← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 11. 2025

2Stk/12/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:1020201294.1

Zastavuje konanieVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-4Sa/81/2020
IČS
1020201294
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): Z.. P.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.. Z. XXXX/XX, R., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom: sv. Cyrila a Metoda 4647/1, Topoľčany, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-4Sa/81/2020-90 zo dňa 11. júna 2025, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-4Sa/81/2020-90 zo dňa 11. júna 2025 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania a konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím zo dňa 13.05.2020, č. p. ORPZ-BAII-ODI-75/2020-DR (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že vodičský preukaz č. R.-XXXXX-XX vydaný na skupiny: „BI, B, AM“ DI v Topoľčanoch dňa 29.10.2004, ktorého držiteľom je žalobca bol zadržaný dňa 06.05.2020 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej iba „zákon o cestnej premávke“), pretože za nižšie opísaný skutok možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového

vozidla. Prvostupňový orgán v súlade s § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke preskúmal odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú, a preto vodičský preukaz nemôže byť jeho držiteľovi vrátený.

V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že dňa 06.05.2020 bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke zadržaný vodičský preukaz, pretože dňa 06.05.2020 v čase o 15:20 h. v Bratislave na ulici Strojnícka na čerpacej stanici OMV ako vodič motorového vozidla továrenskej značky C., ev. č. R.XXXM., zastavil s uvedeným motorovým vozidlom pri stojane č. 4 čerpacej stanice OMV, kde otvoril ľavé predné dvere, pričom sa dostatočne nepresvedčil, či tak môže urobiť, bez toho, aby ohrozil iných účastníkov cestnej premávky, následkom čoho došlo k nárazu uvedených dvier motorového vozidla tov. zn. C., ev. č.: R.XXXM. a spätného zrkadla v tom čase prechádzajúceho vozidla továrenskej značky B., ev. č.: C.XXXO., ktoré viedol vodič S. L. Z..

Následkom toho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorových vozidiel. Požitie alkoholických nápojov zistené nebolo. Týmto konaním bol žalobca dôvodne podozrivý z porušenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z doposiaľ získaných dôkazov, ktorými sú: potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, záznam dopravnej nehody, evidenčná karta vodiča. Vzhľadom na to, že bolo možné dôvodne predpokladať, že za skutok, zo spáchania ktorého je žalobca podozrivý, mu môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla, prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že dôvody zadržania vodičského preukazu v

trvajú. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že · rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu je rozhodnutím, ktorým sa neriešia meritórne otázky, tie sú predmetom konania a rozhodnutia vo veci priestupku, · pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu postačuje dôvodné podozrenie, že nastali okolnosti, pre ktoré je možné vodičský preukaz zadržať; takouto okolnosťou je dôvodné podozrenie, že sa vodič dopustil priestupku, za ktorý je možné uložiť sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, · podstatnou otázkou tohto konania je, či boli a stále trvajú dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný, pričom žalovaný dospel k záveru, že tieto dôvody trvajú; žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. PO- BA-4Sa/81/2020-90 zamietol správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne: · správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05.02.2019, sp. zn. 4Asan/9/2018 uviedol, že v konaní o zadržanie vodičského preukazu nie je správny orgán oprávnený zisťovať skutkové okolnosti nehody a mieru zavinenia vodiča, ktorému vodičský preukaz zadržiava; uvedené je predmetom konania a rozhodnutia vo veci priestupku, · pre aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke stačí dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, za ktorý je možné uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, pričom v posudzovanom prípade táto podmienka bola naplnená, keďže žalobca bol dôvodne podozrivý z porušenia povinnosti ustanovenej v § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke, čím sa mohol dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej iba „zákon o priestupkoch“), za ktorý bolo možné uložiť sankciu zákazu činnosti do troch rokov v zmysle § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch, · rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané do 15 dní od zadržania vodičského preukazu, · zadržanie vodičského preukazu je opatrením, ktoré nemožno chápať ako sankciu, aj keď sa tak môže na prvý pohľad javiť; ide o opatrenie, ktoré plní najmä ochrannú funkciu, nie represívnu, · skutočnosť, že žalobca mal v konečnom dôsledku zadržaný vodičský preukaz viac ako 24 mesiacov nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP).

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

4. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd vydal rozsudok, ktorým napadnutý

rozsudok

správneho súdu zmení tak, že súd zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie. 5. Sťažnostné námietky možno zosumarizovať nasledovne: · žalobca bol prítomný na pojednávaní a vyjadriť sa k meritu veci chcel, avšak zo strany súdu nedošlo k výzve na to, aby sa vyjadril, resp. ani právny zástupca nebol vyzvaný k tomu, či navrhuje výsluch žalobcu; toho dôvodu nebol žalobca vypočutý, · sťažovateľ uvádza, že jeho prípad zadržania vodičského preukazu, okolností dopravnej nehody, ako ani miery zavinenia vodičov nebola v žiadnom konaní nikdy riešená, t. j. nebola riešená v priestupkovom konaní, v trestnom konaní, civilnom konaní, a preto uvedené objasňoval v konaní pred správnym súdom, · priestupkové konanie skončilo zastavením z dôvodu uplynutia 2 ročnej zákonnej lehoty, rovnako nekonal ani správny súd, následkom čoho bol sťažovateľovi zadržaný vodičský preukaz viac ako 2 roky, · podozrenie z porušenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke, teda zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch sa nikdy nepotvrdilo ani nepreukázalo, · aplikácia ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke nemôže byť neobmedzená, resp. obmedzená iba uplynutím prekluzívnej lehoty na rozhodnutie vo veci priestupku, · v rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu absentuje uvedenie ustanovenia § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke, čím sú rozhodnutia nezákonné, · sťažovateľ upriamil pozornosť na skutkové okolnosti dopravnej nehody, namietal porušenie vybraných ustanovení zákona o cestnej premávke zo strany druhého účastníka dopravnej nehody a poukázal na to, že zadržanie vodičského preukazu bolo následkom šikanózneho konania policajta. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

9. Z ustanovenia § 112 ods. 1 posledná veta SSP vyplýva, že ak je účastník konania v súdnom konaní zastúpený, môže sa na hlavnom pojednávaní vyjadriť, ak to navrhne jeho zástupca alebo ak to nariadi správny súd. Kasačný súd preskúmal zápisnicu z hlavného pojednávania (č. l. 85 - 87) a zistil, že právny zástupca žalobcu vyjadrenie žalobcu nenavrhol.

Správny súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že vyjadrenie sťažovateľa (žalobcu) nepovažoval za potrebné. Z uvedených dôvodov skutočnosť, že žalobca nebol osobne na hlavnom pojednávaní vypočutý, nespôsobila vadu konania ani rozhodnutia správneho súdu. Postup správneho súdu

bol v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 SSP. 10. Zadržanie vodičského preukazu je faktickým úkonom (vykonaným podľa § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke), ktorý sa následne potvrdzuje deklaratórnym rozhodnutím (vydaným podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke). V prípade oprávnenia zadržať vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke sa tak vždy deje v súvislosti s iným konaním za skutok, za ktorý možno uložiť trest alebo sankciu zákazu vedenia motorového vozidla. Táto previazanosť je zrejmá aj z § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ktorý zadržanie vodičského preukazu časovo obmedzuje právoplatným skončením veci (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/7/2024 z 15. augusta 2025). 11.

Kasačný súd vo svojej recentnej rozhodovacej činnosti interpretoval ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke v uznesení Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/5/2025 zo dňa 29. októbra 2025. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že:

. . .prvým predpokladom zadržania vodičského preukazu je zistenie, resp. dôvodné podozrenie, že sa vodič dopustil takého protiprávneho konania, za ktoré možno následne v priestupkovom (alebo aj trestnom konaní) uložiť sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo (§ 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke). Zadržanie vodičského preukazu, ktoré môže trvať až do právoplatného rozhodnutia o priestupku, je bezpochyby a od počiatku závažným zásahom do právneho postavenia jeho držiteľa, pretože mu predbežne a dočasne (bez rozhodnutia príslušného orgánu) znemožňuje viesť motorové vozidlo a používať ho na bežné potreby spojené s osobným, rodinným alebo pracovným životom. Primárnym účelom tohto zadržania je v podstate okamžite zabrániť vodičovi viesť motorové vozidlo, preto sa spája s tými najzávažnejšími deliktmi ohrozujúcimi bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.

O zadržaní vodičského preukazu vydáva policajt písomné potvrdenie, v ktorom môže povoliť vodičovi ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky (§ 70 ods. 4 zákona o cestnej premávke). Predpokladom zákonnosti zadržania vodičského preukazu ako opatrenia policajta na mieste zisteného priestupku je teda sledovania záujmu na zachovaní bezpečnosti na plynulosti cestnej premávky a primeranosť očakávania, že vzhľadom na kvalifikáciu skutku a okolnosti prípadu bude vodičovi v následnom priestupkovom konaní uložený trest zákazu činnosti.

Uváženie o primeranosti zadržania a hroziacej sankcii za zistený priestupok patrí policajtovi, ktorý priestupok zistil, alebo nadobudol podozrenie o jeho spáchaní. Policajt sa samozrejme môže pri tejto úvahe mýliť, to však neznamená, že by rozhodovanie o zadržaní vodičského oprávnenia malo byť celkom arbitrárne alebo že by štát nemal niesť prípadné následky spojené so zásahom do práv vodiča, ak zadržanie vodičského preukazu zjavne vybočilo z medzí jeho primeranosti zisteným okolnostiam. Pokiaľ policajt s ohľadom na predbežnú kvalifikáciu skutku môže na mieste zadržať vodičské oprávnenie, neznamená to, že tak urobiť musí, a že je to v každom jednotlivom prípade primerané povahe, nebezpečnosti alebo následkom skutku, osobe páchateľa a všetkým zisteným okolnostiam. Treba mať na pamäti, že zadržanie vodičského preukazu má rovnaké dôsledky ako uložený trest zákazu činnosti, na ktorý sa doba zadržania započíta, pokiaľ je takýto trest páchateľovi v rozhodnutí o priestupku uložený. Ak takýto trest páchateľovi so zadržaným vodičským oprávnením napokon uložený nie je, potom je v skutočnosti potrestaný

dva krát, a to faktickým zákazom činnosti po dobu zadržania vodičského preukazu, a potom napr. uložením pokuty, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Niet pochýb o tom, že v mnohých prípadoch je zadržanie vodičského oprávnenia vo svojich dôsledkoch podstatne závažnejšou ujmou na právach ako uloženie pokuty.

. . . Kasačný súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z preventívneho charakteru zadržania vodičského oprávnenia má byť imanentnou súčasťou postupu policajta v týchto prípadoch predbežné vyhodnotenie odôvodnenosti zadržania vodičského oprávnenia najmä s ohľadom na (1) závažnosť porušenia predpisov cestnej premávky danú charakterom porušenej povinnosti a intenzitou ohrozenia záujmu chráneného zákonom, a pravdepodobnosť uloženia trestu zákazu činnosti v následnom priestupkovom konaní, a prípadne aj (2) potenciálne ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jej účastníkov zo strany vodiča, danú najmä intenzitou porušenia predpisov, jeho následkami, správaním vodiča či jeho priestupkovou

minulosťou. Zadržanie jednoducho musí byť primerané konkrétnym okolnostiam prípadu, pričom uváženie o jeho použití musí týmto okolnostiam zodpovedať. Z hľadiska ochrany subjektívnych práv dotknutých osôb (vodičov motorových vozidiel) je žiaduce, aby dôvodnosť zadržania vodičského preukazu bola daná nielen vo formálnej rovine reflektujúcej znenie ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke (Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla), ale aj rovine materiálnej. Je nevyhnutné, aby sa súčasne zachoval tak preventívny charakter tohto úkonu, ako aj proporcionalita zásahu do práv dotknutej osoby. Ak je účelom zadržania vodičského preukazu okamžite zabrániť vodičovi viesť motorové vozidlo, a to vzhľadom na závažnosť jeho protiprávneho konania, potom musí byť zo zistených okolností zrejmé, že ďalšie počínanie si vodiča v cestnej premávke predstavuje reálnu hrozbu pre jej účastníkov či pre zachovanie záujmu na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a

zároveň následné prejednanie vodičovho priestupku s vysokou pravdepodobnosťou povedie k uloženiu sankcie zákazu viesť motorové vozidlo. 12. Nielen policajt pri faktickom zadržaní vodičského preukazu, ale rovnako následne správny orgán pri rozhodovaní o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke sa nemôže obmedziť len na stručné konštatovanie o splnení formálnych podmienok pre zadržanie vodičského preukazu. V každom individuálnom prípade je nevyhnutné zaoberať sa i skutkovými okolnosťami prípadu aspoň v takej miere, aby bolo možné dospieť k záveru o primeranosti, vhodnosti a nevyhnutnosti zadržania vodičského preukazu. Úlohou správneho orgánu príslušného na rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke je vyhodnotiť, či dôvody pre zadržanie vodičského preukazu trvajú a svoje rozhodnutie musí náležite odôvodniť.

13. Kasačný súd má za to, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil odôvodnenie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa ako dostatočné. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného totiž vyplýva, že dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, za ktorý je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je jedinou okolnosťou relevantnou pre posúdenie zákonnosti zadržania vodičského preukazu.

Kasačný súd sa s týmto názorom žalovaného, aprobovaného správnym súdom nestotožňuje a rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné. 14. Príslušný správny orgán je v rozhodnutí podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke povinný zdôvodniť potrebu zadržania vodičského preukazu najmä vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti, intenzitu ohrozenia záujmu chráneného zákonom, pravdepodobnosť uloženia trestu zákazu činnosti a potenciálne ďalšie ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jej účastníkov zo strany vodiča. Opodstatnenosť zadržiavania vodičského preukazu následne priebežne preskúmava v každom štádiu konania orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, v zmysle § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke.

15. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že priestupkové konanie skončilo zastavením z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na rozhodnutie, v čoho dôsledku bol sťažovateľovi zadržaný vodičský preukaz viac ako 2 roky, kasačný súd uvádza, že úlohou správneho súdu nie je posudzovať následné konanie žalovaného alebo iného správneho orgánu po vydaní napadnutého rozhodnutia, ale samotné rozhodnutie žalovaného a konanie jemu predchádzajúce. 16.

Skutočnosť, že podozrenie z porušenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke, teda zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch sa nikdy nepotvrdilo, ani nepreukázalo, nie je v kontexte prieskumu napadnutého rozhodnutia relevantná, pretože zadržanie vodičského preukazu plní len predbežnú a zabezpečovaciu funkciu a dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku sa môže v priebehu následného správneho konania rozplynúť, resp. konanie vo veci priestupku môže byť skončené aj iným spôsobom ako uznaním podozrivého z priestupku za vinného.

17. Absencia výslovného uvedenia ustanovenia § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nezakladá ich nezákonnosť. Ide len o procesné ustanovenie zakotvujúce limit pre aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a nie ustanovenie, na podklade ktorého bolo

rozhodnuté.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov konania

18. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalovaný rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu dostatočne neodôvodnil. Uvedené následne aproboval správny súd, čím jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. e) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa so závermi kasačného súdu a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). So zreteľom na skutočnosť, že konanie vo veci priestupku bolo právoplatne zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch a vodičský preukaz bol sťažovateľovi vrátený, opätovné zadržanie vodičského preukazu v tejto veci neprichádza do úvahy. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. novembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Stk/12/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik