2Stk/15/2022

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím ČVS: ORP-P-62/SC-ODI2-2018 zo dňa 13.11.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania skutku (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) a podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch mu uložil sankciu vo forme pokarhania.

Následne došlo k zrážke a z pohľadu vodiča prechádzal žalobca cez vozovku sprava doľava. Podľa znaleckého posudku č. 91/2017 zo dňa 17.7.2017 vypracovaného H.. E.. H. A. B.. - znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia došlo pri uvedenej dopravnej nehode k ťažkej ujme na zdraví žalobcu, k zlomeniu panvy, pohmoždeniu mozgu, zlomenine pravej kľúčnej kosti, zlomenine panevných kostí, zlomenine pravého predlaktia, zlomenine stavca Th 11, 12, zlomenine krížovej kosti, pohmoždeniu a odrenine oboch kolien, zlomenine priečnych výbežkov stavcov L1-L5. V uvedenej veci bol pribratý znalec z odboru cestná doprava, O.. W. J., ktorý v znaleckom posudku č. 49/2017 zo dňa 24.10.2017 uviedol, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika pohybu žalobcu po vozovke mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov, pričom svojím správaním vytvoril vodičovi náhlu prekážku. Žalobca ako účastník cestnej premávky svojím konaním porušil § 53 ods. 1 a 3 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o

predčasne. Za potrebné považoval vykonanie rekonštrukcie, eventuálne vyšetrovacieho pokusu. V prípade, ak by ďalšie dokazovanie bolo neuskutočniteľné vzhľadom na zložitosť prípadu, žiadal o uplatnenie zásady in dubio pro reo. 4. Žalovaný rozhodnutím ČVS: KRPZ-BA-KDI21-2/2020-P zo dňa 18.02.2020 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, v priebehu konania zistil všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že ich pokladal za dostatočné na uznanie viny obvineného a ďalšie dokazovanie nebolo podľa jeho názoru potrebné. Žalovaný zhodne s názorom správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval verziu žalobcu o jeho pohybe v čase zrážky s vozidlom za pravdivú, čo zjavne preukazujú výpovede svedkov, výpoveď vodiča, výpoveď znalca z odboru cestná doprava - O.. W. J.

O.. H. D. a č. 3/2018 znalca E.. E. T., H.. túto skutočnosť len spochybňujú, pričom pohyb chodca zľava doprava z pohľadu vodiča jednoznačne nepotvrdzujú. Zároveň nemajú oporu vo svedeckých výpovediach svedkov nehody. Keďže v znaleckých posudkoch vypracovaných znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia vznikli rozdielne závery, za účelom odstránenia rozporov medzi nimi bolo nariadené znalecké skúmanie znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 99008/2019, v ktorom sa uvádza, že išlo o náraz pri prechádzaní cez cestu s najväčšou pravdepodobnosťou do ľavej strany tela a následne pádom na pravú stranu tela. Zo záverov predmetného posudku vyplýva, že podľa psychiatrického vyšetrenia išlo o pacienta s psychickými poruchami, o chodca zrejme pod vplyvom liekov, bola znížená jeho pozornosť, orientácia, porušená rovnováha a nesprávne odhadnutie situácie, o čom svedči aj fakt, že mohol vkročiť do vozovky náhle, bez preverenia situácie.

prihliadol na skutočnosť, že obvinený pri dopravnej nehode utrpel vážne zranenia, ktoré ho po dlhší čas obmedzovali v obvyklom spôsobe života a tiež na jeho výpis z evidenčnej karty obvineného, ktorý neobsahoval žiaden záznam. Žalovaný považoval uloženú sankciu za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Tiež poznamenal, že prvostupňový orgán nespôsobil žiadne také procesné chyby, ktoré by predstavovali vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o priestupku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa riadne objasnil priestupok, resp. spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové znaky. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca v žalobe najmä namietal, že: · nedošlo v danej veci k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu, keďže neboli nepochybne ustálené základné skutkové otázky, na základe ktorých možno objektívne určiť zodpovedný

rozpory vo vykonanom dokazovaní, z ktorého nemožno jednoznačne ustáliť, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, a preto mal žalovaný uplatniť zásadu in dubio pro reo. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom rozhodnutí, vychádzajúcom zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu. 9.

10. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil za nedôvodnú. Poukázal na to, že v predmetnej veci bolo vyhotovených celkom päť znaleckých posudkov. Prvostupňový orgán nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia

V dôsledku uvedenej situácie došlo k zrážke medzi vozidlom a žalobcom, ktorého pohyb je analyzovaný v znaleckom posudku O.. J. i v odbornom vyjadrení O.. D.. Smer pohybu žalobcu možno určiť zo znaleckého posudku znaleckého ústavu forensic.sk. Výpoveďami svedkov a závermi znaleckých posudkov je podľa názoru správneho súdu dostatočne preukázané, že žalobca cez cestu prechádzal mimo priechod pre chodcov a z pohľadu vodiča sprava doľava.

11. Správny súd poukázal na to, že z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol podľa výpovedí svedkov v tmavom oblečení, nemal na sebe reflexné prvky, potácal sa, pričom v deň nehody vypil podľa vlastného tvrdenia malé pivo. Znalecký ústav forensic.sk tiež zistil, že v krvi žalobcu boli zistené látky, výrazne utlmujúce duševné a fyzické funkcie (prítomnosť liečiva zo skupiny benzodiazepinov), čiže v momente zrážky mohol byť pod vplyvom týchto látok, čím bola znížená jeho pozornosť, orientácia, porušená rovnováha a nesprávne odhadnutie situácie. V dôsledku uvedeného mohol vstúpiť do vozovky náhle, bez preverenia situácie, podľa výpovedí svedkov mimo priechodu pre chodcov.

Následne bol v konaní ešte vypočutý znalec O.. J., ktorý z technického hľadiska za jediný prijateľný variant označil ten, že žalobca bol v okamihu zrážky natočený k vozidlu ľavou stranou tela. 12. K námietke žalobcu, že znalecký posudok znalca O.. J. nemôže byť podkladom pre meritórne rozhodnutie, správny súd uviedol, že orgány verejnej správy nevychádzali len z tohto znaleckého posudku, ale zaoberali sa všetkými dôkazmi, vrátane dôkazov predložených žalobcom a svoje rozhodnutie založili na logickom závere, vyplývajúcom zo všetkých dostupných dôkazov. Správny súd zdôraznil, že znalec pri príprave a vypracovaní znaleckého posudku môže a zároveň musí vychádzať z tých dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a teda aj z výpovede svedka. Argumenty uplatnené žalobcom, vychádzajúce z odborného vyjadrenia O.. D. a znaleckého posudku E.. T., H.., správny orgán podľa správneho súdu vzal do úvahy, avšak po celkovom zhodnotení všetkých dôkazov dospel k logickému záveru, že tvrdenia uvádzané v týchto znaleckých posudkoch nemajú taký stupeň relevancie, ktorý by spochybnil skutkový

K námietke žalobcu, že žalovaný nevykonal rekonštrukciu dopravnej nehody, správny súd poukázal na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom správny orgán odôvodnil nevykonanie predmetného dôkazu jeho nedôvodnosťou, pričom predložené a vykonané dôkazy považoval za dostačujúce na uznanie viny žalobcu a ďalšie dokazovanie za nadbytočné.

14. Správny súd nepovažoval ani námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci za relevantnú, keďže z administratívnych spisov predložených správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným spôsobom zistili skutočný stav veci s uvedením dôkazov, ktoré boli vykonané a akým spôsobom boli vyhodnotené.

16. Rovnako aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd vyhodnotil za nedôvodnú. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené zákonom o cestnej premávke, v zistení skutkového stavu zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti a uvedený žalobný dôvod tak nie je naplnený. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná.

sankcie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má náležitosti, ktoré vyžaduje § 46 ods. 3 Správneho poriadku, pretože žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Obranu žalobcu vyhodnotil správny súd za účelovú, priečiacu sa skutkovým zisteniam z priestupkového konania, vedenú snahou vyhnúť sa postihu za dopravný priestupok.

III. Konanie na kasačnom súde

A/ 19. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku správneho súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 písm. g) SPP, t. j., že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 20. Sťažovateľ najmä namietal, že: · správny orgán rezignoval na rešpektovanie zásady in dubio pro reo, zahŕňajúcu predovšetkým povinnosť správneho orgánu pri pochybnostiach o faktickom stave v rámci rozhodovania o priestupku vydať rozhodnutie v prospech obvineného, nezákonnosť napadnutého rozsudku videl v tom, že správny súd sa nevysporiadal s rozpormi medzi znaleckými posudkami, s rozpormi vo výpovediach svedkov a došlo k porušeniu procesného práva žalobcu v postavení obvineného v priestupkovom konaní, · k nevysporiadaniu sa s rozpormi medzi znaleckými posudkami uviedol, že správny orgán si v celom rozsahu osvojil arbitrárne a nepreskúmateľné tvrdenie znalca O.. J., podľa ktorého bol sťažovateľ v okamihu zrážky natočený k vozidlu pravou stranou tela, a to vzhľadom na poškodenia vozidla. Naopak O. D. konštatoval, že zo samotného poškodenia vozidla nemožno a priori určiť smer pohybu sťažovateľa a tiež nemožno bez pochybností ustáliť do ktorej strany tela smeroval náraz. Poukázal tiež na závery znalca E.. T., pričom znaleckému posúdeniu forensic.sk vytkol, že sa opozitnými závermi E.. T. nijako nevysporiadal, · k nevysporiadaniu sa s rozpormi vo výpovediach svedkov spochybnil hodnovernosť výpovede svedkýň I., P. pre ich blízky (rodinný) vzťah k vodičovi S.. P. (snúbenica, resp.

J. a forensic.sk, · k porušeniu procesného práva žalobcu v postavení obvineného v priestupkovom konaní uviedol, že mu nebolo umožnené správnym orgánom konfrontovať výpoveď údajného svedka U. T.. V priestupkovom konaní sa tento svedok nedostavil bez ospravedlnenia na výsluch a neskôr už vypočutý v prítomnosti obvineného (žalobcu) nebol. Prítomnosť obvineného (žalobcu) pri výsluchu svedkov, ktorých výsluch sám nenavrhol, pritom súvisí so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní (Uznesenie NS SR zo dňa 19. apríla 2017, sp. zn. 3 Tdo 5/2017). žalovanému vytkol, že postupoval selektívne a svojvoľne, keď napriek skutkovým nezrovnalostiam predčasne vydal odsudzujúce rozhodnutie a nepripustil vykonanie ďalšieho nevyhnutného dokazovania, čo v konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

K námietkam sťažovateľa, ktorý namieta nezákonnosť rozsudku z dôvodu nevysporiadania sa s rozpormi medzi znaleckými posudkami, rozpormi vo výpovediach svedkov a porušenie procesného práva sťažovateľa v postavení obvineného v priestupkovom konaní uviedol, že sa s nimi nestotožňuje, · poukázal na to, že správny súd v bodoch 45 až 55 rozsudku sa komplexne vysporiadal s namietanými rozpormi, a to pri posúdení námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, · poukázal na to, že práve pre vzniknuté rozpory v znaleckých posudkoch za účelom odstránenia týchto rozporov bolo nariadené znalecké skúmanie znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 99008/2019 a jeho závery boli aj podľa správneho súdu dostačujúce na odstránenie rozporov, pričom logicky zapadajú do priebehu nehodového deja, že sťažovateľ išiel z pohľadu vodiča sprava doľava.

nezaregistroval“, · podľa žalovaného správny súd sa kvalifikovane vysporiadal aj s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (v bodoch 56-57 rozsudku), pričom poukázal na nelogickosť námietok sťažovateľa, keď ten namietal nesprávne zistený skutkový stav veci a zároveň nelogicky aj nesprávne právne posúdenie veci. · podľa žalovaného nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciou alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti absentuje. 23. Žalovaný s poukazom na uvedené navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/199 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a/ pokarhanie, b/ pokutu, c/ zákaz činnosti, d/ prepadnutie veci. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd. Podľa § 53 ods. 3 zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

26. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie správnym súdom, pričom jeho námietky smerovali k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, keď správnemu súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s rozpormi medzi znaleckými posudkami, s rozpormi vo výpovediach svedkov a došlo k porušeniu procesného práva žalobcu v postavení obvineného v priestupkovom konaní.

28. Pokiaľ teda sťažovateľ explicitne namieta nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, pričom nekonkretizuje žiadnu z možných do úvahy prichádzajúcich situácií uvedených v bode 27 tohto rozsudku, jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia nemohla obstáť. Konanie o kasačnej sťažnosti je totiž ovládané zásadou dispozičnou. Obsah, rozsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčujú obsah, rozsah a kvalitu následného súdneho rozhodnutia.

29. Kasačné námietky sťažovateľa sú totožné ako žalobné body jeho žaloby, ku každému z ktorých sa správny súd podrobne vyjadril a objasnil, prečo ich nepovažoval za dôvodné. S vyhodnotením žalobných bodov správnym súdom sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto správne závery správneho súdu odkazuje.

31. Sťažovateľ namietal, že správny súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a že správny súd sa nevysporiadal s rozpormi medzi znaleckými posudkami a vo výpovediach svedkov, a malo dôjsť aj k porušeniu procesného práva sťažovateľa v postavení obvineného v priestupkovom konaní.

33. Kasačný súd z priloženého súdneho spisu overil, (ako tiež správne uviedol správny súd) že sťažovateľ v priebehu správneho konania namietal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu sa nestal tak, ako ustálili správne orgány. V prejednávanom prípade bol sporný skutkový stav, konkrétne či sťažovateľ išiel cez priechod pre chodcov alebo mimo neho a či jeho pohyb bol sprava doľava alebo zľava doprava z pohľadu vodiča S. P..

prechádzaní cez cestu s najväčšou pravdepodobnosťou do ľavej strany tela a následne pádom na pravú stranu. Sťažovateľom predložený znalecký posudok č. 3/2018 E.. T. vychádzal z toho, že všetky popisované zranenia sťažovateľa sú lokalizované vpravo. Vzhľadom na ich charakter a lokalizáciu vektor pôsobenia tupého násilia vysokej energie pôsobil na sťažovateľa z pravej strany a smeroval šikmo dopredu a doľava. Keďže vozidlo prichádzalo z jeho (sťažovateľovho) pohľadu zozadu z pravej strany zdvihol pravú hornú končatinu, ktorou narazil o prednú kapotu osobného vozidla, čo následne spôsobilo jej zlomeninu. Znalec pripustil, že poranenie chrbtice vzniklo až pri dopade sťažovateľa na zem po odraze od prednej kapoty osobného automobilu. Podľa odborného vyjadrenia O.. H. D. (znalca z odboru cestná doprava) zo dňa 12.8.2019 (č. 22/2019) podľa poškodenia vozidla nie je možné jednoznačne tvrdiť, ktorým smerom sa pohyboval chodec pred zrážkou.

35. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta, že neboli odstránené rozpory v záveroch znalcov, nemožno s ním súhlasiť, pretože práve pre rozpornosť záverov znaleckých posudkov ohľadne ustálenia, či sťažovateľ išiel cez priechod pre chodcov alebo mimo neho a či jeho pohyb bol sprava doľava alebo zľava doprava z pohľadu vodiča S. P. bol pribratý znalecký ústav v odbore /zdravotníctvo a farmácia/ forensic.sk, ktorý dospel k záveru, že sťažovateľ cez cestu prechádzal mimo priechod pre chodcov a z pohľadu vodiča sprava doľava.

37. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku neodstránenia rozporov vo výpovediach svedkov, pretože sťažovateľ nekonkretizoval v čom mali spočívať tvrdené rozpory. Uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú aj správny súd. V podrobnostiach na jeho závery najvyšší správny súd odkazuje, pričom kasačný súd dodáva, že sťažovateľ neponúkol žiadnu argumentáciu, ktorou by správnosť záverov ohľadne vyhodnotenia tejto námietky bol schopný spochybniť. Zhodne s názorom správneho súdu aj kasačný súd k uvedenej námietke uvádza, že svedecké výpovede blízkych osôb vodiča neboli jedinými dôkazmi, ktorými správny orgán ustálil pohyb sťažovateľa pred nehodovou udalosťou.

technika pohybu sťažovateľa po vozovke mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov a že sťažovateľ svojím správaním vytvoril vodičovi náhlu prekážku. 39. K námietke nevykonania dôkazu rekonštrukciou dopravnej nehody, správny súd správne poukázal na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom správny orgán odôvodnil nevykonanie predmetného dôkazu jeho nedôvodnosťou.

Tunajšiemu súdu neprináleží v kasačnom konaní preskúmavať opätovne rozhodnutie žalovaného v rozsahu preskúmania vykonaného správnym súdom. Predmetom preskúmania môže byť preto iba to, či rozhodnutie správneho súdu k námietkam uvedeným v kasačnej sťažnosti obstojí. Kasačný súd je pritom povolaný iba na preskúmanie v rozsahu vymedzenom sťažovateľom.

Z uvedených dôvodov nemohol kasačný súd zistiť ani prípadnú polemiku sťažovateľa s argumentáciou správneho súdu. 43. Námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, a preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a podľa § 461 SSP ju zamietol.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.