2Spp/2/2021

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave domáhala, aby tento súd vyhlásil v žalobe uvedené akty vydané Vládou Slovenskej republiky a orgánmi verejného zdravotníctva za nulitné. Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k.: 5S/86/2021-122, zo dňa 14. júla 2021, vylúčil prieskum všetkých aktov vydaných regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva s pôsobnosťou v Košickom kraji na samostatné konanie a vec v tejto časti postúpil Krajskému súdu v Košiciach podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len SSP). 2. Krajský súd v Košiciach predložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 4 SSP s odôvodnením, že nesúhlasí s postúpením veci tomuto súdu. Podľa jeho názoru správne súdy nemajú právomoc na prieskum napádaných aktov. Z tohto dôvodu mal Krajský súd v Bratislave skúmať primárne procesné podmienky, za ktorých správne súdy môžu konať a rozhodnúť. Na základe uvedeného považoval Krajský súd v Košiciach postúpenie veci Krajským súdom v Bratislave za predčasné. 3. Kompetenčný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky skonštatoval, že v danej veci nejde o spor medzi súdom rozhodujúcim podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení a správnym súdom, tak ako to predpokladá § 18 ods. 4 SSP. Predmetom tohto konania je spor o miestnu príslušnosť podľa § 18 ods. 3 SSP, v ktorom je príslušný na rozhodnutie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

II. Podľa § 13 ods. 2 SSP ... je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal návrh spolu so spisovým materiálom. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 18 ods. 3 SSP. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky predmetnú vec rozhodol v súlade s účinným rozvrhom práce v trojčlennom senáte so zreteľom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2017 pod poradovým č. 42. Odôvodnenie svojich záverov uvádza v nasledovnom texte. 5. Z chronológie veci je zrejmé, že predmetom konania je spor o miestnu príslušnosť medzi Krajským súdom v Bratislave a Krajským súdom v Košiciach. V danej veci je potrebné vychádzať z § 13 ods. 2 SSP. Podľa tohto ustanovenia je miestne príslušným na konanie ten vecne príslušný súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. 6. S ohľadom na ústavné právo na zákonného sudcu vymedzené v čl. 48 ods. 1 právneho predpisu č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v účinnom znení, je predpokladom zákonného rozhodnutia, aby rozhodoval príslušný súd. Súd musí byť príslušný na vykonanie všetkých svojich úkonov už od začiatku procesu posudzovania. 7. V zmysle § 5 ods. 5 SSP sa konania začína vždy na základe návrhu (žaloby). Je pritom v dispozícii žalobkyne, aké akty napadne a koho označí za žalovaného. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom Krajského súdu v Košiciach, že po podaní správnej žaloby správny súd skúma procesné podmienky konania vrátane právomoci na konanie. Aj tieto skutočnosti však musí skúmať ten súd, ktorý je v rámci sústavy správnych súdov príslušný podľa § 10 a nasl. SSP. Pokiaľ sa Krajský súd v Bratislave teda rozhodol vylúčiť časť vecí na samostatné konanie, a vo všetkých týchto veciach sú žalovanými orgánmi verejnej správy so sídlami v obvode Krajského súdu v Košiciach, je v súlade s § 13 ods. 2 SSP na konanie miestne príslušným Krajský súd v Košiciach. Ten je povinný v tejto časti žalobu prejednať a o nej rozhodnúť. Toto prejednanie a rozhodnutie pritom zahŕňa aj skúmanie právomoci správneho súdnictva pre daný spor. 8. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.