← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 12. 2023

2Stk/15/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200624.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
8Sa/29/2020
IČS
1020200624
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Q., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47234318, so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČVS: KRPZ-BA-KDI21-2/2020-P zo dňa 18.02.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím ČVS: ORP-P-62/SC-ODI2-2018 zo dňa 13.11.2019), o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/29/ 2020-137 zo dňa 6. júla 2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím ČVS: ORP-P-62/SC-ODI2-2018 zo dňa 13.11.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania skutku (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) a podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch mu uložil sankciu vo forme pokarhania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalobca dňa 02.01.2017 v čase o 18.17 hod. prechádzal ako chodec cez Kazanskú ulicu v Bratislave na úrovni zastávky MHD Slovnaftská, mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov, v dôsledku čoho náhle vošiel do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidlu zn. R. Q., EČ: T.-XXXU., ktoré viedol vodič S. P. (ďalej aj „vodič“) po Kazanskej ulici v pravom jazdnom pruhu v smere na Slovnaftskú ulicu.

Následne došlo k zrážke a z pohľadu vodiča prechádzal žalobca cez vozovku sprava doľava. Podľa znaleckého posudku č. 91/2017 zo dňa 17.7.2017 vypracovaného H.. E.. H. A. B.. - znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia došlo pri uvedenej dopravnej nehode k ťažkej ujme na zdraví žalobcu, k zlomeniu panvy, pohmoždeniu mozgu, zlomenine pravej kľúčnej kosti, zlomenine panevných kostí, zlomenine pravého predlaktia, zlomenine stavca Th 11, 12, zlomenine krížovej kosti, pohmoždeniu a odrenine oboch kolien, zlomenine priečnych výbežkov stavcov L1-L5. V uvedenej veci bol pribratý znalec z odboru cestná doprava, O.. W. J., ktorý v znaleckom posudku č. 49/2017 zo dňa 24.10.2017 uviedol, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika pohybu žalobcu po vozovke mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov, pričom svojím správaním vytvoril vodičovi náhlu prekážku. Žalobca ako účastník cestnej premávky svojím konaním porušil § 53 ods. 1 a 3 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“). 3. Žalobca sa v podanom odvolaní s týmto rozhodnutím nestotožnil a označil ho za v celom rozsahu nezákonné. Skutočný stav veci považoval za nedostatočne zistený, čím nebol dodržaný ani princíp materiálnej pravdy. V prvostupňovom konaní neboli podľa neho objektívne zodpovedané kardinálne odborné (technické) otázky v súvislosti s ustálením subjektu zodpovedného za vznik dopravnej nehody a neúplné skutkové zistenia boli prvostupňovým orgánom nesprávne právne posúdené, v dôsledku čoho bolo meritórne rozhodnutie vydané

predčasne. Za potrebné považoval vykonanie rekonštrukcie, eventuálne vyšetrovacieho pokusu. V prípade, ak by ďalšie dokazovanie bolo neuskutočniteľné vzhľadom na zložitosť prípadu, žiadal o uplatnenie zásady in dubio pro reo. 4. Žalovaný rozhodnutím ČVS: KRPZ-BA-KDI21-2/2020-P zo dňa 18.02.2020 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, v priebehu konania zistil všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že ich pokladal za dostatočné na uznanie viny obvineného a ďalšie dokazovanie nebolo podľa jeho názoru potrebné. Žalovaný zhodne s názorom správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval verziu žalobcu o jeho pohybe v čase zrážky s vozidlom za pravdivú, čo zjavne preukazujú výpovede svedkov, výpoveď vodiča, výpoveď znalca z odboru cestná doprava - O.. W. J.

a závery znaleckého posudku č. 49/2017 ním vypracovaného, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia - H.. E.. H. A. CSc. a závery znaleckého posudku č. 99008/2019 vypracovaného znaleckým ústavom v odbore zdravotníctvo a farmácia. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odborné vyjadrenia č. 22/2019 znalca

O.. H. D. a č. 3/2018 znalca E.. E. T., H.. túto skutočnosť len spochybňujú, pričom pohyb chodca zľava doprava z pohľadu vodiča jednoznačne nepotvrdzujú. Zároveň nemajú oporu vo svedeckých výpovediach svedkov nehody. Keďže v znaleckých posudkoch vypracovaných znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia vznikli rozdielne závery, za účelom odstránenia rozporov medzi nimi bolo nariadené znalecké skúmanie znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 99008/2019, v ktorom sa uvádza, že išlo o náraz pri prechádzaní cez cestu s najväčšou pravdepodobnosťou do ľavej strany tela a následne pádom na pravú stranu tela. Zo záverov predmetného posudku vyplýva, že podľa psychiatrického vyšetrenia išlo o pacienta s psychickými poruchami, o chodca zrejme pod vplyvom liekov, bola znížená jeho pozornosť, orientácia, porušená rovnováha a nesprávne odhadnutie situácie, o čom svedči aj fakt, že mohol vkročiť do vozovky náhle, bez preverenia situácie.

Podľa svedkov mimo priechodu pre chodcov a pri porušenej rovnováhe mohol spadnúť i pri slabom náraze mohol utrpieť poranenie pádom pretože bola výrazne porušená koordinačná činnosť. Žalovaný súhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že nie je kompetentný posudzovať správnosť záverov odborného vyjadrenia, len hodnotí, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán sa v rozhodnutí riadne vysporiadal s návrhmi a námietkami obvineného, pričom nezistil žiadne zásadné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vinu obvineného, skutok sa stal a spáchal ho obvinený. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v súlade s platnou právnou úpravou, pričom prihliadal najmä na skutočnosť, že obvinený závažne porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, zapríčinil dopravnú nehodu, v dôsledku čoho mu vznikla ujma na zdraví a poškodenie motorového vozidla vodiča. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán

prihliadol na skutočnosť, že obvinený pri dopravnej nehode utrpel vážne zranenia, ktoré ho po dlhší čas obmedzovali v obvyklom spôsobe života a tiež na jeho výpis z evidenčnej karty obvineného, ktorý neobsahoval žiaden záznam. Žalovaný považoval uloženú sankciu za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Tiež poznamenal, že prvostupňový orgán nespôsobil žiadne také procesné chyby, ktoré by predstavovali vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o priestupku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa riadne objasnil priestupok, resp. spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové znaky. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

II. Konanie na správnom súde

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca v žalobe najmä namietal, že: · nedošlo v danej veci k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu, keďže neboli nepochybne ustálené základné skutkové otázky, na základe ktorých možno objektívne určiť zodpovedný

subjekt, · žalovanému vytýkal, že si v plnom rozsahu osvojil arbitrárne a nepreskúmateľné tvrdenie znalca O.. J., · z dôkazov zabezpečených žalovaným vyplývajú aj ďalšie zásadné skutkové rozpory a nejasnosti, nestotožnil sa s určením jeho konečnej polohy znalcom O.. J. na základe informácie zo spisu a výpovede vodiča P., · znalecké závery O.. J. i znaleckej organizácie forensic.sk, na ktorých založil svoje rozhodnutie žalovaný, považoval za neakceptovateľné pre ich závažné rozpory a nedostatky a považoval za potrebné podrobiť technickému prieskumu iný variant jeho pohybu, a to s poukazom na svoju výpoveď, na závery E.. E. T., H.. v znaleckom posudku zo dňa 16.03.2018, č. ZP 3/2018 a zápisnicu z obhliadky miesta dopravnej nehody zo dňa 02.01.2017, ktoré totožne uvádzajú, že cez cestu prechádzal z pohľadu vodiča zľava doprava. Namietal, že svedkyne P. I. a O. P. majú blízky (rodinný) vzťah k vodičovi (snúbenica, matka), čo môže znižovať dôveryhodnosť ich výpovedí, · namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ktorému vytkol vážne skutkové

rozpory vo vykonanom dokazovaní, z ktorého nemožno jednoznačne ustáliť, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, a preto mal žalovaný uplatniť zásadu in dubio pro reo. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom rozhodnutí, vychádzajúcom zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu. 9.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe správny súd dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili.

10. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil za nedôvodnú. Poukázal na to, že v predmetnej veci bolo vyhotovených celkom päť znaleckých posudkov. Prvostupňový orgán nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia

H.. E.. H. A. B.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 91/2017 a znalcom z odboru doprava cestná O.. W. J., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 49/2017. Na základe požiadavky žalobcu bol vypracovaný znalecký posudok č. 3/2018 E.. E. T. H.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a odborné vyjadrenie č. 22/2019 O.. H. D., znalcom z odboru doprava cestná. Keďže v znaleckých posudkoch vypracovaných znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia vznikli rozdielne závery, za účelom odstránenia rozporov medzi nimi bolo nariadené znalecké skúmanie znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 99008/2019. Podstatnou skutočnosťou, a to, že žalobca sa priestupku dopustil, bol pre správne orgány záver znalca O.. J., v určení technickej príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody, a to nesprávna technika jeho pohybu. Nehodový dej vyvolal a nehodu svojím pohybom zavinil žalobca, ktorý ako chodec prechádzal cez vozovku mimo vyznačený priechod pre chodcov, nachádzajúci sa v jeho tesnej blízkosti, pričom náhle vošiel do jazdnej dráhy motorovému vozidlu zn. R. Q., ktoré viedol ako vodič S. P..

V dôsledku uvedenej situácie došlo k zrážke medzi vozidlom a žalobcom, ktorého pohyb je analyzovaný v znaleckom posudku O.. J. i v odbornom vyjadrení O.. D.. Smer pohybu žalobcu možno určiť zo znaleckého posudku znaleckého ústavu forensic.sk. Výpoveďami svedkov a závermi znaleckých posudkov je podľa názoru správneho súdu dostatočne preukázané, že žalobca cez cestu prechádzal mimo priechod pre chodcov a z pohľadu vodiča sprava doľava.

Odborné vyjadrenie O.. D. a znalecký posudok E.. T., H.., túto verziu len spochybňujú, avšak smer chôdze žalobcu zľava doprava z pohľadu vodiča výslovne nepotvrdzujú. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že závery znaleckého ústavu forensic.sk v znaleckom posudku č. 99008/2019 sú dostačujúce na odstránenie rozporov medzi znaleckými posudkami H.. E.. A., B.. a E.. T., H.., pričom tieto závery logicky zapadajú do priebehu nehodového deja, že žalobca išiel z pohľadu vodiča sprava doľava.

11. Správny súd poukázal na to, že z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol podľa výpovedí svedkov v tmavom oblečení, nemal na sebe reflexné prvky, potácal sa, pričom v deň nehody vypil podľa vlastného tvrdenia malé pivo. Znalecký ústav forensic.sk tiež zistil, že v krvi žalobcu boli zistené látky, výrazne utlmujúce duševné a fyzické funkcie (prítomnosť liečiva zo skupiny benzodiazepinov), čiže v momente zrážky mohol byť pod vplyvom týchto látok, čím bola znížená jeho pozornosť, orientácia, porušená rovnováha a nesprávne odhadnutie situácie. V dôsledku uvedeného mohol vstúpiť do vozovky náhle, bez preverenia situácie, podľa výpovedí svedkov mimo priechodu pre chodcov.

Znalecký ústav forensic.sk sa s poukazom na odlišné závery znalcov, pri zohľadnení výpovedí svedkov a údajov o poškodení vozidla priklonil k verzii, že k vozidlu smeroval ľavou stranou svojho tela. S námietkou žalobcu, ktorý považoval záver znaleckej organizácie forensic.sk za neakceptovateľný pre závažné rozpory a nedostatky, sa správny súd nestotožnil a dodal, že znalecký ústav je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti, je zapísané v zozname, pričom vykonáva znaleckú činnosť najmä v zvlášť náročných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (§ 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Následne bol v konaní ešte vypočutý znalec O.. J., ktorý z technického hľadiska za jediný prijateľný variant označil ten, že žalobca bol v okamihu zrážky natočený k vozidlu ľavou stranou tela. 12. K námietke žalobcu, že znalecký posudok znalca O.. J. nemôže byť podkladom pre meritórne rozhodnutie, správny súd uviedol, že orgány verejnej správy nevychádzali len z tohto znaleckého posudku, ale zaoberali sa všetkými dôkazmi, vrátane dôkazov predložených žalobcom a svoje rozhodnutie založili na logickom závere, vyplývajúcom zo všetkých dostupných dôkazov. Správny súd zdôraznil, že znalec pri príprave a vypracovaní znaleckého posudku môže a zároveň musí vychádzať z tých dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a teda aj z výpovede svedka. Argumenty uplatnené žalobcom, vychádzajúce z odborného vyjadrenia O.. D. a znaleckého posudku E.. T., H.., správny orgán podľa správneho súdu vzal do úvahy, avšak po celkovom zhodnotení všetkých dôkazov dospel k logickému záveru, že tvrdenia uvádzané v týchto znaleckých posudkoch nemajú taký stupeň relevancie, ktorý by spochybnil skutkový

stav vyplývajúci z ostatných vykonaných a predložených dôkazov. Tieto tvrdenia sa naviac nezhodujú s výpoveďami svedkov, v ktorých nevznikli rozpory, sú logické a zapadajú do celkového popisu priebehu dopravnej nehody. 13.

K námietke žalobcu, že žalovaný nevykonal rekonštrukciu dopravnej nehody, správny súd poukázal na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom správny orgán odôvodnil nevykonanie predmetného dôkazu jeho nedôvodnosťou, pričom predložené a vykonané dôkazy považoval za dostačujúce na uznanie viny žalobcu a ďalšie dokazovanie za nadbytočné.

Takýto postup je podľa správneho súdu v súlade s konštantnou judikatúrou, nastoľujúcou požiadavku vo vzťahu k orgánu verejnej správy, vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. O tom, či bude dôkazný prostriedok prípustný, resp. vykonaný, rozhoduje správny orgán. Na správnom orgáne je totiž bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej ekonomiky.

14. Správny súd nepovažoval ani námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci za relevantnú, keďže z administratívnych spisov predložených správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným spôsobom zistili skutočný stav veci s uvedením dôkazov, ktoré boli vykonané a akým spôsobom boli vyhodnotené.

15. K námietke porušenia zásady in dubio pro reo správny súd uviedol, že orgán verejnej správy je povinný dokazovať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného. Zistenie skutkového stavu v rozsahu popísanom v napadnutom rozhodnutí nepovažoval správny súd za nedostatočné, resp. vytvárajúce stav dôkaznej núdze, čoho dôsledkom by malo byť uplatnenie postupu v zmysle zásady in dubio pro reo.

16. Rovnako aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd vyhodnotil za nedôvodnú. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené zákonom o cestnej premávke, v zistení skutkového stavu zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti a uvedený žalobný dôvod tak nie je naplnený. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná.

17. Napokon aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vyhodnotil za nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom, z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia bolo správnemu súdu dostatočne zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom pre rozhodnutie, zo spáchania akého priestupku bol žalobca uznaný vinným a na základe akej správnej úvahy správny orgán určil druh uloženej

sankcie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má náležitosti, ktoré vyžaduje § 46 ods. 3 Správneho poriadku, pretože žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Obranu žalobcu vyhodnotil správny súd za účelovú, priečiacu sa skutkovým zisteniam z priestupkového konania, vedenú snahou vyhnúť sa postihu za dopravný priestupok.

18. Správny súd na záver uviedol, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu v správnej žalobe, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo dodnes oznámené (doručené), nie je pravdivé. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mu predmetné rozhodnutie doručil do elektronickej schránky s dátumom doručenia dňa 25.02.2020.

III. Konanie na kasačnom súde

A/ 19. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku správneho súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 písm. g) SPP, t. j., že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 20. Sťažovateľ najmä namietal, že: · správny orgán rezignoval na rešpektovanie zásady in dubio pro reo, zahŕňajúcu predovšetkým povinnosť správneho orgánu pri pochybnostiach o faktickom stave v rámci rozhodovania o priestupku vydať rozhodnutie v prospech obvineného, nezákonnosť napadnutého rozsudku videl v tom, že správny súd sa nevysporiadal s rozpormi medzi znaleckými posudkami, s rozpormi vo výpovediach svedkov a došlo k porušeniu procesného práva žalobcu v postavení obvineného v priestupkovom konaní, · k nevysporiadaniu sa s rozpormi medzi znaleckými posudkami uviedol, že správny orgán si v celom rozsahu osvojil arbitrárne a nepreskúmateľné tvrdenie znalca O.. J., podľa ktorého bol sťažovateľ v okamihu zrážky natočený k vozidlu pravou stranou tela, a to vzhľadom na poškodenia vozidla. Naopak O. D. konštatoval, že zo samotného poškodenia vozidla nemožno a priori určiť smer pohybu sťažovateľa a tiež nemožno bez pochybností ustáliť do ktorej strany tela smeroval náraz. Poukázal tiež na závery znalca E.. T., pričom znaleckému posúdeniu forensic.sk vytkol, že sa opozitnými závermi E.. T. nijako nevysporiadal, · k nevysporiadaniu sa s rozpormi vo výpovediach svedkov spochybnil hodnovernosť výpovede svedkýň I., P. pre ich blízky (rodinný) vzťah k vodičovi S.. P. (snúbenica, resp.

matka). Namietal, že vypovedajú o tom, čo nevideli, čo sami verifikovali vo svojich výpovediach, pričom správnemu súdu vytkol, že vyhodnotil tieto svedecké výpovede za logické, bez rozporov a zapadajúce do celkového popisu priebehu dopravnej nehody, pričom je zrejmé, že svedkovia vypovedali o niečom čo sami nevnímali zmyslami natoľko, aby tým mohli prispieť k objasneniu prejednávanej veci. Zároveň sťažovateľ vytýkal, že boli svedecké výpovede použité ako spoľahlivý výstupný materiál záverov znaleckého posudku O..

J. a forensic.sk, · k porušeniu procesného práva žalobcu v postavení obvineného v priestupkovom konaní uviedol, že mu nebolo umožnené správnym orgánom konfrontovať výpoveď údajného svedka U. T.. V priestupkovom konaní sa tento svedok nedostavil bez ospravedlnenia na výsluch a neskôr už vypočutý v prítomnosti obvineného (žalobcu) nebol. Prítomnosť obvineného (žalobcu) pri výsluchu svedkov, ktorých výsluch sám nenavrhol, pritom súvisí so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní (Uznesenie NS SR zo dňa 19. apríla 2017, sp. zn. 3 Tdo 5/2017). žalovanému vytkol, že postupoval selektívne a svojvoľne, keď napriek skutkovým nezrovnalostiam predčasne vydal odsudzujúce rozhodnutie a nepripustil vykonanie ďalšieho nevyhnutného dokazovania, čo v konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

21. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. B) 22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietku nesprávneho právneho posúdenia veci by bolo možné uplatniť v prípadoch, ak mal byť na prejednávanú vec aplikovaný iný právny predpis, než správnym súdom aplikovaný alebo ak bol síce aplikovaný správny predpis, ale správny súd ho nesprávne vyložil. Uvedené však sťažovateľ bližšie nešpecifikoval.

K námietkam sťažovateľa, ktorý namieta nezákonnosť rozsudku z dôvodu nevysporiadania sa s rozpormi medzi znaleckými posudkami, rozpormi vo výpovediach svedkov a porušenie procesného práva sťažovateľa v postavení obvineného v priestupkovom konaní uviedol, že sa s nimi nestotožňuje, · poukázal na to, že správny súd v bodoch 45 až 55 rozsudku sa komplexne vysporiadal s namietanými rozpormi, a to pri posúdení námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, · poukázal na to, že práve pre vzniknuté rozpory v znaleckých posudkoch za účelom odstránenia týchto rozporov bolo nariadené znalecké skúmanie znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 99008/2019 a jeho závery boli aj podľa správneho súdu dostačujúce na odstránenie rozporov, pričom logicky zapadajú do priebehu nehodového deja, že sťažovateľ išiel z pohľadu vodiča sprava doľava.

Znalecký ústav forensic.sk s poukazom na odlišné závery znalcov, pri zohľadnení výpovedí svedkov a údajov o poškodení vozidla sa priklonil k verzii, že sťažovateľ k vozidlu smeroval ľavou stranou tela, · k námietke neodstránenia rozporov vo výpovediach svedkov uviedol, že správny súd nevzhliadol vo výpovediach svedkov žiadne rozpory, tie vyhodnotil ako logické a zapadajúce do celkového popisu priebehu dopravnej nehody. Zdôraznil, že okrem blízkych osôb vodiča P. (snúbenice a matky) vypovedal aj svedok T., ktorý uviedol: „pred ním idúce vozidlo za priechodom pre chodcov náhle zabrzdilo, pričom sťažovateľ musel do jazdnej dráhy vodiča R. Q. vstúpiť náhle sprava. Vyjadril presvedčenie, že sťažovateľ jednoznačne prechádzal cez vozovku z pravej strany a mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov, lebo ho pred zrážkou

nezaregistroval“, · podľa žalovaného správny súd sa kvalifikovane vysporiadal aj s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (v bodoch 56-57 rozsudku), pričom poukázal na nelogickosť námietok sťažovateľa, keď ten namietal nesprávne zistený skutkový stav veci a zároveň nelogicky aj nesprávne právne posúdenie veci. · podľa žalovaného nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciou alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti absentuje. 23. Žalovaný s poukazom na uvedené navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právny názor kasačného súdu

24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. decembra 2023 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/199 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a/ pokarhanie, b/ pokutu, c/ zákaz činnosti, d/ prepadnutie veci. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd. Podľa § 53 ods. 3 zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

VI. Posúdenie námietok kasačným súdom

26. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie správnym súdom, pričom jeho námietky smerovali k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, keď správnemu súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s rozpormi medzi znaleckými posudkami, s rozpormi vo výpovediach svedkov a došlo k porušeniu procesného práva žalobcu v postavení obvineného v priestupkovom konaní.

27. Na tomto mieste považuje kasačný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok správnym súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie správny súd k právnym záverom vyjadreným vo svojom rozhodnutí. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Žiadne takéto vady sťažovateľ nenamietal.

28. Pokiaľ teda sťažovateľ explicitne namieta nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, pričom nekonkretizuje žiadnu z možných do úvahy prichádzajúcich situácií uvedených v bode 27 tohto rozsudku, jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia nemohla obstáť. Konanie o kasačnej sťažnosti je totiž ovládané zásadou dispozičnou. Obsah, rozsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčujú obsah, rozsah a kvalitu následného súdneho rozhodnutia.

Ak je kasačná sťažnosť síce rozsiahla čo do počtu strán, ale pritom jednotlivé body kasačnej sťažnosti sú kuso zdôvodnené alebo im chýbajú dôvody, je takouto argumentačnou silou tak predurčený nielen rozsah činnosti kasačného súdu, ale potom aj obsah rozsudku súdu. Kasačný súd totiž nie je povinný ani oprávnený domýšľať kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom, ale preberal by úlohu advokáta (pozri uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 6.1.2020, sp. zn. II. ÚS 875/20 a zo 14.9.2021, sp. zn. I. ÚS 776/21).

29. Kasačné námietky sťažovateľa sú totožné ako žalobné body jeho žaloby, ku každému z ktorých sa správny súd podrobne vyjadril a objasnil, prečo ich nepovažoval za dôvodné. S vyhodnotením žalobných bodov správnym súdom sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto správne závery správneho súdu odkazuje.

30. Jadrom kasačnej sťažnosti teda nebolo nesprávne právne posúdenie, pretože sťažovateľ netvrdil, že správny súd sa dopustil omylu, teda že posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo žeby správny súd správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, poprípade že by ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

31. Sťažovateľ namietal, že správny súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a že správny súd sa nevysporiadal s rozpormi medzi znaleckými posudkami a vo výpovediach svedkov, a malo dôjsť aj k porušeniu procesného práva sťažovateľa v postavení obvineného v priestupkovom konaní.

32. Pokiaľ ide o námietku nesprávne zisteného skutkového stavu, kasačný súd uvádza, že v prejednávanej veci nezistil, že by bol skutkový stav správnymi orgánmi zistený nesprávne, nedostatočne, a že by zistená skutková podstata nemala oporu v spisoch. Správne orgány si obstarali dostatok podkladov pre záver o spáchaní posudzovaného priestupku sťažovateľom.

33. Kasačný súd z priloženého súdneho spisu overil, (ako tiež správne uviedol správny súd) že sťažovateľ v priebehu správneho konania namietal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu sa nestal tak, ako ustálili správne orgány. V prejednávanom prípade bol sporný skutkový stav, konkrétne či sťažovateľ išiel cez priechod pre chodcov alebo mimo neho a či jeho pohyb bol sprava doľava alebo zľava doprava z pohľadu vodiča S. P..

Od ustálenia týchto skutkových okolností záviselo stanovenie vinníka kolíznej situácie. Rozhodnutie o vine obvineného časti zavinenia sa opiera o znalecký posudok O.. J. a jeho doplnenie výpoveďou zo dňa 24.4.2019. Znalec z odboru cestná doprava O.. W. J. vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola technika pohybu chodca R. (sťažovateľa), po vozovke mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov a svojim správaním vytvoril vodičovi P. náhlu prekážku. Zo znaleckého posudku znalca O.. J. vyplynulo, že z technického hľadiska nie je výpoveď sťažovateľa prijateľná v tej časti, že prechádzal cez vozovku po priechode pre chodcov zľava doprava z pohľadu vodiča R. Q.. Náraz vozidla bol s najväčšou pravdepodobnosťou do ľavej strany chodca, ktorý následne padol na pravú stranu. Z toho vyplýva, že v okamihu nárazu chodec bol v postavení ľavou stranou k prichádzajúcemu vozidlu, čomu zodpovedá pohyb chodca sprava doľava z pohľadu vodiča R. Q.. Podľa znaleckého posudku č. 91/2017 H.. E.. A. išlo o priamy náraz pri

prechádzaní cez cestu s najväčšou pravdepodobnosťou do ľavej strany tela a následne pádom na pravú stranu. Sťažovateľom predložený znalecký posudok č. 3/2018 E.. T. vychádzal z toho, že všetky popisované zranenia sťažovateľa sú lokalizované vpravo. Vzhľadom na ich charakter a lokalizáciu vektor pôsobenia tupého násilia vysokej energie pôsobil na sťažovateľa z pravej strany a smeroval šikmo dopredu a doľava. Keďže vozidlo prichádzalo z jeho (sťažovateľovho) pohľadu zozadu z pravej strany zdvihol pravú hornú končatinu, ktorou narazil o prednú kapotu osobného vozidla, čo následne spôsobilo jej zlomeninu. Znalec pripustil, že poranenie chrbtice vzniklo až pri dopade sťažovateľa na zem po odraze od prednej kapoty osobného automobilu. Podľa odborného vyjadrenia O.. H. D. (znalca z odboru cestná doprava) zo dňa 12.8.2019 (č. 22/2019) podľa poškodenia vozidla nie je možné jednoznačne tvrdiť, ktorým smerom sa pohyboval chodec pred zrážkou.

34. Za účelom odstránenia rozporov vyššie uvedených znaleckých posudkoch spracovaných znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia bol pribratý znalecký ústav v odbore /zdravotníctvo a farmácia/ forensic.sk. ktorý vypracoval znalecký posudok č. 99008/2019, v ktorom sa uvádza, že šlo o náraz pri prechádzaní cez cestu s najväčšou pravdepodobnosťou do ľavej strany tela a následne pádom na pravú stranu tela. Zo záverov predmetného posudku vyplýva, že podľa psychiatrického vyšetrenia išlo o pacienta s psychickými poruchami, o chodca zrejme pod vplyvom liekov, bola znížená jeho pozornosť, orientácia, porušená rovnováha a nesprávne odhadnutie situácie, o čom svedčí aj fakt, že mohol vkročiť do vozovky náhle, bez preverenia situácie. Podľa svedkov mimo priechodu pre chodcov a pri porušenej rovnováhe mohol spadnúť i pri slabom náraze mohol utrpieť poranenie pádom, pretože bola výrazne porušená koordinačná činnosť.

35. Pokiaľ teda sťažovateľ namieta, že neboli odstránené rozpory v záveroch znalcov, nemožno s ním súhlasiť, pretože práve pre rozpornosť záverov znaleckých posudkov ohľadne ustálenia, či sťažovateľ išiel cez priechod pre chodcov alebo mimo neho a či jeho pohyb bol sprava doľava alebo zľava doprava z pohľadu vodiča S. P. bol pribratý znalecký ústav v odbore /zdravotníctvo a farmácia/ forensic.sk, ktorý dospel k záveru, že sťažovateľ cez cestu prechádzal mimo priechod pre chodcov a z pohľadu vodiča sprava doľava.

36. Pokiaľ sa teda správny súd stotožnil s názorom žalovaného, že závery znaleckého ústavu forensic.sk v znaleckom posudku č. 99008/2019 sú dostačujúce na odstránenie rozporov medzi znaleckými posudkami H.. E.. A., B.. a E.. T., H.., pričom tieto závery logicky zapadajú do priebehu nehodového deja, (že sťažovateľ išiel z pohľadu vodiča sprava doľava), s týmito závermi sa stotožňuje aj kasačný súd. Preto námietku sťažovateľa, že neboli odstránené rozpory v znaleckom posúdení, vyhodnotil ako nedôvodnú.

37. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku neodstránenia rozporov vo výpovediach svedkov, pretože sťažovateľ nekonkretizoval v čom mali spočívať tvrdené rozpory. Uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú aj správny súd. V podrobnostiach na jeho závery najvyšší správny súd odkazuje, pričom kasačný súd dodáva, že sťažovateľ neponúkol žiadnu argumentáciu, ktorou by správnosť záverov ohľadne vyhodnotenia tejto námietky bol schopný spochybniť. Zhodne s názorom správneho súdu aj kasačný súd k uvedenej námietke uvádza, že svedecké výpovede blízkych osôb vodiča neboli jedinými dôkazmi, ktorými správny orgán ustálil pohyb sťažovateľa pred nehodovou udalosťou.

Ich svedecké výpovede zapadali do deja, ktorý popísal aj svedok T., ktorý nebol v žiadnom vzťahu s účastníkmi nehodovej udalosti. 38. Na námietku porušenia procesného práva žalobcu v postavení obvineného v priestupkovom konaní, keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že mu nebolo umožnené správnym orgánom konfrontovať výpoveď údajného svedka U. T., kasačný súd nemohol prihliadnuť, pretože uvedenú námietku sťažovateľ neuplatnil v žalobe. Ide teda o novotu v kasačnom konaní v zmysle § 441 SSP, ktorú nie je možné v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať. Kasačný súd však považuje za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ by aj došlo k takejto procesnej vade v priebehu administratívneho konania, nemalo by to vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, pretože zavinenie sťažovateľa bolo okrem výpovede uvedeného svedka preukázané rozsiahlym dokazovaním (v predmetnej veci bolo vyhotovených celkom päť znaleckých posudkov), pričom ani prípadné spochybnenie výpovede svedka T. by nemohlo viesť k iným záverom ako učinili správne orgány, a to, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna

technika pohybu sťažovateľa po vozovke mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov a že sťažovateľ svojím správaním vytvoril vodičovi náhlu prekážku. 39. K námietke nevykonania dôkazu rekonštrukciou dopravnej nehody, správny súd správne poukázal na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom správny orgán odôvodnil nevykonanie predmetného dôkazu jeho nedôvodnosťou.

40. K problematike nevykonania dôkazov pred správnym orgánom je potrebné dodať, že správny orgán nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, avšak je vždy povinný náležite odôvodniť, z akých dôvodov navrhovaný dôkaz nevykonal (tým, že navrhovaný dôkaz nie je spôsobilý vyvrátiť alebo potvrdiť tvrdenú skutočnosť, je nadbytočný alebo že tvrdená skutočnosť, na ktorej overenie alebo vyvrátenie je dôkaz navrhovaný, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania. V opačnom prípade ide o tzv. opomenutý dôkaz, ktorý zásadne zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Absencia vecnej úvahy správneho orgánu, prečo považuje navrhované dôkazy za nadbytočné, môže byť preklenutá iba v prípade zjavne irelevantných dôkazných návrhov. V danom prípade však správny orgán odôvodnil nevykonanie navrhnutého dôkazu a objasnil, prečo považuje vykonanie rekonštrukcie za nadbytočné. 41.

Tunajšiemu súdu neprináleží v kasačnom konaní preskúmavať opätovne rozhodnutie žalovaného v rozsahu preskúmania vykonaného správnym súdom. Predmetom preskúmania môže byť preto iba to, či rozhodnutie správneho súdu k námietkam uvedeným v kasačnej sťažnosti obstojí. Kasačný súd je pritom povolaný iba na preskúmanie v rozsahu vymedzenom sťažovateľom.

42. Súhrnne sa tak kasačný súd v prejednávanej veci plne stotožnil s hodnotením a závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne a náležite vyargumentované. To, že s nimi sťažovateľ nesúhlasí a má iný názor, samo o sebe neznamená, že napadnutý rozsudok je nezákonný. S ohľadom na pomernú podrobnosť a obsažnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ako aj napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa kasačný súd stotožnil a ďalej s prihliadnutím na to, že kasačné námietky v značnej miere preberajú námietky žalobné, reagoval kasačný súd na kasačné námietky koncentrovanejšie, aby neopakoval už niekoľkokrát povedané.

Z uvedených dôvodov nemohol kasačný súd zistiť ani prípadnú polemiku sťažovateľa s argumentáciou správneho súdu. 43. Námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, a preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a podľa § 461 SSP ju zamietol.

44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Stk/15/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik