← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 2. 2024

2Stk/1/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200088.3

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
11S/22/2022
IČS
3022200088
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu JUDr. Mariána Trenčana a sudcu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-379/2021 zo dňa 25. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/22/2022-77 zo 6. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/556 zo dňa 30.09.2021 rozhodol tak, že podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/ 2006 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ, dňa 14.04.2020 na pracovisku v Púchove na vylúčenej 2. traťovej koľaji medzi výhybňou Milochov a ŽST Púchov, železničný kilometer 160,000, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, na ktorom bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, t. j. s pohybujúcou sa elektromagnetickou spojkou, a ktorý obsluhoval W. O., bol vybavený krytom alebo ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, pričom v dôsledku absencie krytu alebo iného ochranného zariadenia utrpel zamestnanec W. O. dňa 14.04.2020 v súvislosti s výkonom práce závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. 2. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. O-379/2021 zo dňa 25. januára 2022 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil vo výrokovej časti tak, že podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a bod 2.8. prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ, dňa 14.04.2020 na pracovisku v Púchove na vylúčenej 2. traťovej koľaji medzi výhybňou Milochov a ŽST Púchov, železničný kilometer 160,000, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, na ktorom bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, t. j. s pohybujúcou sa elektromagnetickou spojkou a ktorý obsluhoval W. O., bol vybavený krytom alebo ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, pričom v dôsledku absencie krytu alebo iného ochranného zariadenia utrpel zamestnanec W. O. dňa 14.04.2020 v súvislosti s výkonom práce závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, druh ťažkej ujmy: zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobu odôvodnil tým, že nespáchal správny delikt, za ktorý mu bola napadnutým rozhodnutím uložená pokuta 20.000,- eur. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého sa na mechanickú Uťahovačku, model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko (ďalej len „uťahovačka“), pri používaní ktorej sa stal pracovný úraz zamestnancovi žalobcu W. O. (ďalej len „zamestnanec žalobcu“), vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Žalobca uviedol, že z § 1 ods. 1 písm. a) v spojení s § 4 ods. 1 nariadenia vlády č.436/2008 Z. z. vyplýva, že strojové zariadenia musia spĺňať podmienky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo dňa 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene

a doplnení smernice 95/16/ES v platnom znení. Predmetná smernica obsahuje aj požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že nariadenie vlády. 436/2008 Z. z. umožňuje označiť označením CE, vydať ES vyhlásenie o zhode a uviesť a trh len také strojové zariadenie, ktoré spĺňa základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť právneho záveru žalovaného, a to že sa na uťahovačku vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., z toho dôvodu, že požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti nie sú obsiahnuté v inom osobitnom predpise, t. j. v nariadení vlády č. 436/2008 Z. z.

5. Správny súd vyhodnotil žalobu za nedôvodnú. Právny názor žalobcu prezentovaný v žalobe považoval za nesprávny. Poukázal na to, že otázku bezpečnosti strojov riešia viaceré právne predpisy, či už nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z., ktoré upravuje uvádzanie výrobkov na trh tak, aby boli uvádzané len bezpečné výrobky. Otázku bezpečnosti strojov a zariadení upravujú však aj iné predpisy, a to práve tie, ktoré vo svojom rozhodnutí správne použili správne orgány v preskúmavanej veci.

Zdôraznil, že predpisy upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú špeciálnymi predpismi nad rozsah právnej úpravy uvedenej v nariadení vlády č. 436/ 2008 Z. z., ktorú sú zamestnávatelia povinní dodržiavať. Žalobca v rámci svojej argumentácie poukazoval na rôzne právne predpisy, avšak vôbec nevnímal existenciu právnej úpravy

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svojím nesprávnym výkladom by žalobca vylúčil aplikáciu akéhokoľvek predpisu nad ním uvádzanú právnu úpravu. 6. Správny súd tak ako v rozsudku č. k. 11S/1/2021 zo dňa 23.11.2021 opätovne uvádza, že podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z. z., ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.

Závery žalovaného, že žalobca používaním pracovného stroja - mechanickej uťahovačky - porušil uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 citovaného nariadenia vlády, sú právne korektné a vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Pracovný stroj používaný poškodeným nebol v čase vzniku pracovného úrazu vybavený krytom alebo funkčným či fungujúcim ochranným zariadením, efektívne (t. j. absolútne) zabraňujúcim prístupu do zóny nebezpečenstva, ak bol pracovný stroj v chode. Čiže takým zariadením, ktoré by bránilo vstupu do zóny nebezpečenstva počas chodu alebo dobehu pracovného stroja aj vtedy, ak by sa toho dopustila obsluha tohto pracovného stroja trebárs aj ako následok hrubej nedbanlivosti alebo neinformovanosti o princípoch, na akých stroj funguje. Tu správny súd dáva do pozornosti, že podľa vyjadrení poškodeného zamestnanca a ďalších vypočutých zamestnancov používajúcich mechanickú uťahovačku, títo ani nevedeli o tom, že sa v spodnej časti mechanickej uťahovačky nachádza nezakrytovaná rotujúca elektromagnetická spojka.

Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že mechanická Uťahovačka mala označenie CE a vyhlásenie o zhode, keďže pri absencii krytu išlo o faktický nedostatok, ktorý zásadným spôsobom spolupôsobil na vzniku úrazového deja a za tento nedostatok nesie plnú zodpovednosť zamestnávateľ poškodeného

zamestnanca. 7. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že správne orgány správne vyhodnotili porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona, podľa ktorého zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Správne orgány správne uzavreli porušenie § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 v spojení s bodom 2.8 Prílohy č. 1 nariadenia vlády, keď žalobca nevykonal potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, nakoľko uťahovačka

poskytnutá p. W. O. tieto podmienky nespĺňala, keďže nemala zakrytovanú rotujúcu elektromagnetickú spojku. Správny súd zdôrazňuje, že právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je komplexná, pričom správne orgány ju v tomto prípade jednoznačne použili

správne. Poukázal aj na § 6 ods. 10 zákona, ktorý ustanovuje, že povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uvedené je potrebné vykladať tak, že hoci poškodený zamestnanec porušil svoje povinnosti obsluhou stroja za chodu, tak zodpovednosť za plnenie povinností znáša zamestnávateľ, ktorý je povinný kontrolovať dodržiavanie manuálov a postupov

určených výrobcom. Správny súd poznamenal, že ak by žalobca dôsledne trval na dodržiavaní manuálu, k úrazu by nedošlo. Odhliadnuc od uvedeného, najpodstatnejšou okolnosťou je tá, že žalobca poskytol poškodenému zamestnancovi výrobok, ktorý nebol bezpečný, čím porušil ustanovenia porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona v spojení s § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 v spojení s bodom 2.8 Prílohy č. 1 nariadenia vlády.

Správne orgány riadne zistili skutkový stav, keď uzavreli, že žalobca nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, na ktorom bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, t. j. s pohybujúcou sa elektromagnetickou spojkou a ktorý obsluhoval W. O., bol vybavený krytom alebo ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, pričom v dôsledku absencie krytu alebo iného ochranného zariadenia utrpel zamestnanec W. O. dňa 14.04.2020 v súvislosti s výkonom práce závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, druh ťažkej ujmy: zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti.

8. Z obsahu rozhodnutí ako aj administratívneho spisu je podľa správneho súdu nepochybné, že zariadenie mohlo byť takýmto krytom vybavené, keď z vyjadrenia dodávateľa žalobcu plynie, že niektoré dodané zariadenia (obdobného typu) boli vybavené krytom, ktorý by zabránil vzniku úrazu poškodeného.

9. Správny súd konštatoval, že žalobca sa nemôže z veci vyviniť zo zodpovednosti s poukazom na nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z., resp. nemožnosťou zasiahnuť do výrobku v záruke a podobne. Naopak v zmysle právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je žalobca povinný aktívne pristupovať ku každému pracovnému prostriedku tak, aby tento bol bezpečný, a to aj prípadným osadením krytu rotujúcej elektromagnetickej spojky tak, aby sa pracovníkovi zabránilo v prístupe do zóny nebezpečenstva, alebo bolo potrebné na stroj inštalovať také zariadenie, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.

10. Správny súd uzavrel, že záver, ktorý žalovaný a prvostupňový orgán zo zistených skutkových okolností urobili ako aj právne posúdenie, ktoré vykonali, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj zákona o inšpekcii práce a nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné, obsahuje riadne odôvodnenie, ako aj správne právne posúdenie.

11. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto s poukazom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

12. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie alternatívne zmeny rozsudku, tak, že kasačný súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 0-379/2021 z 25.01.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. - Sťažnostný bod 1/ - nesprávne právne posúdenie otázky, či sa na strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) 1FC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014 výrobcu FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo) (ďalej len „uťahovačka”) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. - sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že sa na uťahovačku vzťahuje príloha č. I nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., nakoľko nariadenie vlády č. 436/ 2008 Z. z. stanovuje, že strojové zariadenia musia spĺňať podmienky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES v platnom znení (ďalej len „Smernica 2006/42/ES“). Predmetná smernica obsahuje v prílohe č. 1 nazvanej „Základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúce sa návrhu a konštrukcie strojových zariadení“ základné požiadavky

na ochranu zdravia a bezpečnosti strojových zariadení, teda predmetná smernica obsahuje v prílohe č. 1 rovnako ako príloha č. 1 nariadenia vlády č. 310/2004 Z. z. základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti. - nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z. je všeobecným predpisom, ktorý upravuje požiadavky na pracovné prostriedky vo všeobecnosti a voči nemu sú osobitými predpismi právne predpisy, ktoré upravujú požiadavky na jednotlivé druhy pracovných prostriedkov (výrobkov), t. j. aj strojových zariadení. V prípade strojových zariadení je týmto osobitným predpisom nariadenie vlády č.436/2008 Z. z. Rovnako je podľa názoru sťažovateľa logické, že ak príloha č. 1 smernice 95/16/ES upravuje „Základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúce sa návrhu a konštrukcie strojových zariadení“, tak vzhľadom na to, že táto príloha reguluje rovnaký okruh právnych vzťahov ako príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392 /2006 Z. z. by sa mal na strojové zariadenia uplatňovať len jeden z týchto predpisov a z logiky veci by to mal byť predpis, ktorý upravuje špecifickú kategóriu pracovných prostriedkov. t. j. nariadenie vlády č.

436/2008 Z. z. v spojení s relevantným predpisom EÚ. - sťažovateľ má za to, že nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z. umožňuje označiť označením CE vydať ES vyhlásenie o zhode a uviesť na trh len také strojové zariadenie, ktoré spĺňa základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti.

- v ustanovení § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z. je obsiahnutá nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej sa strojové zariadenie s označením CE, na ktoré bolo vydané ES vyhlásenie o zhode, považuje za spĺňajúce požiadavky podľa tohto nariadenia vlády, vrátane požiadaviek na bezpečnosť zdravia, keďže bez ich splnenia nie je možné strojové zariadenie

označiť označením CE. - sťažovateľ poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia je preskúmanie jeho zákonnosti a správne súdne konanie nemožno považovať za pokračovanie administratívneho konania, žalovaný vyvodil právny názor, že na uťahovačku vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. z toho, že podľa jeho názoru nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia (ďalej len „nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z.“) neobsahuje základné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti. - správnemu súdu vytkol, že založil svoju argumentáciu, prečo je napadnuté rozhodnutie nezákonné na iných dôvodoch a inom právnom posúdení ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. - Sťažnostný bod 2/ - nesprávne právne posúdenie otázky, či bol sťažovateľ povinný vykonať na dodanej uťahovačke dodatočné aktívne opatrenia (napr. osadením krytu) - sťažovateľ uvádza, že uťahovačka mala všetky potrebné doklady podľa nariadenia vlády

č. 436/2008 Z. z. a rovnako mu bola už dodaná bez krytu rotujúcej časti elektromagnetickej spojky. Predmetné nebolo vyvrátené ani v administratívnom konaní a ani v konaní vedenom na správnom súde. Sťažovateľ preto nesúhlasí so záverom správneho súdu, „že žalobca sa nemôže z veci vyviniť zo zodpovednosti s poukazom na nariadenie vlády č. 436/2008 Z. z., resp. nemožnosťou zasiahnuť do výrobku v záruke a podobne. Naopak v zmysle právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je žalobca povinný aktívne pristupovať ku každému pracovnému prostriedku tak, aby tento bol bezpečný, a to aj prípadným osadením krytu rotujúcej elektromagnetickej spojky tak, aby sa pracovníkovi zabránilo v prístupe do zóny nebezpečenstva, alebo bolo potrebné na stroj inštalovať také zariadenie, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.” - podľa sťažovateľa by citovaný názor poprel samotný zmysel a význam posudzovania

výrobkov. - sťažovateľ uvádza, že inšpektoráty práce, ktoré podliehajú žalovanému, sú orgánom dohľadu podľa § 26 zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

s cieľom ochrany používateľov určených výrobkov a ďalších osôb majú tieto rozsiahle oprávnenia, ktoré sú vzhľadom na ich charakter povinné využiť v prípade, ak sú na to splnené. Pre sťažovateľa je nepochopiteľné, že žalovaný, ktorý na jednej strane tvrdí, že uťahovačka je nebezpečným pracovným prostriedkom a výrobkom, ale na druhej strane sťažovateľovi nie je známe, že by žalovaný, resp. jemu podriadené inšpektoráty práce ako orgány dozoru

podľa zákona o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu využili svoje oprávnenie stiahnuť z trhu uťahovačky rovnakého typu ako uťahovačka, pri používaní ktorej došlo k úrazu zamestnanca sťažovateľa alebo ktorékoľvek iné oprávnenie, ktorým by sa

mohlo zabrániť používaniu takýchto uťahovačiek. Tým sa javí tvrdenie žalovaného o tom, že uťahovačka bola nebezpečným výrobkom ako prinajmenšom pochybné. - z ustanovení § 10 ods. 3 nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z., § 8 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku a § 13 ods. 1 zákona o BOZP podľa názoru

sťažovateľa vyplýva, že orgán dohľadu, výrobca, jeho splnomocnenec, distribútor, konštruktér strojového zariadenia, resp. notifikovaná osoba sú povinní zabezpečiť, aby výrobok (strojové zariadenie) bolo bezpečné a spĺňalo požiadavky naň kladené právnymi predpismi a rovnako sú povinní zabezpečiť, aby výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky podľa príslušných predpisov bol stiahnutý z trhu, resp. vykonať iné opatrenia, aby takýto výrobok nemohol byť používaný ako výrobok, ktorý spĺňa požiadavky kladené naň právnymi predpismi.

V prípade uťahovačky sa však nič také nestalo. - podľa záverov správneho súdu by teda ktorýkoľvek zamestnávateľ mal byť povinný vykonávať činnosť subjektov, ktoré sú zodpovedné za to, že výrobky dodávané na trh sú

bezpečnými výrobkami. Tento záver podľa sťažovateľa nemá oporu v právnych predpisoch a tento výklad by popieral samotný zmysel posudzovania bezpečnosti výrobkov a práv a povinností na úseku posudzovania zhody vyššie uvedených subjektov. - na základe vyššie uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že mu nemožno už len na základe vyššie uvedeného pričítať deliktuálnu zodpovednosť za správny delikt, z ktorého ho uznali žalovaný a Inšpektorát práce Trenčín vinným napadnutým rozhodnutím v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím.

- Sťažnostný bod 3/ - nesprávne právne posúdenie otázky porušenia § 6 ods. 10 zákona č. 124/ 2006 Z. z. v znení neskorších predpisov sťažovateľom - sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, podľa ktorého mal porušiť § 6 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. k porušeniu tohto ustanovenia z jeho strany neprišlo, keďže poškodený zamestnanec porušil predpisy sťažovateľa, s ktorými bol preukázateľne oboznámený. Podľa sťažovateľa nie je možné žiadať od zamestnávateľov, aby vykonávali nepretržitý dozor nad činnosťou všetkých svojich zamestnancov a v okamihu boli schopní zamedziť, resp. odvrátiť následky porušenia dokumentov na zaistenie BOZP zo strany zamestnancov. Skutočnosť, že poškodený zamestnanec bol oboznámený s relevantnými dokumentmi nepoprel ani správny súd. - Sťažnostný bod 4/ - nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku - sťažovateľ namieta, že z dôvodov rozsudku, v ktorom správny súd poznamenáva, že ak by žalobca dôsledne trval na dodržiavaní manuálu, k úrazu by nedošlo..., pričom podľa sťažovateľa z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť na základe akých dôkazov, podkladov dospel správny súd k tomuto záveru. Preto je podľa sťažovateľa v tomto napadnutým rozsudok nepreskúmateľný. - rovnako je podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok nepreskúmateľný aj v nasledovnej časti: „Z obsahu rozhodnutí ako aj administratívneho spisu je nepochybné, že zariadenie mohlo byť takýmto krytom vybavené, keď z vyjadrenia dodávateľa žalobcu plynie, že niektoré dodané zariadenia (obdobného typu) boli vybavené krytom, ktorý by zabránil vzniku úrazu poškodeného.” Sťažovateľ uvádza, že v napadnutom rozsudku nie je uvedené z akého podkladu, resp. dôkazu správny súd tento záver prevzal. 14. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a vo vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 16. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje po citácii vybraných ustanovení, z ktorých vychádzal v?nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola ťažká ujma na zdraví, najmenej 20.000,- eur. Podľa § 3 písm. l) bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej aj zákon), na účely tohto zákona ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to zmrzačenie. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej aj „nariadenie vlády“), zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády, ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

VI. Právny názor kasačného súdu

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Stk/1/2023 zo dňa 31. júla 2023 prerušil konanie v tejto veci s odôvodnením, že sťažovateľ doručil kasačnému súdu dňa 16. júna 2023 návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnil tým, že podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia bol protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: ITN-23-24-2.2/P-J2, A24, 25-50 zo dňa 24.09.2020 a tento protokol je predmetom súdneho prieskumu v rámci konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 11S/

1/2021. Správny súd pôvodne žalobu vedenú pod č. k. 11S/1/2021 zamietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľa, kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Ssk/50/2022 zo dňa 29.03.2023 zrušil rozsudok správneho súdu s tým, že sa má v ďalšom konaní zaoberať otázkou preskúmateľnosti protokolu inšpekcie práce. V odôvodnení okrem iného poukázal na to, že otázka preskúmateľnosti protokolu inšpekcie práce nie je judikatórne ustálená a je aktuálne predmetom konania veľkého senátu kasačného súdu pod sp. zn. 19SVs/2/2022.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Stk/1/2023 zo dňa 29. januára 2024 rozhodol o pokračovaní v konaní v tejto veci s poukazom na to, že veľký senát uznesením sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 rozhodol, čím odpadol dôvod prerušenia konania.

19. Z dôvodov uznesenia veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 vyplýva, že predmetom jeho posúdenia bolo, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Veľký senát sa v zásade stotožnil s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/ 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného.

Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/7/2021, č. 2/2022 ZNSS). Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole

bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP.

Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených

záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

20. Na základe odpovede Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.2.2024 Najvyšší správny súd SR zistil, že konanie vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici v súčasnosti pod č. k. TN-11S/42/2023 (pôvodne vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod č. k. 11S/1/ 2021) je prerušené do rozhodnutia Veľkého senátu vo veci sp. zn. 19SVs/2/2022.

21. Kým úlohou správneho súdu vo veci sp. zn. TN-11S/42/2023 (správnej žaloby týkajúcej sa protokolu) bude posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť žalobcu na určitom subjektívnom práve, resp. posúdiť, či prieskum opatrení uložených v protokole je za okolností (stanovených v zmysle právneho názoru vysloveného veľkým senátom vo veci sp. zn. 19SVs/2/2022) prípustný, predmetom súdneho prieskumu v teraz prejednávanej veci je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu, ktorého skutková podstata spočívala v porušení právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú skutočnosť správne orgány vyhodnotili za príčinu pracovného úrazu zamestnanca žalobcu.

22. Sporným nebol vznik úrazu ani jeho následky, ale otázka právneho posúdenia veci zo strany správnych orgánov, nakoľko sťažovateľ bol toho názoru, že s ohľadom na ustanovenie nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z. bol výrobok opatrený označením CE, a preto bol bezpečný, v dôsledku čoho za vznik úrazu žalobca nezodpovedá.

23. Kasačný súd na úvod poznamenáva, že hoci kasačná sťažnosť bola rozsiahla, jej kasačné námietky opakovali žalobné body sťažovateľa, s jeho námietkami sa správny súd veľmi presne, podrobne a dôkladne vysporiadal. Kasačný súd sa preto domnieva, že nebolo potrebné obšírne opakovať argumenty sťažovateľa, čo už správny súd urobil; namiesto toho uvedie svoje právne závery, odpovie na námietky sťažovateľa a prednostne sa vyjadrí k námietke sťažovateľa označenej č. 4/ teda nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku a až následne sa bude venovať námietkam nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom.

24. Najprv sa Najvyšší správny súd SR zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak má byť súdne rozhodnutie preskúmateľné, musí z neho byť zrejmé, aký skutkový stav vzal správny súd za rozhodný, ako uvážil o pre vec zásadných a podstatných skutočnostiach, resp. akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, prečo považuje právne závery účastníkov konania za nesprávne a z akých dôvodov považuje pre vec zásadnú argumentáciu účastníkov konania za nesprávnu.

25. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov musí byť vykladané vo svojom skutočnom zmysle, t. j. ako nemožnosť preskúmať určité rozhodnutie pre nemožnosť zistiť v ňom jeho obsah alebo dôvody, pre ktoré bolo vydané (porov. uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 19.2.2008, j. 7 Afs 212/2006-76, publikované pod č. 15 66/2008 Zb. NSS). 26.

Najvyšší správny súd SR pripomína, že nepreskúmateľnosť nie je prejavom nenaplnenej subjektívnej predstavy sťažovateľa o tom, ako podrobne by mu mal byť rozsudok odôvodnený, ale objektívnou prekážkou, ktorá kasačnému súdu znemožňuje preskúmať napadnuté rozhodnutie (porov. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28.2.2017, č. 3 Azs 69/2016-24, z 27.9.2017, č. j. 4 As 146/2017-35). 27. „V doterajšej judikatúre Ústavného súdu SR boli formulované základné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré majú ale zásadný význam (ústavnú relevanciu), pretože na ich základe ústavný súd formuluje svoje závery k ústavnej akceptovateľnosti súdneho napadnutého rozhodnutia. (.

. .) Ani rešpektovanie všetkých zásadných požiadaviek, ktoré ústavný súd kladie na odôvodnenie súdnych rozhodnutí, nemusí predurčovať záver o tom, že v danom prípade ide o súdne rozhodnutie, ktoré má „visačku kvality“, ale len záver, že ide o ústavne akceptovateľné a ústavne udržateľné rozhodnutie, ktoré je ústavne primeraným spôsobom odôvodnené a nemožno ho považovať za arbitrárne.“

28. Túto skutočnosť potvrdil Ústavný súd SR napríklad v náleze sp. zn. I. ÚS 232/2012, v ktorom uviedol: „Ústavný súd aj v posudzovanej veci rešpektuje svoj právny názor vyjadrený v doterajšej judikatúre, podľa ktorého jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov, a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (m. m. IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti.“

29. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva „. . .účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom.

Len ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva.“ (napr. Suominen v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007). 30. Podobne podľa Ústavného súdu SR „Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. .

. . Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.“ (III. ÚS 311/07). 31. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). 32. Ústavný súd SR ďalej uvádza: „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 265/05). 33. Ústavný súd SR ďalej uvádza: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam . . .“ (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). 34. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov musí byť vykladaná vo svojom skutočnom zmysle, t. j. ako nemožnosť preskúmať určité rozhodnutie pre nemožnosť zistiť v ňom jeho obsah alebo dôvody, pre ktoré bolo vydané. Zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť je vyhradené tým najzávažnejším vadám rozhodnutia, kedy pre absenciu dôvodov či pre nezrozumiteľnosť skutočne nemožno rozhodnutie meritórne preskúmať. Nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu pre nedostatok dôvodov, ako je tento nedostatok chápaný zhora označenou judikatúrou, Najvyšší správny súd SR v prejednávanej veci však nezistil.

35. Správny súd sa so žalobnými námietkami vysporiadal ucelenou a logickou argumentáciou a zistil nedôvodnosť žalobných námietok. Subjektívny nesúhlas sťažovateľa s dôvodmi rozhodnutia nerobí rozhodnutie nepreskúmateľným.

36. Podstatou sporu medzi účastníkmi je oprávnenosť uloženia pokuty za pochybenia na úseku bezpečnosti práce. Medzi stranami nie je sporné, že v priebehu kontroly boli zistené nedostatky, uvedené v Protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu (zo dňa 24.09.2020), ku ktorému došlo dňa 24.09.2020, kedy traťový robotník W. O. vykonával na pokyn majstra W. N. prípravné práce na rozoberanie koľajových stykov na pracovisku v Púchove, na vylúčenej 2. traťovej koľaji medzi výhybňou Milochov a ŽST Púchov, železničný kilometer 160,000, okolo 09:00 hod pomáhal W. O. kolegovi B. M. zaistiť naštartovaný stroj mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, do pracovnej polohy.

Pri manipulácii s fixačným kolíkom siahol W. O. ľavou rukou, na ktorej mal pracovnú rukavicu do nezakrytovanej časti elektromagnetickej spojky stroja, ktorá mu spôsobila závažné poranenia prstov ľavej ruky. Podľa bodu 30 protokolu podľa zamestnávateľom predloženej Záverečnej správy hlavnou príčinou závažného pracovného úrazu poškodeného je nezakrytovaný priestor stroja mechanickej uťahovačky IFC 1400 P, ktorý bol v takomto stave vyrobený spoločnosťou Cominvest CZ, s.r.o. Ako ďalšie príčiny uviedol nesprávnu manipuláciu poškodeného so strojom a zo strany zamestnávateľa nezabezpečenie oboznámenia poškodeného s návodom na obsluhu stroja. Chýbajúce ochranné zariadenie bolo príčinou vzniku závažného pracovného úrazu W. O., ktorý sa mu stal dňa 14.04.2020 keď pri manipulácii s fixačným kolíkom siahol ľavou rukou, na ktorej mal rukavicu do nezakrytovaného priestoru pohybujúcej sa elektromagnetickej spojky uvedeného stroja a ktorá mu spôsobila úraz s ťažkou ujmou na

zdraví. 37. Sporný podľa sťažovateľa nebol skutkový stav, na základe ktorého k týmto nedostatkom došlo, sťažovateľ však v priebehu správneho ale aj súdneho konania opakovane namietal, že nedošlo k spáchaniu správneho deliktu z jeho strany. Argumentácia sťažovateľa pozostáva z presúvania zodpovednosti za stav uťahovačky, ktorá bola zdrojom šetreného pracovného úrazu, na jeho výrobcu, resp. splnomocnenca.

38. Najvyšší správny súd SR zastáva názor, že skutkový stav, tak ako ho prvostupňový správny orgán zistil, a z ktorého vychádzal aj žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým zmenil výrok rozhodnutia tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku má dostatočnú oporu v spisovej dokumentácii. Rozhodnutia správnych orgánov nevykazujú žiadne nedostatky pri meraní zásadou materiálnej pravdy ako jednou zo základných zásad činnosti správnych orgánov zakotvenou najmä v § 3 správneho poriadku. Naplnenie zásady materiálnej pravdy vyžaduje, aby skutková stránka veci bola zistená dostatočne vo vzťahu k riadnemu posúdeniu a uplatneniu najmä zásad zákonnosti (zákonnosti), primeranosti a predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov. Iba v takom prípade je možné považovať skutkový stav za dostatočne

zistený. 39. Je preto potrebné stotožniť sa so závermi správneho súdu, že v prejednávanej veci boli dostatočne zistené rozhodné skutočnosti, ktoré majú bezprostredný vplyv na zistenie, či sa sťažovateľ dopustil správneho deliktu alebo nie, prípadne aj na výške uloženej sankcie.

40. Podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdenie správnym súdom spočívalo v nesprávnom právnom posúdení otázky, či sa na strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) 1FC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014 výrobcu FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo) (ďalej len „uťahovačka”) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z.

41. Na tomto mieste považuje kasačný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok správnym súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie správny súd k právnym záverom vyjadreným vo svojom rozhodnutí. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

42. Kasačný súd považuje za dôležité tiež zdôrazniť, že konanie o kasačnej sťažnosti je ovládané zásadou dispozičnou. Obsah, rozsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčujú obsah, rozsah a kvalitu následného súdneho rozhodnutia. Ak je kasačná sťažnosť síce rozsiahla čo do počtu strán, ale pritom jednotlivé body kasačnej sťažnosti sú obsahovo totožné ako body žalobné, pričom sú len kuso zdôvodnené alebo im chýbajú dôvody, je takouto argumentačnou silou tak predurčený nielen rozsah činnosti kasačného súdu, ale potom aj obsah rozsudku súdu. Kasačný súd totiž nie je povinný ani oprávnený domýšľať kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom, ale preberal by úlohu advokáta (pozri uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 6.1.2020, sp. zn. II. ÚS 875/20 a zo14.9.2021, sp. zn. I. ÚS 776/21).

43. Pred vlastným posúdením veci kasačný súd konštatuje, že v konaní o kasačnej sťažnosti preskúmava predovšetkým rozhodnutie a postup správneho súdu. Sťažovatelia sú preto v kasačnej sťažnosti povinní uviesť konkrétnu argumentáciu spochybňujúcu závery vyslovené správnym súdom.

Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti veľmi rozsiahlo a neprehľadne odôvodňuje „jedným argumentom pred druhým“ svoj názor o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom, pričom veľmi často rozporuje postup správneho súdu, ako správneho orgánu I. stupňa, resp. žalovaného. 44.

Správny súd sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými bodmi (námietkami) žaloby, pričom kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu má za to, že žalovaný svoje rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil. Vecne a relevantne reagoval na námietky uplatnené v odvolacom konaní vrátane námietok sťažovateľa. Napadnuté rozhodnutie teda nemožno považovať za nepreskúmateľné, rovnako tak nemožno v jeho odôvodnení ani záveroch vidieť svojvôľu (ako naznačuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti). Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z dostatočných podkladov a riadne ho zdôvodnil.

45. Námietka sťažovateľa, podľa ktorej správny súd nesprávne posúdil otázku, či strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. vyhodnotil aj kasačný súd za nedôvodnú.

46. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. predpokladá zistenie konkrétneho porušenia konkrétnej povinnosti zamestnávateľa z tam uvedených predpisov. Takou povinnosťou môže byť aj povinnosť ustanovená v citovanom § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., ktorá je relatívne neurčitá a vyžaduje si konkretizáciu na podmienky zamestnávateľa. Určenie konkrétnych opatrení, ktoré je zamestnávateľ povinný podľa citovaného ustanovenia vykonávať ohľadom pracovného prostriedku, tak vyplýva predovšetkým z toho, o aký pracovný prostriedok ide, akým spôsobom sa u zamestnávateľa používa a aké z toho pramenia riziká.

47. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ktoré bolo vydané na základe § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, sú však minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri používaní pracovných prostriedkov pri práci určované

týmto nariadením.

48. Podľa § 4 ods. 1 a 2 citovaného nariadenia je zamestnávateľ zásadne povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok vyhovoval a zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1. Tieto požiadavky tak predstavujú minimálne bezpečnostné štandardy, ktorých splnenie je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vždy a za každých okolností.

Povinnosť ustanovená v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. tak bez ohľadu na konkrétne podmienky zamestnávateľa vždy znamená povinnosť splniť aspoň tieto minimálne štandardy (pozri tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/53/2021 zo dňa 19.12.2022)

49. Poskytnutie alebo prevádzkovanie pracovného prostriedku, ktorý nespĺňa požiadavky nariadenia č. 392/2006 Z. z., tak znamená za každých okolností porušenie povinnosti zamestnávateľa podľa cit. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.

50. Pracovným prostriedkom je podľa § 2 písm. a) citovaného nariadenia stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci. Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 uvedeného nariadenia platí, že ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Zónou nebezpečenstva je podľa § 2 písm. c) citovaného nariadenia okrem iného oblasť vnútri pracovného prostriedku, v ktorej je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ak sa v nej nachádza. V prerokúvanej veci zo zisteného a v kasačnom konaní nespochybneného skutkového stavu plynie, že zónou nebezpečenstva bol priestor nezakrytej rotujúcej elektromagnetickej spojky stroja, ktorý pri obsluhe - manipulácii s fixačným kolíkom do vertikálnej polohy musí obsluha stroja prejsť popod nezakrytú rotujúcu elektromagnetickú spojku stroja, kde hrozí závažné poškodenie zdravia.

51. Táto časť stroja bola teda nebezpečnou časťou pracovného prostriedku v zmysle cit. bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z. 52. Na základe uvedeného tak orgány verejnej správy, ale aj správny súd správne uzavreli, že žalobca v rozpore s § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. nezabezpečil, aby pracovný prostriedok mechanická uťahovačka model IFC 1400 P, sériové číslo: 1479-2014, výrobca: FCS Railway Equipment, Enzo Ferrari 30, 45038 Polesella (Rovigo), Taliansko, na ktorom bol možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, t. j. s pohybujúcou sa elektromagnetickou spojkou vyhovoval požiadavkám určeným v bode 2.8 prílohy č. 1 citovaného nariadenia. 53.

Tým žalobca nezabezpečil, aby takýto prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, hoci mu taká povinnosť vyplývala z § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Porušenie tejto povinnosti podľa už cit. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/ 2006 Z. z. predstavuje skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý inšpektorát práce mohol uložiť pokutu. Odkazy sťažovateľa na to, ako došlo k vzniku samotného pracovného úrazu, nie sú rozhodujúce. Ako už bolo uvedené, skutková podstata tohto správneho deliktu nie je vymedzená tým, či došlo k pracovnému úrazu, ale porušením konkrétnych povinností.

Tým, že ich sťažovateľ porušil, skutkovú podstatu naplnil a správne bol uznaný za zodpovedného. Následok v podobe pracovného úrazu (ťažká ujma na zdraví, druh ťažkej ujmy: zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti) je potom len kvalifikačným znakom, ktorý určuje použitie prísnejšej sadzby ukladanej sankcie, nie súčasťou základnej skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Prísnejšia sadzba sa použije, ak je pracovný úraz v príčinnej súvislosti so zisteným porušením povinnosti;

pritom nie je podstatné, či je pracovný úraz zároveň aj dôsledkom porušenia povinností zamestnanca, ktoré by odôvodňovalo zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľ v zmysle § 196 Zák. práce (podobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo 130/2008).

54. Správny súd preto správne právne posúdil, že na uťahovačku sa vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., a to konkrétne bod 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z. z. 55.

Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že pracovný stroj používaný zamestnancom sťažovateľa nebol v čase vzniku pracovného úrazu vybavený krytom alebo funkčným či fungujúcim ochranným zariadením, efektívne (t. j. absolútne) zabraňujúcim prístupu do zóny nebezpečenstva, ak bol pracovný stroj v chode. Čiže takým zariadením, ktoré by bránilo vstupu do zóny nebezpečenstva počas chodu alebo dobehu pracovného stroja aj vtedy, ak by sa toho dopustila obsluha tohto pracovného stroja trebárs aj ako následok hrubej nedbanlivosti alebo neinformovanosti o princípoch, na akých stroj funguje.

56. Na základe zisteného skutkového stavu veci, je aj podľa kasačného súdu nesporné, že v danom prípade si sťažovateľ túto základnú povinnosť zamestnávateľa nesplnil, čoho dôsledkom bol samotný vznik pracovného úrazu jeho zamestnanca W. O. zo dňa 14.04.2020.

57. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že mechanická uťahovačka mala označenie CE a vyhlásenie o zhode, keďže pri absencii krytu išlo o faktický nedostatok, ktorý zásadným spôsobom spolupôsobil na vzniku úrazového deja a za tento nedostatok nesie plnú zodpovednosť zamestnávateľ poškodeného zamestnanca.

58. Kasačný súd pripomína, že používanie uťahovačky bez opatrenia nebezpečných rotujúcich častí krytom bolo zistením nesporným, a to vychádzajúc zo zistení z obsahu administratívneho spisu a preto závery správnych orgánov o tom, že sťažovateľ v postavení zamestnávateľa zanedbal svoju povinnosť dohliadnuť na to, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám na zaistenie BOZP ustanoveným v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. boli založené na správnej aplikácii uvedených ustanovení nariadení vlády č. 392/2006 Z. z., a preto námietka sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne posúdil, že sa na strojové zariadenie mechanickú motorovú zatáčačku (uťahovačku) vzťahuje príloha č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. vyhodnotil za nedôvodnú.

59. Kasačný súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že okamihom poskytnutia dotknutej uťahovačky zamestnancom na používanie sa táto stala pracovným prostriedkom, a teda zodpovednosť za jej stav prešla na sťažovateľa ako zamestnávateľa, ktorý sa s ohľadom na princíp objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty môže spod vytýkaného porušenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP liberovať iba za predpokladu, že poukáže, že sa tohto pochybenia nedopustil, čo sa v danom prípade nestalo.

60. Sťažovateľom namietané nesprávne právne posúdenie otázky, či bol sťažovateľ povinný vykonať na dodanej uťahovačke dodatočné aktívne opatrenia (napr. osadením krytu) vyhodnotil kasačný súd za nedôvodné. Sťažovateľ namietal v tejto súvislosti že uťahovačka mala všetky potrebné doklady podľa nariadenia vlády č. 436/2008 Z. z. a rovnako mu bola už dodaná bez krytu rotujúcej časti elektromagnetickej spojky.

61. K uvedenej námietke považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že nebolo sporné, že práve sťažovateľom poskytnutá uťahovačka spôsobila jeho zamestnancovi vznik závažného pracovného úrazu. Bolo spoľahlivo zistené, že sťažovateľ ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby jej technický stav neohrozoval BOZP zamestnancov.

62. Sťažovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že poukazuje na to, že bolo uvedené zariadenie dodané bez krytu rotujúcej časti elektromagnetickej spojky, pretože práve sťažovateľom poskytnutá uťahovačka v takejto podobe svojmu zamestnancovi teda bez krytu predstavovala nebezpečenstvo pri manipulácii a napokon aj spôsobila jeho zamestnancovi vznik závažného pracovného úrazu. Poukaz sťažovateľa na zhody CE zo strany jeho uvádzateľa na trh na tom nemôžu nič zmeniť. Pretože dôkazom toho, že sa nejednalo o strojové zariadenie plne vyhovujúce bezpečnostným požiadavkám, je práve vznik pracovného úrazu jeho zamestnanca W. O.. 63. Pre posúdenie tejto veci je potom irelevantné, či a aké kroky inšpektorát práce ako orgán dohľadu nad trhom podnikol voči iným subjektom, rozhodujúce bolo to, že uťahovačka, ktorá bola sťažovateľom ako pracovný prostriedok poskytnutá jeho zamestnancovi O. na používanie, nevyhovovala minimálnym bezpečnostným požiadavkám (jej nebezpečné pohybujúce sa časti neboli opatrené krytom v zmysle bodu 2.8. prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z.), za čo nesie zodpovednosť sťažovateľ ako zamestnávateľ poškodeného.

VII. Záver

64. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že nie sú dané uplatnené sťažnostné body, a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 65. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď sťažovateľ bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal. 66. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Stk/1/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik