← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 2. 2024

2Stk/14/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:6021200362.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
24Sa/18/2021
IČS
6021200362
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: X. S., adresa trvalého pobytu: K. B. M. XX, XXX XX Q. Q., dátum narodenia: X. G. XXXX, zastúpená: JUDr. Juraj Žemba, PhD. - advokát, so sídlom: ČSA 5, 977 01 Brezno, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 7158, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sa/18/2021-67, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nepriznáva účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresný úrad Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) v postavení správneho orgánu vydal rozhodnutie č. OU-BB-OVVS2-2020/018337-029 z 23. decembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie o priestupku“), ktorým žalobkyňu uznal vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení (ďalej len „zákon o priestupoch“). Žalobkyňa sa mala podľa tohto rozhodnutia priestupku dopustiť aj tým, že 3. apríla 2020 v čase okolo 13.15 hod na ulici K. B. M. XX v Q. Q., na chodbe pred bytom L.. L. F., po slovnej výmene názorov, menovanú fyzicky napadla tak, že jej dala facku pravou rukou na ľavé líce, pritom jej povedala, že je sopľa a šteňa. Uvedeným skutkom mala žalobkyňa úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.

Správny orgán uložil žalobkyni podľa § 11 odseku 1 písmena b) v spojení s § 12 ods. 2, § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu za všetky skutky, ktoré jej v rozhodnutí správneho orgánu vyčíta, pokutu vo výške 30,- €. 2. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu o priestupku odvolanie. Žalovaný v postavení odvolacieho orgánu rozhodnutím č. OO-BB-OOP1-2021/010338-008 z 18. júna 2021 (ďalej len „ rozhodnutie žalovaného“) ponechal v platnosti výrok rozhodnutia o priestupku v časti skutku, ktorý je uvedený v predchádzajúcom bode. Zároveň znížil výšku pokuty na 10,- €.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). Navrhla v nej, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím o priestupku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 24Sa/18/2021-67 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol. V rozsudku uviedol, že žalovaný náležite zistil skutkový stav a vyhodnotil ho. Žalobkyňa mohla navrhovať dôkazy a vyjadriť sa či už pri predvedení Policajným zborom, kde sa odmietla vyjadriť, alebo na ústnych pojednávaniach, z ktorých sa ospravedlnila a následne sa sama nezaujímala o priebehu priestupkového konania. Vypovedala až na správnom súde. Jej výpoveď nepriniesla skutočnosti, ktoré by spochybnili výpovede nosných svedkov. Priami svedkovia - L.. L. F. (oznamovateľka) a T. Y. vypovedali spôsobom, ktorý preukázal spáchanie skutku. Vierohodnosť ich výpovedí neznížila skutočnosť, že T. Y. je otcom oznamovateľky. Obaja svedkovia vypovedali poučení o následkoch krivej výpovede. V správnom konaní neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

5. Žalobkyňa podala voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala porušenie práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že jej vec bola bagatelizovaná z dôvodu nízkej sankcie. Vyhlásila, že priestupku sa nikdy nedopustila. Zo strany správneho súdu nebola poskytnutá zodpovedajúca miera ochrany. Neboli pripustené žiadne ďalšie dôkazy, a to najmä jej konfrontácia s kontroverzným svedkom údajného skutku, znalecký posudok na tohto svedka, predloženie lekárskych správ. Dôkazy mali byť vyhodnocované a vykonávané nie len v neprospech, ale aj prospech žalobkyne. Správny súd je povinný poskytnúť súdnu ochranu aj preventívne, pri nadobudnutí čo i najmenšej pochybnosti, že práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím, konaním nekonaním, prípadne iným zásahom ohrozené alebo porušené. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9.

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaná je oslobodená od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti (§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení).

10. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 11. Správny súd na ústnom pojednávaní uskutočnil výsluch žalobkyne a s vyhodnotením dokazovania sa v pomerne rozsiahlom rozsudku vysporiadal. Nie je preto možné súhlasiť s námietkou žalobkyne, že zo strany správneho súdu by bola vec bagatelizovaná v dôsledku nízkej sankcie.

12. Z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom by ďalšie dôkazy mohli lepšie objasniť skutkový stav. V zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) je dôkazná povinnosť v priestupkovom konaní na strane žalovaného. Ten vykonal dokazovanie výsluchom priamych svedkov, pričom, tak ako to uvádza aj správny súd, dokazovanie náležite vyhodnotil. Žalobkyňa neuvádza, v čom by mohli znalecké posudky na týchto dvoch svedkov, prípadne lekárske správy, lepšie objasniť skutkový stav. Z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, čo konkrétne by sa malo danými dokumentmi preukázať. Napriek tomu v kasačnej sťažnosti žalobkyňa nešpecifikovala, v čom by ďalšie dôkazy mohli zvrátiť dokázaný skutkový stav, všeobecný návrh na preverenie duševného stavu oznamovateľky prostredníctvom psychologického a psychiatrického dokazovania, prípadne lekárskych správ, uvedený v žalobe, za predpokladu že oznamovateľka je plne spôsobilá na právne úkony a jej duševný stav nebol nijakým spôsobom spochybnený, je úplne nedostatočný, na vykonanie takýchto dôkazov.

13. Žalovaná tiež v kasačnej sťažnosti neuvádza, v čom by prípadná konfrontácia mohla lepšie prispieť k objasneniu skutkového stavu. Rozhodnutie o priestupku je založené na výpovedi dvoch svedkov, ktorí, tak ako to uviedol aj správny súd, si vzájomne neprotirečia.

Ich výpovede sa síce rozchádzajú s výpoveďou žalobkyne, avšak z kasačnej sťažnosti nevyplýva, v čom by prípadná konfrontácia mohla prispieť k odstráneniu rozporov týchto výpovedí s výpoveďou žalobkyne. 14.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S ohľadom na toto ustanovenie je na zodpovednosti správneho orgánu, aby jednotlivé dôkazy náležite vyhodnotil. Jednotlivé dôkazy nie je možné hodnotiť s ohľadom na predmetné ustanovenie kvantitatívne, ale z hľadiska ich presvedčivosti a vierohodnosti. 15. Žalovaný vyhodnotil dve svedecké výpovede ako dostatočne presvedčivé na prijatie rozhodnutia o priestupku. Ani správny súd po výsluchu žalobkyne nedospel k záveru, že by tento výsluch spochybňoval z hľadiska svojej intenzity a presvedčivosti výpovede dvoch svedkov. Pri vyhodnocovaní je významný aj fakt, na ktorý poukázal správnych súd, že obaja svedkovia boli podľa § 35 ods. 4 správneho poriadku poučení o následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. 16.

Z dôvodu ustálenia skutkového stavu, s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania (§ 3 ods. 4 správneho poriadku), žalovaný nebol povinný vykonávať ďalšie dokazovanie. Navyše pokiaľ žalobkyňa ako jediná účastníčka správneho konania ďalšie dôkazy nenavrhla.

Je pravdou, že žalobkyňa sa nedostavila na ústne pojednávanie pred žalovaným a viackrát sa ospravedlnila, avšak v tomto ospravedlnení nežiadala nový termín ústneho pojednávania, nevyjadrila sa, nežiadala ani ďalšie doplnenie dokazovania. Odhliadnuc od skutočnosti, že

v priestupkovom konaní nebola disciplinárne obvinená právne zastúpená, v konaní pred správnym súdom a kasačným súdom už mala právneho zástupcu. Napriek tomu, ani v žalobe i kasačnej sťažnosti nebola vyšpecifikovaná potreba vykonania navrhovaných dôkazov a ich prínos pre náležité zistenie skutkového stavu.

17. Z administratívneho spisu, súdneho spisu nevyplýva, v čom by malo byť priestupkové konanie a konanie pred správnym súdom jednostranné v neprospech žalobkyne pri vyhodnocovaní dôkazov a vykonávaní dôkazov. Boli vykonané všetky priame dostupné dôkazy a nebol zistený žiaden rozpor so spôsobom ich vyhodnocovania uvedeným v § 34 ods. 5 správneho poriadku. Pri posudzovaní vyhodnotenia je nutné zdôrazniť aj fakt, že zo strany žalobkyne v priestupkovom konaní nebola spochybnená nestrannosť zamestnancov žalovaného rozhodujúcich vo veci a rovnako nebola spochybnená ani nestrannosť zákonného sudcu správneho súdu. Z administratívneho spisu a ani súdneho spisu nevyplýva jednostranné konanie orgánov verejnej moci v snahe jednostranne pristúpiť k celej veci v neprospech žalobkyne. 18.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by dokazovanie nemalo byť vykonané dostatočne a jednotlivé dôkazy náležite vyhodnotené. Rovnako nezistil iné vady, ktoré by zakladali porušenie práva na spravodlivý proces. Vyhodnotil preto kasačné námietky ako nedôvodné.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnom sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané (§ 168 druhá veta SSP). 21. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Stk/14/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik