2Stk/1/2023

1. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/556 zo dňa 30.09.2021 rozhodol tak, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/ 2006 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ, dňa 14.04.2020 na pracovisku v Púchove na vylúčenej 2. traťovej koľaji medzi výhybňou Milochov a ŽST Púchov, železničný kilometer 160,000, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, na ktorom bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, t. j. s pohybujúcou sa elektromagnetickou spojkou, a ktorý obsluhoval W. O., bol vybavený krytom alebo ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, pričom v dôsledku absencie krytu alebo iného ochranného zariadenia utrpel zamestnanec W. O. dňa 14.04.2020 v súvislosti s výkonom práce závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. 2. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. O-379/2021 zo dňa 25. januára 2022 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil vo výrokovej časti tak, že podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ, dňa 14.04.2020 na pracovisku v Púchove na vylúčenej 2. traťovej koľaji medzi výhybňou Milochov a ŽST Púchov, železničný kilometer 160,000, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, na ktorom bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, t. j. s pohybujúcou sa elektromagnetickou spojkou a ktorý obsluhoval W. O., bol vybavený krytom alebo ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, pričom v dôsledku absencie krytu alebo iného ochranného zariadenia utrpel zamestnanec W. O. dňa 14.04.2020 v súvislosti s výkonom práce závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, druh ťažkej ujmy: zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobu odôvodnil tým, že nespáchal správny delikt, za ktorý mu bola napadnutým rozhodnutím uložená pokuta 20.000,- eur. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého sa na mechanickú Uťahovačku, model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko (ďalej len „uťahovačka“), pri používaní ktorej sa stal pracovný úraz zamestnancovi žalobcu W. O. (ďalej len „zamestnanec žalobcu“), vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Žalobca uviedol, že z § 1 ods. 1 písm. a) v spojení s § 4 ods. 1 nariadenia vlády č.436/2008 Z. z. vyplýva, že strojové zariadenia musia spĺňať podmienky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo dňa 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene

5. Správny súd vyhodnotil žalobu za nedôvodnú. Právny názor žalobcu prezentovaný v žalobe považoval za nesprávny. Poukázal na to, že otázku bezpečnosti strojov riešia viaceré právne predpisy, či už nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z., ktoré upravuje uvádzanie výrobkov na trh tak, aby boli uvádzané len bezpečné výrobky. Otázku bezpečnosti strojov a zariadení upravujú však aj iné predpisy, a to práve tie, ktoré vo svojom rozhodnutí správne použili správne orgány v preskúmavanej veci.

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svojím nesprávnym výkladom by žalobca vylúčil aplikáciu akéhokoľvek predpisu nad ním uvádzanú právnu úpravu. 6. Správny súd tak ako v rozsudku č. k. 11S/1/2021 zo dňa 23.11.2021 opätovne uvádza, že podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z. z., ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.

Pracovný stroj používaný poškodeným nebol v čase vzniku pracovného úrazu vybavený krytom alebo funkčným či fungujúcim ochranným zariadením, efektívne (t. j. absolútne) zabraňujúcim prístupu do zóny nebezpečenstva, ak bol pracovný stroj v chode. Čiže takým zariadením, ktoré by bránilo vstupu do zóny nebezpečenstva počas chodu alebo dobehu pracovného stroja aj vtedy, ak by sa toho dopustila obsluha tohto pracovného stroja trebárs aj ako následok hrubej nedbanlivosti alebo neinformovanosti o princípoch, na akých stroj funguje. Tu správny súd dáva do pozornosti, že podľa vyjadrení poškodeného zamestnanca a ďalších vypočutých zamestnancov používajúcich mechanickú uťahovačku, títo ani nevedeli o tom, že sa v spodnej časti mechanickej uťahovačky nachádza nezakrytovaná rotujúca elektromagnetická spojka.

zamestnanca. 7. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že správne orgány správne vyhodnotili porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona, podľa ktorého zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

poskytnutá p. W. O. tieto podmienky nespĺňala, keďže nemala zakrytovanú rotujúcu elektromagnetickú spojku. Správny súd zdôrazňuje, že právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je komplexná, pričom správne orgány ju v tomto prípade jednoznačne použili

určených výrobcom. Správny súd poznamenal, že ak by žalobca dôsledne trval na dodržiavaní manuálu, k úrazu by nedošlo. Odhliadnuc od uvedeného, najpodstatnejšou okolnosťou je tá, že žalobca poskytol poškodenému zamestnancovi výrobok, ktorý nebol bezpečný, čím porušil ustanovenia porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona v spojení s § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 v spojení s bodom 2.8 Prílohy č. 1 nariadenia vlády.

8. Z obsahu rozhodnutí ako aj administratívneho spisu je podľa správneho súdu nepochybné, že zariadenie mohlo byť takýmto krytom vybavené, keď z vyjadrenia dodávateľa žalobcu plynie, že niektoré dodané zariadenia (obdobného typu) boli vybavené krytom, ktorý by zabránil vzniku úrazu poškodeného.

10. Správny súd uzavrel, že záver, ktorý žalovaný a prvostupňový orgán zo zistených skutkových okolností urobili ako aj právne posúdenie, ktoré vykonali, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj zákona o inšpekcii práce a nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné, obsahuje riadne odôvodnenie, ako aj správne právne posúdenie.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

13. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. - Sťažnostný bod 1/ - nesprávne právne posúdenie otázky, či sa na strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) 1FC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014 výrobcu FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo) (ďalej len „uťahovačka”) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. - sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že sa na uťahovačku vzťahuje príloha č. I nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., nakoľko nariadenie vlády č. 436/ 2008 Z. z. stanovuje, že strojové zariadenia musia spĺňať podmienky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES v platnom znení (ďalej len „Smernica 2006/42/ES“). Predmetná smernica obsahuje v prílohe č. 1 nazvanej „Základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúce sa návrhu a konštrukcie strojových zariadení“ základné požiadavky

436/2008 Z. z. v spojení s relevantným predpisom EÚ. - sťažovateľ má za to, že nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z. umožňuje označiť označením CE vydať ES vyhlásenie o zhode a uviesť na trh len také strojové zariadenie, ktoré spĺňa základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti.

označiť označením CE. - sťažovateľ poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia je preskúmanie jeho zákonnosti a správne súdne konanie nemožno považovať za pokračovanie administratívneho konania, žalovaný vyvodil právny názor, že na uťahovačku vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. z toho, že podľa jeho názoru nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia (ďalej len „nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z.“) neobsahuje základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti. - správnemu súdu vytkol, že založil svoju argumentáciu, prečo je napadnuté rozhodnutie nezákonné na iných dôvodoch a inom právnom posúdení ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. - Sťažnostný bod 2/ - nesprávne právne posúdenie otázky, či bol sťažovateľ povinný vykonať na dodanej uťahovačke dodatočné aktívne opatrenia (napr. osadením krytu) - sťažovateľ uvádza, že uťahovačka mala všetky potrebné doklady podľa nariadenia vlády

výrobkov. - sťažovateľ uvádza, že inšpektoráty práce, ktoré podliehajú žalovanému, sú orgánom dohľadu podľa § 26 zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

podľa zákona o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu využili svoje oprávnenie stiahnuť z trhu uťahovačky rovnakého typu ako uťahovačka, pri používaní ktorej došlo k úrazu zamestnanca sťažovateľa alebo ktorékoľvek iné oprávnenie, ktorým by sa

sťažovateľa vyplýva, že orgán dohľadu, výrobca, jeho splnomocnenec, distribútor, konštruktér strojového zariadenia, resp. notifikovaná osoba sú povinní zabezpečiť, aby výrobok (strojové zariadenie) bolo bezpečné a spĺňalo požiadavky naň kladené právnymi predpismi a rovnako sú povinní zabezpečiť, aby výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky podľa príslušných predpisov bol stiahnutý z trhu, resp. vykonať iné opatrenia, aby takýto výrobok nemohol byť používaný ako výrobok, ktorý spĺňa požiadavky kladené naň právnymi predpismi.

bezpečnými výrobkami. Tento záver podľa sťažovateľa nemá oporu v právnych predpisoch a tento výklad by popieral samotný zmysel posudzovania bezpečnosti výrobkov a práv a povinností na úseku posudzovania zhody vyššie uvedených subjektov. - na základe vyššie uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že mu nemožno už len na základe vyššie uvedeného pričítať deliktuálnu zodpovednosť za správny delikt, z ktorého ho uznali žalovaný a Inšpektorát práce Trenčín vinným napadnutým rozhodnutím v spojení s

- Sťažnostný bod 3/ - nesprávne právne posúdenie otázky porušenia § 6 ods. 10 zákona č. 124/ 2006 Z. z. v znení neskorších predpisov sťažovateľom - sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, podľa ktorého mal porušiť § 6 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. k porušeniu tohto ustanovenia z jeho strany neprišlo, keďže poškodený zamestnanec porušil predpisy sťažovateľa, s ktorými bol preukázateľne oboznámený. Podľa sťažovateľa nie je možné žiadať od zamestnávateľov, aby vykonávali nepretržitý dozor nad činnosťou všetkých svojich zamestnancov a v okamihu boli schopní zamedziť, resp. odvrátiť následky porušenia dokumentov na zaistenie BOZP zo strany zamestnancov. Skutočnosť, že poškodený zamestnanec bol oboznámený s relevantnými dokumentmi nepoprel ani správny súd. - Sťažnostný bod 4/ - nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku - sťažovateľ namieta, že z dôvodov rozsudku, v ktorom správny súd poznamenáva, že ak by žalobca dôsledne trval na dodržiavaní manuálu, k úrazu by nedošlo..., pričom podľa sťažovateľa z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť na základe akých dôkazov, podkladov dospel správny súd k tomuto záveru. Preto je podľa sťažovateľa v tomto napadnutým rozsudok nepreskúmateľný. - rovnako je podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok nepreskúmateľný aj v nasledovnej časti: „Z obsahu rozhodnutí ako aj administratívneho spisu je nepochybné, že zariadenie mohlo byť takýmto krytom vybavené, keď z vyjadrenia dodávateľa žalobcu plynie, že niektoré dodané zariadenia (obdobného typu) boli vybavené krytom, ktorý by zabránil vzniku úrazu poškodeného.” Sťažovateľ uvádza, že v napadnutom rozsudku nie je uvedené z akého podkladu, resp. dôkazu správny súd tento záver prevzal. 14. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a vo vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola ťažká ujma na zdraví, najmenej 20.000,- eur. Podľa § 3 písm. l) bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej aj zákon), na účely tohto zákona ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to zmrzačenie. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej aj „nariadenie vlády“), zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády, ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Stk/1/2023 zo dňa 31. júla 2023 prerušil konanie v tejto veci s odôvodnením, že sťažovateľ doručil kasačnému súdu dňa 16. júna 2023 návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnil tým, že podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia bol protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: ITN-23-24-2.2/P-J2, A24, 25-50 zo dňa 24.09.2020 a tento protokol je predmetom súdneho prieskumu v rámci konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 11S/

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Stk/1/2023 zo dňa 29. januára 2024 rozhodol o pokračovaní v konaní v tejto veci s poukazom na to, že veľký senát uznesením sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 rozhodol, čím odpadol dôvod prerušenia konania.

Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/7/2021, č. 2/2022 ZNSS). Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole

Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených

20. Na základe odpovede Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.2.2024 Najvyšší správny súd SR zistil, že konanie vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici v súčasnosti pod č. k. TN-11S/42/2023 (pôvodne vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod č. k. 11S/1/ 2021) je prerušené do rozhodnutia Veľkého senátu vo veci sp. zn. 19SVs/2/2022.

22. Sporným nebol vznik úrazu ani jeho následky, ale otázka právneho posúdenia veci zo strany správnych orgánov, nakoľko sťažovateľ bol toho názoru, že s ohľadom na ustanovenie nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z. bol výrobok opatrený označením CE, a preto bol bezpečný, v dôsledku čoho za vznik úrazu žalobca nezodpovedá.

24. Najprv sa Najvyšší správny súd SR zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak má byť súdne rozhodnutie preskúmateľné, musí z neho byť zrejmé, aký skutkový stav vzal správny súd za rozhodný, ako uvážil o pre vec zásadných a podstatných skutočnostiach, resp. akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, prečo považuje právne závery účastníkov konania za nesprávne a z akých dôvodov považuje pre vec zásadnú argumentáciu účastníkov konania za nesprávnu.

Najvyšší správny súd SR pripomína, že nepreskúmateľnosť nie je prejavom nenaplnenej subjektívnej predstavy sťažovateľa o tom, ako podrobne by mu mal byť rozsudok odôvodnený, ale objektívnou prekážkou, ktorá kasačnému súdu znemožňuje preskúmať napadnuté rozhodnutie (porov. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28.2.2017, č. 3 Azs 69/2016-24, z 27.9.2017, č. j. 4 As 146/2017-35). 27. „V doterajšej judikatúre Ústavného súdu SR boli formulované základné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré majú ale zásadný význam (ústavnú relevanciu), pretože na ich základe ústavný súd formuluje svoje závery k ústavnej akceptovateľnosti súdneho napadnutého rozhodnutia. (.

28. Túto skutočnosť potvrdil Ústavný súd SR napríklad v náleze sp. zn. I. ÚS 232/2012, v ktorom uviedol: „Ústavný súd aj v posudzovanej veci rešpektuje svoj právny názor vyjadrený v doterajšej judikatúre, podľa ktorého jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov, a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (m. m. IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.“

Len ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva.“ (napr. Suominen v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007). 30. Podobne podľa Ústavného súdu SR „Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. .

Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). 32. Ústavný súd SR ďalej uvádza: „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 265/05). 33. Ústavný súd SR ďalej uvádza: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

35. Správny súd sa so žalobnými námietkami vysporiadal ucelenou a logickou argumentáciou a zistil nedôvodnosť žalobných námietok. Subjektívny nesúhlas sťažovateľa s dôvodmi rozhodnutia nerobí rozhodnutie nepreskúmateľným.

Pri manipulácii s fixačným kolíkom siahol W. O. ľavou rukou, na ktorej mal pracovnú rukavicu do nezakrytovanej časti elektromagnetickej spojky stroja, ktorá mu spôsobila závažné poranenia prstov ľavej ruky. Podľa bodu 30 protokolu podľa zamestnávateľom predloženej Záverečnej správy hlavnou príčinou závažného pracovného úrazu poškodeného je nezakrytovaný priestor stroja mechanickej uťahovačky IFC 1400 P, ktorý bol v takomto stave vyrobený spoločnosťou Cominvest CZ, s.r.o. Ako ďalšie príčiny uviedol nesprávnu manipuláciu poškodeného so strojom a zo strany zamestnávateľa nezabezpečenie oboznámenia poškodeného s návodom na obsluhu stroja. Chýbajúce ochranné zariadenie bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu W. O., ktorý sa mu stal dňa 14.04.2020 keď pri manipulácii s fixačným kolíkom siahol ľavou rukou, na ktorej mal rukavicu do nezakrytovaného priestoru pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky uvedeného stroja a ktorá mu spôsobila úraz s ťažkou ujmou na

38. Najvyšší správny súd SR zastáva názor, že skutkový stav, tak ako ho prvostupňový správny orgán zistil, a z ktorého vychádzal aj žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým zmenil výrok rozhodnutia tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku má dostatočnú oporu v spisovej dokumentácii. Rozhodnutia správnych orgánov nevykazujú žiadne nedostatky pri meraní zásadou materiálnej pravdy ako jednou zo základných zásad činnosti správnych orgánov zakotvenou najmä v § 3 správneho poriadku. Naplnenie zásady materiálnej pravdy vyžaduje, aby skutková stránka veci bola zistená dostatočne vo vzťahu k riadnemu posúdeniu a uplatneniu najmä zásad zákonnosti (zákonnosti), primeranosti a predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov. Iba v takom prípade je možné považovať skutkový stav za dostatočne

40. Podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdenie správnym súdom spočívalo v nesprávnom právnom posúdení otázky, či sa na strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) 1FC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014 výrobcu FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo) (ďalej len „uťahovačka”) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z.

42. Kasačný súd považuje za dôležité tiež zdôrazniť, že konanie o kasačnej sťažnosti je ovládané zásadou dispozičnou. Obsah, rozsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčujú obsah, rozsah a kvalitu následného súdneho rozhodnutia. Ak je kasačná sťažnosť síce rozsiahla čo do počtu strán, ale pritom jednotlivé body kasačnej sťažnosti sú obsahovo totožné ako body žalobné, pričom sú len kuso zdôvodnené alebo im chýbajú dôvody, je takouto argumentačnou silou tak predurčený nielen rozsah činnosti kasačného súdu, ale potom aj obsah rozsudku súdu. Kasačný súd totiž nie je povinný ani oprávnený domýšľať kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom, ale preberal by úlohu advokáta (pozri uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 6.1.2020, sp. zn. II. ÚS 875/20 a zo14.9.2021, sp. zn. I. ÚS 776/21).

Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti veľmi rozsiahlo a neprehľadne odôvodňuje „jedným argumentom pred druhým“ svoj názor o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom, pričom veľmi často rozporuje postup správneho súdu, ako správneho orgánu I. stupňa, resp. žalovaného. 44.

45. Námietka sťažovateľa, podľa ktorej správny súd nesprávne posúdil otázku, či strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. vyhodnotil aj kasačný súd za nedôvodnú.

47. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ktoré bolo vydané na základe § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, sú však minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov pri práci určované

48. Podľa § 4 ods. 1 a 2 citovaného nariadenia je zamestnávateľ zásadne povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok vyhovoval a zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1. Tieto požiadavky tak predstavujú minimálne bezpečnostné štandardy, ktorých splnenie je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vždy a za každých okolností.

49. Poskytnutie alebo prevádzkovanie pracovného prostriedku, ktorý nespĺňa požiadavky nariadenia č. 392/2006 Z. z., tak znamená za každých okolností porušenie povinnosti zamestnávateľa podľa cit. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.

51. Táto časť stroja bola teda nebezpečnou časťou pracovného prostriedku v zmysle cit. bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z. 52. Na základe uvedeného tak orgány verejnej správy, ale aj správny súd správne uzavreli, že žalobca v rozpore s § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. nezabezpečil, aby pracovný prostriedok mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, na ktorom bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, t. j. s pohybujúcou sa elektromagnetickou spojkou vyhovoval požiadavkám určeným v bode 2.8 prílohy č. 1 citovaného nariadenia. 53.

Tým, že ich sťažovateľ porušil, skutkovú podstatu naplnil a správne bol uznaný za zodpovedného. Následok v podobe pracovného úrazu (ťažká ujma na zdraví, druh ťažkej ujmy: zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti) je potom len kvalifikačným znakom, ktorý určuje použitie prísnejšej sadzby ukladanej sankcie, nie súčasťou základnej skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Prísnejšia sadzba sa použije, ak je pracovný úraz v príčinnej súvislosti so zisteným porušením povinnosti;

54. Správny súd preto správne právne posúdil, že na uťahovačku sa vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., a to konkrétne bod 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z. z. 55.

56. Na základe zisteného skutkového stavu veci, je aj podľa kasačného súdu nesporné, že v danom prípade si sťažovateľ túto základnú povinnosť zamestnávateľa nesplnil, čoho dôsledkom bol samotný vznik pracovného úrazu jeho zamestnanca W. O. zo dňa 14.04.2020.

58. Kasačný súd pripomína, že používanie uťahovačky bez opatrenia nebezpečných rotujúcich častí krytom bolo zistením nesporným, a to vychádzajúc zo zistení z obsahu administratívneho spisu a preto závery správnych orgánov o tom, že sťažovateľ v postavení zamestnávateľa zanedbal svoju povinnosť dohliadnuť na to, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám na zaistenie BOZP ustanoveným v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. boli založené na správnej aplikácii uvedených ustanovení nariadení vlády č. 392/2006 Z. z., a preto námietka sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne posúdil, že sa na strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. vyhodnotil za nedôvodnú.

60. Sťažovateľom namietané nesprávne právne posúdenie otázky, či bol sťažovateľ povinný vykonať na dodanej uťahovačke dodatočné aktívne opatrenia (napr. osadením krytu) vyhodnotil kasačný súd za nedôvodné. Sťažovateľ namietal v tejto súvislosti že uťahovačka mala všetky potrebné doklady podľa nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z. a rovnako mu bola už dodaná bez krytu rotujúcej časti elektromagnetickej spojky.

62. Sťažovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že poukazuje na to, že bolo uvedené zariadenie dodané bez krytu rotujúcej časti elektromagnetickej spojky, pretože práve sťažovateľom poskytnutá uťahovačka v takejto podobe svojmu zamestnancovi teda bez krytu predstavovala nebezpečenstvo pri manipulácii a napokon aj spôsobila jeho zamestnancovi vznik závažného pracovného úrazu. Poukaz sťažovateľa na zhody CE zo strany jeho uvádzateľa na trh na tom nemôžu nič zmeniť. Pretože dôkazom toho, že sa nejednalo o strojové zariadenie plne vyhovujúce bezpečnostným požiadavkám, je práve vznik pracovného úrazu jeho zamestnanca W. O.. 63. Pre posúdenie tejto veci je potom irelevantné, či a aké kroky inšpektorát práce ako orgán dohľadu nad trhom podnikol voči iným subjektom, rozhodujúce bolo to, že uťahovačka, ktorá bola sťažovateľom ako pracovný prostriedok poskytnutá jeho zamestnancovi O. na používanie, nevyhovovala minimálnym bezpečnostným požiadavkám (jej nebezpečné pohybujúce sa časti neboli opatrené krytom v zmysle bodu 2.8. prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z.), za čo nesie zodpovednosť sťažovateľ ako zamestnávateľ poškodeného.

VII. Záver

64. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že nie sú dané uplatnené sťažnostné body, a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 65. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď sťažovateľ bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal. 66. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.