2Stk/1/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: NEOS MK, s.r.o., so sídlom: Kynceľová 10, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45270066, právne zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52471420, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-75S/35/2022-191, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

zdraví. 2. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5080 zo 14. októbra 2020 v časti vymedzenia skutku (skutkovej vety). Predmetné rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 75S/24/2020 z 29. septembra 2021 zrušené z dôvodu zmeny právnej úpravy ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/ 2006 Z. z. o inšpekcii práce v účinnom znení (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), v zmysle ktorého je minimálna výška pokuty za prejednávaný delikt 20.000,- EUR, nie 33.000,- EUR, čím prihliadol na priaznivejšiu právnu úpravu v prospech sankcionovaného.

nariadenia č. 396/2006 Z. z. a čl. 3.1, bod (2), Kapitola 3 STN EN 1996-2:2007, ktorého sa dopustil tým, že ako zamestnávateľ, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dňa 10. októbra 2019 na rovnej streche objektu - stavby „Inovácia a modernizácia úpravne vody Klenovec“ nevykonal ochranné opatrenia v tom, že nezabezpečil voľne stojacu štítovú priečku (dĺžka 25,23 m, výška v strede 4,5 m) z presných pórobetónových tvárnic PORFIX (dĺžka 500 x šírka 300 x výška 250 mm) proti jej pádu vzhľadom na jej presah cez múrik - atiku v rozsahu 5 až 7 cm po celej dĺžke 25,23 m, pričom vplyvom poryvu vetra, jej nezabezpečenia a presahu cez atiku došlo k jej pádu a následnému zavaleniu zamestnanca - poškodeného X. T., ktorý odoberal popri priečke (na strane smerom do obce) uvoľnenú pôvodnú bituménovú krytinu a klampiarske výrobky; následkom pádu priečky utrpel poškodený pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.

Medveďa. Pán Lipták rozdával pokyny k stavbe len v čase neprítomnosti p. Medveďa a po dohode s ním. Aj preto to bol práve žalobca, v ktorého kompetencii bolo plnenie povinností v zmysle § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP - určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať na zabezpečenie ochrany

6. Žalovaný poukázal na výpovede osôb pracujúcich na stavbe, z ktorých vyplynulo, že osoby, ktoré postavili priečku (p. E. a p. L., pracujúci pre spoločnosť ŠTULO s.r.o. - subdodávateľ žalobcu), postupovali pri jej stavbe na základe pokynov konateľa žalobcu p. Medveďa a p. Liptáka, v zmysle ktorých bola plošná stabilita priečky znížená v rozsahu 20 - 25 % oproti normovanému stavu. Bol to však práve p. Medveď, ktorý bol zodpovedný za stavbu a napriek uvedenému nenariadil zaistenie stability priečky. Je zrejmé, že zodpovednosť za pád priečky nemôže byť v takejto situácii kladená za vinu samotným murárom, ktorí len postupovali v zmysle pokynov. 7. Zo Správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu zo 7. novembra 2019 (ďalej len „správa“) podľa žalovaného vyplýva, že žalobca svojím postupom doznal, že bolo nevyhnutné zohľadniť nepredvídané poveternostné vplyvy a zabezpečiť časti stavieb, predmety a zariadenia proti možnému zrúteniu, odfúknutiu alebo pádu vyhovujúcimi technickými opatreniami. Tvrdenia žalobcu, že bolo nevyhnutné zabezpečiť znalecký posudok na definovanie príčiny vzniku pracovného úrazu a že ani keby priečku podoprel, prípadne zabezpečil inými ochrannými opatreniami, ani tieto by nemuseli byť dostatočné, vyhodnotil žalovaný preto ako nedôvodné. 8. Kauzálny nexus medzi porušením povinností a pracovným úrazom bol podľa žalovaného preukázaný a spočíva v nezabezpečení priečky proti pádu. Správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca, je založený na absolútnej objektívnej zodpovednosti, pričom na liberáciu by žalobca musel predložiť dôkazy jednoznačne preukazujúce, že sa vytýkaných pochybení nedopustil. Také dôkazy však v konaní predložené neboli. Keďže za predmetný správny delikt, ktorého následkom je ťažká ujma na zdraví, bol prvostupňový orgán povinný podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce uložiť pokutu najmenej vo výške 20.000 eur, uložením pokuty v tejto výške nijako nevybočil z medzí ustanovených zákonom a prihliadol na závažnosť zisteného porušenia, závažnosť následku, počet zamestnancov žalobcu a ďalšie okolnosti, ktoré mali vplyv na výšku sankcie.

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veci správneho trestania. Navrhol, aby správny súd z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a konanie vo veci spáchania priestupku zastavil. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca tiež vytýkal, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o správnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-75S/35/ 2022-191 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 11. Správny súd v podstatnej časti odôvodnenia rozsudku poukázal na skorší rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 75S/24/2020 z 29. septembra 2021, ktorý už skôr posúdil nosné námietky žalobcu a s ktorého odôvodnením sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil. Ako nedôvodné boli vyhodnotené námietky týkajúce sa zmeny výrokovej časti rozhodnutia, nedostatočne zisteného skutkového stavu, absencie formálnych náležitostí rozhodnutia žalovaného v zmysle § 46 a § 47 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) ako aj absencie preukázania, že následkom pracovného úrazu bola ťažká ujma na zdraví. 12. Správny súd ďalej za nedôvodnú vyhodnotil námietku týkajúcu sa absencie odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v súvislosti so skutočnosťou, že priečku nepostavili zamestnanci žalobcu. Z prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného je zrejmé, prečo je zodpovednosť vyvodzovaná práve voči žalobcovi. Právny záver správnych orgánov je v tomto smere dostatočne odôvodnený. 13. V súvislosti so zmluvou o dielo správny súd taktiež poukázal na čl. VI. bod 1.2., čl. V. bod 10. a čl. V. bod 3., z ktorých aj podľa správneho súdu žalobcovi vyplynula povinnosť zabezpečovať na stavenisku bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Namietaný článok XII. bod 3 nie je podľa správneho súdu aplikovateľný, nakoľko upravuje situáciu súbežnej prevádzky investora na stavenisku, ktorá nebola v konaní preukázaná. Správny delikt je založený na objektívnej zodpovednosti, teda bez potreby preukázať zavinenie pri porušení povinností, ktoré preukázané naopak bolo. 14. Správny súd uzavrel, že rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného je dostatočne odôvodnené, a to aj vo vzťahu k výške uloženej pokuty, skutkový stav bol zistený dostatočne, v konaní orgánov neboli zistené žiadne procesné pochybenia a tieto zároveň dospeli k správnym právnym záverom. Správnu žalobu žalobcu preto správny súd zamietol ako nedôvodnú.

15. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne nesprávne právne posúdenie správneho súdu.

17. V odôvodnení rozsudku správneho súdu podľa žalobcu úplne absentuje uvedenie zákonných ustanovení, upravujúcich povinnosti, ktoré mal žalobca svojím konaním porušiť. Presné označenie právneho predpisu s poukazom na konkrétne ustanovenie, ktoré správny súd v prejednávanom spore aplikuje, je povinnosťou správneho súdu a bez toho nie je garantovaná právna istota.

20. V nadväznosti na skutočnosť, že správny súd sa nezaoberal tým, kto postavil štítovú priečku, podľa žalobcu nesprávne právne posúdil príčinnú súvislosť, ktorá je jedným zo základných zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca, ktorý nevyhotovil štítovú priečku, ktorá bola príčinou úrazu, nemôže niesť zodpovednosť za vznik pracovného úrazu.

22. V súvislosti s vadami rozhodnutia žalovaného žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že namietal absenciu náležitostí odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku a správny súd sa touto námietkou nezaoberal, rovnako ako sa nezaoberal ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú poukázal žalobca. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol žalobca rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 23. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Zdôraznil, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza nijaké skutočnosti, s ktorými by sa už skôr nevysporiadali správne orgány alebo správny súd. V rozhodnutí žalovaného je venovaná dôkladná pozornosť zmluve o dielo a povinností z nej vyplývajúcich, z ktorých jednoznačne vyplýva zodpovednosť žalobcu

správneho poriadku.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

26. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený.

29. Kasačný súd upriamuje pozornosť na skoršiu rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej správny súd:. . .nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 z 21. januára 2020). Preskúmaním rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k záveru, že správny súd odpovedal na všetky podstatné námietky žalobcu. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu zároveň spĺňa všetky náležitosti vyžadované v § 139 ods. 2 SSP, keď je z neho zrejmé ako sa správny súd vysporiadal s námietkami žalobcu, akými úvahami bol vedený a ako posúdil skutkové tvrdenia ako aj právne argumenty účastníkov konania.

31. Takýto postup správneho súdu je taktiež v súlade s § 140 SSP, v zmysle ktorého: vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. Inak povedané, správny súd môže svoje rozhodnutie odôvodniť poukazom na skoršie rozhodnutie vo veci tak, ako je tomu v prejednávanom prípade. Správny súd poukázal na tú časť odôvodnenia skoršieho rozsudku, ktorá bola aplikovateľná na námietky žalobcu, pričom s odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a toto rozšíril o svoje vlastné právne posúdenie. Takýto postup správneho súdu je súladný so zákonom a námietka žalobcu nedôvodná.

Z odôvodnenia uvedeného na strane 14 rozsudku správneho súdu je celkom zrejmé, že správny súd námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko predmetný článok upravoval zodpovednosť v situácii, ktorá nenastala v prejednávanom prípade (súbežná prevádzka investora na stavenisku), a preto nebol tento článok aplikovateľný. Námietka žalobcu bola právne posúdená a v rozsudku správneho súdu riadne odôvodnená.

Námietka nedostatočnosti odôvodnenia pre absenciu posúdenia námietky o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v nadväznosti na § 47 ods. 3 správneho poriadku, je nedôvodná. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie aj v súvislosti so zákonnou požiadavkou na riadne odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov. Osobitne na strane 13 rozsudku správny súd uvádza, že: .

35. Nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov bolo žalobcom namietané taktiež v rámci kasačnej námietky a kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Predmetná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie rovnako ako rozhodnutie žalovaného sú dostatočne odôvodnené. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca namietol v súvislosti s vyhodnotením zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz. Žalobca mal za to, že skutočnosť, že absencia vyhodnotenia príčiny pádu priečky, ktorá pravdepodobne padla v dôsledku poryvu vetra (vis major) ako aj skutočnosť, že priečku nepostavili práve jeho zamestnanci, ale osoby pracujúce pre žalobcovho dodávateľa, predstavujú liberačné dôvody. Námietka žalobcu je nedôvodná. Zodpovednosť žalobcu bola vyhodnotená prvostupňovým orgánom, žalovaným a následne správnym súdom totožne, a to s odôvodnením, že zákonodarca pre prejednávaný správny delikt (§ 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP) ustanovil objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa a zároveň v prípade pracovného úrazu zamestnanca s následkom ťažkej ujmy na zdraví povinnosť inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi pokutu najmenej vo výške 20.000 eur.

. z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, až do 100.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, najmenej 20.000 eur. Podľa § 6 ods. 1 písm. j) zákona o

In.: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nová právna úprava správneho trestania. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2021. 18. s.) 38. Právne posúdenie správneho súdu, v zmysle ktorého nemá na zodpovednosť žalobcu (ako zamestnávateľa osoby, ktorá utrpela pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví) vplyv žiadna zo žalobcom uvádzaných skutočností, je preto správne. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyhodnotením žalobcu ako osoby zodpovednej zo spáchania správneho deliktu a rovnako ako správny súd nepovažuje tvrdenia o nezistenej príčine pádu priečky, vetru ako okolnosti vis major, či osôb, ktoré postavili priečku, za relevantné pre posúdenie žalobcovej zodpovednosti. Námietka nesprávneho právneho posúdenia preto bola vyhodnotená ako nedôvodná a kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.