2Stk/10/2022

1. Mesto Košice rozhodnutím č.: MK/A/2019/20431 zo dňa 22.11.2019 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodlo o uložení pokarhania za porušenie obmedzujúceho opatrenia podľa § 2 ods. 2 a) zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v platnom znení (ďalej len „zákon č. 219/1996 Z. z.) žalobkyni, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 16.09.2019 požila alkoholický nápoj pivo v prevádzke EURO PUB na Hlavnej č. 96 v Košiciach a alkoholický nápoj víno zn. Tokaj na Aténskej ulici v Košiciach v byte spolužiaka T. T.. Požitie alkoholických nápojov potvrdzuje aj výsledok orientačnej dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vykonanej hliadkou Mestskej polície Košice prostredníctvom prístroja AlcoQuant 6020 dňa 16.9.2019v čase o 18:11 hod. na Helsinskej ulici č. 3 v Košiciach pod číslom 2714, ktorej výsledok bol 0,86 mg/l (t. j. 1,79 promile). Svojim konaním naplnila skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 12 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z. z. 2. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. OU-KE-OOP5-2020/016684-002 zo dňa 26.02.2020 o odvolaní v tom čase mladistvej žalobkyne, proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zastúpenej jej zákonnými zástupcami S.. J. O. a D.. X.. N. O. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zhodnotil postup správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie námietky nie sú dôvodné.

4. Žalobkyňa v správnej žalobe uplatnila zrušovací dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), z dôvodu, že rozhodnutie v odvolacom konaní vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Ďalej namietala, že pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ SSP). Žalobkyňa tiež namietala, že došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 5. Žalobkyňa najmä s poukazom na takúto ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujala názor, že správnym orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči

6. Z uvedených dôvodov preto žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala zrušiť tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2020 k správnej žalobe s uplatnenými žalobnými dôvodmi nesúhlasil a zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí, na ktorej trval v celom rozsahu.

9. V dôvodoch rozsudku uviedol, že vzhľadom na žalobkyňou uplatnený žalobný dôvod, že o podanom opravnom prostriedku rozhodoval nepríslušný správny orgán, t. j. orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, sa správny súd v prvom rade zameral na zodpovedanie otázky, či žalovaný je príslušným správnym orgánom na rozhodovanie o odvolaní vo veciach, v ktorých rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, t. j. obce bola za porušenie zákazu stanoveného v § 2 ods. 2 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov mladistvou osobou uložená sankcia vo forme pokarhania. V tej súvislosti poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Rks/1/2012 zo dňa 22.03.2012, prijatého ako judikát č. 89/2012, ktoré sú podľa názoru správneho súdu plne aplikovateľné aj na preskúmavanú vec, s odvolaním sa na právnu vetu: „Prejednanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu obce o uložení pokuty za iný správny delikt podľa zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke

republiky. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 70 správneho poriadku a § 247 a nasl. O.s.p.).“ 10. Správny súd poukázal aj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/47/2013 zo dňa 17.12.2013, z ktorého vyplýva: „.

11. S poukazom na uvedené právne závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal správny súd za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto je namieste podľa § 191 ods. 1 písmeno b) SSP zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vydané v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pretože ho vydal orgán, ktorý zo zákona na to nebol oprávnený.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobkyne

14. Námietku nesprávneho právneho posúdenia odôvodnil tým, že v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu obce o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v danej veci okresný úrad v sídle kraja podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. Zákon č. 219/1996 Z. z. neobsahuje zákonné ustanovenie, ktorý by odvolací orgán ustanovilo inak ako zákon č. 180/2013 Z. z. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktoré citoval správny súd sťažovateľ uviedol, že predmetné rozsudky boli vydané za účinnosti iných právnych predpisov, nie je možné preto aplikovať zdôvodnenie týchto rozsudkov, ktoré boli vydané za účinnosti procesných predpisov, ktoré v súčasnosti už neplatia a boli nahradené

15. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal uznesenie pod sp. zn. 6Sžk/7/ 2020 zo dňa 21.04.2021, ktoré bolo publikované aj v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov. Najvyšší súd SR v ňom konštatoval, že „účinnosťou Správneho súdneho poriadku o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce, rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. Až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa (okresného úradu v sídle kraja) je možné preskúmať správnou žalobou.“ Správny súd sa bez odôvodnenia odklonil od skôr publikovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý jednoznačne potvrdzuje právny názor sťažovateľa. 16.

B/ 17. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že má za to, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu je vecne správne. Poukázala na to, že v žalobe namietala, že orgánom príslušným na rozhodnutie o odvolaní je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a nie žalovaný. Na preukázanie pravdivosti tvrdení v žalobe poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, v ktorých vyslovil názor, že vecne príslušným na prejednanie odvolania v obdobnej veci je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2012, sp. zn. 8Rks/1/2012), podľa ktorého: „Prejednanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu obce o uložení pokuty za iný správny delikt podľa zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov patrí do právomoci Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“ Zároveň poukázala na to, že v správnej žalobe napadla rozhodnutie žalovaného okrem iného aj z dôvodov, že rozhodnutie, ktoré

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. Podľa § 12 ods. 3 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, za porušenie zákazu v § 2 ods. 2 mladistvou osobu do 18 rokov uloží jej obec pokarhanie. V odôvodnených prípadoch použije aj zákaz navštevovať verejne prístupné miesta v miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje. Podľa § 12 ods. 5 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, na rozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa ods. 3 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, miestne príslušná je obec podľa trvalého pobytu maloletého alebo mladistvého. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

IV. Posúdenie kasačných námietok

23. Uvedenú námietku sťažovateľa vyhodnotil Najvyšší správny súd SR za dôvodnú. 24. V ustanovení § 12 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb na rozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa odseku 3 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; miestne príslušná je obec podľa trvalého pobytu maloletého alebo mladistvého.

25. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorým je upravené súdne konanie pred správnym súdom. Spolu so zavedením procesnoprávnej úpravy konaní pred správnymi súdmi bol prijatý aj zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím civilného sporového poriadku, civilného mimosporového poriadku a správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých

Poznámka, týkajúca sa tohto novelizovaného ustanovenia pod bodom 18ba, odkazuje na ustanovenie 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. podľa ktorého, okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje

Vyplýva to z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, v ktorej sa uvádza: „Predmetné ustanovenie sa zosúlaďuje vzhľadom na vykonanú úpravu § 27, kde sa už nerozlišuje medzi rozhodovaním obce pri výkone samosprávy alebo pri prenesenom výkone štátnej správy.“

29. Na tomto mieste Najvyšší správny súd SR považuje sťažovateľom zmienenú zásadu Iura novit curia za dôvodne a na mieste zdôraznenú. So sťažovateľom je možné súhlasiť, že iba súd je zodpovedný za určenie, ktoré právo sa vzťahuje na konkrétny prípad a ako.

najmä ak priniesla zmenu v tom, že sa už nerozlišuje medzi rozhodovaním obce pri výkone samosprávy alebo pri prenesenom výkone štátnej správy v danej oblasti. 30. Za dôvodnú považoval Najvyšší správny súd SR aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a to s poukazom na to, že správny súd sa bez odôvodnenia odklonil od skôr publikovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR, (uznesenie sp. zn. 6Sžk/7/2020 zo dňa 21.04.2021) v ktorom súd konštatoval, že „účinnosťou Správneho súdneho poriadku o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce, rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z.. Až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa (okresného úradu v sídle kraja) je možné preskúmať správnou žalobou.“

V. Záver

32. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Preto kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 33. V ďalšom konaní rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov konania pred kasačným súdom. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. júla 2023