← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·4. 12. 2025

2Snz/3/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200276.1

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-6Sa/75/2017
IČS
9625200276
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobcu: PENAM a.s., so sídlom: Cejl 38, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 469 67851, voči žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, o námietke zaujatosti zo 14. novembra 2025, uplatnenej žalobcom voči sudkyni JUDr. Zuzane Šabovej, PhD. v konaní vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Shk/4/2025, takto

rozhodol:

Sudkyňa JUDr. Zuzana Šabová, PhD. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Shk/4/2025.

Odôvodnenie

I.

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy domáhal, aby príslušný súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní jeho práv spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní i uchovávaní informácií a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s kópiami informácií z e-mailovej schránky [email protected]., vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej 27. a 28. júna 2017 u podnikateľa PENAM SLOVAKIA, a.s., ktoré sú špecifikované v prílohách zápisnice z tejto inšpekcie; zakázal žalovanému, aby pri svojej činnosti použil kópie predmetných informácii, prípadne iné informácie počas predmetnej inšpekcie, uložil žalovanému povinnosť, aby nenávratným spôsobom odstránil a zničil všetky informácie získané počas predmetnej inšpekcie. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-6Sa/75/2017-1109 zakázal žalovanému pokračovať v porušení v tomto uznesení špecifikovaných práv žalobcu, uložil žalovanému odstrániť a zničiť v tomto uznesení špecifikované informácie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť doručiť v predmetnom

uznesení stanovených lehotách oznámenie o splnení uložených povinností. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“). Vec je vedená týmto súdom pod sp. zn. 3Shk/4/2025. 2. Žalobca uplatnil námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Zuzane Šabovej, PhD. (ďalej len „namietaná sudkyňa“) ako členke senátu v konaní o kasačnej sťažnosti na Najvyššom správnom súde, vedenom pod sp. zn. 3Shk/4/2025, so zreteľom na jej pomer k veci a k účastníkom konania.

Odôvodnil ju nasledovne: a) namietaná sudkyňa bola takmer 18 rokov zamestnankyňou žalovaného, z toho takmer 14 a pol roka zastávala vedúce funkcie. Od 1. septembra 2003 do 1. júla 2014 bola vo funkcii riaditeľky odboru pre druhostupňové konanie, do 15. apríla 2016 zastávala funkciu riaditeľky odboru právneho a zahraničných vzťahov. Od 15. apríla 2016 do 31. januára 2018 opäť zastávala funkciu riaditeľky odboru pre druhostupňové konanie.

So zreteľom na jej dlhotrvajúcu prax možno predpokladať, že si vybudovala dlhodobé kolegiálne a priateľské vzťahy so zamestnancami žalovaného, pričom tieto vzťahy a lojalita k žalovanému môžu pretrvávať dodnes;

b) namietaná sudkyňa má blízky vzťah so zamestnancami žalovaného. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Shk/3/2022 z 15. júna 2022. Z tohto uznesenia vyplýva, že v predmetnej veci sa v administratívnom konaní v druhom stupni podieľali aj dve zamestnankyne (ktorých mená a priezviská žalobca z dôvodu anonymizácie predmetného uznesenia nemá k dispozícii). Namietaná sudkyňa poukázala na skutočnosť, že k týmto osobám má priateľský vzťah a stretáva sa s nimi vo voľnom čase. Z konania a rozhodovania vo veci bola preto v predmetnej veci vylúčená. Žalobca uviedol, že na druhostupňovom rozhodnutí sa podieľali za žalovaného Q.. S. E. a Q.. P. J., J..Q.. V námietke zaujatosti žalobca tiež uviedol, že žalovaný odmietol vykonať svoje povinnosti s odôvodnením, že vo veci ešte podal kasačnú sťažnosť a povinnosť vykoná až po skončení kasačného konania.

V očiach žalobcu je tak vyvolaná pochybnosť, že žalovaný sa spolieha aj na ústretovosť namietanej sudkyne pri rozhodovaní s ohľadom na dlhoročné kolegiálne a priateľské vzťahy so žalovaným a jeho zamestnancami. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sú dané, minimálne s ohľadom na potrebu zdania, aby vo veci rozhodoval nestranný súd, dôvody na vylúčenie namietanej sudkyne. c) namietaná sudkyňa má rodinné väzby s Q.. V. P., súčasným podpredsedom žalovaného, s ktorým udržuje kontakt. Má s ním v súčasnosti plnoletého syna. Namietaná sudkyňa navyše tento vzťah neoznámila, d) namietaná sudkyňa sa v rámci pozície riaditeľky odboru právneho a zahraničných vzťahov podieľala na vypracovaní a schválení internej smernice žalovaného č. 6/2016 zo 6. apríla 2016, ktorá je tiež predmetom prieskumu, e) namietaná sudkyňa vykonávala vedúce funkcie u žalovaného v čase vykonania prešetrovania i inšpekcie, ktoré sú predmetom tohto konania, a v čase podania žaloby, na základe ktorej správny súd vydal uznesenie predstavujúce predmet prieskumu v kasačnom konaní, priamo sa zúčastňovala na rozhodovaní žalovaného o rozklade a v predchádzajúcom konaní o

koncentrácii, pričom predmetné konania s uvedeným prešetrovaním bezprostredne súvisia. Namietaná sudkyňa síce nebola členkou Rady žalovaného, avšak bola poverená riadením odboru, do náplne ktorého patrí aj príprava podkladov pre rozhodovanie Rady.

Jej vplyv tak nemožno považovať za zanedbateľný. 3. Namietaná sudkyňa k námietke zaujatosti uviedla, že v uznesení sp. zn. 3Shk/3/2022 bol ako hlavný dôvod pre vylúčenie uvedený blízky vzťah k právnemu zástupcovi v tejto

veci. V oznámení deklarovala priateľský vzťah k Q.. P. J., J..Q.. a Q.. S. E.. Uvedené však urobila len z dôvodu opatrnosti. V predmetnom oznámení neuviedla, že by sa z dôvodu tohto vzťahu cítila zaujatá. Pôsobenie namietanej sudkyne u žalovaného skončilo v januári 2018. S predmetnými zamestnankyňami má vzťah, ktorý možno označiť za priateľský, avšak málo

intenzívny. Komunikuje s nimi na odborných podujatiach a príležitostne. Nestretávajú sa v súkromí. Na listinách uvedených v spise sa však uvádza len jedna z predmetných osôb. Za obdobný vzťah však možno považovať jej vzťah k X.. A. J., riaditeľke Odbor koncentrácií, ktorá je uvedená na niektorých listinách v súdnom spise. Ich vzťah bol tiež v minulosti bližší, avšak postupne sa jeho intenzita znižoval a už dlhšiu dobu je ich kontakt minimálny.

V prípade uvádzaných zamestnankýň nemali pozíciu rozhodujúcich. Z organizačnej štruktúry vyplýva, že odbor koncentrácií bol podriadený podpredsedovi žalovaného, ktorým bol v čase posudzovania H.. O. F. a odbor pre druhostupňové konanie bol podriadený predsedovi žalovaného.

Namietaná sudkyňa sa subjektívne zaujatá necíti. Tvrdenia týkajúce sa spoliehania na ústretovosť namietanej sudkyne pri rozhodovaní zo strany žalovaného sú hypotézou. Nejde o okolnosť svedčiacu o jej pomere k účastníkovi, resp. k veci. Vzťah namietanej sudkyne a predsedu žalovaného už bol vyhodnotený v uznesení Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Snz/ 1/2025. Vo vzťahu ku smernici, na ktorej príprave sa podieľala, uvádza, že si už v súčasnosti nepamätá okolnosti prípravy predmetnej smernice. Nie je si však vedomá, že by sa mohla k predmetnej smernici počas pôsobenia u žalovaného vyjadriť spôsobom, ktorý by zakladal jej predpojatosť v predmetnom súdnom konaní. V dobe vykonávania inšpekcie a podania žaloby zastávala pozíciu riaditeľky odboru, do ktorého kompetencie predmetná inšpekcia nespadala a ani sa na nej nezúčastňovala. Počas vydávania rozhodnutí týkajúcich sa koncentrácie (roky 2012, 2013) pôsobila ako riaditeľka odboru pre druhostupňové konanie, ktorý zabezpečoval podklady pre Radu žalovaného. V konaní o rozklade Rada vec meritórne neposúdila, ale konanie zastavila z procesných dôvodov.

II.

4. Najvyšší správny súd preskúmal námietku zaujatosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 92 ods. 3 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). 5. So zreteľom na § 90 ods. 1 SSP Najvyšší správny súd skonštatoval, že námietka bola uplatnená oprávnenou osobou a včas. Z dôvodu splnenia procesných podmienok Najvyšší správny súd vec meritórne preskúmal. Po meritórnom preskúmaní veci dospel k záverom, ktoré bližšie odôvodňuje v nasledovnom texte.

6. Najvyšší správny súd uvádza, že podstatná suma námietok vznesených žalobcom už bola posúdená Najvyšším správnym súdom v uznesení sp. zn. 2Snz/3/2024 z 26. júna 2024. Konkrétne sú to námietky označené v bode 2 pod písm. a) a e). Najvyšší správny súd tak pri odôvodnení týchto námietok odkazuje na tie časti uznesenia, v ktorých boli tieto námietky posúdené nasledovne:

6. Dôvody pre vylúčenie sudcu sú upravené v § 87 SSP. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je sudca vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom . . . možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veciach ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

7. Z časového sledu vyplýva, že predmet iného zásahu je viazaný na inšpekciu, ktorá sa uskutočnila v júni 2017. Nebolo preukázané, že by namietaná sudkyňa v čase vykonania inšpekcie a následných približne siedmich mesiacoch, v ktorých ešte bola zamestnankyňou žalovaného sa zúčastňovala na inšpekcii a ďalších postupoch, ktoré boli s inšpekciou spojené. V danom čase namietaná sudkyňa pôsobila na inom útvare.

8. Pokiaľ ide o účasť na rozhodovaní v rozkladovom konaní v roku 2013, v tomto konaní namietaná sudkyňa len pripravovala podklady pre rozhodujúci orgán. Namietaná sudkyňa nebola členkou rozhodovacieho orgánu. Neprijímala teda finálne rozhodnutie a ani neniesla zodpovednosť za finálny výsledok. Dôležitá je aj skutočnosť, že rozhodnutím žalovaného prišlo k zastaveniu konania z procesných dôvodov. Zo strany rozhodujúceho orgánu tak neprišlo k rozhodnutiu, ktoré by hmotnoprávne riešilo posudzovanú vec.

9. Z námietky zaujatosti a ani z vyjadrenia namietanej sudkyne nebol zistený taký vzťah k zamestnancom žalovaného, ktorý by zakladal dôvody pre vylúčenie. Zrejme najintenzívnejší vzťah má namietaná sudkyňa s podpredsedom žalovaného, s ktorým je v kontakte v rámci rodinných vzťahov .

. . je podstatné, že tento funkcionár v čase vykonanej inšpekcie u žalovaného nepôsobil a v súčasnosti by podľa jej vyjadrenia vec nemala spadať do časti žalovaného, ktorú riadi tento podpredseda . . . 10. Najvyšší správny súd už viackrát poukázal na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady zakotvenej v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení. V zmysle tejto zásady nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Preto možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov (porovnaj uznesenia sp. zn. 31Dz/10/2022 z 21. júna 2022, bod 14, sp. zn. 6Snz/1/2023 z 30. januára 2023, bod 24). Najvyšší správny súd si je vedomý, že sudca aj keď rozhoduje absolútne nestranne, so zreteľom na jeho dovtedajšie pôsobenie, rodinné alebo iné vzťahy, môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam. Pri tomto dôvode vylúčenia sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej sa sudca ako nestranný musí javiť aj jednotlivým stranám (porovnaj uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 450/2023 z 5. septembra 2023, bod 4). Aj pri zohľadnení tejto teórie však môže byť sudca z prejednávania a rozhodnutia veci vylúčený iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom dosahuje takú intenzitu, v dôsledku ktorej nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (porovnaj uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33Dz/3/2024 zo 16. apríla 2024, bod 7). 11.

Najvyšší správny súd si je vedomý, že namietaná sudkyňa v minulosti pôsobila viacero rokov v pozícii zamestnanca a riadiaceho zamestnanca u žalovaného. Napriek tomu od roku 2018 (teda približne 6 rokov) u žalovaného nepôsobí. V rámci svojho pôsobenia neparticipovala ani na inšpekcii vykonanej v roku 2017, od ktorej sa odvíjajú zásahy označované žalobcom ako nezákonné a ani na ďalších procesoch nasledujúcich vo vzťahu k žalobcovi po tejto inšpekcii.

12. Pokiaľ pred touto inšpekciou namietaná sudkyňa pracovala ako zamestnankyňa na obdobných alebo aj právne totožných veciach, z námietky zaujatosti a ani vyjadrenia tejto sudkyne nevyplýva, že by ona osobne participovala na rozhodnutiach, v ktorých by bol vyslovený právny názor na právne otázky prejednávané vo veci .

. . Skutočnosť, že namietaná sudkyňa v minulosti spracovávala podklady pre žalovaného a zastupovala ho na súde, sama o sebe neznamená, že by všetky prezentované názory žalovaným boli v súčasnosti aj názormi namietanej sudkyne. Navyše od predmetných úkonov už prebehlo veľa rokov, čo má celkom prirodzene za následok výrazné eliminovanie, až vymiznutie profesionálnych väzieb namietanej sudkyne na žalovaného.

14. Nebola teda preukázaná taká intenzita pomeru k veci, účastníkom konania a ich zástupcom, ktorá by zakladala dôvody na vylúčenie namietanej sudkyne. Rovnako nebolo preukázané, že by namietaná sudkyňa vo veci posudzovaných iných zásahov konala alebo rozhodovala ako zamestnankyňa žalovaného. So zreteľom na uvedené Najvyšší správny súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

7. K námietke označenej v bode 2 pod písm. c), týkajúcej sa vzťahu namietanej sudkyne a podpredsedu žalovaného, sa Najvyšší správny súd vyjadril v uznesení 2Snz/1/2025 z 22. mája 2025. Predmetnú časť odôvodnenia Najvyšší správny súd uvádza, pretože je plne použiteľné aj na posudzovanú vec a týmto textom námietku odôvodňuje. Toto odôvodnenie znie nasledovne:

8. K osobe Q.. V. P. Najvyšší správny súd dodáva, že podľa internetovej stránky žalovaného . . . je podpredsedom žalovaného. Z internetovej stránky žalovaného, na ktorej je zverejnená jeho organizačná štruktúra s platnosťou od 1. novembra 2024 pritom nevyplýva, že by útvary, ktoré majú v pôsobnosti zastupovanie pred správnymi súdmi a druhostupňové správne konanie mali byť podriadené podpredsedovi žalovaného. Z tejto organizačnej štruktúry vyplýva, že právny odbor a odbor pre druhostupňové konanie sú priamo podriadené predsedovi žalovaného.

9. Najvyšší správny súd pri posudzovaní vzťahu namietanej sudkyne a Q.. V. P. okrem vyššie uvedených skutočností vzal na zreteľ, že podpredseda žalovaného je síce jedným z čelných predstaviteľov žalovaného, avšak Q.. V. P. nie je priamo účastníkom konania.

Z vyjadrenia v posudzovanej namietanej sudkyne vyplýva, že od roku 2006 žije sama aj kontakty s touto osobou sa viažu čisto na otázky týkajúce sa ich spoločného syna. Najvyšší správny súd preto prihliadol na dlhý časový odstup od obdobia spred roka 2006, kedy bol zrejme vzťah medzi namietanou sudkyňou a podpredsedom žalovaného intenzívnejší.

Skutočnosť, že v súčasnosti namietaná sudkyňa rieši len otázky týkajúce sa ich spoločného dospelého syna naznačuje neutralitu jej vzťahu k podpredsedovi žalovaného. Charakter tohto vzťahu preto nenasvedčuje tomu, že v dôsledku tohto vzťahu by mala byť namietaná sudkyňa v predmetnej veci zaujatá.

10. Najvyšší správny súd poukazuje na § 30 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, podľa ktorého sudca v postavení ústavného činiteľa v záujme záruky nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je povinný presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti

súdnictva. Sudca vedomý si svojich povinností musí vždy vážiť, či pri presadzovaní súdnictva je intenzita vzťahu taká silná, že by mohla narušiť princíp nezávislého súdneho rozhodovania. Sudca je pri výkone svojej funkcie profesionál, a preto je veľmi významné aj v predmetnej veci vyhlásenie namietanej sudkyne o tom, že sa necíti byť zaujatá. Každý sudca musí si vnútorne vedieť posúdiť, či v dôsledku svojich profesijných alebo súkromných súčasných i minulých vzťahov je schopný nezávisle a nestranne rozhodovať v jednotlivých veciach.

11. Uvedené skutočnosti je treba zohľadňovať aj pri možnom zdaní sa toho, že konkrétny sudca by mohol byť vo veci zaujatý. Najvyšší správny súd už vyššie zdôraznil, že vylúčenie sudcu je zásahom do princípu na zákonného sudcu, ktorý by mal byť urobený len výnimočne. Intenzita zdania teda musí byť tak silná, že bez ďalších pochybností vytvára dojem o nemožnosti sudcu nestranne rozhodovať. Pokiaľ však namietaná sudkyňa uvádza, že so žalovaným a jeho zamestnancami neudržiava také blízke vzťahy, ktoré by mohli spochybniť ich nezaujatosť vo vzťahu k subjektu, kde pred niekoľkými rokmi pracovala a jej vzťah k podpredsedovi žalovanému sa obmedzuje len na riešenie nevyhnutných záležitosti dotýkajúcich sa ich spoločného syna, pričom najneskôr od roku 2006 netvorí s otcom dieťaťa pár a jej vzťah k tomuto človeku je neutrálny, takáto sudkyňa vedomá si svojich povinností nestranného rozhodovania, ani z hľadiska zdania nemôže byť považovaná za zaujatú. 8.

K námietke označenej v bode 2 pod písm. b), týkajúcej sa vzťahu namietanej sudkyne so zamestnankyňami žalovaného je nutné poukázať na skutočnosť, že k vylúčeniu namietanej sudkyne z dôvodu tohto vzťahu prišlo 15. júna 2022, čo je viac ako pred tromi rokmi.

Od tohto obdobia je však zrejmé, že sa vzťah namietanej sudkyne k predmetným zamestnankyniam žalovaného s ohľadom na jej schopnosť nestranného rozhodovania výrazne zmenil. Vylúčenie namietanej sudkyne totiž prišlo na základe jej vlastného oznámenia, avšak v tu posudzovanej veci namietaná sudkyňa vyhlásila, že sa zaujatá necíti. 9. Intenzitu vzťahu osôb je potrebné vyhodnocovať v konkrétnom čase (porovnaj bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu 33Dzo/2/2024 z 20. decembra 2024).

Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd hodnotil vzťah namietanej sudkyne k zamestnankyniam žalovaného v terajšom období. Namietaná sudkyňa síce deklarovala pozitívny vzťah k predmetným zamestnankyniam, avšak napriek uvedenému vyhlásila, že sa zaujatá necíti. Uvedené preukazuje výrazný posun vo vzťahu k predmetným zamestnankyniam s ohľadom na skutočnosť, že v uznesení sp. zn. 3Shk/3/2022 bola vylúčená na základe svojho vlastného oznámenia. V tomto oznámení upriamila sama pozornosť na vzťah k týmto zamestnankyniam.

10. V súčasnosti podľa vyjadrení namietanej sudkyne nemožno predmetný vzťah považovať za intenzívny. Namietaná sudkyňa sama uviedla, že súčasné kontakty sú málo intenzívne a obmedzujú sa na odborné stretnutia. Intenzita vzťahu tak nedosahuje potrebnú úroveň, aby bol daný dôvod na vylúčenie namietanej sudkyne.

11. Pri posudzovaní tejto námietky Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť na bod 10 svojho uznesenia sp. zn. 2Snz/1/2025 z 22. mája 2025. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že primárne sudca si musí posúdiť svoj vzťah k veci, účastníkom a ich právnym zástupcom. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že vzťah sudcu ku konkrétnym osobám je vždy potrebné posudzovať v kontexte časových a vecných súvislostí. V praxi sú známe prípady, kedy vzťahy nestrácajú na intenzite a sudcovia oznamujú svoju zaujatosť z dôvodu vlastnej pochybnosti o svojom nestrannom rozhodnutí (príkladom je oznámenie o zaujatosti sudkyne tunajšieho súdu, o ktorom bolo rozhodované uznesením sp. zn. 31Dzo/1/2025 z 26. marca 2025).

V takýchto veciach sú sudcovia vylučovaní z dôvodu odôvodnených pochybností o ich zaujatosti. Pokiaľ však sudca takúto pochybnosť nemá a v postavení osoby zodpovedajúcej za výsledok rozhodovacieho procesu vyhlási, že sa zaujatý necíti, z hľadiska naplnenia dôvodov pre objektívne zdanie o možnej zaujatosti sudcu musia existovať významné skutočnosti.

12. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že intenzita jednotlivých vzťahov sa mení v čase. Z tohto dôvodu je významné, že v súčasnosti vzťahy so zamestnancami žalovaného nie sú zo strany namietanej sudkyne udržiavané a majú sporadický charakter. Pokiaľ sa totiž vzťahy neudržujú a systematicky nebudujú, je prirodzené, že časom ochladnú. Inak je preto potrebné nazerať na vnímanie týchto vzťahov pred troma rokmi a v súčasnosti. V čase vylúčenia namietanej sudkyne uznesením prišlo k tomuto vylúčeniu na základe jej oznámenia a možno prezumovať, že pocit intenzity vzťahov k bývalým kolegom ešte pretrvával. V súčasnosti sa ale rozhoduje o vylúčení namietanej sudkyne približne po siedmych rokoch od ukončenia pracovného pomeru u žalovaného. Posudzujú sa vzťahy, ktoré sa systémovo nebudujú a stretávanie sa realizuje výlučne v rámci odborných podujatí. Namietaná sudkyňa si pritom tiež vyhodnotila, že intenzita nie je až tak silná, aby z hľadiska subjektívneho pocitu alebo objektívneho zdania mohla nezávisle a nestranne rozhodnúť. Z uvedených dôvodov predmetné vzťahy nedosahujú intenzitu, ktorá by zakladala pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti namietanej sudkyne. 13.

To, že namietaná sudkyňa má v súčasnosti pozitívny vzťah k zamestnancom žalovaného, ku ktorým mala pozitívny vzťah aj v čase, keď pracovala u žalovaného možno označiť za prirodzené. Nie je totiž dôvod zmeniť náhľad na bývalých kolegov po tom, čo už s nimi nepracuje a cielene sa nestretáva.

14. V posudzovanej veci Najvyšší správny súd opätovne zdôrazňuje, že napriek pozitívnemu vzťahu namietanej sudkyne k zamestnankyniam žalovaného intenzita tohto vzťahu sa nejaví tak veľkou, aby bola namietaná sudkyňa vylúčená len z dôvodu možného zdania jej zaujatosti. Predmetné zamestnankyne nie sú účastníčkami konania. Samotná skutočnosť, že namietaná sudkyňa má k nim pozitívny vzťah, ktorý nadobudla počas výkonu štátnej služby u žalovaného do roku 2018, a v súčasnosti sa s nimi stretáva len sporadicky, nevzbudzuje dostatočné pochybnosti o možnej zaujatosti namietanej sudkyne.

15. Dostatočným dôvodom na spochybnenie namietanej sudkyne nie je ani to, že žalovaný nepostupoval v súlade s rozhodnutím správneho súdu a podal kasačnú sťažnosť. Tvrdenie, že dôvodom mohlo byť spoliehanie sa žalovaného na rozhodovanie namietanej sudkyne v prospech žalovaného je len ničím nepodloženou domnienkou. Táto domnienka pritom podľa názoru Najvyššieho správneho súdu nemá racionálny základ, pretože pokiaľ by namietaná sudkyňa napriek svojmu vyjadreniu o subjektívnom pocite nezaujatosti zaujato rozhodovala, vystavila by sa možnému riziku vyvodenia zodpovednosti za takéto konanie.

16. Najvyšší správny súd si je vedomý, že v jednotlivých veciach môže byť veľmi tenká hranica medzi posúdením, či sa sudca môže objektívne javiť ako zaujatý alebo nie. Uvedené však aj v tomto prípade treba hodnotiť cez vyššie spomínanom výnimku, že vylúčenie sudcu je zásahom do práva na určenie sudcu uloženého zákonom. Objektívne pochybnosti o možnom z daní preto musia byť veľmi silné, aby bol princíp zákonného sudcu dodržaný.

17. Pri posudzovaní námietky uvedenej v bode 2 pod písm. d) Najvyšší správny súd uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá spochybniť bez bližšej konkretizácie nezaujatosť namietanej sudkyne. Predmetom veci v rámci správneho súdnictva nie je primárne prieskum interného

aktu. Podaná žaloba a na to nadväzujúca kasačná sťažnosť sa týkajú iného zásahu, ktorým podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. V zmysle § 6 ods. 1 SSP je v právomoci správnych súdov preskúmavať zákonnosť iných zásahov orgánov verejnej správy. Z tohto dôvodu aj prípadná práca na internom akte, ktorú si už namietaná sudkyňa podľa jej vyjadrenia nepamätá, ani s ohľadom na objektívne zdanie nezakladá pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne. Nosný predmet prieskumu sa totiž týka zákonnosti namietaného iného zásahu. Navyše, pokiaľ aj namietaná sudkyňa participovala na konkrétnom internom akte v roku 2016 v rámci plnenia pracovných úloh, neznamená to, že tento akt skompletizovala, vydala a vnútorne sa s ním stotožnila.

18. To, že namietaná sudkyňa participuje na príprave právneho aktu, ktorý bol prijatý približne pred deviatimi rokmi, na ktorý si navyše táto sudkyňa ani nepamätá, bez ďalšieho nespôsobuje z hľadiska objektívneho zdania riziko zásahu do nestrannosti z dôvodu pozitívneho alebo negatívneho ponímania tohto interného aktu.

Pri posudzovaní možnej predpojatosti pre existenciu pochybnosti o nepredpojatosti namietanej sudkyne je významné, že neboli preukázané žiadne prejavy alebo aktivity tejto sudkyne, na základe ktorých by bol prezentovaný aj skrz predmetný interný akt, postoj namietanej sudkyne k predmetu veci prejednávanej pred Najvyšším správnym súdom týkajúcej sa iného zásahu žalovaného.

III.

19. S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 92 ods. 2, 3 v spojení s § 87 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. Najvyšší správny súd na základe informácií zo vznesenej námietky zaujatosti a vyjadrenia namietanej sudkyne nevzhliadol u namietanej sudkyne pomer k rozhodovanej veci, k žalovanému a jeho zástupcom v takej intenzite, ktorá by zakladala dôvody na vylúčenie namietanej sudkyne. 20. Toto uznesenie prijal Najvyšší správny súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 4. decembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2Snz/3/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik