2Snz/1/2026

1. Uznesením č. k. BA-7Sa/75/2017-1423 správny súd zamietol žalobu žalobcu proti inému zásahu žalovaného ako nedôvodnú [§ 261 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)]. Podľa bodu 3 odôvodnenia tohto uznesenia sa žalobca žalobou domáhal, aby súd (i) zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami informácií vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 2 prílohy č. 1 Zápisnice a v prílohe č. 1 prílohy č. 2 Zápisnice, (ii) zakázal žalovanému, aby pri svojej činnosti použil vyššie uvedené kópie informácií, prípade iné informácie a podklady vyhotovené počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, (iii) uložil žalovanému, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky vyššie uvedené informácie získané počas inšpekcie vykonanej v dňoch 27. a 28. júna 2017 u žalobcu, vrátane ich odstránenia z dátových nosičov a akýchkoľvek dokumentov a informačných systémov žalovaného, protokolárne za prítomnosti zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca žiadal priznanie náhrady trov konania a priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podal kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“). Vec je vedená týmto súdom pod sp. zn. 3Shk/5/2025. 2. Žalobca uplatnil námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Zuzane Šabovej, PhD. (ďalej len „namietaná sudkyňa“) ako členke senátu v konaní o kasačnej sťažnosti na Najvyššom správnom súde, vedenom pod sp. zn. 3Shk/5/2025, so zreteľom na jej pomer k veci a k účastníkom konania. Odôvodnil ju nasledovne: a) namietaná sudkyňa bola takmer 18 rokov zamestnankyňou žalovaného, z toho takmer

Z tohto uznesenia vyplýva, že v predmetnej veci sa v administratívnom konaní v druhom stupni podieľali aj dve zamestnankyne (ktorých mená a priezviská žalobca z dôvodu anonymizácie predmetného uznesenia nemá k dispozícii). Namietaná sudkyňa poukázala na skutočnosť, že k týmto osobám má priateľský vzťah a stretáva sa s nimi vo voľnom čase. Z konania a rozhodovania vo veci bola preto v predmetnej veci vylúčená. Žalobca uviedol, že na druhostupňovom rozhodnutí sa podieľali za žalovaného P.. O. C. a P.. T. D., LL.M. V námietke zaujatosti žalobca tiež uviedol, že žalovaný odmietol vykonať svoje povinnosti, ktoré mu vyplynuli z právoplatného uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/75/2017 s odôvodnením, že vo veci ešte podal kasačnú sťažnosť a povinnosť vykoná až po skončení kasačného konania.

c) namietaná sudkyňa má rodinné väzby s Mgr. Petrom Demčákom, súčasným podpredsedom žalovaného, s ktorým udržuje kontakt. Má s ním plnoletého syna. Žalobca si je vedomý doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu, ktorý v uzneseniach sp. zn. 2Snz/1/2025 z 22. mája 2025 a sp. zn. 2Snz/3/2025 zo 4. decembra 2025 uzavrel, že predmetné skutočnosti nezakladajú dôvod na vylúčenie. Od tohto záveru sa však treba odchýliť.

Z vyjadrenia namietanej sudkyne vyplýva, že kontakty s podpredsedom žalovaného sú v súvislosti s ich synom časté. Pochybnosti umocňuje aj fakt, že namietaná sudkyňa existenciu vzťahu a kontaktov s podpredsedom žalovaného proaktívne sama neoznámila; d) namietaná sudkyňa sa v rámci pozície riaditeľky odboru právneho a zahraničných vzťahov podieľala na vypracovaní a schválení internej smernice žalovaného č. 6/2016 zo 6. apríla 2016, ktorá je tiež predmetom prieskumu. Prípadné tvrdenie, že si už nepamätá okolnosti prípravy tejto internej smernice, sa javí ako nepresvedčivé a z objektívneho hľadiska irelevantné. Smernicu je potrebné považovať za dokument, s ktorým sa namietaná sudkyňa stotožnila, ktorého výklad i aplikáciu má v súčasnosti v rámci konania posudzovať. Nie je možné očakávať, že bude schopná sa kriticky na daný dokument pozrieť, keďže prešiel jej rukami a je teda výsledkom jej práce; e) namietaná sudkyňa vykonávala vedúce funkcie u žalovaného v čase vykonania prešetrovania i inšpekcie žalovaného, ktoré sú predmetom tohto konania a v čase podania žaloby proti nim, na základe ktorej správny súd vydal uznesenie predstavujúce predmet prieskumu v kasačnom konaní.

Jej vplyv tak nemožno považovať za zanedbateľný. 3. Namietaná sudkyňa k námietke zaujatosti uviedla, že jednotlivé dôvody pre jej údajnú zaujatosť boli už posúdené uznesením sp. zn. 2Snz/3/2025 zo 4. decembra 2025.

Komunikuje s nimi na odborných podujatiach a príležitostne. Nestretávajú sa v súkromí. V záujme komplexného vyhodnotenia za obdobný vzťah možno považovať aj jej vzťah k JUDr. Erike Lóvasovej, riaditeľke odboru koncentrácií. Ich vzťah bol tiež v minulosti bližší, avšak postupne sa jeho intenzita znižovala a už dlhšiu dobu je ich kontakt minimálny. V prípade uvádzaných zamestnankýň nemali pozíciu rozhodujúcich. Z organizačnej štruktúry vyplýva, že odbor koncentrácií bol podriadený podpredsedovi žalovaného, ktorým bol v čase posudzovania Ing. Boris Gregor a odbor pre druhostupňové konanie bol podriadený predsedovi žalovaného. Namietaná sudkyňa sa subjektívne zaujatá necíti. Tvrdenia týkajúce sa spoliehania na ústretovosť namietanej sudkyne pri rozhodovaní zo strany žalovaného sú hypotézou.

ktorého kompetencie predmetná inšpekcia nespadala a ani sa na nej nezúčastňovala. Počas vydávania rozhodnutí týkajúcich sa koncentrácie (roky 2012, 2013) pôsobila ako riaditeľka odboru pre druhostupňové konanie, ktorý zabezpečoval podklady pre Radu žalovaného.

II.

4. Najvyšší správny súd preskúmal námietku zaujatosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 92 ods. 3 SSP. 5. So zreteľom na § 90 ods. 1 SSP Najvyšší správny súd skonštatoval, že námietka bola uplatnená oprávnenou osobou a včas. Z dôvodu splnenia procesných podmienok Najvyšší správny súd vec meritórne preskúmal. Po meritórnom preskúmaní veci dospel k záverom, ktoré bližšie odôvodňuje v nasledovnom texte.

6. Dôvody pre vylúčenie sudcu sú upravené v § 87 SSP. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je sudca vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom . . . možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veciach ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

8. Pokiaľ ide o účasť na rozhodovaní v rozkladovom konaní v roku 2013, v tomto konaní namietaná sudkyňa len pripravovala podklady pre rozhodujúci orgán. Namietaná sudkyňa nebola členkou rozhodovacieho orgánu. Neprijímala teda finálne rozhodnutie a ani neniesla zodpovednosť za finálny výsledok. Dôležitá je aj skutočnosť, že rozhodnutím žalovaného prišlo k zastaveniu konania z procesných dôvodov. Zo strany rozhodujúceho orgánu tak neprišlo k rozhodnutiu, ktoré by hmotnoprávne riešilo posudzovanú vec.

. . je podstatné, že tento funkcionár v čase vykonanej inšpekcie u žalovaného nepôsobil a v súčasnosti by podľa jej vyjadrenia vec nemala spadať do časti žalovaného, ktorú riadi tento podpredseda . . . 10. Najvyšší správny súd už viackrát poukázal na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady zakotvenej v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení. V zmysle tejto zásady nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Preto možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov (porovnaj uznesenia sp. zn. 31Dz/10/2022 z 21. júna 2022, bod 14, sp. zn. 6Snz/1/2023 z 30. januára 2023, bod 24). Najvyšší správny súd si je vedomý, že sudca aj keď rozhoduje absolútne nestranne, so zreteľom na jeho dovtedajšie pôsobenie, rodinné alebo iné vzťahy, môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam. Pri tomto dôvode vylúčenia sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej sa sudca ako nestranný musí javiť aj jednotlivým stranám (porovnaj uznesenie

Najvyšší správny súd si je vedomý, že namietaná sudkyňa v minulosti pôsobila viacero rokov v pozícii zamestnanca a riadiaceho zamestnanca u žalovaného. Napriek tomu od roku 2018 (teda približne 6 rokov) u žalovaného nepôsobí. V rámci svojho pôsobenia neparticipovala ani na inšpekcii vykonanej v roku 2017, od ktorej sa odvíjajú zásahy označované žalobcom ako nezákonné a ani na ďalších procesoch nasledujúcich vo vzťahu k žalobcovi po tejto inšpekcii.

. . Skutočnosť, že namietaná sudkyňa v minulosti spracovávala podklady pre žalovaného a zastupovala ho na súde, sama o sebe neznamená, že by všetky prezentované názory žalovaným boli v súčasnosti aj názormi namietanej sudkyne. Navyše od predmetných úkonov už prebehlo veľa rokov, čo má celkom prirodzene za následok výrazné eliminovanie, až vymiznutie profesionálnych väzieb namietanej sudkyne na žalovaného.

7. K námietke označenej v bode 2 pod písm. c), týkajúcej sa vzťahu namietanej sudkyne a podpredsedu žalovaného, sa Najvyšší správny súd vyjadril v uznesení 2Snz/1/2025 z 22. mája 2025. Predmetnú časť odôvodnenia Najvyšší správny súd uvádza, pretože je plne použiteľné aj na posudzovanú vec a týmto textom námietku odôvodňuje. Toto odôvodnenie znie nasledovne:

žalovaného. 9. Najvyšší správny súd pri posudzovaní vzťahu namietanej sudkyne a Mgr. Petra Demčáka okrem vyššie uvedených skutočností vzal na zreteľ, že podpredseda žalovaného je síce jedným z čelných predstaviteľov žalovaného, avšak Mgr. Peter Demčák nie je priamo účastníkom konania. Z vyjadrenia v posudzovanej namietanej sudkyne vyplýva, že od roku 2006 žije sama aj kontakty s touto osobou sa viažu čisto na otázky týkajúce sa ich spoločného syna. Najvyšší správny súd preto prihliadol na dlhý časový odstup od obdobia spred roka 2006, kedy bol zrejme vzťah medzi namietanou sudkyňou a podpredsedom žalovaného intenzívnejší. Skutočnosť, že v súčasnosti namietaná sudkyňa rieši len otázky týkajúce sa ich spoločného dospelého syna naznačuje neutralitu jej vzťahu k podpredsedovi žalovaného. Charakter tohto

súdnictva. Sudca vedomý si svojich povinností musí vždy vážiť, či pri presadzovaní súdnictva je intenzita vzťahu taká silná, že by mohla narušiť princíp nezávislého súdneho rozhodovania. Sudca je pri výkone svojej funkcie profesionál, a preto je veľmi významné aj v predmetnej veci vyhlásenie namietanej sudkyne o tom, že sa necíti byť zaujatá. Každý sudca musí si vnútorne vedieť posúdiť, či v dôsledku svojich profesijných alebo súkromných súčasných i minulých vzťahov je schopný nezávisle a nestranne rozhodovať v jednotlivých veciach.

žalobcom v námietke zaujatosti. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že je prirodzené, pokiaľ dvaja rodičia riešia spoločné veci ich syna. V tomto konaní je však dôležité, že vzťah týchto dvoch rodičov nie je v súčasnosti hlbší a od roku 2006 sa orientuje výlučne na záležitosti týkajúce sa ich spoločného potomka. V kontexte uvedeného je treba posudzovať aj tú skutočnosť, že podpredseda žalovaného má právomoc zastupovať predsedu počas jeho neprítomnosti, teda existuje možnosť, že bude nadriadený v určitom momente všetkým útvarom žalovaného. V súčasnosti však aj napriek tomu s namietanou sudkyňou nemá tak intenzívny vzťah, ktorý by zakladal objektívne zdanie zaujatosti. Len samotné stretávanie za účelom riešenia záležitostí syna dvoch bývalých partnerov, ktorí sa rozišli pred približne dvadsiatimi rokmi, nemôže vyvolávať zdanie zaujatosti namietanej sudkyne.

K námietkam označených v bodoch 2 pod písm. b), d) , týkajúcim sa vzťahu namietanej sudkyne so zamestnankyňami žalovaného a participácie na internom akte žalovaného namietanou sudkyňou sa Najvyšší správny súd vyjadril v uznesení sp. zn. 2Snz/3/2025 zo 4. decembra 2025. Predmetnú časť odôvodnenia Najvyšší správny súd uvádza, pretože je plne použiteľné aj na posudzovanú vec a týmto textom námietku odôvodňuje. Toto odôvodnenie znie nasledovne: 8.

9. Intenzitu vzťahu osôb je potrebné vyhodnocovať v konkrétnom čase (porovnaj bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu 33Dzo/2/2024 z 20. decembra 2024). Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd hodnotil vzťah namietanej sudkyne k zamestnankyniam žalovaného v terajšom období. Namietaná sudkyňa síce deklarovala pozitívny vzťah k predmetným zamestnankyniam, avšak napriek uvedenému vyhlásila, že sa zaujatá necíti. Uvedené preukazuje výrazný posun vo vzťahu k predmetným zamestnankyniam s ohľadom na skutočnosť, že v uznesení sp. zn. 3Shk/3/2022 bola vylúčená na základe svojho vlastného oznámenia. V tomto oznámení upriamila sama pozornosť na vzťah k týmto zamestnankyniam.

11. Pri posudzovaní tejto námietky Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť na bod 10 svojho uznesenia sp. zn. 2Snz/1/2025 z 22. mája 2025. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že primárne sudca si musí posúdiť svoj vzťah k veci, účastníkom a ich právnym zástupcom. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že vzťah sudcu ku konkrétnym osobám je vždy potrebné posudzovať v kontexte časových a vecných súvislostí. V praxi sú známe prípady, kedy vzťahy nestrácajú na intenzite a sudcovia oznamujú svoju zaujatosť z dôvodu vlastnej pochybnosti o svojom nestrannom rozhodnutí (príkladom je oznámenie o zaujatosti sudkyne tunajšieho súdu, o ktorom bolo rozhodované uznesením sp. zn. 31Dzo/1/2025 z 26. marca 2025).

12. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že intenzita jednotlivých vzťahov sa mení v čase. Z tohto dôvodu je významné, že v súčasnosti vzťahy so zamestnancami žalovaného nie sú zo strany namietanej sudkyne udržiavané a majú sporadický charakter. Pokiaľ sa totiž vzťahy neudržujú a systematicky nebudujú, je prirodzené, že časom ochladnú. Inak je preto potrebné nazerať na vnímanie týchto vzťahov pred troma rokmi a v súčasnosti. V čase vylúčenia namietanej sudkyne uznesením prišlo k tomuto vylúčeniu na základe jej oznámenia a možno prezumovať, že pocit intenzity vzťahov k bývalým kolegom ešte pretrvával.

To, že namietaná sudkyňa má v súčasnosti pozitívny vzťah k zamestnancom žalovaného, ku ktorým mala pozitívny vzťah aj v čase, keď pracovala u žalovaného možno označiť za prirodzené. Nie je totiž dôvod zmeniť náhľad na bývalých kolegov po tom, čo už s nimi nepracuje a cielene sa nestretáva.

15. Dostatočným dôvodom na spochybnenie namietanej sudkyne nie je ani to, že žalovaný nepostupoval v súlade s rozhodnutím správneho súdu a podal kasačnú sťažnosť. Tvrdenie, že dôvodom mohlo byť spoliehanie sa žalovaného na rozhodovanie namietanej sudkyne v prospech žalovaného je len ničím nepodloženou domnienkou. Táto domnienka pritom podľa názoru Najvyššieho správneho súdu nemá racionálny základ, pretože pokiaľ by namietaná sudkyňa napriek svojmu vyjadreniu o subjektívnom pocite nezaujatosti zaujato rozhodovala, vystavila by sa možnému riziku vyvodenia zodpovednosti za takéto konanie.

17. Pri posudzovaní námietky uvedenej v bode 2 pod písm. d) Najvyšší správny súd uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá spochybniť bez bližšej konkretizácie nezaujatosť namietanej sudkyne. Predmetom veci v rámci správneho súdnictva nie je primárne prieskum interného

18. To, že namietaná sudkyňa participuje na príprave právneho aktu, ktorý bol prijatý približne pred deviatimi rokmi, na ktorý si navyše táto sudkyňa ani nepamätá, bez ďalšieho nespôsobuje z hľadiska objektívneho zdania riziko zásahu do nestrannosti z dôvodu pozitívneho alebo negatívneho ponímania tohto interného aktu. Pri posudzovaní možnej predpojatosti pre existenciu pochybnosti o nepredpojatosti namietanej sudkyne je významné, že neboli preukázané žiadne prejavy alebo aktivity tejto sudkyne, na základe ktorých by bol prezentovaný aj skrz predmetný interný akt, postoj namietanej sudkyne k predmetu veci prejednávanej pred Najvyšším správnym súdom týkajúcej sa iného zásahu žalovaného.