 s občianskym združením Občan a demokracia, pričom sa zoznámil s Z.. C. a spoločne pracovali na viacerých projektoch. Pokračoval, že Mgr. Kamenec je od roku 2002 členom správnej rady VIA IURIS a od novembra 2013 je aj jej predsedom, teda počas celej spolupráce Z.. C. s VIA IURIS bol členom či predsedom onej správnej rady. Napokon tvrdil, že Mgr. Kamenec má s Z.. C. dlhoročný priateľský vzťah. K tomu doložil životopis oboch uvedených osôb a výročnú správu občianskeho združenia VIA IURIS za rok 2019.
7. Sťažovateľ zo subjektívneho hľadiska nevnímal sudkyňu Z.. E. C. ako zaujatú a neschopnú nestranne sa ako sudkyňa podieľať na prejednaní a rozhodovaní o kasačnej sťažnosti. Mal však za to, že s ohľadom na dlhoročný pracovný a priateľský vzťah s Mgr.
Tomášom Kamencom sa z objektívneho hľadiska táto sudkyňa nemusí zdať ako nestranná sudkyňa. Považoval za otázne, či by jej účasť na prejednaní a rozhodnutí veci objektívne poskytovala dostatočné záruky pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o jej nestrannosti a nezaujatosti k právnemu zástupcovi sťažovateľa. 8.
Sťažovateľ uviedol, že sa prostredníctvom právneho zástupcu telefonicky informoval o pridelenej spisovej značke veci na Najvyššom správnom súde, na čo dostal dňa 23.09.2021 informáciu, že vec bola pridelená senátu 3S pod sp. zn. 3Svk/4/2021. Poukázal na rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu, v ktorom je uvedené, že Z.. E. C. je členkou senátu 3S.
Tvrdil, že skutočnosti, ktoré podľa neho zakladajú dôvody vylúčenia sudkyne zistil v ten istý deň, keď dostal informáciu, ktorý senát má vo veci konať a rozhodnúť, teda 23.09.2021. Z toho usúdil, že námietka zaujatosti je podaná včas.
9. V písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti sudkyňa Z.. E. C. dňa 30.09.2021 potvrdila, že s Mgr. Tomášom Kamencom má dlhoročný pracovný ako aj priateľský vzťah. Plne sa stotožnila s dôvodmi na jej vylúčenie uvedené v námietke zaujatosti. Považovala za dôvodné, aby bola z prejednávania veci pod sp. zn. 3Svk/4/2021 vylúčená z dôvodu jej vzťahu k právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý by mohol vzbudzovať pochybnosti o jej nezaujatosti.
10. Predsedníčka senátu 3S predložila spis s námietkou zaujatosti podľa § 92 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) podateľni Najvyššieho správneho súdu, ktorá dňa 01.10.2021 vec zapísala do registra Snz. Na základe pravidla ustanoveného v čl. VII ods. 3 Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v relevantnom znení o vylúčení členky senátu 3S rozhoduje senát 2S ako senát s najbližším nižším poradovým číslom než senát, do ktorého bola vec pridelená. 11.
Senát 2S Najvyššieho správneho súdu ako príslušný na rozhodnutie podľa § 92 ods. 3 S.s.p. preskúmal námietku zaujatosti a zistil, že obsahuje náležitosti podľa § 90 ods. 2 prvá veta v spojení s § 87 S.s.p., a nemal pochybnosť, že bola podaná v lehote podľa § 91 ods. 1 S.s.p.
12. Konajúci senát najprv poukazuje na judikatúrou zohľadňované východiská uvedené napríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Ndz/1/2021 z 13.04.2021 (tam body 37-44, tu nasledujúce body 13-20).
13. Právo každého na nezávislý a nestranný súd, zakotvené v článku 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. V náleze sp. zn. II. ÚS 71/97 Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.“
14. Ak je právo na nestranný súd vážne ohrozené z dôvodu nedostatočných záruk nezaujatého konania zo strany sudcu, na predchádzanie a zabránenie možného nespravodlivého rozhodnutia slúži inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci. Je potrebné si uvedomiť, že ide o prostriedok ultima ratio, nakoľko tento inštitút v podstate zasahuje do ústavne garantovaného práva na zákonného sudcu, a preto je v každej konkrétnej veci potrebné k otázke možného vylúčenia (zákonného) sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť pristupovať so všetkou opatrnosťou a dôkladnosťou a starostlivo zvážiť, či skutočne existujú dôvody, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia vec prejednať a rozhodnúť nestranne a nezávisle. 15. Ústavný imperatív, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky), je predovšetkým ochranou proti ľubovoľnému či účelovému obsadzovaniu konajúceho súdu. Možno konštatovať, že rovnako neústavné a nezákonné ako prejednanie a rozhodnutie veci sudcom, o ktorého nezaujatosti je pochybnosť, by bolo aj
rozhodnutie o vylúčení sudcu v prípade, kde pre také opatrenie nie sú splnené zákonné podmienky. 16. Účelom inštitútu vylúčenia sudcu správneho súdu z prejednávania a rozhodovania veci je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska ustanovenia § 87 S.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k zástupcom účastníkov konania.
17. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti
odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.
18. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku
subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Naopak pri objektívnom hľadisku nestrannosti rozhodujúce nie je (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa teda neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska (sudcu), ale podľa objektívnych symptómov.
Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti (spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania.
19. Subjektívne hľadisko účastníkov konania (prípadne sudcov samotných) je podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak ku konečnému rozhodnutiu o tejto otázke musí dôjsť výlučne na základe hľadiska objektívneho. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, alebo účastníka konania, považujúceho sudcu za zaujatého, ale v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je povaha subjektívneho vzťahu sudcu k veci samej, k účastníkom či ich zástupcom, ktorá je natoľko objektivizovateľná, že možno dôvodne pochybovať o nezaujatosti sudcu. K vylúčeniu sudcu môže dôjsť až vtedy, ak je evidentné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je takej povahy a intenzity, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť.
20. V prvom rade je však potrebné brať zreteľ na to, že sudca je profesionál, spôsobilý odosobniť sa pri výkone svojej funkcie a rozhodovať nestranne. Pokiaľ účastník konania nepreukáže opak, resp. nepredloží súdu také konkrétne indície, ktoré budú opaku vážne nasvedčovať, je potrebné vychádzať z uvedenej premisy (o nestrannom sudcovi) a neprelamovať princíp zákonného sudcu (teda neodnímať sudcovi vec pridelenú v súlade so zákonom, ani účastníkom konania neodnímať zákonného sudcu). Takýto postup bez vážnych dôvodov môže tiež následne vyvolať pochybnosti o nestrannom a nezávislom súde, a to napríklad na strane ostatných účastníkov konania (ktorí zaujatosť sudcu nenamietali).
21. Zo sťažovateľovej námietky zaujatosti ako i z vyjadrenia dotknutej sudkyne vyplýva, že obaja vnímajú vzťah konateľa právneho zástupcu Mgr. Kamenca a sudkyne Z.. C. ako dlhoročný pracovný aj priateľský vzťah, ktorý by mohol vzbudzovať pochybnosti o jej nestrannosti a nezaujatosti. Zároveň z týchto listín nevyplýva, že by ktokoľvek z nich pociťoval subjektívnu nezaujatosť tejto sudkyne.
22. Preto sa konajúci senát zaoberal iba objektívnym hľadiskom a zvažoval, či z ich zhodných tvrdení vyplýva vzájomný vzťah medzi uvedenými osobami takej kvality a intenzity, že možno mať odôvodnené pochybnosti nezaujatosti sudkyne.
23. Najvyšší správny súd ešte poznamenáva, že ide o pomerne zriedkavú situáciu, kedy námietku zaujatosti nevznáša tá strana sporu, ktorá by sa mala takpovediac obávať možnej zaujatosti konajúcej sudkyne. Napriek tomu právne predpisy takto vznesenú námietku nevylučujú a dá sa rozumieť opatrnosti sťažovateľa, ktorý zrejme chce vylúčiť akúkoľvek zámienku na spochybnenie budúceho rozhodnutia kasačného súdu.
24. Konajúci senát aj preto nevidel dôvod neveriť tvrdeniam konateľa zástupcu sťažovateľa o jeho dlhoročnom pracovnom aj priateľskom vzťahu s namietnutou sudkyňou, a rovnako nevidel dôvod, prečo by nemal veriť korešpondujúcemu vyjadreniu tejto sudkyne.
25. Z týchto podaní síce nie je možné presne zistiť skutočnú intenzitu ich osobných pracovných i priateľských vzťahov, pričom aj od hĺbky týchto vzťahov závisí miera možných pochybností o nezaujatosti sudkyne; ale fakt, že obe osoby zhodne vnímajú tento ich vzájomný vzťah ako spôsobilý narušiť zdanie nestrannosti, vyhodnotil konajúci senát v tejto veci ako dostatočný dôkaz existencie takého výrazného vzťahu sudkyne k zástupcovi účastníka konania, pri ktorom možno mať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti.
26. Preto konajúci senát považoval za potrebné námietke zaujatosti vyhovieť a sudkyňu Z.. E. C. z ďalšieho konania vo veci vylúčiť. 27. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 7. októbra 2021