2Spv/1/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Levické mliekárne, a.s., so sídlom Júrska cesta č. 2, 934 01 Levice, IČO: 31412271, právne zastúpený: JUDr. Róbert Madej, PhD., advokát, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, 2/ Tatranská mliekareň, a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31654363, právne zastúpený: Advokátska kancelária Patajová Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36867519, proti žalovanému (sťažovateľ): Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OZ 181149/II-19-2019 a č. OZ 212209/II-18-2019, obe zo dňa 22. marca 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/125/ 2019-234 zo dňa 4. marca 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2020 č. k. 23S/125/2019-234 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym orgánom vo veci ochrannej známky č. 181149

Tatranská mliekareň, a.s. (v procesnom postavení žalobca 2/) podanému v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v spojení s § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“), ktorý bol vzhľadom na zmenu právnej úpravy v priebehu konania v súlade s ust. § 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. posúdený ako návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. Navrhovateľ podaný návrh odôvodňoval tým, že slovné označenie „NIVA“ predstavuje druhové označenie pre syr s modrou plesňou vnútri hmoty, ktorému už v dobe jeho zápisu do registra ochranných známok chýbala rozlišovacia spôsobilosť a túto nemá ani v súčasnosti.

2. Dôvodom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú v celom rozsahu v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. bola skutočnosť, že napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z., pretože v konaní bolo zistené, že označenie „NIVA“, ktorým je tvorená, je druhovým označením syra s modrou plesňou. ÚPV SR zdôraznil, že určujúcim je efekt, ktorý na trhu preukázané dlhodobé označovanie a používanie označenia NIVA ako druhu syra vytvorilo, teda že spotrebitelia boli dlhodobo, niekoľko desaťročí pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky zvyknutí nachádzať na trhu druh plesňového syra s označením NIVA, prípadne výrobky s príchuťou nivy bez toho, aby dokázali určiť pôvod takto označeného

Je nepravdepodobné, že by sa toto označenie známe verejnosti od 60 rokov z povedomia verejnosti vytratilo a táto by ho už v čase podania napadnutej ochrannej známky nevnímala ako druhové označenie. Vzhľadom na to, že označenie NIVA je označením syra s modrou plesňou, teda je tvorené výlučne údajom na určenie druhu tovarov a ide o značenie, ktoré je obvyklé v bežne používanom jazyku, napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v rozpore s ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z.

4. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval v zhode s názorom prvostupňového orgánu, že použitie slovného označenia „NIVA“, ktorým je napadnutá ochranná známka tvorená, vo vzťahu k tovarom „maslo, tvarohy, syry“ zapísaným v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb spôsobuje vo vedomí priemerného spotrebiteľa okamžitú evokáciu s konkrétnym druhom syra obsahujúcim modrú, resp. modrozelenú pleseň. Napadnutá ochranná známka preto nedokáže identifikovať tovary konkrétneho subjektu - majiteľa, čím neplní základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je rozlíšenie tovarov a služieb jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby. Majiteľ zároveň nepreukázal naplnenie podmienok podľa § 35 ods. 2 zákona o ochranných známkach, to znamená nepreukázal, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť na území Slovenskej republiky v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie jej neplatnosti.

Konanie o návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, ktorý bol podaný v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach predstavuje také konanie, ktoré môže úrad začať aj ex offo. Preto nemal povinnosť zastaviť konanie o návrhu navrhovateľa na základe jeho žiadosti, t. j. na základe späťvzatia návrhu. Aj napriek späťvzatiu návrhu, úrad vzhľadom na verejnoprávny charakter uplatnenej zápisnej výluky preskúmal, či uplatnený dôvod neplatnosti napadnutej ochrannej známky skutočne existuje a či ohrozuje konkrétny verejný záujem predmetným zákonným ustanovením, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné a ani účelné návrhu navrhovateľa na zastavenie konania vyhovieť, pretože dôvod vyhlásenia napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. existuje.

7. Správny súd uznesením č. k. 23S/125/2019-146 zo dňa 24.06.2019 spojil obe žaloby na spoločné konanie s tým, že sa ďalej budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 23S/125/2019 podľa § 65 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a to z dôvodu, že sa jedná o situáciu obligatórneho spojenia vecí, pretože preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného sa súčasne domáhajú dvaja účastníci administratívneho

II. Konanie pred správnym orgánom vo veci ochrannej známky č. 212209

v celom rozsahu. Rozhodnutím bolo vyhovené návrhu navrhovateľa Tatranská mliekareň, a.s. (v procesnom postavení žalobca 2/) podanému v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v spojení s § 2 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 55/1997 Z. z. (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“), ktorý bol vzhľadom na zmenu právnej úpravy v priebehu konania v súlade s ust. § 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. posúdený ako návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 55/1997 Z. z. Navrhovateľ podaný návrh odôvodňoval tým, že slovné označenie „NIVA“ pre syry nikdy nespĺňalo kritériá ochrannej známky, pretože ide o druhové označenie ktoré používal a stále používa každý výrobca a predajca uvedeného druhu syra - niva - v Slovenskej a Českej republike Poukázal na zdruhovenie mnohých označení v oblasti potravín, vrátane syrov. Zdôraznil, že samotné označenie „NIVA“ predstavuje druhové

9. Dôvodom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú v celom rozsahu v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. bola skutočnosť, že napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z., pretože v konaní bolo zistené, že označenie „NIVA“, ktorým je tvorená, je druhovým označením syra s modrou plesňou. ÚPV SR zdôraznil, že určujúcim je efekt, ktorý na trhu preukázané dlhodobé označovanie a používanie označenia NIVA ako druhu syra vytvorilo, teda že spotrebitelia boli dlhodobo, niekoľko desaťročí pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky zvyknutí nachádzať na trhu druh plesňového syra s označením NIVA, prípadne výrobky s príchuťou nivy bez toho, aby dokázali určiť pôvod takto označeného

Je nepravdepodobné, že by sa toto označenie známe verejnosti od 60 rokov z povedomia verejnosti vytratilo a táto by ho už v čase podania napadnutej ochrannej známky nevnímala ako druhové označenie. Vzhľadom na to, že označenie NIVA je označením syra s modrou plesňou, teda je tvorené výlučne údajom na určenie druhu tovarov a ide o značenie, ktoré je obvyklé v bežne používanom jazyku, napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v rozpore s ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/1997 Z. z. Za preukázaný považoval aj dôvod na výmaz ochrannej známky pre zapísané tovary okrem syrov v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/1997 Z. z. z dôvodu klamlivej povahy vo vzťahu k verejnosti.

11. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval v zhode s názorom prvostupňového orgánu, že použitie slovného označenia „NIVA“, ktorým je napadnutá ochranná známka tvorená, vo vzťahu k tovarom „syry“ zapísaným v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb spôsobuje vo vedomí priemerného spotrebiteľa okamžitú evokáciu s konkrétnym druhom syra obsahujúcim modrú, resp. modrozelenú pleseň.

neplatnosti.

mliečne a smotanové „ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb označením spôsobilým klamať o povahe tovarov a služieb. Pre tieto tovary a služby už v čase zápisu spĺňala ochranná známka znaky zápisnej výluky, čo je dôvodom na jej vyhlásenie za neplatnú.

Konanie o návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, ktorý bol podaný v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach predstavuje také konanie, ktoré môže úrad začať aj ex offo. Preto nemal povinnosť zastaviť konanie o návrhu navrhovateľa na základe jeho žiadosti, t. j. na základe späťvzatia návrhu. Aj napriek späťvzatiu návrhu, úrad vzhľadom na verejnoprávny charakter uplatnenej zápisnej výluky preskúmal, či uplatnený dôvod neplatnosti napadnutej ochrannej známky skutočne existuje a či ohrozuje konkrétny verejný záujem predmetným zákonným ustanovením, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné a ani účelné návrhu navrhovateľa na zastavenie konania vyhovieť, pretože dôvod vyhlásenia napadnutej ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c) a f) zákona č 55/1997 Z. z. existuje.

15. Krajský súd uznesením č. k. 23S/126/2019-150 zo dňa 24.06.2019 spojil obe žaloby uvedené vo vyššie uvedenom odseku na spoločné konanie s tým, že sa ďalej budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 23S/126/2019 podľa § 65 ods. 3 SSP, a to z dôvodu, že sa jedná o situáciu obligatórneho spojenia vecí, pretože preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného sa súčasne domáhajú dvaja účastníci administratívneho konania.

23S/125/2019 ako obligatórne spojené veci a veci pod sp. zn. 23S/126/2019 a sp. zn. 23S/ 139/2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OZ 212209/II-18-2019 zo dňa 22.03.2019, ktoré sú vedené v spoločnom konaní pod sp. zn. 23S/126/2019 ako obligatórne spojené veci s tým, že spoločné konanie o všetkých štyroch žalobách sa ďalej vedie pod jednou spisovou značkou 23S/125/2019.

Z rovnakého dôvodu zamietol aj návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky „NIVA“ pod č. 212209. 18. Zákonnosť týchto rozhodnutí bola na základe správnych žalôb posudzovaná Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp. zn. 23S/51/2013 z 19.06.2013 žaloby zamietol z dôvodu, že žalobca Tatranská mliekareň, a.s. neuniesol dôkazné bremeno preukázania zdruhovenia slovného označenia „NIVA“ pre určitý druh syra, akceptujúc, že rozhodnutie úradu bolo vydané v rámci povolenej správnej úvahy hodnotenia zisteného skutkového stavu.

porušeniu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v pokračujúcom konaní pred úradom. Tvrdil, že najvyšší súd rozhodol bez dokazovania, opomenul vymedziť odkedy malo napadnuté označenie zdruhovieť, konal nad návrh, keďže navrhovateľ nepodal návrhy podľa § 16 ods. 9 Zákona o ochranných známkach. Ústavný sťažovateľ sa domnieval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu vychádza zo zrejmého nepochopenia podstaty, povahy a účelu ochrannej

Najvyššieho súdu SR ešte aj v revitalizovanom konaní pred správnym orgánom, prípadne aj pred správnym súdom, a napokon v prípade meritórneho právoplatného rozhodnutia aj prípadnou opakovanou sťažnosťou pred Ústavným súdom. Ústavný súd preskúmava v zásade právoplatne skončené veci, v ktorých protiústavnosť nemožno už napraviť iným spôsobom, v zmysle princípu subsidiarity. Ústavný súd SR v predmetnom uznesení tiež konštatoval, že viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu platí iba za predpokladu, že sa po zrušení napadnutého rozhodnutia skutkový stav vo veci nezmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru súdu na nový skutkový základ. Ak v dôsledku vykonaného dokazovania dôjde k zmene skutkového stavu oproti skutkovému stavu posudzovanému súdom, nemožno bez výhrad trvať na aplikácii právneho názoru sformulovaného na podklade skôr (neúplne) zisteného skutkového stavu.

23. Správny súd uviedol, že posúdil zákonnosť žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného, t. j. preskúmal, či orgán verejnej správy v konaní správne aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Vzhľadom na okolnosti veci akceptoval aktívnu legitimáciu žalobcu 2/ namietnutú vo vyjadrení k žalobám žalovaným. Žalovaný totiž konal aj so žalobcom 2/, ktorému riadne doručil žalobami napadnuté rozhodnutia vydané po späťvzatí návrhov žalobcu 2/ na vyhlásenie predmetných ochranných známok za neplatné. Podstatnou časťou súdneho prieskumu bola správnosť postupu žalovaného vzhľadom na späťvzatie návrhov žalobcu 2/, keď obaja účastníci konania namietali nesprávnosť postupu v dôsledku nerozhodnutia o takomto procesnom návrhu na zastavenie konania a nedostatočného vysporiadania sa s ním bez náležitého odôvodnenia, len v odôvodnení meritórnych rozhodnutí vydaných predsedom úradu po podaní rozkladu.

Prvostupňové rozhodnutia v podstate sledovali vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom na návrh žalobcu 2/. Po späťvzatí návrhu (v oboch veciach), ktorý úrad neakceptoval, pokračoval v konaní a rozhodol o „rozklade“. Rozhodol v konaní, trvanie ktorého odôvodňoval verejnoprávnym charakterom zápisnej výluky, avšak použil aj dôkazy predložené účastníkmi (navrhovateľom) konajúc s pôvodnými účastníkmi konania, ktorý nimi, okrem majiteľa ochranných známok v zásade už ani nie sú.

26. Z citovaného ustanovenia § 51 ods. 8 zákona o ochranných známkach krajskému súdu vyplývalo, že úrad zastaví konanie na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie s tým, že úrad tak nie je povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci.

konania. Zákonodarca explicitne neprikazuje úradu nezastaviť konanie, ak môže konanie začať z úradnej moci. Práve preto bolo potrebné svoje stanovisko náležite odôvodniť. Správny orgán musí zohľadniť dĺžku trvania konania, dôkaznú situáciu, eventuálnu zmenu skutkového stavu a pod., čo všetko môže vplývať na posúdenie okolností ohľadom vhodnosti zastavenia konania po späťvzatí návrhu. Z takýchto aspektov späťvzatie návrhu nebolo vôbec posudzované.

28. Správny súd uviedol, že úrad musí svoje stanovisko po späťvzatí návrhu odôvodniť zrozumiteľným preskúmateľným spôsobom, pričom sa stotožnil s právnym názorom žalobcov 1/, 2/, že mal vydať rozhodnutie, v krajnom prípade opatrenie (oznámenie) o pokračovaní v pretransformovanom konaní, ktoré mohol úrad začať aj ex offo, nakoľko s tým súvisí, napr. otázka ďalšieho spôsobu vedenia dokazovania, okruhu účastníkov konania a pod.

moci. Práve v takomto prípade sa môžu účastníci konania cítiť dotknutí na svojich právach, nesúhlasiť s vyhodnotením späťvzatia návrhu, ak navrhovateľ disponuje svojim návrhom. Práve v takomto prípade má byť zachované oprávnenie dotknutého účastníka konania proti postupu úradu namietať.

31. Podľa názoru správneho súdu, za danej procesnej situácie, mal predseda úradu v druhostupňovom konaní v zásade dve možnosti, buď zrušiť prvostupňové rozhodnutie a zastaviť konanie alebo ak zastával názor, že sa jedná o prípad, kedy úrad nemá povinnosť zastaviť konanie v zmysle § 51 ods. 8, druhá časť vety za bodkočiarkou zákona č. 506/2009 Z. z., mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu, aby takéto konanie (v ktorom sa jedná o iný procedurálny postup pri dokazovaní, úrad sám vyhľadáva dôkazy), mohlo prebehnúť dvojinštančne. Konanie ex offo nikdy nemôže začať v druhostupňovom konaní. Len v dvojinštančnom konaní môžu byť zachované procesné práva účastníka konania, v danom prípade majiteľa ochranných známok, tak, aby vzhľadom na zmenenú situáciu pri dokazovaní mal priestor predkladať dôkazy, resp. v rámci obrany reagovať na získané podklady k rozhodnutiu úradom a brojiť proti jeho záverom.

33. V otázkach hmotnoprávneho posúdenia správny súd po porovnaní argumentácie úradu ohľadom vyhodnotenia rovnakých dôkazov úradom v prvých rozhodnutiach a v rozhodnutiach teraz napadnutých žalobami, konštatoval v zhode so stanoviskom žalobcu 1/ odklon od skôr vyslovených záverov, s tým, že úrad náležite neodôvodnil zmenu správnej úvahy.

34. Následne skonštatoval, že vada v konaní vo vzťahu k namietanému postupu ohľadom nesprávneho vysporiadania sa so späťvzatím návrhov v rozkladovom konaní, je sama o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného ohľadom oboch ochranných známok.

SR“. 35. Nasledujúca časť odôvodnenia uviedla, že v ďalšom konaní žalovaný má nanovo posúdiť v jednotlivých konaniach úkon späťvzatia návrhu. Ak sám nezastaví konanie v spojení s predchádzajúcim zrušením prvostupňového rozhodnutia, zruší prvostupňové rozhodnutie a vráti vec do štádia prvostupňového konania v záujme toho, aby prebehlo riadne dvojinštančné konanie, ktoré by bolo možné začať ex offo.

36. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Žalovaný navrhol aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa žalovaného súd nesprávne posúdil toto ustanovenie keď vyvodil, že úrad mal vo veci návrhov na späťvzatie návrhov na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné podaných počas druhostupňového správneho konania, vydať osobitné rozhodnutia o nezastavení konania. Žalovaný zdôraznil, že k návrhom žalobcu 2/ na späťvzatie návrhov na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné sa vyjadril a rozhodol o nich, avšak to neurobil osobitným rozhodnutím ale v rámci meritórnych druhostupňových rozhodnutí.

Preto nemožno očakávať, že by rozhodol inak, ak by v tej istej veci rozhodoval ako druhostupňový orgán navyše, keď žalobca 2/ návrhy na späťvzatie návrhov na zastavenie konaní o vyhlásení napadnutých ochranných známok za neplatné nijako neodôvodnil. 38 Spochybnil právny názor súdu týkajúci sa ďalšieho postupu žalovaného v konaní, uvedený na niekoľkých miestach napadnutého rozsudku (bod. 61, 62, 65, 73), podľa ktorého žalovaný mal možnosť zastaviť konania o vyhlásení napadnutých ochranných známok za neplatné a zároveň zrušiť prvostupňové rozhodnutia. Žalovaný zotrvával na stanovisku, že nemal povinnosť konania zastaviť, pretože § 51 ods. 8 zákona o ochranných známkach mu takú povinnosť neukladá a správny súd ho nemôže ani zaviazať, aby konania zastavil, keď je pokračovanie v konaní vo veci opodstatnené.

ustanovenia nemožno vyvodiť, že by úrad mal prebiehajúce konanie zastaviť a začať nové konanie. 39. Namietal, že mu nebolo zrejmé a súd to ani v rozhodnutí neuviedol akým spôsobom by mal konať, aby proti samotným rozhodnutiam o pokračovaní v konaní mali žalobcovia teda žalobca 2/ možnosť podať opravný prostriedok, resp. či je takýto opravný prostriedok prípustný.

40. Rovnako namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku bližšie neuviedol akým spôsobom má žalovaný zohľadniť, že závery najvyššieho súdu boli prijaté v konaniach, ktoré inicioval žalobca 2/, resp. v čom má spočívať toto zohľadnenie.

41. V súvislosti s dôkazmi, ktoré predložil žalobca 2/ v preskúmavaných konaniach mal správny súd za to, že došlo k pochybeniu, keď žalovaný tieto dôkazy vyhodnotil inak ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, bez presvedčivého odôvodnenia zmeny správnej úvahy. Žalovaný mal za to, že názor súdu je len prebratým tvrdením žalobcu 1/.

42. Za rozhodný považoval žalovaný právny názor najvyššieho súdu jednak o druhovosti označenia „NIVA“ a zároveň o všeobecnej známosti tejto skutočnosti a o presunutí dôkazného bremena na subjekt, ktorý ich existenciu popiera. Z rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ nie je obsah všeobecne známej skutočnosti vyvrátený inými dôkazmi, je nevyhnutné pri vytváraní úsudku z nej vychádzať, a že v dôsledku konštatácie sa presúva dôkazné bremeno na subjekt,

Súd však neuzatvoril okruh týchto skutočností, uviedol len demonštratívny výpočet pričom uviedol, že ich musí žalovaný zohľadniť. Podľa žalovaného krajský súd v tejto veci rozhodol nad rámec dôvodov uvedených v žalobách, keď hľadal konkrétne pochybenia žalovaného a uviedol, že z takýchto aspektov späťvzatie návrhu nebolo vôbec posudzované. Žalobcovia v žalobách neuvádzali konkrétne pochybenia žalovaného ale len všeobecne poukázali na absenciu osobitných rozhodnutí.

Po zrušení skorších rozhodnutí vo veci napadnutých ochranných známok už žalobca 1/ nepredložil žiadne dôkazy o reklamných, marketingových alebo iných podobných aktivitách týkajúcich sa propagácie označenia „NIVA“ v rozhodnom období (od zápisu napadnutej ochrannej známky do registra do podania návrhu na jej vyhlásenie za neplatnú), ktoré by mohli prispieť k prekonaniu vnímania tohto označenia ako druhového názvu syra na území Slovenskej republiky, a ako už bolo uvedené, žalobcom 1/ predložené dôkazy neboli vzhľadom na rozsudok najvyššieho súdu dostatočné.

46. Žalobca 1/ sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním z dňa 14.05.2020, v ktorom uviedol, že žalovaný zásadným spôsobom porušil práva žalobcov na spravodlivý proces pred správnym orgánom, a to v dôsledku nesprávneho vysporiadania sa žalovaného so späťvzatím návrhov na začatie konania a s tým súvisiacim zastavením konania pred správnym orgánom. 47. Podľa jeho názoru je povinnosťou žalovaného rozhodnúť o podanom návrhu na zastavenie konania riadnym rozhodnutím. Potreba vydania osobitného rozhodnutia o návrhu na zastavenie konania je daná aj tým, že ak by žalovaný nevyhovel návrhu na zastavenie konania, z citovaných ustanovení vyplývalo, že proti takémuto rozhodnutiu musí byť prípustný rozklad (rozklad nie je prípustný voči rozhodnutiu o zastavení konania, avšak nie voči rozhodnutiu o nezastavení konania). Nerešpektovanie vôle žalobcu 2/ pri dispozícii s návrhom musí byť náležite odôvodnené. V tomto prípade sa žalovaný obmedzil výlučne na odkaz na zákonné ustanovenia a údajný verejnoprávny charakter zápisnej výluky, ktorý však nijako bližšie nezdôvodnil. Zároveň vyslovil názor, že postup žalovaného smeruje k tomu, ako nevyhovieť dispozičnému právu navrhovateľa, ktoré je porušením akýchkoľvek princípov spravodlivého konania. Obsah kasačnej sťažnosti preukazuje predpojatosť žalovaného, ako aj budúce nezákonné rozhodnutie žalovaného. 48. Žalobca 1/ pripomenul, že predmetom konania pred krajským súdom je zodpovedanie otázky, či v čase zápisu ochranných známok do registra, t.j. či v roku 1998 a 2005 mali ochranné známky rozlišovaciu spôsobilosť a či v roku 1998, resp. 2005 boli splnené podmienky na ich zápis do registra ochranných známok. To znamená, že konania v predmetnej veci sa vedú už 13 rokov a ich cieľom je rozhodnúť, či pred 21 rokmi, resp. 15 rokmi boli splnené podmienky na zápis ochranných známok do registra. 49. K otázke zohľadnenia dĺžky konania žalovaný uviedol, že možnosť podať návrh na začatie konania treťou osobou alebo začať konanie ex offo nie je v zákone o ochranných známkach nijako časovo obmedzené. Aktuálna situácia je diametrálne odlišná. Je síce pravda, že nové konanie môže na úrade iniciovať kedykoľvek aj tretí subjekt, avšak v prospech majiteľa ochranných známok svedčí ďalší zásadný právny argument, ktorú celú situáciu v prípadnom novom konaní výrazne mení. Ak by sa aj v novom konaní či už začatom ex offo alebo z podnetu tretej osoby tvrdilo, že ochranné známky „NIVA“ nemali dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť v čase ich zápisu do registra v súlade s § 35 ods. 2 zákona č. 506/ 2009 Z. z. považuje za nepochybné, že v období do zápisu ochranných známok do registra do prípadného začatia nového konania, v dôsledku masívneho používania ochranných známok „NIVA“ na území Slovenskej republiky žalobcom 1/ nadobudli tieto známky rozlišovaciu spôsobilosť. Na rozdiel od predmetného konania, kedy boli návrhy na výmaz ochranných známok podané v roku 2007, majiteľ ochranných známok by v akomkoľvek ďalšom konaní mohol argumentovať ďalšími 13 rokmi masívneho používania ochranných známok zo strany žalobcu 1/ a je predpoklad, že dnes by majiteľ ochranných známok v akomkoľvek ďalšom konaní svoju ochrannú známku udržal.

52. S účinnosťou od 1. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou. 53. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 54. Len pre úplnosť kasačný súd pripomína, že v správnom súdnictve je správny súd (okrem osobitných druhov konaní, nevzťahujúcich sa na prejednávanú vec) viazaný rozsahom žalobných dôvodov (§ 183 SSP a contrario) pričom žalobca sa môže domáhať iba ochrany svojich subjektívnych práv, s vymedzením ujmy na právach, ktorá mu v dôsledku tvrdeného pochybenia orgánu verejnej správy vznikla. Z tohto hľadiska nebola žaloba žalobcu 2/ a príslušná časť žaloby žalobcu 1/ riadne vyhodnotená.

56. Čo sa týka výhrad k skonštatovanému porušeniu procesných predpisov v súvislosti so späťvzatím návrhov na výmaz podaných v rozkladovom konaní, kasačný súd zhŕňa, že predmetné štyri súdne konania súvisiace s konaním o výmaze dvoch ochranných známok č. 181149 a č. 212209 boli spojené do jedného konania a napadnuté žalobami žalobcu 1/ proti rozhodnutiu č. OZ 181149/II-19-2019 a č. OZ 212209/II-18-2019 zo dňa 22. marca 2019, a žalobcu 2/ proti rozhodnutiu č. OZ 181149/II-19-2019 a č. OZ 212209/II-18-2019 zo dňa 22.03.2019. Žalobca 2/ v žalobe namietal len procesné pochybenie zo strany žalovaného, tým že nerozhodol o ním podanom návrhu na zastavenie konania riadnym a odôvodneným rozhodnutím. Žalobca 1/ namietal tak procesné pochybenie v súvislosti s nekonaním o späťvzatí návrhov žalobcu 2/, ako aj rozhodnutia o vyhlásení ochranných známok za neplatné. 57. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že žalobca 2/, ktorý inicioval konania o výmaze ochranných známok žalobcu 1/ z dôvodu ich zápisnej nespôsobilosti, v priebehu konania stratil záujem na výmaze ochranných známok, lebo svoje právo na distribuovanie syrov s modrou plesňou pod názvom NIVA si ošetril licenčnou zmluvou so žalobcom. V dlhodobo nevyriešenej právnej situácii teda uprednostnil svoj záujem na používaní chráneného označenia za cenu platenia licenčných poplatkov. Na základe pôvodných návrhov žalobcu 2/ však správny orgán zistil skutočnosti, vedúce k záveru o dôvodnosti výmazu ochrannej známky za neplatnú ex offo z tzv. absolútnych dôvodov, pričom dôvodom udelenia tejto kompetencie je nepochybne verejný záujem (vymedzený úpravou dôvodov poskytnutia známkovo-právnej ochrany) na odstránení protiprávneho stavu spočívajúceho v poskytnutí známkovo-právnej ochrany označeniu, ktorému takáto ochrana neprináleží. Je irelevantné, že tento verejnoprávny záujem nemusí nutne korešpondovať s individuálnym záujmom žalobcu 2/ na pokračovaní v konaní o výmaze, ktoré pôvodne inicioval. 58. Treba zároveň pripomenúť, že vo veci procesného návrhu na zastavenie konaní pre späťvzatie návrhu boli vydané oznámenia úradu o nevyhovení späťvzatiu návrhu na vyhlásenie ochranných známok za neplatné dňa 13.09.2017 (zažurnalizované pod č. 334 v administratívnom spise týkajúcom sa OZ 212209, pod č. 365 v administratívnom spise k OZ 181149 v oboch prípadoch adresované AK Patajová, Pataj s.r.o. a elektronicky doručené), v ktorom žalobcovi 2/ oznámil, že jeho žiadosti o zastavenie konania nie je možné vyhovieť z dôvodu nesplnenia podmienky na zastavenie, avšak toto oznámenie nebolo nijako samostatne napadnuté. Na doručenie tohto oznámenia však žalobca 2/ nijako nereagoval. 59. K správnosti posudzovania postupov žalovaného v súvislosti s vysporiadaním sa s návrhom žalobcu 2/ na späťvzatie návrhov na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné treba zdôrazniť relevantné skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu vo veci

o návrhu. V liste z 13.09.2017 úrad oznámil žalobcovi 2/, že nemôže vyhovieť žiadosti o zastavenie konania, pretože nie sú splnené podmienky na zastavenie konania. Dňa 19.09.2017 bola úradu doručená žiadosť žalobcu 2/ o stanovenie novej lehoty na vyjadrenie sa k rozkladu žalobcu 1/. Úrad žiadosti vyhovel a listom z 22.09.2017 stanovil novú lehotu na vyjadrenie sa k

61. Kasačný súd má za to, že z ustanovenia § 51 ods. 8 zákona o OZ nemožno vyvodzovať povinnosť úradu vydať osobitné rozhodnutie o nevyhovení návrhu na zastavenie konania, ak sa úrad rozhodne pokračovať v konaní ktoré mohlo začať ex offo. Naviac, ak by úrad vydal rozhodnutie o zrušení prvostupňového rozhodnutia a zastavení konania, išlo by o posledné rozhodnutie v konaní vydané rozkladovým orgánom voči ktorému nie je prípustný rozklad. Druhému postupu, predvídanému krajským súdom, spočívajúcemu v zrušení prvostupňového konania a vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie nekorešponduje žiadna právna úprava a kasačnému súdu sa zatiaľ nejaví ani žiadna logika v tom, aby úrad, ktorý v dôsledku priebežných zistení z návrhového konania mal za preukázané dôvody na pokračovanie v konaní (ktoré mohol začať aj ex offo) ignoroval doterajšie zistenia a vec vrátil do konania pred prvostupňový orgán, ktorý by mal „od čistého stola“ začať znovu vo veci konať, viazaný zásadou vyšetrovacou (konanie ex offo) za účelom získania dôkazov, (ktoré už značnom

62. Kasačnému súdu nie je zrejmé od čoho správny súd odvodzuje predpoklad, že tá istá osoba v postavení odporcu v konaní vedenom ex offo by sa bránila odlišne (viac, lepšie, inak, účinnejšie) ako odporca v návrhovom konaní, keď v oboch konaniach je pre neho hroziaci nepriaznivý dôsledok rovnaký - výmaz ochrannej známky.

Argumentácia správneho súdu o tom, že v konaní ex offo sa odlišným spôsobom vedie dokazovanie, úrad sám vyhľadáva dôkazy, sa z pohľadu ochrany práv žalobcu 1/ javí kontraproduktívna. Zároveň treba pripomenúť ustanovenie § 51 ods. 5 zákona o OZ subsidiárne odkazujúceho na všeobecný predpis o správnom konaní a nepochybne tým aj na ust. § 32 o povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

64. Okrem toho kasačný súd uvádza, že mu nie je zrejmé z čoho odvodzuje správny súd kompetenciu zaviazať žalovaného, aby konania o vyhlásení napadnutých známok za neplatné zastavil, keď má za to, že je pokračovanie v konaní vo veci opodstatnené a dikcia § 51 ods. 8 vyslovene hovorí o tom, že v stanovených prípadoch „úrad tak nie je povinný urobiť“.

65. Z rozsudku správneho súdu, bod 71 vyplynulo, že „považoval žalobu za dôvodnú aj v časti žalobných bodov ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutí, najmä nedostatočného uvedenia dôvodov ohľadom zmeny konštatovaného skutkového stavu a na základe vyhodnotenia tých istých dôkazov rozdielne, nepoznajúc správnu úvahu úradu. Ďalej uviedol, (bod 72) právnu úvahu o tom, že už zistené procesné pochybenie je dostatočným dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí, čím odpadá predmet súdneho prieskumu ohľadom ďalších námietok žalobcu 1/. 66. Pod pojmom „obsah ďalších námietok žalobcu 1/„ je zrejme potrebné rozumieť objasnenie skutkového a právneho základu spornej veci, teda vysporiadanie sa s kľúčovou otázkou, dostatočného odôvodnenia a správnosti záveru o vyhlásení ochranných známok za neplatné. Ako bolo uvedené absencia osobitných rozhodnutí o späťvzatí návrhov na výmaz ochranných známok nie je sama osebe dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. 67. Bolo nespochybniteľnou povinnosťou krajského súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré je odrazom práva účastníkov na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníkov; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. 68. Správny súd na jednej strane odôvodnil svoj rozsudok záverom o dôvodnosti žalobných dôvodov žalobcu 1/, pričom ich kompletným obsahom sa ani napriek avizovaniu v bode 71 in fine nijako nevyjadril. Ak sa napriek záveru o dôvodnosti meritórnych žalobných dôvodov (splnenie zákonných podmienok na výmaz) týmito vôbec nezaoberal, je v tejto časti rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné. Kasačný súd k tejto otázke poukazuje napríklad na rozhodnutie ÚS SR podľa ktorého „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 265/05). 69. V podanej žalobe žalobca 1/ rozsiahlo a s použitím skutkovej a právnej argumentácie namietal nedôvodnú zmenu skutkového stavu v zmysle prevzatia záveru rozsudku 3Sžhuv/ 5,6/2013 v otázke, že označenie syra NIVA evokuje syr obsahujúci modrozelenú pleseň, je to všeobecne známa skutočnosť, ktorá je až do preukázania opaku majiteľom ochrannej známky rozhodujúca pre posudzovanie zápisnej spôsobilosti, k čomu sa vyjadrovalo aj rozhodnutie

70. Kasačný súd si uvedomuje, že zo strany žalobcu aj žalovaného 1/ bolo k problematike záverov o splnení podmienok na výmaz ochranných známok prezentované značné množstvo skutkových a právnych argumentov. Závery správneho súdu v otázke týchto žalobných dôvodov žalobcu 1/, neopierajúce sa o žiadnu právnu argumentáciu, naviac neodkazujúce ani na konkrétne vecné argumenty produkované žalobcom 1/ a žalovaným rozhodne nemožno považovať za dostačujúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005, č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006, č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti.

71. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).

VI. Záver

73. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd rozhodujúci na základe kasačných námietok dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) v otázke dôsledkov namietaného porušenia procesných predpisov ako aj z dôvodu že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. l) SSP). Preto postupom podľa § 462 ods. 1 napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 74. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, v nadväznosti na závery kasačného súdu o nesprávnom vyhodnotení dôsledkov nevydania rozhodnutia o späťvzatí návrhu žalobcom 2/ a nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok odôvodnenia ohľadne zvyšnej časti žalobných dôvodov vo veci znovu rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle požiadaviek kladených platnou právnou úpravou a judikatúrou. 75. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 76. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. decembra 2022