2Stk/2/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200209.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 28Sa/14/2020
- IČS
- 3020200209
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcov: 1/ B. O., O. Š.T. XXXX/XX, XXX XX O. - V., 2/ Y. I. F., O. A.-O.-W. XX, XXX XX D., W. Y. K., 3/ O. U., O. Ľ.I. E. XXXX/XX, XXX XX O. - S. B., 4/ V. S., O. W. XXXX, XXX XX W. I., 5/ H. U. X. S., O. Q. XX O., XXX XX Z., E. Y., 6/ F. Š., O. K. XXXX/XX, XXX XX K.É. G., 7/ Q. U. C. Y., O. Y. C. K. XX, XXXX W.-U., O. S., 8/. X. V., O. G. XXXX, XXX XX D., Č. Y., 9/ Z. Q. X., O. B. I. XX, XXX XX Z., E. Y., 10/ Y. S., O. K. B. XXX/XX, Z. I., XXX XX I., Č. Y., 11/ X. Q. B. O., O. O. X, XXXX J., O. S., 12/ C. Q. J.T. Q., O. Y. W. W. XXX, O. XX, XXXX O., O. S., všetci právne zastúpení: Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47239441, so sídlom Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica zastúpenému: Mgr. Peter Mačaj, advokát so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. č. 79-533/2020 z 30.04.2021, č. 80-553/2020 z 30.04.2020, č. 81-554/2020 z 30.04.2020, č. 82-555/2020 z 30.04.2020, č. 83-556/2020 z 30.04.2020, č. 84-557/2020 z 30.04.2020, č. 85-558/2020 z 30.04.2020, č. 86-559/2020 z 30.04.2020, č. 87-560/2020 z 30.04.2020, č. 88-561/2020 z 30.04.2020, č. 89-562/2020 z 30.04.2020, č. 90-563/2020 z 30.04.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28Sa/ 14/2020-110 z 30. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcom 1/-12/ sa priznáva nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca 1/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 79-533/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi (ďalej „prvostupňový orgán“) o priestupku č. 466-2021-1/2019 zo
dňa 13.09.2019. 2. Žalobca 2/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 85-558/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2015-1/2019 zo dňa 13.09.2019. 3. Žalobca 3/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 81-554/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2019-1/2019 zo dňa 13.09.2019. 4. Žalobca 4/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 82-555/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2018-1/2019 zo dňa 13.09.2019.
5. Žalobca 5/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 87-560/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2013-1/2019 zo dňa 13.09.2019. 6. Žalobca 6/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 80-553/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2020-1/2019 zo dňa 13.09.2019. 7. Žalobca 7/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 83-556/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2017-1/2019 zo dňa 13.09.2019.
8. Žalobca 8/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 90-563/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2010-1/2019 zo dňa 13.09.2019. 9. Žalobca 9/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 86-559/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2014-1/2019 zo dňa 13.09.2019. 10. Žalobca 10/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 84-557/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2016-1/2019 zo dňa 13.09.2019.
11. Žalobca 11/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 89-562/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2011-1/2019 zo dňa 13.09.2019. 12. Žalobca 12/ sa správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 88-561/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o priestupku č. 466-2012-1/2019 zo dňa 13.09.2019.
13. Každý zo žalobcov bol vyššie uvedenými rozhodnutiami (ďalej všetky spolu ako „rozhodnutia prvostupňového orgánu“, resp. rozhodnutia o odvolaní ako „preskúmavané rozhodnutia“) o priestupku podľa ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o priestupkoch“) jednotlivo uznaný vinným z priestupku podľa ustanovenia § 45a ods. 1 písm. a/ zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o banskej činnosti“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 28.11.2018 v čase cca 05:45 hod. neoprávnene vnikol cez koľajisko železničnej vlečky do areálu Bane Nováky, Lehotská 641/50, 972 71 Nováky, organizácie Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., následne kovovým rebríkom uchyteným na stene vyšiel na strechu šachetnej budovy a odtiaľ na ťažnú vežu Južnej skipovej jamy, t. j. na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť a kam je vstup zakázaný, kde zotrvával až do 10:48 hod., za čo im bola v priestupkovom konaní - každému osobitne - podľa
ustanovenia § 51 a nasl. zákona o priestupkoch uložená podľa ustanovenia § 45a ods. 2 zákona o banskej činnosti pokuta vo výške 1650,- € a súčasne podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 Eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí.
14. Všetky vyššie uvedené konania o správnych žalobách boli uznesením Krajského súdu v Trenčíne spojené na spoločné konanie pod sp.zn. 28Sa/14/2020. 15. Krajský súd v Trenčíne (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. 28Sa/14/2020-110 z 30.06.2021, ECLI:SK:KSTN:2021:3020200209.3 (ďalej „napadnutý rozsudok“), zrušil všetky preskúmavané rozhodnutia i rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátil ich prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Poznamenal, že hoci išlo o samostatné administratívne konania, správne orgány zvolili totožný procesný postup, stanovili si totožný rozsah dokazovania a následne použili aj totožnú argumentáciu v rámci odôvodnení svojich rozhodnutí pri vysporiadavaní sa s vyjadreniami a odvolacími námietkami žalobcov.
16. Správny súd zrušil rozhodnutia z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti, nedostatočného zistenia skutkového stavu, nedostatku opory pre zistený skutkový stav v administratívnom spise, i podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
17. Správny súd vyhovel žalobným námietkam o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným v otázke výkladu skutkovej podstaty priestupku podľa § 45a ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti. S poukazom na úmysel zákonodarcu (ratio legis) a ciele právnej normy (teleologický výklad), na koncept racionálneho normotvorcu, zastal správny súd názor, že poslednú časť vety „kam je vstup zakázaný“ je potrebné vykladať tak, že sankčný postih sa má dotýkať iba tých priestupcov, ktorí neuposlúchnu výslovný zákaz vstupu do bane alebo banského diela vyznačený spôsobom, o ktorom bližšie vypovedá § 4 vyhlášky č. 21/1989 Zb.
Z tohto ustanovenia podľa správneho súdu vyplýva, že na zamedzenie prístupu nepovolaným osobám, za ktoré sa považujú v podstate všetci, ktorí k bani alebo banskému dielu nemajú vzťah z dôvodu pracovnej alebo kontrolnej činnosti alebo z dôvodu výkonu dozoru, je potrebné vykonať aktívne bezpečnostné opatrenia (ohradenie, bezpečnostné zákazové tabuľky a pod.) a ich efektívnosť sa musí pravidelne kontrolovať a vyhodnocovať. Posudzovanie spoločenskej závažnosti porušenia takýchto zákazov je podľa správneho súdu v každom jednotlivom prípade ich porušenia priamo závislé od miery, do akej si príslušná organizácia vykonávajúca banskú činnosť plní svoju povinnosť zabezpečiť prevádzku proti vstupu nepovolaných osôb. 18. K ďalším dôvodom zrušenia preskúmavaných rozhodnutí správny súd uviedol, že kvôli konštrukcii objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto priestupku sa malo dokazovanie orientovať na zisťovanie okolností vstupu žalobcov do priestoru, ktorý sa už pre nich považoval za zakázaný, najmä výsluchom osôb, ktoré prišli so žalobcami do osobného kontaktu od okamihu ich vstupu do areálu bane cez koľajisko železničnej vlečky až po výstup na strechu šachetnej budovy s konečným cieľom na ťažnej veži Južnej skipovej jamy. Ďalej mal správny súd zato, že sa malo vykonať riadne dokazovanie správnym orgánom, v tejto súvislosti uviedol, že mala byť vykonaná aj riadna miestna ohliadka s účasťou zástupcu žalobcov, keď z takto získaného dôkazu by bolo možné lepšie posúdiť, ako a či boli žalobcovia zákazovými značkami a inými opatreniami prevádzkovateľa bane v čase spáchania skutku informovaní o tom, že vstupujú na územie, resp. do priestorov, kam je vstup zakázaný. Taktiež mal žalovaný podľa správneho súdu zisťovať a vyhodnocovať existenciu poľahčujúcich okolností, čo mal potom zohľadniť pri ukladaní sankcií.
II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcov
A) 19. Žalovaný zastúpený advokátom podal kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvodil výlučne nesprávnym právnym posúdením veci správnym súdom vo vzťahu k bodu 97 odôvodnenia
rozsudku. 20. Tvrdil, že tam uvedený dôvod zrušenia jednotlivých rozhodnutí je jednoznačne primárny. Podľa sťažovateľa bez toho, aby bolo zrejmé, či správny súd správne právne posúdil podstatu priestupku, nemá žiadny zmysel, aby sa po vrátení veci na prvostupňový orgán vykonávalo nové rozsiahle dokazovanie (najmä ohľadom bezúhonnosti pri cudzích štátnych príslušníkoch). Vzhľadom na osoby, ktoré sú podozrivé zo spáchania priestupku, by podľa neho bolo takéto konanie finančne aj časovo náročné, preto považoval za potrebné, aby bol výklad skutkovej podstaty priestupku jednoznačne právne interpretovaný príslušným súdom.
21. Mal za to, že právne posúdenie § 45a ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti správnym súdom je nesprávne a úmysel zákonodarcu, resp. cieľ právnej normy súd interpretoval v úplnom rozpore s reálnymi očakávaniami spojenými s bezpečnosťou pri prevádzke banských
objektov. Dôvodil, že podľa správneho súdu neexistuje generálny zákaz vstupu do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom. S týmto právnym názorom nesúhlasil. Tvrdil, že zákaz neoprávneného vniknutia do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom, je generálny. Pri gramatickom a jazykovom výklade ustanovenia 45a ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti je podľa neho zrejmé, že slovné spojenie „kam je vstup zakázaný“ sa vzťahuje k poddolovanému územiu a k uzatvorenému starému banskému dielu, ale nevzťahuje sa k vniknutiu do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom.
Zmyslom a cieľom právnej normy zakazujúcej vstup do aktívneho banského diela je podľa sťažovateľa v prvom rade zabezpečiť bezpečnosť osôb, ktoré majú do aktívneho banského diela vstup generálne zakázaný, pričom sa racionálne predpokladá, že samotné oplotenie diela je dostatočným znakom zákazu vstupu. Žalobcovia podľa sťažovateľa svojím konaním jednoznačne preukázali, že nielenže vedeli, že vstupujú na miesto, kde sa vykonáva banská činnosť, ale úmyselne vstúpili na takéto územie s cieľom takúto činnosť zamedziť.
Správny súd teda podľa neho nesprávne právne posúdil zákaz neoprávneného vniknutia do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom, a mal za to, že všetky ďalšie dôvody zrušenia preskúmavaných rozhodnutí nadväzujú na toto nesprávne právne posúdenie.
B) 22. Žalobcovia prostredníctvom zástupcu vo svojom vyjadrení navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Argumentovali, že slovné spojenie „kam je vstup zakázaný“ považovali oba orgány verejnej správy za jeden zo znakov skutkovej podstaty prejednávaného priestupku, a to v oznámeniach o začatí konania, aj vo všetkých prvostupňových rozhodnutiach i preskúmavaných rozhodnutiach. Sťažovateľ tak podľa žalobcov popiera vlastný výklad skutkovej podstaty priestupku z administratívneho konania, čo považovali za účelové v snahe dosiahnuť ich potrestanie. 23. Ďalej namietali dopad na ich základné ľudské práva a slobody, keď sťažovateľom presadzovaným výkladom by sa sprísnila skutková podstata priestupku pri nejasnom znení zákona. 24.
Napokon žalobcovia mali za to, že gramatický výklad žiadaný sťažovateľom nie je jediný možný, keď podľa neho 2x spomenuté slovné spojenie „kam je vstup zakázaný“ v § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti sa nevzťahuje len na bezprostredne pred ním uvedené poddolované územie a uzatvorené staré banské dielo, ale sa vzťahuje na všetky územia uvedené medzi prísudkom „neoprávnene vnikne“ a slovným spojením „kam je vstup zakázaný“. Tiež tvrdili, že územia, na ktorých sa vykonáva banská činnosť, sa líšia svojou nebezpečnosťou, a považovali za zmysluplné, že je na posúdení ťažobnej spoločnosti, aby označila zákazom vstupu územia, kde hrozia závažné následky porušenia zákazu vstupu; a kde hrozby nie sú, ponechala ich bez označenia zákazom vstupu. Preto sa im javilo ako
spravodlivé, ak zodpovednosť za bezpečnosť prevádzky, vrátane prijatia aktívnych opatrení, nesie príslušná organizácia. Žalobcovia dodali, že aj keby znakom skutkovej podstaty priestupku nebol znak „kam je vstup zakázaný“, musí byť v každom prípade pre tretiu osobu z konkrétnych skutkových okolností zrejmé, že vstupom na to-ktoré územie sa môže svojím konaním dopustiť priestupku, s ohľadom na splnenie povinností ťažobnej spoločnosti vyplývajúcej napríklad z vyhlášky č. 21/1989 Zb., a to nielen s ohľadom na subjektívnu stránku priestupku.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku účinného do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov podľa § 453 ods. 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený od 20.09.2023 na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, preto ju podľa § 491 SSP týmto rozsudkom zamietol.
26. Kasačný súd rovnako ako správny súd považoval všetky preskúmavané rozhodnutia za stereotypné, teda s výnimkou identifikačných údajov žalobcov prakticky za totožné. Aj právna argumentácia sťažovateľa a žalobcov bola vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam nerozdielna.
27. Napriek pluralite uplatnených žalobných bodov i správnym súdom identifikovaných dôvodov zrušenia preskúmavaných rozhodnutí sa sťažovateľ rozhodol kasačnú sťažnosť nasmerovať iba proti právnemu posúdeniu veci v otázke výkladu ustanovenia, zakladajúceho skutkovú podstatu priestupku, o ktoré tu ide. Neurobil teda sporným napríklad závery o porušení povinnosti zisťovať a vyhodnocovať poľahčujúce a priťažujúce okolnosti pri ukladaní
sankcie. Dá sa rozumieť, že vytýkané pochybenia pri dokazovaní a zisťovaní skutkového stavu akceptoval sťažovateľ ako relevantné pre prípad, že by kasačný súd uznal správnosť právneho posúdenia kľúčovej otázky uvedenej v kasačnej sťažnosti zo strany správneho súdu.
V tom prípade by totiž bolo nutné na účely priestupkového konania preukázať, že územie, na ktoré mali vniknúť žalobcovia, bolo označené príslušnými zákazovými značkami a zariadeniami. 28. Kasačný súd vyššie uvedenú jedinú sťažnostnú námietku neprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil, a dospel k záveru, že ho sťažovateľ nepresvedčil o nesprávnosti právneho posúdenia zo strany správneho súdu. Aj podľa kasačného súdu sa tak pre naplnenie skutkovej podstaty takéhoto priestupku vyžaduje, aby bol vstup do vymenovaných priestorov a území dotknutých banskou činnosťou, tu konkrétne na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť, osobitne zakázaný.
29. Aj kasačný súd uznáva, že ak normotvorca v jednom ustanovení (tu § 45a ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti) postihujúcom neoprávnený vstup (vniknutie) na určité miesta pri výpočte piatich lokalít pripojí slovné spojenie „kam je vstup zakázaný“ práve k dvom z nich, vzbudzuje to najskôr dojem, že ide o cielené zdôraznenie, že zákaz vstupu, resp. požiadavka zákazu vstupu sa vzťahuje len na tieto dve. To by v okolnostiach veci podľa sťažovateľa malo znamenať, že každé vniknutie na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť, napĺňa objektívnu stránku priestupku podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti.
30. Podľa § 45a ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti sa priestupku dopustí ten, kto vnikne neoprávnene do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom, alebo na poddolované územie, kam je vstup zakázaný, alebo neoprávnene vnikne do uzatvoreného starého banského diela, kam je vstup zakázaný.
31. Podľa § 2 zákona o banskej činnosti činnosťou vykonávanou banským spôsobom sa podľa tohto zákona rozumie a) dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov, b) inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum okrem geologických prác vykonávaných za účelom získania dopĺňajúcich údajov pre dokumentáciu stavieb, c) ťažba pieskov a štrkopieskov v korytách vodných tokov plávajúcimi strojmi vrátane úpravy a zušľachťovania týchto surovín vykonávaných v súvislosti s ich ťažbou, s výnimkou odstraňovania nánosov pieskov a štrkopieskov pri údržbe vodných tokov, d) podzemné práce vykonávané banským spôsobom, najmä hĺbenie jám a jamíc, razenie štôlní a tunelov, ako aj iných podzemných priestorov s objemom nad 250 m3, e) práce na zabezpečenie stability podzemných priestorov (podzemné sanačné práce), f) práce na sprístupňovaní jaskýň a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave, g) zemné práce vykonávané s použitím strojov a výbušnín, ak sa na jednej lokalite premiestňuje
viac ako 100000 m3 horniny, h) strojové vŕtanie studní s dĺžkou nad 30 m a vrty s dĺžkou nad 30 m na iné účely než na práce uvedené v § 2 a v § 3 písm. a) až g), i) čerpanie prírodných liečivých a stolových minerálnych vôd v banských dielach.
32. Pretože sa však výklad tohto ustanovenia zákona stal sporným a kľúčovým pre súdenú vec, kasačný súd skúmal jeho historické, systematické súvislosti a priebeh legislatívneho procesu. 33. Úplne totožné ustanovenie, ako je v dnešnom § 45a ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti, bolo uvedené už vo vyhlásenom znení zákona o priestupkoch, pôvodne ako § 39 ods. 1 písm. a/. Zo zákona o priestupkoch bolo toto ustanovenie vypustené, a naopak do zákona o banskej činnosti bolo vložené zákonom (novelou) č. 364/2004 Z.z., s účinnosťou od 01.07.2004.
34. Kasačný súd spozornel, keď zistil, že v ustanovení § 39 ods. 1 písm. a) vyhláseného znenia českého zákona o přestupcích č. 200/1990 Zb. sa nachádza text: „Přestupku se dopustí ten, kdo neoprávněně vnikne do důlního díla nebo do území, ve kterém je vykonávána hornická činnost nebo činnost prováděná hornickým způsobem, nebo do poddolovaného území, kam je vstup zakázán“. Slovenský aj český zákon o priestupkoch boli prijímané v približne rovnakom období v roku 1990. Porovnaním týchto ustanovení je možné zistiť, že v slovenskom zákone je výpočet doplnený o časť „alebo neoprávnene vnikne do uzatvoreného starého banského diela, kam je vstup zakázaný“.
35. Z digitálnej knižnice Národnej rady Slovenskej republiky potom kasačný súd zistil, že vládny návrh (dostupné na https://www.nrsr.sk/dl/Browser/ DsDocumentVariant?documentVariantId=827&fileName=nav_0011.pdf&ext=pdf) zákona o priestupkoch v § 39 obsahoval znenie korešpondujúce s českým, teda bez vyššie uvedenej zmienky o uzatvorenom starom banskom diele. Z toho je zrejmé, že k doplneniu tejto poslednej časti vety muselo dôjsť pozmeňovacím návrhom. Tým, že druhý výskyt slovného spojenia „kam je vstup zakázaný“ v spornom ustanovení nebol súčasťou textácie vládneho návrhu, je vysvetliteľná nižšia zrozumiteľnosť schváleného znenia, ktoré bolo potom bez zmeny prebraté do zákona o banskej činnosti. Tým sa však oslabuje sila sťažovateľovho argumentu vychádzajúceho z gramatického výkladu 36. Ďalej kasačný súd vychádzal pri odhaľovaní úmyslu zákonodarcu aj zo zákonného výpočtu činností vykonávaných banským spôsobom v § 3 zákona o banskej činnosti, ktorý obsahuje aj také činnosti, ako je inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum, strojové vŕtanie studní s dĺžkou nad 30 m, a ťažba štrku a jeho zušľachťovanie.
Pri takýchto činnostiach by chýbajúce ohraničenie zákazu vstupu príslušnými značkami spôsobovalo značnú právnu neistotu. Nie je napríklad zrejmé, na akú vzdialenosť od strojového vŕtania studní či zušľachťovania štrku by potom podľa sťažovateľa mal platiť „generálny zákaz“ vstupu tvrdený sťažovateľom.
Napríklad práce na zabezpečenie stability podzemných priestorov (podzemné sanačné práce) a čerpanie prírodných liečivých a stolových minerálnych vôd v banských dielach sú podľa zákona tiež činnosti vykonávané banským spôsobom, ale na zemskom povrchu nemusia byť bez označenia rozpoznateľné. Zaiste nie je cieľom zákonodarcu, aby v takýchto prípadoch závisela zodpovednosť za priestupok výlučne od prítomnosti subjektívnej stránky priestupku, teda od skúmania nedbanlivosti či úmyslu páchateľa. Rovnako nie je v zákone zrozumiteľne definovaný ani pojem „územie“, použitý v skúmanom ustanovení, čo by bez vyznačenia zákazu vstupu na konkrétnu časť zemského povrchu alebo inej jeho jednoznačnej identifikácie mohlo viesť aj k absurdným výkladom, že napríklad územím, v ktorom sa vykonáva činnosť vykonávaná banským spôsobom, by mohlo byť územie obce či celého okresu, keď by sa v obci či okrese vykonávala takáto činnosť.
37. S ohľadom na tieto úvahy sa aj kasačný súd priklonil k výkladu navrhovanému žalobcami a konštatovanému správnym súdom, podľa ktorého sa na vznik priestupkovej zodpovednosti podľa § 45a ods. 1 písm. a/ zákona o banskej činnosti vyžaduje existencia a porušenie osobitného zákazu vstupu; kasačný súd však pripúšťa, že takýto zákaz by mohol byť stanovený aj výslovným ustanovením zákona, ak je dostatočne určitý. V okolnostiach veci, ak nie je takýto zákonný zákaz jasne identifikovaný, sa kasačnému súdu javí ako správny i záver správneho súdu, že v priestupkovom konaní sa malo objasniť a posúdiť aj to, či a ako bol areál označený a zabezpečený.
38. O trovách rozhodol kasačný súd podľa zásady úspechu a preto podľa § 467 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 SSP priznal úspešným žalobcom voči neúspešnému sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov konania.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023