2Stk/3/2025

1. Žalovaný rozhodnutím č. 0061/2019/K zo 14. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 63.000,- eur podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona o energetike v znení zákona č. 162/2018 Z. z. Žalovaný sa mal dopustiť spáchania správnych deliktov na tom skutkovom základe, že: · v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 podnikal v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o energetike pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektriny, čím porušil povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona o energetike, · v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 podnikal v energetike podľa § 4 ods.

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, tento skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi, nemal v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím. 4. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/251/2019-137 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správny súd mal za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje miesto, spôsob spáchania skutku ani žiadne ďalšie skutočnosti nevyhnutné k tomu, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Orgány verejnej správy sa podľa správneho súdu obmedzili len na konštatovanie toho, že žalobca podnikal vo vymedzenom období bez toho, aby bol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektriny a plynu. Správnemu súdu však chýbalo uvedenie miesta a spôsobu spáchania správnych deliktov vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu (či išlo o predaj, distribúciu, výstavbu, v akej lokalite, koľkým odberateľom a pod.). Správny súd vyslovil záver, že na podklade takto koncipovaného výroku nemožno vylúčiť zameniteľnosť skutkov, zabezpečiť dodržanie zásady ne bis in idem a posúdenie res iudicata, čo spôsobuje nezákonnosť oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy.

5. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalovaný trval na tom, že jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a nezameniteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k porušeniu zákonnej povinnosti žalobcom a výroku o uložení pokuty bola dodržaná. Prvostupňový orgán podľa žalovaného vychádzal z: · ustanovenia vymedzujúceho správny delikt podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, · ustanovení definujúcich regulované činnosti v energetike, ktoré žalobca vykonával bez povolenia, · obsahových náležitostí povolenia podľa § 8 zákona o energetike, ktoré mal žalobca mať vydané, a · ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. 7. Podľa žalovaného je vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedený popis skutkov, ktorých sa žalobca dopustil s podrobným vymedzením zákonných ustanovení a nepriamym označením miesta, ktorým je vzhľadom na záväznosť zákona o energetike Slovenská republika. Okrem týchto údajov mal žalovaný za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje aj čas spáchania správnych deliktov - 1. január 2017 až 31. december 2018, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, vrátane spôsobu jej uhradenia. 8. Žalovaný tiež dodal, že nepriame uvedenie miesta správneho deliktu je možné preklenúť výkladom, čo umožňuje právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 6Ssk/148/2023 z 30. apríla 2024. 9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nielen výrok, ale rozhodnutia orgánov verejnej správy v ich celosti sú poznačené vadou nepreskúmateľnosti. Poukázal tiež na to, že podľa neho žalovaný toleroval nezákonné konanie odberateľov, ktorí sa svojimi neoprávnenými odbermi dopustili porušovania zákonov. Žalobca vyjadril svoj názor, že porušenie právneho predpisu, ktorého sa žalobca mal dopustiť, nebolo dostatočne zdôvodnené, nebola uvedená úvaha, akou bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa žalobcu absentovalo aj vysporiadanie sa žalovaného s tvrdeniami žalobcu, že uložená pokuta bola preňho likvidačná.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.

15. Kasačný súd zároveň nepopiera, že pri prejednávanom druhu správneho deliktu, keďže v zmysle judikatúry je svojou povahou trestného charakteru (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2012 sp. zn. 6Sžo/51/2011), prichádza do úvahy použitie analógie práva a využitie úpravy v Trestnom poriadku v účinnom znení, na aplikáciu ktorého odkazuje aj § 195 písm. c) SSP. V tomto prípade možno vychádzať z ustanovení upravujúcich uznesenie o vznesení obvinenia ako najviac sa približujúcich k rozhodnutiu orgánu verejnej správy o správnom delikte. Nadväzne na to, s prihliadnutím na špecifiká správneho trestania, podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku v účinnom znení výrok musí obsahovať označenie osoby, ktorej sa sankcia za správny delikt ukladá, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k správnemu deliktu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, s uvedením príslušného ustanovenia zákona, o aký správny delikt ide. Rovnako je možné sa analogicky oprieť aj o ustanovenie § 77 zákona o priestupkoch v účinnom znení, podľa ktorého:

. .). Tento právny predpis sa na prejednávanú vec priamo nevzťahuje. Upravuje však konkrétny druh správneho deliktu, pri ktorom priamo vymedzuje náležitosti výroku. 16. Sumarizácia uvedeného smeruje k záveru, že vo výroku musí byť jednoznačne identifikovaná vec, o ktorej sa rozhodlo, musí byť formulovaný presne, určito a zrozumiteľne. Rovnako z neho musí byť zrejmé konečné vyriešenie veci, o ktorej sa rozhodovalo.

poriadku. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy o správnom delikte teda musí reflektovať na špecifikáciu správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, čo možno vyvodiť priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach o iných správnych deliktoch, ktoré sú takisto rozhodnutiami trestného charakteru, je nevyhnutné vymedziť za aké konkrétne konanie je páchateľ sankcionovaný. Rozhodnutie o správnom delikte teda musí vo výroku obsahovať riadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé, a to bez akýchkoľvek pochybností, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil, kedy sa toho dopustil a v čom tento spočíva (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/1/2013 z 23. januára 2014, sp. zn. 6Sžo/33/2014 z 29. apríla 2015, sp. zn. 10Sžo/58/2016 z 31. mája 2017, sp. zn. 8Asan/3/2018 z 26. februára 2019, sp. zn. 10Asan/25/2018 z 22. mája 2019 ).

19. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú zrejmou formou vyjadrené nasledovné skutočnosti. Páchateľom správneho deliktu mal byť žalobca. Predmetom správneho konania bolo rozhodovanie o sankcii za porušenie ustanovení zákona o energetike, ktoré sú vo výroku výslovne označené. Podľa § 6 ods. 1 zákona o energetike podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. Podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike do 30. júna 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona o energetike od 1. júla 2018 za podnikanie v energetike bez povolenia alebo bez oznámenia sa uloží pokuta od 300,- EUR do 300.000,- EUR. Interpretáciou týchto ustanovení je nepochybné, že žalobca nemal mať povolenie na podnikanie v energetike, preto mu prvostupňový orgán uložil úhrnnú pokutu. Prvostupňový orgán neopomenul ani čas, v ktorom mali byť uvedené správne delikty spáchané - od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o energetike sa podnikaním v energetike rozumie výroba, uskladňovanie, prenos, distribúcia, agregácia a dodávka elektriny. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o energetike sa podnikaním v energetike rozumie aj výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu. Citované ustanovenia síce naznačujú, akým spôsobom mohli byť správne delikty spáchané, neurčujú však presne ten, ktorý platí na prípad žalobcu. Potencialita z nich vyplývajúca pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti nemôže

22. Identifikácii spôsobu spáchania správneho deliktu teda v plnej miere nevyhovuje len odkaz na ustanovenie, ktoré precizuje, čo sa rozumie podnikaním v energetike. Toto musí byť konkretizované tak, aby nebolo sporné ako sa neoprávnená činnosť mala realizovať.

23. Pre dôsledné určenie spôsobu spáchania správneho deliktu pri distribúcii a dodávke elektriny a plynu sa však javí byť žiadúcim určiť aj údaje ako konkrétny úsek distribučnej siete, miesto pripojenia, či miesto spotreby s uvedením katastrálneho územia. Iba tak by bol skutok nezameniteľný s iným. Ide pritom o údaje, ktoré sú zachytené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Tieto však mali byť zahrnuté do výrokovej časti, ktorej prípadné špecifiká sa v odôvodnení mali len bližšie vysvetliť. Úplný opis skutku bezpochyby musí byť už pri jeho vymedzení vo výrokovej časti, pretože len táto je pre páchateľa správneho deliktu záväzná a len táto zasahuje do jeho práv a povinností.

25. Vzhľadom na prezentované argumentačné línie kasačný súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu nespĺňa požiadavku určitosti a konkrétnosti výroku, pretože správny delikt, ktorý mal byť spáchaný žalobcom, nevymedzuje dostatočne na to, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Kasačný súd vzhliadol dôvodným, aby prvostupňový orgán doplnil výrok prvostupňového rozhodnutia o miesto a spôsob spáchania vytýkaných správnych deliktov.