2Stk/3/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Z. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53711343, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Mestská polícia hlavného mesta SR, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení blokovej pokuty zo dňa 11.06.2018, séria V., blok č. XXXXXXX, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/71/2018-72 zo dňa 1. decembra 2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1018201015.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie. Namietal, že dotknutá dopravná značka (zákaz vjazdu) bola osadená až niekoľko metrov za miestom, na ktorom sa otáčal, čo preukazoval prílohou číslo 1, v ktorej uvádza miesto, kde bol zastavený a prílohou číslo 2, kde uvádza výpis GPS trajektórie s časmi a jeho polohou v rozhodnom čase. Tvrdil, že v danom čase sa nachádzal v oblasti za značkou koniec zákazu vjazdu a otáčal sa pred značkou zákaz vjazdu, a teda žiaden priestupok nespáchal. Uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku a nebolo mu umožnené prejednať túto vec v správnom konaní. Zaplatenie pokuty na mieste odôvodnil vystrašením zo zastavenia hliadkou na koni, s čím dovtedy nemal reálnu skúsenosť. 3. Krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. V nadväznosti na obsah administratívneho spisu konštatoval, že skutkové zistenia žalovaného majú v tomto oporu. Žalovaný postupoval správne, keď podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil žalobcovi blokovú pokutu, keďže priestupok bol spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku (žalobca) bol ochotný pokutu zaplatiť. Zdôraznil, že na uvedenom závere nič nemení argumentácia žalobcu, že jeho ochota zaplatiť pokutu pramenila z jeho vystrašenia z hliadky na koni a z domnienky, že nemá inú možnosť. Správny súd zároveň konštatoval, že žalovaný dôsledne dodržal literu zákona aj ohľadom ustanovenia § 85 ods. 4 druhá veta zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa na pokutových blokoch vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Na základe uvedeného tak správny súd z obsahu pokutového bloku týkajúceho sa priestupku žalobcu verifikoval skutkové zistenia a právne závery žalovaného a vyhodnotil ich ako správne a zákonné.

A/ 4. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

ako podmienka vzdania sa práva na súd), tak ich precizovanie v podobe poukazu na relevantnú judikatúru ohľadne povinnosti niesť dôkazné bremeno nemôže zakladať uplatnenie nových žalobných bodov ani návrhov, - krajský súd sa dôvodmi uvedenými v dotknutom vyjadrení sťažovateľa mal v zásade zaoberať ex offo, keďže v zmysle § 195 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o aplikáciu základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a dodržania zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona.

Musí byť však preukázané, že mohla odôvodnene predpokladať dôsledky svojho správania, - dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, ktorý mal preukázať, že zaplatenie pokuty zo strany sťažovateľa bolo dobrovoľné a že mohol predpokladať dôsledky svojho správania, a teda že stratí možnosť riadneho procesu, - za hodnoverné nemožno považovať ani spísané úradné záznamy službukonajúcimi policajtmi, nakoľko je podľa sťažovateľa logické a očakávané, že sa nepriznajú k tomu, že konali protiprávne.

Na uvedenom podľa sťažovateľa nič nemení ani sľub zložený podľa zákona o obecnej polícii, nakoľko tento nemôže zaručovať pravdovravnosť a zákonnosť pri činnosti príslušníka mestskej polície. B/ 6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade uvádza, že skutočnosti v nej uvedené nezodpovedajú dôkazom nachádzajúcim sa v súdnom spise.

limitu, aby sa jednotlivec na mieste rozhodol, či zvolí spôsob vybavenia formou blokového alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania. Súhlas páchateľa v tomto prípade prelamuje zásady správneho konania, a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a tým nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a správnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty.

C/ 7. Sťažovateľ sa v replike k vyjadreniu žalovaného stotožňuje s jeho tvrdením, že začatím správneho konania fakticky disponuje osoba priestupcu, v prejednávanej veci ide však o situáciu, kedy sťažovateľ bol na zaplatenie pokuty vyzvaný bez možnosti odmietnuť alebo bez poučenia o tom, aké následky by malo (ne)zaplatenie blokovej pokuty.

Ak by sa však mal uvedený záver paušalizovať, potom by fyzické a právnické osoby, ktorým bola bloková pokuta uložená, fakticky stratili možnosť domáhať sa preskúmania blokovej pokuty, pretože nech by bola akokoľvek nezákonná, blok by sa (podľa výkladu žalovaného) v každom prípade považoval za dôkaz o dobrovoľnosti podstúpenia blokového konania bez nutnosti ďalšieho dokazovania. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že zo súdneho prieskumu nemôžu byť vylúčené blokové pokuty (a ani nie sú), pretože z praxe je známe, že blokové konanie nie vždy prebieha v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný v bode 6 vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti uvádza, že sťažovateľ nenamietal počas riešenia priestupku jeho spáchanie alebo výšku pokuty, potom je táto argumentácia celkom paradoxná, lebo v bode 2 uvádza, že blokové konanie je neformálne, bez ústneho pojednávania, vypočúvania svedkov a pod., teda neexistuje záznam o priebehu blokového konania. Sťažovateľovi nie je zrejmé, na základe čoho potom žalovaný tvrdí, že uvedené skutočnosti v blokovom konaní nenamietal.

D/ 8. Žalovaný vo vyjadreniu k zaslanej replike uvádza, že tvrdenia sťažovateľa sú v ostrom rozpore s predloženými dôkazmi, ako aj zákonným postupom pri blokovom konaní. Zároveň upozorňuje kasačný súd na chybné označenie žalovaného v kasačnej sťažnosti a uvádza, že Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy, Stanica jazdeckej polície a kynológie je poriadkovým útvarom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.

preto Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP; kasačný súd nie je viazaný jej rozsahom a dôvodmi v prípadoch podľa § 195 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 31. mája 2024. 10. Kasačný súd s ohľadom na predmet súdneho prieskumu v rámci všeobecných teoretických východísk prejednávanej veci zdôrazňuje, že blokové konanie je zjednodušenou formou konania o priestupku, v ktorom sa na základe výsledkov neformálneho objasnenia priestupku ukladá peňažná sankcia v podobe pokutového bloku, ak je priestupca ochotný pokutu zaplatiť. Pre vybavenie veci v blokovom konaní zákon o priestupkoch v § 84 ods. 1 a 5 vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok: 1. priestupok možno prejednať v blokovom konaní, 2. priestupok je spoľahlivo zistený, 3. obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. 11. Spoľahlivé zistenie priestupku a súhlas obvineného z priestupku predstavujú dve na seba nadväzujúce podmienky. Gramatický aj teleologický výklad aplikovaného zákona vedie k tomu, že najprv musí príslušný správny orgán (§ 86 zákona o priestupkoch) ustáliť, že priestupok bol spoľahlivo zistený, teda že sa priestupok stal a že ho spáchala určitá osoba. Následne potom správny orgán oboznámi s týmto svojim predbežným záverom danú osobu, ktorá sa týmto považuje za obvinenú z priestupku, a neformálne ju vyzve na vyjadrenie, či si je vedomá spáchania zisteného priestupku a či je ochotná zaplatiť pokutu. Faktické uznanie spáchania priestupku a súhlas obvineného so zaplatením pokuty má dopad aj na uplatnenie zásady materiálnej pravdy pri objasňovaní priestupku, keďže dokazovanie je nahradené prezumpciou nespornosti skutku a dohodou o vine a sankcii medzi orgánom verejnej moci a zisteným páchateľom priestupku (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/16/2017 z 12.12.2018). 12. Platí, že postup priestupkových orgánov aj v rámci blokového konania musí byť kontrolovateľný, či už v rámci vnútorných kontrolných mechanizmov, napr. vybavovania sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, alebo vonkajšej kontroly reprezentovanej správnym súdnictvom či dozorom prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Tieto nástroje kontroly a dohľadu majú slúžiť na identifikáciu a revíziu prípadov svojvoľného výkonu právomocí priestupkových správnych orgánov (por. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Stk/21/2022 z 27.10.2023, bod 23).

priestupku. O zákonnosti postupu žalovaného svedčí dokumentácia skutku a najmä skutočnosť, že pokutové bloky vystavené na mieste prejednania priestupku, obsahujúce údaje podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch o páchateľovi priestupku, druhu, mieste a čase spáchaného priestupku, jeho právnej kvalifikácii a výške pokuty, sťažovateľ zaplatil, čím potvrdil uzavretie dohody o vine a sankcii. Priebeh zisťovania a prejednávania priestupku a jeho výsledok osvedčujú aj písomné stanoviská oboch službukonajúcich policajtov.

Bez akýchkoľvek ďalších dôkazov alebo aspoň indícií nasvedčujúcich inému priebehu zistenia a prejednania priestupku, ako vyplýva zo zaznamenaných faktov, sú tvrdenia sťažovateľa jeho subjektívnou interpretáciou danej situácie, alebo výsledkom neskoršej zmeny v jeho postoji k spôsobu a výsledku prejednania priestupku. Nič z toho, čo mal správny súd k dispozícii, nenaznačuje akýkoľvek nátlak či iné nedovolené počínanie zo strany službukonajúcich policajtov, ktoré by hodnoverne spochybňovalo slobodu a vážnosť vôle sťažovateľa pri tomto úkone, či nedodržanie zákonného postupu pri prejednávaní priestupku. Kasačný súd podotýka, že zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť osobitne poučovať priestupcu v blokovom konaní o tom, že zaplatením pokuty sa považuje konanie o priestupku za ukončené a nebude ho už možné prejednať v ďalšom správnom konaní.

Neustráženie práva či nepremyslené rozhodnutie sťažovateľa nemožno zakrývať za absentujúce poučenie o následkoch úhrady blokovej pokuty zo strany žalovaného. Preto sú námietky sťažovateľa v tomto smere nedôvodné. 15. Sťažovateľ je osobou plne spôsobilou na právne úkony a zodpovednou za následky spôsobené riadením motorového vozidla, ako aj za svoje úkony urobené počas prejednávania priestupku.

Aj keby sa sťažovateľ skutočne v rozhodujúcom čase zľakol policajného koňa, alebo bol v danej chvíli subjektívne nespôsobilý pochopiť význam dohody o vine o sankcii za spáchaný priestupok, ktorú uzatvoril, nemalo by to bez ďalšieho vplyv zákonnosť postupu policajtov v blokovom konaní, pretože konal spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti o slobode a vážnosti prejavenej vôle.

dôvod, pre ktorý by mali byť tieto zásady prekročené. Rovnako tak neidentifikoval rozpornosti v písomných stanoviskách policajtov zachytených v predložených úradných záznamoch s údajmi obsiahnutými v dotknutom pokutovom bloku. 17. Sťažovateľ uznáva, že úkon zaplatenia blokovej pokuty vo všeobecnosti zahŕňa vedomosť o porušení povinnosti a ochotu pokutu zaplatiť. Kasačný súd považuje za mylné tvrdenie sťažovateľa, že paušalizovanie tejto konštatácie vedie nevyhnutne k záveru, že blok by sa v každom prípade (aj nezákonnosti) musel považovať za dôkaz o dobrovoľnosti podstúpenia blokového konania bez nutnosti ďalšieho dokazovania. Je treba znovu zdôrazniť, že na rozdiel od iných prípadov v sťažovateľovom prípade neboli zistené a nakoniec ani tvrdené žiadne okolnosti reálne spochybňujúce zákonnosť prejednania priestupku, uloženia blokovej pokuty, či dobrovoľnosť jej úhrady (napr. nedostatok vedomosti páchateľa o porušení konkrétnej povinnosti pre jazykovú bariéru/neznalosť jazyka, konanie v stave vylučujúcom zodpovednosť za priestupok, nátlak zo strany policajtov a pod.). Sťažovateľ si musí uvedomiť, že účelom

18. Kasačný súd zhodne so správnym súdom zo skutkových okolností vyplývajúcich zo súdneho spisu a k nemu pripojeného administratívneho spisu neidentifikoval žiadne rozpornosti v spoľahlivosti zisteného skutkového stavu či naplnení skutkovej podstaty priestupku porušením ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke.

20. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že správny súd sa jeho vyjadrením z 29.11.2022 nezaoberal, keďže ho nesprávne právne vyhodnotil ako neprípustné, resp. oneskorené doplnenie žalobných bodov (§ 183 SSP), kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v správnej žalobe namietal, že priestupok nespáchal, ďalej že bol pri jeho prejednávaní vystrašený z policajnej hliadky na koňoch, a s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 27. februára 1980 vo veci Deweer proti Belgicku sa dovolával práva na súd uvádzajúc, že ak sa osoba (zrejme on sám - pozn. kasačného súdu) ešte pred súdnym konaním dohodne „na akomsi urovnaní veci“, neznamená zo, že sa vzdala práva na súd. Uviedol tiež, že „jednou z podmienok, ktoré je potrebné za každých okolností splniť, je absencia donútenia“. Tu treba v prvom rade a poznamenať, že o práve na prístup k súdnej ochrane bol sťažovateľ taktiež poučený priamo na pokutovom bloku, ktorý sám priložil k žalobe, pričom toto právo aj využil podaním správnej žalobe, ktorá bola vecne prejednaná.

Tento svojím priznaním o prevážaní ukradnutej pohonnej hmoty bez poučenia a riadneho upozornenia podľa ESĽP nebol schopný vnímať dôsledky toho, že ide v zásade o výpoveď, ktorá následne tvorila základ pre jeho trestné stíhanie. Uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko v tu prejednávanom prípade hliadka zastavila sťažovateľa z dôvodu, ktorý bol sťažovateľovi vysvetlený, skutok, ktorého sa dopustil, bol právne kvalifikovaný a bol mu oznámený návrh na jeho potrestanie v blokovom konaní. Tomuto následne mohol prispôsobiť svoje ďalšie konanie (rozhodnúť sa, či pristúpi k neformálnej dohode o vine a sankcii), aj predpokladať jeho dôsledky (že zaplatením pokuty sa správne konanie skončí, o čom bol informovaný najneskôr prevzatím pokutového bloku).

Kasačný súd zároveň pripomína, že tieto zároveň do značnej miery kopírujú sťažnostné body, ktoré ako nedôvodné vyhodnotil vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Preto ani pri uznaní námietky o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 183 SSP by takáto chyba v procesnom postupe krajského súdu nedosiahla intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, a nemohla by viesť k zrušeniu rozsudku správneho súdu a k vráteniu veci na nové prejednanie.

Nič preto nenasvedčuje porušeniu sťažovateľovho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti považoval za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.