2Stk/1/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 00172154, právne zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, Michalovce proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, P.O.Box 29, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0479/99/2018 zo dňa 19.07.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 8S/98/2019 zo dňa 08.07.2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložená žalobcovi peňažná pokuta vo výške 2.500 €, pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona. Správny orgán pritom konštatoval, že žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov v dome, a) neinformoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome B.-X na ulici U. XX-XXX E. o špecifikácií nákladov zahrnutých do položky „ostatné prevádzkové náklady", rozúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle zmluvy o výkone správy; b) neinformoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome I.-X na ulici Q.K_, W., J., M., E. a v bytovom dome L.-X na ulici Z. XX-XX, E., v rozpore s ustanovením § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, podľa ktorého je správca povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, a realizoval výber dodávateľa na službu - vypracovanie energetického auditu, bez rozhodnutí nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

voči dotknutým vlastníkom. Takýto rozpis nákladov nie je obsiahnutý ani v zmluve o výkone správy, ani v zálohových predpisoch, v správe o činnosti správcu a ani vo vyúčtovaniach nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu.

nebytových priestorov, pričom bolo povinnosťou účastníka konania riadiť sa takýmto rozhodnutím. 3. Námietka, že rozhodnutím vlastníkov sa žalobca nemohol riadiť, nakoľko predmetné rozhodnutie vlastníkov neexistovalo, je nerelevantná a potvrdzuje skutočnosť, že žalobca použil finančné prostriedky v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa správneho súdu pre posúdenie veci bolo podstatné, či žalobca postupoval alebo nepostupoval pri výkone správy v súlade so zákonom, zmluvou o výkone správy a zároveň v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti, pričom v danom prípade z kontrolných zistení vyplýva, že tomu tak nebolo. Výber dodávateľa služby ako aj preplatenie jeho faktúry nebolo odsúhlasené v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

4. Ako vyplýva z argumentov orgánov verejnej správy žalobcovi bola uložená pokuta na spodnej hranici možnej sadzby, pričom správny súd tiež dodal, že správny orgán bol oprávnený uložiť za preukázané porušenie povinnosti pokutu až 66.400 €. Správny súd pripomínal, že pokuta je sankcia, a finančný postih, ktorý musí byť primeraný vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, a nemusí v sebe obsahovať aj represívnu zložku, naopak má mať preventívnu funkciu, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení svojich zákonných ustanovení.

uložená sankcia právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. Ako nedôvodné správny súd vyhodnotil žalobné námietky dotýkajúce sa obsahu a priebehu správneho konania, a to najmä vo vzťahu k otázkam súvisiacim so zisťovania skutkového stavu, ako aj právneho hodnotenia dôkazného stavu veci vyplývajúceho z výsledkov dokazovania vykonaných orgánmi verejnej

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

6. Sťažovateľ argumentoval, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch o rozsahu a špecifikácii nákladov zahrnutých do položky ,,ostatné prevádzkové náklady“, nakoľko o týchto boli vlastníci informovaní jednak osobne na schôdzach vlastníkov, taktiež je táto špecifikácia každoročne vyhotovovaná správcom v rámci ročného vyúčtovania, ktoré správca v súlade s §7b ods. 3 z. č. 182/1993 Z. z. doručuje každému vlastníkovi najneskôr do 31. mája toho- ktorého roka a v súlade s § 9 ods. 5 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z. vždy aj nad rámec pravidelných schôdzí vlastníkov a ročného vyúčtovania, v súlade s citovaným znením zákona, umožnil každému vlastníkovi nahliadnuť do požadovaných dokladov a odpovedal na všetky podnety, otázky a pripomienky vlastníkov.

dome o výbere dodávateľa.“ (Komentár k ZVB vydavateľstvo C.H_ BECK, r. 2012, str. 658). Zároveň dodal, že vlastníci neprijali žiadne rozhodnutie o výbere dodávateľa na vypracovanie energetického auditu, ktoré by nerešpektoval. Sťažovateľ nemal ani nemá vedomosť o prijatí takéhoto rozhodnutia vlastníkmi, preto konal v najlepšom záujme vlastníkov z hľadiska ceny za predmetné vypracovanie auditu, ako aj z hľadiska bezpečnosti vlastníkov. 8. Čo sa týka porušenia povinnosti priebežne zverejňovať informácie na mieste obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu postup pri obstarávaní služby na vypracovanie energetického auditu pre bytový dom, sťažovateľ uvádzal už v odvolacom konaní, že postup pri obstarávaní služieb a tovarov je a bol vlastníkom bytového domu známy a bol zverejnený obvyklým spôsobom v bytovom dome, pričom uznal, že nesplnil svoju povinnosť zverejniť v danom čase informácie o obstaraní služby ,,vypracovanie energetického auditu“ iba na svojom webovom sídle, ktoré bolo v danom čase nefunkčné.

Ustanovenie § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov v sebe subsumuje povinnosti dve, a to nie len najvýhodnejšie podmienky, ale aj súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o výbere dodávateľa. Nestačilo len uskutočniť úspešný výber dodávateľa (t. j. dojednať najvýhodnejšie podmienky), ale bolo potrebné tiež výber dodávateľa odsúhlasiť

vlastníkov a o ich použití, teda tiež o výbere dodávateľa, mali spolurozhodovať najmä samotní vlastníci, a to práve zákonom predpokladanou formou - rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom bolo povinnosťou žalobcu riadiť

11. Žalovaný tiež dodal, že zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho pri poskytovaní služieb je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa objektívnou zodpovednosťou, tzn. že zodpovedá za porušenie zákonných povinností bez ohľadu za zavinenie, teda za následok. Samotný zákon pritom neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. Žalovaný tiež dodal, že nemohol pri ukladaní výšky sankcie zohľadniť skutočnosti uvádzané sťažovateľom ako účastníkom konania, pretože v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Zároveň sa vyjadril k primeranosti uloženej pokuty, spôsobu protiprávneho konania a jeho závažnosti, ako aj ku kritériám, ktoré zohľadnil pri ukladaní výšky pokuty.

III. Konanie pred kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 19.

Z vykonaného dokazovania ako aj z dôkazov založených v administratívnom spise nevyplýva, že by sťažovateľ priebežne a zrozumiteľne informoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome B.-X na ulici U. XX-XXX, E. o špecifikácii položky „ostatné prevádzkové náklady“. Účtovanie uvedenej položky vyplývalo síce zo zmlúv o výkone správy, ale ani v nich nebola položka riadne špecifikovaná a spotrebitelia nemali vedomosť o tom, či a na aký účel boli ich finančné prostriedky použité. Z uvedeného dôvodu považoval kasačný súd právne posúdenie zisteného skutkového stavu v zmysle § 8b ods. 2 písm. l zákona o vlastníctve bytov v predmetnej časti za plne súladné so zákonom.

Podľa kasačného súdu je nevyhnutné prijať taký interpretačný záver, kedy predovšetkým pri opravách a rekonštrukciách zásadného významu pri správe bytového domu - nemôže mať správa neobmedzenú voľnosť pri výbere dodávateľov služieb. Nie je nevyhnutné a ani účelné pri správe nehnuteľnosti striktne postupovať podľa cit. ustanovenia pri každom výbere dodávateľa služieb s tým, že iná situácia nastáva pri výbere dodávateľov na menej nákladné položky (drobné opravy a údržby). V danom prípade však nevznikla pochybnosť o tom, že výber dodávateľa na službu - vypracovanie energetického auditu, predstavuje záležitosť relevantného významu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v označenej nehnuteľnosti a z uvedeného dôvodu má podliehať istému kontrolnému mechanizmu zo strany dotknutých vlastníkov. Neobstojí pritom ani tvrdenie, že vlastníci neprijali žiadne rozhodnutie o výbere dodávateľa na vypracovanie energetického auditu, ktoré by sťažovateľ nerešpektoval.

21. V nadväznosti na uvedené skutočnosti kasačný súd nevyhodnotil ako relevantnú námietku o neprihliadnutí súdu na následky zisteného protiprávneho konania sťažovateľa. Pravé v tejto časti krajský súd zrozumiteľným spôsobom vysvetľoval okolnosti tohto prípadu s poukazom na rozsah zisteného porušenia povinností, možné následky pre slabšiu stranu a dodávateľsko- spotrebiteľský vzťah. Krajský súd rovnako zdôraznil poskytovanie služby spotrebiteľom zo strany sťažovateľa v zmysle zmluvy o výkone správy a jeho povinnosť dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa. Rovnako poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ aj v minulosti porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa a bola žalobcovi uložená sankcia právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. Kasačný súd nesúhlasil ani s tvrdením, že krajský súd dostatočne neprihliadol na represívno-výchovný charakter pokuty, a preto jej výška mala byť eventuálne uložená na spodnej hranici, pretože evidentne nezodpovedalo skutočnosti, pretože správny

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

22. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 23. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. februára 2024