2Stk/12/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200422.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 22Sa/5/2021
- IČS
- 5021200422
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: X.. Q. O., nar. X. K. XXXX, trvale bytom č. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva, za účasti ďalšieho účastníka konania: Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozem. spol., so sídlom: č. 470, 027 42 Podbiel, IČO: 14224607, právne zast. Alušic s.r.o., so sídlom Madačová 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50648420, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sa/5/2021-112 z 10. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) uznal rozhodnutím č. OU-NO-PLO-2019/001417 z 15. marca 2019 žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom do 31. decembra 2017 (ďalej len „zákon o lesoch“). Priestupku sa žalobca dopustil tým, že v období od 10. októbra 2017 do 19. októbra 2017 opakovane neoprávnene použil lesný pozemok, evidovaný na parcele registra „E“ č. XXXX v k. ú. V., ktorá je súčasťou parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V. a ktorá je podľa platného programu starostlivosti o lesy zaradená do jednotky priestorového rozdelenia lesa č. XXX na Lesnom celku Trstená tým, že na ploche o dĺžke cca 60 m a šírke od 4 do 6 metrov (cca 300 m2) vyššie uvedeného lesného pozemku uskladňoval drevnú hmotu, čím došlo k porušeniu § 31 ods. 2 zákona o lesoch a k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení (ďalej len „priestupkový zákon“) a § 63 ods. 5 zákona o lesoch bola žalobcovi uložená pokuta 500,- EUR. 2. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2019/ 023292-2/CHO z 26. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia upravil obdobie, v ktorom malo dôjsť ku spáchaniu priestupku: od 4. októbra 2017 do 19. októbra 2017. Vo zvyšku ostal výrok nezmenený. Zmenu odôvodnil vyhodnotením dôkazov - oznámenie Urbáru Podbiel a vyjadrení Q. J. a X. J..
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veci správneho trestania. Navrhol, aby správny súd z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a konanie vo veci spáchania priestupku zastavil. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako aj to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 4. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 22Sa/5/2021 z 10. marca 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Správny súd sa stotožnil s prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným v otázke spáchania priestupku - neoprávneného používania lesného pozemku. Závery správnych orgánov vyhodnotil ako vecne správne a námietky žalobcu ako nedôvodné. Správny súd poukázal najmä na to, že žalobcove tvrdenia, že je spoluvlastníkom predmetného pozemku, že prvostupňový orgán neriešil otázku poškodenia daného pozemku a že iné osoby vykonávajúce ťažbu konajú obdobne, nemenia nič na právnom posúdení jeho konania. Žalobcom namietané vady výrokovej časti rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného správny súd nevzhliadol. 5. Správny súd skonštatoval, že prvostupňový orgán a rovnako žalovaný za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu v dostatočnej miere zhromaždili dôkazy, ktoré vecne správne vyhodnotili jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Výsledkom je zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Žalobca sa podľa správneho súdu dopustil protiprávneho konania vymedzeného v skutkovej vete žalobou napadnutých rozhodnutí. Pri určovaní výšky pokuty prvostupňový orgán zohľadnil okolnosti týkajúce sa spáchania priestupku, pričom vychádzal zo skutočností, že k uloženiu dreva na predmetnom pozemku došlo aj po opakovanom upozornení zástupcu obhospodarovateľa lesa a zároveň zohľadnil, že žalobca nebol v posledných 5 rokoch prvostupňovým orgánom priestupkovo riešený.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
6. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal nesprávne právne posúdenie správneho súdu. 7. Správny súd podľa názoru žalobcu nesprávne právne posúdil otázku nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné z toho dôvodu, že okrem výsluchu pána S. prvostupňový orgán nevykonal nijaké dokazovanie a všetky dôkazy, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie boli získané v trestnom konaní. Postúpenie veci na prejednanie priestupku neznamená prejudikovanie priestupkovej zodpovednosti. Prvostupňový orgán mal povinnosť vykonať riadne dokazovanie, na ktorom založí svoje rozhodnutie. 8. Druhou kasačnou námietkou žalobca tvrdil, že pokiaľ sa aj dopustil spáchania priestupku, prvostupňový orgán nezohľadnil všetky okolnosti priestupku, ako napríklad jeho závažnosť, následky, mieru zavinenia, stiesnené podmienky na uskladnenie drevnej hmoty, krátku dobu uskladnenia. Zohľadnené nebolo ani to, že uvedené miesta ako skládku pri ťažbe využíva aj vedľajší účastník a že uskladňovanie drevnej hmoty na spoločných pozemkoch je bežnou praxou. Absencia odôvodnenia vo vyššie popísanom rozsahu podľa žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 25. mája 2022 tak, že spochybňovanie dôkazov získaných orgánmi činnými v trestnom konaní považuje za nedôvodné. Uvedené dôkazy považuje za získané zákonne, a preto sú prípustným dôkazným prostriedkom aj na účely priestupkového konania. Povinnosť v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení nebola porušená, ústne pojednávanie bolo vytýčené dvakrát, žalobca sa ani jedného (z nie dôležitých dôvodov) nezúčastnil. 10. Žalovaný vo vyjadrení poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Sžo KS 144/2006, v zmysle ktorého oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danej mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. K zvyšku nepovažoval za potrebné opakovať svoje skôr prezentované stanoviská.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený. 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Kasačná námietka nesprávneho právneho posúdenia otázky nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nevykonania riadneho dokazovania je nedôvodná. Prvostupňový orgán konkrétne špecifikoval, aké dôkazy vyhodnocoval pri posúdení otázok, či konanie žalobcu je priestupkom, kedy došlo k spáchaniu priestupku, či sa spáchania priestupku dopustil žalobca, a to na stranách 7 až 11 prvostupňového rozhodnutia. Okrem výpovede svedka p. S. získanej na ústnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2019, to boli napríklad:
výpoveď žalobcu zaznamenaná v zápisnici Obvodného oddelenia Policajného zboru Tvrdošín (OO PZ Tvrdošín) z 3. novembra 2017, zápisnica OO PZ Tvrdošín o obhliadke miesta činu č. p. ORP-771/TV-DK-2017 z 20. októbra 2017, odborné vyjadrenie znalca z odboru lesníctvo
H.. Q. O. a ďalšie. 16. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že správny orgán nie je oprávnený použiť dôkazy, ktoré boli zákonne získané v trestnom konaní. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správnemu orgánu v takom prípade nič nebráni využiť dôkazy zákonne získané v trestnom konaní predchádzajúcom konaniu o priestupku. Jeho úlohou však je v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku všetky dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Uvedenú povinnosť prvostupňový orgán splnil, keď na stranách 7 - 11 prvostupňového rozhodnutia riadne špecifikoval, z akých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a aké závery z nich prijal. Kasačný súd poukazuje tiež na podrobné zhrnutie správnej úvahy v poslednom odseku na strane 11 prvostupňového rozhodnutia.
17. Kasačný súd dáva do pozornosti, že prvostupňový orgán vytýčil dve ústne pojednávania, kde žalobca mohol využiť svoje právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, či klásť svedkom otázky (viď. § 33 ods. 1 správneho poriadku). Žalobca sa však z oboch ústnych pojednávaní ospravedlnil z dôvodov čerpania dovolenky a pracovných povinností.
V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Sžo/4/2012 z 30. januára 2013, v ktorom NS SR zastal názor, že: by sa priečilo zásade hospodárnosti a rýchlosti konania, pokiaľ by následne v správnom, v danom prípade priestupkovom konaní, ktoré samotné je založené na zásadách trestného konania, bolo vylúčené použiť dôkazy získané práve v rámci trestného konania. Kasačný súd tak nevzhliadol nesprávne právne posúdenie správneho súdu a námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 18. Žalobcovu námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu neposúdenia žalobcom uvádzaných okolností týkajúcich sa priestupku (závažnosť, miera zavinenia, stiesnené podmienky, krátka doba, bežná prax), vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. V zmysle § 63 ods. 3 zákona o lesoch: priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí aj ten, kto neoprávnene používa alebo poškodzuje lesný majetok, neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené
na jeho základe alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby. 19. Zo skutkovej vety prejednávaného priestupku je zrejmé, že závažnosť neoprávneného používania lesného pozemku, stiesnené podmienky žalobcu pri ťažbe, krátkosť doby neoprávneného používania lesného pozemku, ani žalobcove tvrdenie, že jeho konanie je bežnou praxou, nemajú vplyv na to, či došlo k spáchaniu priestupku a kto je zaň zodpovedný. Uvedené okolnosti správny orgán správne vyhodnotil na strane 12 prvostupňového rozhodnutia pri určovaní výšky pokuty.
20. Pre prijatie záveru, či došlo k spáchaniu priestupku podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch a kto je zaň zodpovedný je zo žalobcom uvádzaných okolností podstatná otázka zavinenia. Túto otázku prvostupňový orgán riadne vyhodnotil na str. 11 prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán za osobu zodpovednú zo spáchania priestupku označil práve žalobcu, a to z dôvodu, že práve on bol držiteľom povolenia na výrub drevín rastúcich mimo les a zároveň zodpovedným za dodržanie podmienok predmetného povolenia. Prvostupňový orgán zobral do úvahy tiež skutočnosť, že ťažba ako aj uskladnenie dreva na lesnom pozemku sa vykonávalo na základe pokynov žalobcu, čo vyplynulo zo všetkých výpovedí svedkov a nepoprel to ani samotný žalobca. Na s. 8 prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový orgán tiež správne vysporiadal s otázkou žalobcovho spoluvlastníctva lesného pozemku a dospel k správnemu právnemu posúdeniu, že ani uvedená skutočnosť nemá vplyv na spáchanie prejednávaného
priestupku. Lesný pozemok je spoločnosťou nehnuteľnosťou, o ktorej využívaní nerozhoduje žalobca, ale orgány pozemkového spoločenstva. K totožnému právnemu záveru dospel aj správny súd a kasačný súd sa s uvedeným v plnom rozsahu stotožňuje. 21. Žalobcom uvedenými okolnosťami sa zaoberal aj správny súd, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku postupne dôvodil, prečo sú jednotlivé okolnosti irelevantné z hľadiska záveru o spáchaní priestupku a posúdenie prvostupňovým orgánom správne.
Konkrétne námietkam spojeným so zavinením a spoluvlastníctvom lesného pozemku sa venoval v bodoch 39, 40, 44, miere poškodenia lesného pozemku v bode 40, rovnakému využívaniu lesného pozemku inými osobami v bode 41, dobe neoprávneného používania pozemku v bode 43 a spoločenskej nebezpečnosti žalobcovho konania v bode 45 odôvodnenia rozsudku správneho súdu. Okolnosťami spáchania priestupku sa v dostatočnej miere zaoberal prvostupňový orgán ako aj správny súd a kasačná námietka je preto nedôvodná.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu nebola v kasačnom konaní žiadna povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu trovy konania vznikli. 24. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. marca 2024