2Stk/10/2024

1. Okresný úrad Snina, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo „okresný úrad“) vydal dňa 24.09.2021 rozhodnutie č. OU-SV-OSZP-2021/000782-005-AL-R (ďalej aj „rozhodnutie o uložení pokuty“), ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 117 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len „zákon o odpadoch“) vo výške 5.000 eur za porušenie ustanovenia § 13 písm. b) zákona o odpadoch. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo pritom vyhotovené v listinnej podobe a doručované žalobcovi prostredníctvom poštového podniku. Voči rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie. Okresný úrad Prešov ako odvolací orgán v odpovedi zo dňa 14.03.2022 oznámil žalobcovi, že odvolanie proti onomu rozhodnutiu bolo podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na jeho podanie. 2. Následne žalobca podaniami zo dňa 06.04.2022 upozornil žalovaného ako aj Okresný úrad Prešov na nesprávny úradný postup v danej veci zakladajúci porušenie povinnosti uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky a vyzval žalovaného na pokračovanie v konaní, na čo dotknuté orgány verejnej správy v odpovediach zo dňa 27.04.2022 uviedli, že postup žalovaného bol zákonný. 3. Na uvedené nadväzovalo podanie podnetu žalobcu podľa § 31 zákona č. 153/2011 Z. z. o prokuratúre na vykonanie opatrení voči postupu žalovaného, na základe ktorého podal následne prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné upozornenie prokurátora na porušenie povinností podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej aj „zákon o e-Governmente“) v konaní vedenom žalovaným.

5. Správny súd v Košiciach uznesením sp. zn. PO-3Sa/22/2022 zo dňa 31. júla 2024 postupom podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti a uloženia povinnosti žalovanému konať vo veci a to buď spôsobom, že vedené administratívne konanie zastaví alebo ho riadne ukončí vydaním právne účinného rozhodnutia v súlade s ustanoveniami zákona o e- Governmente. Žalobca namietal, že v posudzovanej veci neexistovali dôvody na aplikáciu výnimky z uplatňovania výkonu verejnej moci elektronicky predpokladané ustanovením § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente.

7. Pokiaľ išlo o vecné posúdenie žaloby proti nečinnosti, správny súd v rámci teoretických východísk zdôraznil, že nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie a žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný jav a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný

8. Aplikujúc uvedené východiská na prejednávanú vec správny súd konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o e-Governmente a jeho konanie nie je možné vyhodnotiť ako nečinnosť. Z predloženého administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca po doručení rozhodnutia o uložení pokuty proti tomuto podal odvolanie, ktoré Okresný úrad Prešov posúdil ako oneskorene podané. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný orgán verejnej správy konal, teda vykonával úkony a vydal vo veci rozhodnutie, čo je v priamom rozpore s charakteristikou nečinnosti orgánu verejnej správy.

10. Podľa správneho súdu je tiež zrejmé, že samotný zákon o e-Governmente upravuje výnimky z povinnosti orgánov verejnej moci uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky. Výnimka, ktorú je potrebné vztiahnuť aj k predmetnému konaniu, je obsiahnutá v § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, cit. „ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje“. Táto sa pritom nevzťahuje len na elektronické doručovanie rozhodnutí, ale aj na vydávanie elektronických úradných dokumentov

Dôvodom doručenia rozhodnutia o uložení pokuty poštovým podnikom mal byť krátkodobý výpadok počítačového programu FABASOFT dňa 24.09.2021, pričom v nasledujúcich dňoch mal uvedený zamestnanec čerpať dovolenku, čo by ďalej vzhľadom na personálne obsadenie žalovaného predlžovalo správne

Uvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu odôvodňovali aplikáciu výnimky podľa § 17 ods. 4 zákona o e- Governmente. Zároveň akcentoval, že z predmetného ustanovenia nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy aplikáciu tohto ustanovenia osobitne oznamovať adresátovi písomnosti/

verejnej moci doručiť účastníkom konania (§ 27 ods. 1 zákona o e-Governmente), a taktiež spôsob ich doručovania (§ 29 a nasl. zákona o e-Governmente). Výslovne pritom ustanovuje, že vyhotovený elektronický úradný dokument vrátane príloh má rovnaké účinky ako rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré podľa osobitného predpisu vydáva, oznamuje alebo doručuje orgán verejnej moci v listinnej podobe (§ 28 ods. 2 zákona o e-Governmente).“

K aplikovateľnosti záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/86/2018 zo dňa 07.11.2019 na posudzovanú vec uviedol, že v označenej veci súd posudzoval situáciu, kedy správca dane nedoručil protokol z daňovej kontroly elektronickými prostriedkami a pri využití alternatívnej možnosti - doručenia protokolu samotnými zamestnancami správcu dane bolo doručovanie vykonané na mieste trvalého bydliska štatutárneho orgánu, teda na nesprávnom mieste, z ktorého dôvodu doručovanie nebolo účinné.

15. V tomto prípade bolo rozhodnutie o uložení pokuty doručované žalobcovi v súlade s ustanovením § 24 Správneho poriadku do vlastných rúk s opakovaným doručením. Samotná zásielka bola označená číslom rozhodnutia, pozostávajúceho z čísla, pod ktorým bolo administratívne konanie vedené, z čoho žalobca mohol podľa správneho súdu usúdiť (keďže so žalovaným už predtým komunikoval), čoho sa predmetná zásielka týka.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body: - sťažovateľ odkazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zdôrazňuje, že nie je na rozhodnutí orgánu verejnej moci, či bude túto vykonávať elektronicky alebo listinne, v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente má prikázané vykonávať ju elektronicky.

naplnené, - sťažovateľovi nie je zrejmé, ako môže byť žalovaný pri neprítomnosti jedného zamestnanca objektívne neschopný vykonať úkon elektronického vydania alebo doručenia rozhodnutia. Žalovaný zároveň existenciu ním tvrdených skutočností nijakým spôsobom nepreukázal, - odkazujúc na § 27 ods. 1 v spojení s § 23 ods.3 zákona o e-Governmente uvádza, že fyzické podpísanie papierového dokumentu nemá účinky rozhodnutia orgánu verejnej moci, pretože týmito disponuje len rozhodnutie vydané vo forme elektronického úradného dokumentu, - za okamih vydania rozhodnutia možno považovať okamih kvalifikovanej autorizácie elektronického úradného dokumentu na to oprávnenou osobou.

.“), no taktiež s nedodržaním uvedených náležitostí nespája žiadne právne následky, - v rámci sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP poukazuje na doktrínu legitímneho očakávania, princíp právnej istoty a prepája uvedené s tvrdením, že ako účastník konania legitímne očakával, že žalovaný ako orgán verejnej správy bude dodržiavať platné predpisy a postupovať v súlade s nimi, a teda že rozhodnutia vydá aj doručí elektronicky, - žalovaný bol na zásielke identifikovaný len ako Okresný úrad Snina, bez bližšieho uvedenia odboru a upresnenia predmetu, resp. obsahu listovej zásielky. Sťažovateľ argumentuje, že bežne prijíma takto doručované zásielky aj z iných odborov a oddelení žalovaného, a preto nemal ako vedieť ani nemal dôvod sa domnievať, že žalovaný takýmto spôsobom doručuje práve rozhodnutie, ani to, že nastane fikcia jeho doručenia a začne plynúť lehota na podanie

SSP, - záverom namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého uznesenia správneho súdu, pričom má za to, že správny súd sa zároveň odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, keď svojvoľne rozhodol v rozpore so skutkovým stavom

K uplatnenému sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) podotýka, že nepostačuje také vymedzenie dôvodu, ktorým sa opakovane poukáže na predchádzajúce pochybenia žalovaného zo strany sťažovateľa, ktoré boli v konaním pred žalovaným aj správnym súdom prezentované a právne vyhodnotené. Má za to, že správny súd v dostatočnej miere preskúmal všetky podstatné námietky, od ktorých preskúmania závisel záver o zákonnom postupe žalovaného. Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Kľúčovou v prejednávanej veci je otázka, či postup žalovaného pri doručovaní rozhodnutia o uložení pokuty listinnou formou, napriek skutočnosti, že adresát (právnická osoba) disponoval elektronickou schránkou aktivovanou na účely doručovania takýchto písomností orgánom verejnej moci, zakladal nečinnosť orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP. S uvedeným je nevyhnutne späté najmä vyhodnotenie existencie okolností vylučujúcich povinnosť aplikácie elektronického spôsobu doručovania orgánom verejnej moci v posudzovanej veci.

22. Zákon o e-Governmente však v ustanovení § 17 ods. 4 predvída aj situáciu tzv. dočasného objektívneho technického dôvodu, v zmysle ktorého orgán verejnej moci môže vykonať úkon aj listinne, ak ho objektívne z technických dôvodov nebolo možné vykonať elektronicky a zároveň by boli ohrozené lehoty, v ktorých orgán má povinnosť úkon vykonať. Účelom tohto ustanovenia je riešiť akútne technické problémy spôsobené dôvodmi, akými sú výpadok elektrickej energie, poruchy technického vybavenia a podobne. Jeho účelom nie je poskytovať priestor na dlhodobé neuplatňovanie elektronického výkonu verejnej moci (HALÁSOVÁ, J., GREGUŠOVÁ, D.:

23. Kasačný súd v prvom rade pristúpil k skúmaniu naplnenia podmienok predpokladaných § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente v posudzovanej veci. Z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že toto obsahuje zápisnicu z porady žalovaného konanej dňa 18.07.2022 (ďalej aj ako „zápisnica z porady“), ktorej predmetom bolo prejednanie upozornenia prokurátora na postup zvolený žalovaným pri doručovaní rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi. Z jej obsahu (bod označený ako AD.5) vyplýva, že zamestnanec žalovaného poverený agendou odpadového hospodárstva zvolil listinnú formu odoslania rozhodnutia žalobcovi vzhľadom na výpadok systému FABASOFT, ktorý zabezpečuje evidenciu a doručovanie záznamov, v spojitosti s nemožnosťou (dodatočného) zaevidovania záznamu pre nadväzujúce čerpanie dovolenky. Zároveň z dotknutej zápisnice vyplýva, že hoci plánované odstávky, poruchy alebo aktualizácie systému sú oznamované vopred, neplánované krátkodobé výpadky nie je možné predvídať. Favorizovanie doručovania v listinnej podobe malo nesporne svoj základ v technických problémoch u žalovaného, a preto kasačný súd podmienku existencie

Neskorším rozhodnutím vo veci tak mohli vzniknúť nielen ďalšie zbytočné prieťahy v konaní, ale bolo by ohrozené aj dodržanie lehoty na samotné rozhodnutie v správnom konaní podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku (cit. „.

26. Skutočnosť, že žalobca očakával doručovanie úradných písomností a rozhodnutí výlučne do elektronickej schránky právnickej osoby aktivovanej na tento účel, ho (aj) v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou) nezbavuje zodpovednosti za následky spojené s nepreberaním úradných zásielok doručovaných listinnou formou (za existencie podmienok na takéto doručovanie podľa § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente). Zabezpečenie preberania zásielok uložených v zriadenom poštovom priečinku je celkom prirodzeným a nevyhnutným predpokladom plnenia povinností členov štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti s odbornou starostlivosťou (§ 194 ods. 5 Obchodného zákonníka). Podľa názoru kasačného súdu správny súd zároveň v tejto súvislosti správne podotkol, že z ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy aplikáciu tohto ustanovenia osobitne oznamovať adresátovi písomnosti/rozhodnutia.

28. Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), hoci podľa zákona je povinný konať. To znamená, že v zmysle § 3 písm. d) SSP možno nečinnosť správneho orgánu považovať za nezákonnú a protiprávnu len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať a rozhodnúť. Nečinnosťou sa teda rozumie jeho pasivita v situácii, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky, ktorá by mu bránila vo veci konať a rozhodnúť (vykonať úkon). Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. Tento záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp.?zn.?III. ÚS 70/09.

Kasačný súd preto súhlasí so záverom správneho súdu, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o e-Governmente a jeho konanie nie je možné vyhodnotiť ako nečinnosť. Rovnako tak na tomto mieste podotýka, že žalobca v zásade akceptoval existenciu konečného rozhodnutia v správnom konaní aj v listinnej podobe, keď voči nemu podal odvolanie (aj keď oneskorene), v ktorom navyše spôsob doručenia ani nenamietal.

31. V prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/259/2020 súd prvej inštancie nedoručil predvolanie na pojednávanie advokátovi žalobcu do elektronickej schránky, ale listinnou formou, v dôsledku čoho bol podľa dovolacieho súdu vydaný rozsudok pre zmeškanie bez splnenia esenciálnej podmienky na jeho vydanie, ktorým je riadne vykázané doručenie. Rozdielom s prejednávanou veci je však skutočnosť, že pri voľbe tohto druhu doručovania písomnosti súdom prvej inštancie neexistovali okolnosti podľa § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente na takéto doručovanie, keďže zo spisu nevyplývali technické prekážky jeho realizácie.

32. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že na vyhovenie žaloby v?danej veci nebola splnená ani základná podmienka ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP, a to, že by žalovaný nevydaním rozhodnutia v elektronickej podobe a jeho nedoručením do elektronickej schránky žalobcu nekonal bez?vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym záverom o nedôvodnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti považoval za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú zamietol. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jeho neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. marca 2025