2Stk/18/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200316.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/143/2017
- IČS
- 9622200316
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Ján Kotvas - KOVOS, miesto podnikania: Malinovská 108, 900 28 Zálesie, IČO: 34405399, zastúpený: Mgr. Matej Krajči, PhD. - advokát, so sídlom: Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 5406, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/143/2017-86, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nepriznáva účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. R/0025/01/2017 z 24. apríla 2017 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 11 ods. 3 písm. c) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o reklame“) pre porušenie zákazu šíriť reklamu, ak je to v rozpore s dobrými mravmi, podľa § 3 ods. 5 tohto zákona. Žalovaný vytýkal žalobcovi šírenie reklamy prostredníctvom troch reklamných plagátov nachádzajúcich sa na Gagarinovej ulici a Popradskej ulici v Bratislave. Podľa názoru žalovaného predmetná reklama zobrazujúca fotomontáž polonahej ležiacej modelky a kotvy šírená prostredníctvom reklamných plagátov umiestnených vo verejnom priestore vyvoláva morálne pohoršenie u spotrebiteľov a je možné ju považovať za odporujúcu dobrým mravom. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na zvolené komunikačné médium i celkový počet umiestnených reklamných plagátov, ktoré sú dostupné cieľovému publiku, vrátane detí a mladistvých, šírenie predmetnej reklamy je spôsobilé negatívne a výrazne nevhodne pôsobiť na širokú verejnosť. 2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie. Žalovaný v postavení odvolacieho orgánu rozhodnutím č. SK/0273/99/2017 z 24. júla 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Navrhol v nej, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/143/2017-86 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol. V rozsudku uviedol: · žalovaný správne vyhodnotil, že reklama je v rozpore so všeobecnými normami slušnosti a mravnosti. Žena je vyobrazená účelovo ako sexuálna atrakcia vo vyzývavej polohe s cieľom pritiahnuť pozornosť. To evokuje sexuálny podtón smerujúci k intímnym aktivitám, a teda reklama má pohoršujúci charakter. Billboardy boli prístupné širokej verejnosti vrátane detí a mladistvých; · dobré mravy je potrebné posudzovať striktnejšie v rámci používania nahoty v reklame oproti umeniu. Zákaz nahoty vo väčšine prípadov nie je expressis verbis upravený, avšak nahotu v reklame možno v mnohých prípadoch subsumovať pod rozpor s dobrými mravmi. Posudzovanou reklamou došlo k vybočeniu zo všeobecne platných a uznávaných pravidiel morálky spoločnosti. Prezentácia obnaženej modelky prekračuje prípustnú hranicu prezentácie nahoty ľudského tela, je spôsobilá pohoršovať väčšiu skupinu spoločnosti a môže ohroziť alebo ohrozuje mravný vývoj maloletých osôb. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého propagácia vo forme reklamného plagátu so zobrazenou polonahou ženou s obnaženou bradavkou a odhalenými partiami je neakceptovateľná. Účelom reklamy bolo fascinovať a šokovať, upútať mužskú časť. Zneužitie nahého tela modelky za účelom propagácie produktov nie je morálne dobré. Obnaženie ženských pŕs a jej lona, v ktorom je umiestnená kotva, prekračuje prípustnú prezentáciu nahoty ľudského tela, je spôsobilá pohoršovať väčšiu skupinu spoločnosti a zásadným spôsobom môže ohroziť mravný vývoj mladistvých. Predmetná reklama je sexistická, žalobca stvárnil ženu výlučne ako sexuálny objekt, ktorým prostredníctvom reklamy propaguje svoje služby; · žalovaný nebol povinný pre posúdenie dať vypracovať znalecký posudok. Bol oprávnený rozhodnúť na základe vlastnej správnej úvahy; · rozhodnutie žalovanej je dostatočným spôsobom odôvodnené; · pre vyvodenie zodpovednosti nie je relevantné, že ku konaniu prišlo len na základe podnetu jednej osoby. Dôležité je, či prišlo k spáchaniu správneho deliktu; · žalovaný uložil pokutu vo výške v rámci dolnej sadzby zákonného rozpätia. Žalobca síce namietal neodôvodnenosť, neprimeranú výšku, likvidačný charakter, avšak uvedené bližšie neodôvodnil. Správny súd z týchto dôvodov nemohol pristúpiť k moderácii uloženej pokuty.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal v nej nesprávny procesný postup správneho súdu, ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g), h, SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil prvostupňové správne rozhodnutie spolu s rozhodnutím žalovaného. V rámci sťažnostných bodov uviedol: · správny súd porušil § 5 SSP v spojení s čl. 2, § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku v účinnom znení. Správny súd pre úplné zistenie skutkového stavu mohol aj bez návrhu vykonať dokazovanie, a to najmä výsluchmi svedkov; · po vyhlásení rozsudku správneho súdu sudca hlasujúci proti výroku uviedol, že rozhodovacia prax žalovaného je nekonzistentná. Žalovaný v závažnejších prípadoch rozhodol, že zobrazením nahoty, resp. časti ženského tela, nedošlo k porušeniu zákona o reklame; · správny súd sa nekriticky stotožnil s argumentáciou žalovaného. Z rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, prečo je reklama žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Text, ktorý obsahuje reklama, nie je svojím významom sexistický alebo zavádzajúci. Má len informatívny charakter a v kontexte s vyobrazenou modelkou neobsahuje nič, čo by mohlo vzbudiť pohoršenie alebo by mohlo ohroziť psychický, mravný alebo spoločenský vývoj maloletého jedinca. Žalobca sa nemá možnosť oboznámiť s aplikačnou praxou žalovaného, avšak z predloženej publikácie vydanej Slovenským národným strediskom pre ľudské práva z roku 2016 vyplýva, že žalovaný v rozhodnom čase posudzoval obdobný prípad rozdielne (záložne Breva); · uložená pokuta nie je dôvodná, je neprimerane vysoká a likvidačná. Nebola splnená podmienka existencie naliehavej spoločenskej potreby na obmedzení slobody prejavu z dôvodu ochrany práv a slobôd iných subjektov; · výklad pojmu dobré mravy poskytnutý žalobcovi nezodpovedá princípu právnej istoty, pretože žalobca nemá reálnu možnosť dozvedieť sa, či jeho správanie v budúcnosti bude neskôr posudzované ako protiprávne, resp. v rozpore s dobrými mravmi; · žalovaný neumožnil žalobcovi vo veci konať, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať dôkazy a oboznámiť sa s celým obsahom podkladu pre rozhodnutie vo veci samej. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Vyjadril sa k viacerým kasačným bodom. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
8. Kasačný súd v zmysle § 455 SSP nariadil pojednávanie. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený.
10. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 11. Z administratívneho spisu, súdneho spisu ako aj vyjadrenia účastníkov konania bolo preukázané spáchanie skutku spôsobom uvedeným v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Nebola sporná existencia reklamy prostredníctvom troch billboardov, miesta, kde sa tieto billboardy nachádzali a obsah týchto billboardov. Z uvedeného dôvodu bol dostatočne zistený skutkový stav a nebolo potrebné, aby správny súd vykonával ďalšie dokazovanie.
Prípadné vypočutie svedkov by na tomto skutkovom stave nič nezmenilo. Správny súd preto nepochybil pokiaľ ďalšie dokazovanie nevykonal. Na základe zisteného skutkového stavu už bolo potrebné skutok (skutky) len právne vyhodnotiť a rozhodnúť.
12. Pri posudzovaní konzistentnosti rozhodovacej praxe žalovaného kasačný súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5Stk/5/2022 z 27. apríla 2023 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/21/2019 zo 6. októbra 2020.
Základným predmetom posúdenia v oboch rozsudkoch boli rozhodnutia o pokute, ktoré žalovaný uložil za reklamy zobrazujúce nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. Pokuty boli v oboch rozhodnutiach uložené vo výške 33.200,- €. Je pravdou, že tieto pokuty boli uložené za porušenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona o reklame, podľa ktorého reklama nesmie prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom. Pokuta uložená žalobcovi bola uložená z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 5 zákona o reklame, podľa ktorého sa reklama nesmie šíriť, ak je v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomuto rozdielu všetky reklamy zobrazovali nahé ľudské telo podľa posúdenia žalovaného nevhodným spôsobom. Preto v porovnaní s vyššie uvedenými pokutami nemožno tvrdiť, že žalovaný pri ukladaní pokút postupoval nekonzistentne, porušujúc rovnosť pri ukladaní pokút v neprospech žalobcu (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). 13.
K námietkam týkajúcim sa posúdenia, či sporná reklama je v rozpore s dobrými mravmi, kasačný súd uvádza, že samotné posúdenie je vecou správnej úvahy žalovaného. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí . . ., ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie .
. . nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd sa vo svojom rozsudku pomerne rozsiahlo vysporiadal s tým, prečo posúdenie reklamy nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Kasačný súd sa stotožňuje s konštatáciou správneho súdu, podľa ktorej je žena vyobrazená na billboardoch účelovo ako sexuálna atrakcia vo vyzývavej polohe s cieľom pritiahnutia pozornosti. Je možné súhlasiť s tým, že obnaženie ženských pŕs a jej lona, v ktorom je umiestnená kotva, prekračuje prípustnú prezentáciu nahoty ľudského tela. Žena je tu stvárnená výlučne ako sexuálny objekt, ktorým žalobca propaguje svoje služby.
14. Pri posudzovaní rozporu dobrých mravov si kasačný súd uvedomuje, že náhľad na tento pojem rovnako ako aj na prípustnú mieru zobrazenia nahoty sa mení. Je preto potrebné posudzovať každú jednu reklamu optikou daného obdobia. V tomto kontexte však treba upriamiť pozornosť, že aj podľa odbornej literatúry by reklama nemala prezentovať človeka ako vec, tovar bez slobody, vôle a pocitov (Zlocha, Ľ. Právna regulácia sexizmu v reklame - základné východiská. Právny obzor 2/2023).
15. Kasačný súd prihliadnuc na vyššie uvedené kritériá, pri zobrazení ženy evokujúcej skôr „tovar (objekt), s ktorým si možno za peniaze užiť“ sa stotožnil s tým, že sporná reklama je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedomuje si pritom tvrdenie žalobcu, že absencia legálnej definície pojmu dobré mravy môže objednávateľa reklamy a šíriteľa reklamy dostávať do určitej právnej neistoty, či je reklama v súlade s dobrými mravmi. Napriek uvedenému však v spoločnosti existujú mravnostné kritériá, pod ktoré nesporne patrí vyobrazenie ľudského tela prezentujúce človeka ako dôstojnú ľudskú bytosť. To však v prípade reklám, ktoré sa vytýkajú žalobcovi, nebolo dodržané.
16. Pri posúdení dôvodnosti, primeranosti, výške a likvidačnosti pokuty kasačný súd uvádza, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom voči rozsudku správneho súdu (§ 438 SSP). Úlohou kasačného súdu je preto preskúmať závery rozsudku správneho súdu, ktoré učinil na základe podanej správnej žaloby.
17. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom vysloveným v rozsudku správneho súdu, podľa ktorého uvedenie, že pokuta je neodôvodnená, neprimerane vysoká a likvidačná bez označenia dôkazov a návrhov na vykonanie dokazovania je nedostatočné. Rovnako v kasačnej sťažnosti žalobca bližšie túto námietku nešpecifikoval.
18. V judikatúre kasačný súd už zdôraznil, že s ohľadom na princíp rovnosti účastníkov konania vyjadrený v § 5 ods. 9 SSP, nemôže kasačnú sťažnosť dotvárať a za žalobcu si domýšľať, v čom on vidí namietané porušenie (porovnaj bod 12 rozsudku sp. zn. 10Asan/2/ 2020 za 28. marca 2022). Je preto na žalobcovi aby pri každom žalobnom bode a kasačnom bode uviedol, v čom konkrétne vidí namietané porušenie. To však z podanej žaloby a ani kasačnej sťažnosti nie je zrejmé. 19.
S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky ako nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnom sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 22. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 23. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. mája 2024