2Stk/2/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): SATUR TRAVEL a.s., IČO: 35787201, so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, pošt. prieč. 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0180/99/2018 zo dňa 22.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2/2019-92 zo dňa 26. októbra 2022, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2/2019-92 zo dňa 26. októbra 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

dňa 22.11.2016 vo veci: „REKLAMÁCIA ZÁJAZDU“ (ktorý sa týkal zmeny miesta odchodu aj príchodu, zabezpečenia stravovania - polopenzie, aj jednostranného zvýšenia prepitného), odoslaným prostredníctvom pošty dňa 23.11.2016 na adresu sídla žalobcu (podací lístok s podacím číslom zásielky:

2. Prvostupňový správny orgán uviedol, že reklamáciu možno považovať za vybavenú iba vtedy, ak predávajúci vie relevantným spôsobom (napr. prostredníctvom podacieho lístka potvrdeného prepravcom, ktorému bola zásielka odovzdaná) preukázať, že bolo reklamačné

4. Samotný spôsob vybavenia reklamácie síce zákon č. 250/2007 Z. z. neupravuje a ani výslovne neuvádza spôsob odoslania listovej zásielky prostredníctvom pošty v prípade zamietnutia reklamácie (obyčajne alebo formou doporučenej zásielky), no ak si predávajúci nezvolí spôsob korešpondencie so spotrebiteľmi formou, ktorou bude vedieť jednoznačne preukázať odoslanie zásielky spotrebiteľom (napr. podací lístok alebo podací hárok potvrdený prepravcom), dostane sa do nebezpečenstva, že nebude schopný jednoznačne preukázať, či vybavil reklamáciu spotrebiteľa v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. do 30 dní odo

5. Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca porušil § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a jeho zodpovednosť bola spoľahlivo preukázaná. 6. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0180/99/2018 zo dňa 22.10.2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. P/0277/01/17 zo dňa 22.2.2018.

II. Konanie pred správnym súdom

V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca sa k reklamácii ohľadom zvýšenia povinných poplatkov v liste zo dňa 28.11.2016 žiadnym spôsobom nevyjadril. 10. Správny súd rozsudkom č. k. 2S/2/2019-92 zo dňa 26. októbra 2022 žalobu zamietol ako nedôvodnú. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že s poukazom na žalobné body medzi účastníkmi je sporné, či bol žalobca povinný na preukázanie vybavenia reklamácie v lehote 30 dní od jej uplatnenia predložiť napríklad podací lístok alebo podací hárok potvrdený prepravcom, ktorému zásielku odovzdal na prepravu, a následne či možno žalobcu sankcionovať. 11. Žalobca preukazoval ukončenie reklamačného konania (vybavenie reklamácie) listom zo dňa 28.11.2016, ktorým reklamáciu spotrebiteľov zamietol, evidenciou odoslanej pošty a výpisom z evidencie reklamácií. Žalobca uviedol, že list zo dňa 28.11.2016 zaslal obyčajne poštou (nie doporučene, ani do vlastných rúk), k čomu ďalší dôkaz nepredložil.

12. Správny súd uviedol, že je mu známy rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/ 47/2017-46 zo dňa 15.3.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/13/2018 zo dňa 26.9.2019, na ktorý poukazuje žalobca, tento sa však týkal situácie, keď predávajúcemu bolo kladené za vinu, že listy o vybavení reklamácie sa nedostali do dispozície spotrebiteľov v zákonnej 30-dňovej lehote. Takto formulovaný skutok sa však netýka veci sp. zn. 2S/2/2019.

Týmto dokladom však nie je len samotný list o odôvodnenom zamietnutí reklamácie, ale aj hodnoverný doklad, že list je v procese doručovania spotrebiteľovi. 14. Z uvedených skutočností podľa správneho súdu vyplýva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný dôvodne na vec aplikovali ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. a dospeli k záveru, že sa žalobca dopustil správneho deliktu a sankcionovali ho zaň.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

17. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedol, že: · závery správneho súdu o tom, že „rozhodujúcim pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je deň, kedy bola zásielka obsahujúca doklad o vybavení reklamácie odovzdaná na poštovú prepravu a že podanie na poštovú prepravu musí byt' preukázané hodnoverným spôsobom a to potvrdením prepravcu (na preukázanie môže slúžiť podací lístok alebo podací hárok opatrený pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu)“ sú v priamom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, keď podľa doterajšej súdnej praxe: „povinnosťou predávajúceho je iba vydať o vybavení reklamácie písomný doklad a uvedená zákonná úprava nezahŕňa povinnosť doklad doručiť v zákonom určenej lehote“, existujúca judikatúra nepožaduje preukazovanie doručovania potvrdením subjektu realizujúceho prepravu, ale konštatuje, že „doručovanie dokladu o vybavení reklamácie nie je podmienkou naplnenia zákonnej požiadavky vybavenia reklamácie v lehote 30 dní“,

Z uvedeného je tak zrejmé, že z ust. § 18 ods. 9 zákona č. 205/2007 Z. z. nevyplýva explicitne povinnosť žalobcu doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie.“, · z citovaných rozhodnutí je zrejmý zásadný odklon napadnutého rozsudku od rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď podľa rozsudku správneho súdu riadne vybavenie reklamácie v lehote 30 dní znamená aj expedíciu dokladu o vybavení overiteľným spôsobom (potvrdenie poštou a pod.), · podľa rozhodovacej praxe kasačného súdu vydanie dokladu vôbec neobsahuje otázku doručovania a na riadnom vybavení reklamácie nič nemení ani skutočnosť, že pohyb dokladu o vybavení reklamácie nie je možné overiť na pošte, ktorá takúto expedíciu neeviduje, · argumentácia obsiahnutá v rozsudku správneho súdu, ktorá zdôrazňuje § 18 ods. 4 cit. zákona nie je akceptovateľná, keď lehota, ktorej nedodržanie je sankcionované je obsiahnutá v inom zákonnom ustanovení a preto ho nie je možné ignorovať, · správny súd sa odchýlil od obvyklej rozhodovacej praxe, keď jeho názor, že vybavenie reklamácie znamená aj odoslanie odpovede zákazníkovi spôsobom, ktorý dokáže potvrdiť

· nesprávnosť právneho názoru správneho súdu je daná ignoranciou § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie, ak lehota na jej vybavenie začala plynúť odo dňa prevzatia predmetu

Vo vzťahu k lehote 30 dní takáto povinnosť absentuje, · uvedené predstavuje základ nesprávnosti právneho posúdenia veci, keď vydanie písomného dokladu o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie:

19. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces uviedol, že: · správne orgány v danej veci nepostupovali striktne v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zák. č. 71/1967 Zb., neumožnili mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, · správny súd riadne neodôvodnil napadnutý rozsudok, nakoľko reagoval len na jedno rozhodnutie NS SR a iné rozhodnutie ignoroval. Naviac sa jedná o rozhodnutie, na ktoré sťažovateľ poukazoval a ktoré je pre právne hodnotenie veci základom od ktorého sa odvíjajú aj iné rozhodnutia kasačného súdu. S prihliadnutím na uvedené je ignorovanie tak významného rozhodnutia NS SR neakceptovateľné.

obsahom. · K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že správny súd nevyjadril právny názor, že k vybaveniu reklamácie dochádza až momentom prevzatia dokladu o vybavení reklamácie spotrebiteľom v zákonnej lehote; § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., na ktorý sa odvoláva sťažovateľ, uvádza priamo povinnosť doručenia potvrdenia o uplatnení reklamácie

Ak by sa za relevantný mal brať len dátum písomnosti, resp. dátum samotným predávajúcim vyznačený v jeho internej evidencii, ktorá nepodlieha externej kontrole pri jej tvorbe, nie je možné vylúčiť manipuláciu s ňou za účelom zlepšenia právnej pozície predávajúceho. Úloha orgánu kontroly vnútorného trhu by tak bola čisto formálna a odkázaná na jednostranné tvrdenia predávajúceho. · K námietke porušenia práva na spravodlivý proces uviedol, že sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia aj v čase pred začatím správneho konania a vydaním rozhodnutia vo veci samej, čoho dôkazom je inšpekčný záznam spísaný dňa 28.02.2017 v cestovnej kancelárii SATUR TRAVEL, Miletičova 1, Bratislava, s ktorým sa oboznámila a vyjadrila sa k nemu p. Ing. Ľ. L, asistentka riaditeľky. Súčasťou inšpekčného záznamu bol záväzný pokyn pre p. Ing. Ľ. L. oboznámiť štatutárny orgán žalobcu s jeho obsahom a to do

stupňa. V prípade potreby sťažovateľ mal počas celého správneho konania právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom, ktoré

IV. Posúdenie kasačného súdu

23. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

25. Po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť v časti nesprávneho právneho posúdenia je dôvodná, a preto rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. Kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

28. Posúdenie veci z uvedeného hľadiska sa odvíja primárne od interpretácie pojmu „vybaviť reklamáciu v lehote 30 dní“, ktorý považuje sťažovateľ za kľúčový aj s poukazom na judikatúru kasačného súdu, od ktorej sa mal správny súd odkloniť.

Podľa názoru správneho súdu uvedené doklady bez ďalšieho nepreukazujú, že predávajúci (žalobca) urobil reálne kroky na to, aby sa informácia o zamietnutí reklamácie dostala do sféry spotrebiteľa - na preukázanie môže slúžiť podací lístok alebo podací hárok opatrený pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu.

31. Sťažovateľ nespochybňuje, že predávajúci je povinný reklamáciu vybaviť v lehote 30 dní od jej uplatnenia, oponuje však právnemu záveru správneho súdu, že nestačilo preukázať ukončenie reklamačného konania (vybavenie reklamácie) obyčajným listom, pretože doklady, ktoré predložil bez ďalšieho nepreukazujú, že predávajúci (sťažovateľ) urobil reálne kroky na to, aby sa informácia o zamietnutí reklamácie dostala do sféry spotrebiteľa. Namietal, že na preukázanie má slúžiť podací lístok alebo podací hárok opatrený pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu, pretože takúto povinnosť mu neukladá zákon. 32. Ústavný súd Českej republiky v stanovisku pléna z 21.5.1996, sp. zn. Pl. ÚS-st.-1/96, uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu, zväzku 9, ročníka 1997, časti I., pod poradovým číslom 9, vysvetlil, že viazanosť súdu zákonom neznamená bezpodmienečne nutnosť doslovného výkladu aplikovaného ustanovenia, ale zároveň zmyslom a účelom zákona pri aplikácii právneho ustanovenia je nutné prvotne vychádzať z jeho doslovného znenia.

33. Z jazykového výkladu ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. 34. Povinnosť predajcu v zákonnej lehote upovedomiť spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie (doručením listu vo forme podacieho lístku alebo podacieho hárku opatreného pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu) v ňom výslovne vyjadrená nie je. Je teda zrejmé, že správny súd (rovnako aj žalovaný) meral zistený skutkový stav právnou normou výkladom, ktorý je nad rámec zákonnej úpravy obsiahnutý v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.

36. S prihliadnutím na vysvetlený význam použitého pojmu vybaviť možno logickým výkladom daného ustanovenia dôjsť k záveru, podľa ktorého ak predávajúci od spotrebiteľa, ktorý ho kontaktoval pre vec týkajúcu sa reklamácie, potom k vybaveniu reklamácie dôjde až v okamihu, keď predávajúci spotrebiteľa upovedomí o tom, akým spôsobom bola reklamácia vybavená (teda či bol s reklamáciou úspešný alebo nie). Až vtedy je možné reklamáciu považovať za vybavenú - predávajúci sa ňou už nebude musieť zaoberať. Tieto závery sú v súlade aj s teleologickým výkladom, pretože účelom zákona č. 250/2007 Z. z. je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

38. V ustanovení § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je iba uvedené, že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. 39. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/188/2015 zo dňa 28. septembra 2016, na ktorý poukazuje sťažovateľ sa skutočne uvádza, že „v ustanovení § 18 ods. 9 zákona č. 250/ 2007 Z. z. je iba uvedené, že predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad. V prípade, že by zákonodarca trval na tom, že predávajúci je povinný tento písomný doklad spotrebiteľovi aj odovzdať (doručiť), tak by to v ust. § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z. aj výslovne uviedol, teda by postupoval rovnako ako v ust. § 18 ods. 8 zákona č. 250/ 2007 Z. z., v ktorom je uvedené, že predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie a v prípade, že je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď“, sťažovateľ však v danom prípade nebol sankcionovaný za porušenie §

Táto povinnosť predávajúcemu zakladá len lehotu, v ktorej musí najneskôr vybaviť reklamáciu, teda oznámiť svoje stanovisko spotrebiteľovi. Ak zákonodarca ukladá vybavenie reklamácie najneskôr do 30 dní, mal na mysli jej vybavenie, či už v kladnom alebo zápornom slova

41. Z uvedeného je tak zrejmé, že z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie ktorého bol sťažovateľ sankcionovaný, nevyplýva explicitne povinnosť sťažovateľa doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie, ale oznámiť svoje stanovisko k uplatnenej reklamácii najneskôr do 30 dní. Z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa už vôbec nevyplýva, že by mal povinnosť predložiť doklad overený poštou (podací lístok) ako tvrdí správny súd. Správny súd síce svoje závery opiera aj ustanovenie § 18 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie ustanovenia ktorého však sťažovateľ nebol sankcionovaný. 42.

44. S poukazom na právne posúdenie kasačného súdu správny súd porušil zákon tým, že vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho bol naplnený sťažnostný bod v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. S poukazom na dôvodnosť kasačnej sťažnosti v časti nesprávneho právneho posúdenia kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 151/ 2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nastal prechod pôsobnosti z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

47. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.