2Spp/3/2022

1. Krajskému súdu v Prešove bola dňa 24.06.2022 doručená správna žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. k.: 4122/2022 z 25.04.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. k. 112/2022-400-03 z 18.02.2022 o uložení pokuty vo výške 45.000 EUR žalobkyni za nedostatky zistené laboratórnym posúdením vzorky výrobku, odobratej v jej prevádzkarni. 2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave v zmysle § 10 v spojení s § 13 ods. 2 a § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) ktorý žalobkyňa odôvodnila vhodnosťou, účelnosťou a rýchlosťou konania, pričom poukázala na ďalšie skutkovo a právne obdobné konania prebiehajúce medzi žalobkyňou a žalovanou na Krajskom súde v Bratislave. Žalobkyňa poukázala aj na zásadu hospodárnosti konania a zníženie nákladov spojených s konaním (cestovné, strata času), nakoľko sídlom oboch účastníkov konania je Bratislava. Tiež by sa podľa žalobkyne zabránilo rozdielnym rozhodnutiam v obdobných veciach v dôsledku rozhodovania na odlišných krajských súdoch. Na záver žalobkyňa odkázala na niekoľko predošlých konaní, v ktorých jej návrhu na prikázanie veci bolo vyhovené. 3. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu na prikázanie veci nesúhlasila s prikázaním veci Krajskému súdu v Bratislave s tým, že nie je splnená podmienka vhodnosti, a poukázala na

odôvodnenie

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Nds/2/2018, ktorý návrhu podanému z rovnakých dôvodov nevyhovel. Žalobkyňou udávané dôvody sú podľa žalovanej nedostatočné na prikázanie veci, a podľa nej by mohlo dôjsť aj k porušeniu práva na zákonného sudcu a príslušný súd. 4. Krajský súd v Prešove predložil vec Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti podľa § 85 ods. 3 SSP s tým, že sa stotožnil s návrhom žalobkyne. Jej argumenty považoval za opodstatnené, pričom vhodnosť prikázania veci podľa neho zásadne zvýrazňuje množstvo obdobných konaní na Krajskom súde v Bratislave, ktoré sa týkajú rovnakých účastníkov so sídlom v Bratislave, ako aj princíp právnej istoty. Pokiaľ ide o princíp zákonného sudcu, Krajský súd v Prešove mal za to, že pri prikázaní veci ide o špeciálnu právnu normu pripúšťajúcu určiť zákonného sudcu odlišne ako iné všeobecné ustanovenia upravujúce tento inštitút. Poukázal aj na to, že v jeho konaniach sp. zn. 1S/49/2019 a 3S/58/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky takémuto návrhu vyhovel.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prejednal tento návrh ako súd príslušný na rozhodnutie o prikázaní podľa § 85 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. Podľa § 85 ods. 3 SSP vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon.

V teraz rozhodovanej veci sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v podstate úplne stotožňuje s odôvodnením ostatne uvedeného uznesenia, ktoré s ohľadom na veľmi podobné skutkové a procesné východiská ďalej len zopakuje, s minimálnymi nevyhnutnými úpravami.

Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Nds/2/2020 zo dňa 27.10.2020, body 9. a 11.) Prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti je zásahom do zákonom určenej príslušnosti súdov, do práv všetkých účastníkov konania na zákonného sudcu a výnimkou z ústavného princípu. K prikázaniu veci by preto malo dochádzať len výnimočne. V posudzovanom prípade súd nevzhliadol dostatočnú mieru výnimočnosti pre odchýlenie sa od uvedeného ústavného princípu a pre prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu v zmysle zákona. 8.

Súd k výnimočnosti okolností a dôvodov, pre ktoré je resp. nie je možné prikázať vec miestne nepríslušnému súdu, odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Nds/1/2020, zo dňa 20.02.2020, najmä body 14. a 18. V uvedených bodoch súd dostatočne jasne vyjadril potrebu reštriktívneho výkladu ustanovenia § 85 ods. 3 SSP a držania sa základných zásad správneho súdneho procesu, najmä ak sú dané pochybnosti o výnimočnosti dôvodov pre prikázanie veci. Tiež odkázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, podľa ktorého je dôvodom na prikázanie veci napríklad dlhodobo nepriaznivý stav žalobcu zodpovedajúci plnej invalidite alebo iné ťažké zdravotné postihnutie. Naopak, za nedostatočné sú považované argumenty ako predošlé zaoberanie sa žalobou totožného žalobcu s obdobnou problematikou, či rozhodovanie väčšieho množstva skutkovo obdobných vecí. Dôvody uvedené žalobkyňou konajúci súd, aj na základe uvedeného vyššie, nepovažuje za dostatočne mimoriadne pre prijatie záveru, že je daný prevažujúci

Nijakým spôsobom však nekonkretizovala, prečo by práve táto skutočnosť mala byť dostatočne mimoriadnym dôvodom pre vyhovenie jej návrhu na prikázanie veci miestne nepríslušnému súdu. Uvedené súd nepovažuje za podklad pre racionálny záver, že by týmto postupom bolo dosiahnuté hospodárnejšie, rýchlejšie, či spoľahlivejšie prejednanie veci než na Krajskom súde v Prešove, ktorý sa rovnako ako Krajský súd v Bratislave zaoberá aj ďalšími skutkovo či právne obdobnými prípadmi. Vzhľadom na závery prezentované v bode 8. tohto rozhodnutia súd uvedené nepovažuje ani za dostatočne mimoriadny dôvod pre prikázanie veci miestne nepríslušnému súdu z dôvodu vhodnosti.

V čase schválenia SSP v Slovenskej republike pôsobilo množstvo subjektov, ktoré mali jedno sídlo (jednu centrálu) a množstvo prevádzkarní po celom jej území. Zákonodarca si bol vedomý, že môže bežne vznikať situácia, kedy sídlo centrály a sídlo druhostupňového orgánu budú na tom istom mieste. Napriek tomu sa rozhodol založiť miestnu príslušnosť správneho súdu sídlom prvostupňového správneho orgánu. Ak zákonodarca zvolil ako kritérium určenia miestnej príslušnosti sídlo orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, je potrebné toto zákonné kritérium plne rešpektovať a úmyselne nevyhľadávať nepatrné dôvody na uplatnenie výnimky.

13. Tvrdenie žalobkyne, že prikázaním veci Krajskému súdu Bratislava by sa zabránilo vzniku nedôvodných rozdielov v rozhodovaní obdobných sporov inými krajskými súdmi, nemožno považovať za dôvodné. Súd sa pritom priklonil k názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentovanému v už cit. uznesení sp. zn. 10Nds/2/2020, bod. 20. zo dňa 27.10.2020, v zmysle ktorého ide len o subjektívne očakávanie žalobkyne.

Pokiaľ existuje takáto možnosť, je nutné v prvom rade aplikovať postup a mechanizmy stanovené zákonom a až následne siahať po iných, zákonom dovolených výnimkách. 14. Ako je zrejmé aj z podaní účastníkov konania, ktorí poukázali na niekoľko rozdielnych rozhodnutí v konaniach o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, konštantná judikatúra nie je ustálená. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky by však na tomto mieste chcel poukázať na isté rozdiely v konaniach pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, na ktoré žalobkyňa

. .je nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave predtým, ako postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne vykonal v prejednávanej veci procesné úkony (výzva na vyjadrenie a predloženie spisov, uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe a pod.),.

15. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nemohol dospieť k záveru, že sú dané natoľko výnimočné okolnosti, aby mohla byť uplatnená výnimka z ústavného princípu a zásady zákonného sudcu postupom podľa § 85 ods. 3 SSP. Rozhodol preto spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022