← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 8. 2023

2Stk/4/2021

ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200921.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
7S/103/2019
IČS
7019200921
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: MEOPTIS, s.r.o., so sídlom: Duklianska 12, 811 08 Bratislava, IČO: 31371485, zastúpeného: Advokátska kancelária Rolková s.r.o., so sídlom: Ľ. Fullu 5, 903 01 Senec, IČO: 52189902, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/103/2019-202 z 28. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nepriznáva účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Obvodný banský úrad v Košiciach (ďalej len „správny orgán“) vydal rozhodnutie o uložení pokuty č. 489-1439/2019 z 24. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Týmto rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- € za porušenie § 5a ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v účinnom znení (ďalej len „zákon o banskej činnosti“), § 32a ods. 7, 8 zákona č. 44/1988 Zb. banský zákon v účinnom znení (ďalej len „banský zákon“), záväzného príkazu č. 777-1950/2018 z 15. augusta 2018, podľa ktorého bol žalobca jedenkrát za polrok povinný predkladať písomnú správu s uvedením všetkých pokusov a vniknutí do banských diel a stavu zabezpečenia banských diel. Písomný príkaz bol vydaný podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona o banskej činnosti. Konkrétne sa žalobcovi dávalo za vinu, že: · V roku 2018 nevykonával banskú činnosť, avšak ohlásenie o prerušení banskej činnosti nebolo správnemu orgánu doručené; · predpísané priznania za vydobyté nerasty za jednotlivé štvrťroky roka 2017 boli správnemu orgánu predložené až 27. marca 2018 a za jednotlivé štvrťroky roka 2018 až 26. marca 2019; · predpísané priznanie úhrady za dobývací priestor za rok 2019 bolo správnemu orgánu predložené až 29. apríla 2019; · nesplnil si ani raz povinnosť predložiť písomnú správu o všetkých pokusoch vniknutia do banských diel a stavu ich zabezpečenia raz za každý polrok na základe záväzného príkazu č. 7777-1950/2018 z 15. augusta 2018. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 856-1281/2019 z 1. októbra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“).

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). Podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia vecí, postihujú žalobcu neprimerane prísnymi sankciami a sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov. Žalobca namieta, že zistenie skutkového stavu žalovaným nie je dostatočné pre posúdenie vecí. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich odporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. To malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu spolu s rozhodnutím žalovaného považuje za nezákonné, nepreskúmateľné a postihujúce žalobcu neprimerane. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 7S/103/2019-202 z 28. apríla 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Svoj rozsudok odôvodnil najmä tým, že · sankcia bola uložená v zákonnej výške, v dolnej hranici zákonného rozpätia. Nie je svojvoľná a ani arbitrárna. Žalobca navyše nenavrhol sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP; · námietka o šikanóznosti konania nesúvisí s predmetom sporu. Skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi bol preukázaný, a preto konflikt týkajúci sa výstavby na území zasahujúcom do dobývacieho priestoru nevyvracia jeho spáchanie; · z administratívneho spisu vyplýva, že aj povinnosť žalobcu predložiť písomnú správu na základe záväzného príkazu č. 7777-1950/2018 z 15. augusta 2018 nebola splnená.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 písm. f), g), h) SSP. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V kasačnej sťažnosti poukázal na to, že · správny súd nevykonal vlastné dokazovanie, ale pridržiaval sa výlučne vyjadrení orgánov štátnej banskej správy. Rozhodnutie žalovaného považuje za šikanózne. V predmetnej lokalite prebieha spor, či bude daná prednosť razantnej a dôraznej ochrane dobývacieho priestoru a chráneného ložiskového územia, ložiska výhradného nerastu magnezitu, nerastného bohatstva vo vlastníctve štátu, využitia ložiska a ťažbe, alebo naopak obytnej výstavbe 450 rodinných domov v strede dobývacieho priestoru. Na jednej strane bolo žalovaným vydané rozhodnutie o povolení banskej činnosti pre žalobcu 27. apríla 2015, avšak už 9. októbra 2015 vydal obvodný banský úrad súhlasné stanovisko k zmene využitia územia v strede dobývacieho priestoru a chráneného ložiskového územia na výstavbu bývania v rodinných domoch; · výška pokuty je neodôvodnená, svojvoľná a neprimerane vysoká vzhľadom k tomu, že ide len o pochybenia administratívneho charakteru. Žalovaný tiež konštatoval, že zo strany žalobcu išlo vo väčšine skutkov len o administratívne pochybenie, pričom žalobca plní svoje povinnosti vo vzťahu k ochrane výhradného ložiska aj „nad rámec“ svojej kompetencie. Vo vzťahu k výške pokuty nebol napriek návrhu žalobcu vykonaný dôkaz, na základe ktorého by prišlo k porovnaniu trestov, ktoré boli v minulosti uložené za obdobné porušenia. Výška pokuty bola určovaná jednotlivými členmi pokutovej komisie absolútne svojvoľne, kedy jeden člen navrhol pokutu 1.000,- €, ďalší 3.000,- € a jeden člen v absolútnom rozpore s úvahami ostatných dvoch členov vo výške 11.000,- €. Zdôvodnenie správneho súdu v tejto časti (bod 13 rozsudku) je nedostatočné. Určenie výšky pokuty je tiež predmetom správneho uváženia. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Okrem iného uviedol, že za administratívne porušenia označil vo vyjadrení k žalobe len časť porušení. Najzávažnejšie porušenie malo súvis s nepovoleným vniknutím osôb do priestorov bane, keď najmä z dôvodu slabého zabezpečenia jej objektov sa v priestoroch bane pohybujú rôzni ľudia ohrozujúci najmä seba. Žalobca tiež účelovo zmenil význam vyjadrenia týkajúceho sa plnenia žalobcových povinností nad rámec svojej kompetencie. V skutočnosti toto vyjadrenie znelo: Žalobca uvádza, že si plní povinnosť ochrany výhradného ložiska, ale bohužiaľ ostatné povinnosti zanedbáva a navyše spôsob ochrany ložiska často presadzuje konfliktným spôsobom nad rámec svojej kompetencie

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol uhradený. 10. Po vecnom preskúmaní kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 32a ods. 7 banského zákona povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor začína kalendárnym rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bol dobývací priestor určený, a končí sa rokom, v ktorom bol dobývací priestor zrušený alebo v ktorom organizácii zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska podľa § 27 ods. 13. Úhrada sa platí každoročne, najneskôr do konca februára kalendárneho roka. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za dobývací priestor. Podľa § 32a ods. 8 banského zákona úhrada za vydobyté nerasty a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Podľa § 3 ods. 5 druhej vety správneho poriadku správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 druhej vety SSP orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. Podľa § 5a ods. 4 zákona o banskej činnosti organizácia je povinná ohlásiť obvodnému banskému úradu začatie a prerušenie vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na dobu dlhšiu ako 30 dní a ukončenie vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najneskôr osem pracovných dní vopred. Podľa § 44 ods. 1 zákona o banskej činnosti Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady sú oprávnené uložiť pokutu až do 33.304,47 € organizácii, ktorá porušila predpisy uvedené v § 39 ods. 1 alebo ktorá nesplnila opatrenia uložené jej rozhodnutím orgánu štátnej banskej správy. Podľa § 44 ods. 9 zákona o banskej činnosti pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, a ak ide o pracovníka, aj na mieru zavinenia.

IV. II. Posúdenie kasačných námietok

11. Kasačný súd konštatuje, že v konaní nie je sporné, či sa stal skutok a či tento skutok je správnym deliktom. Uvedené nenamieta ani žalobca, ktorý len poukazuje na šikanóznosť celého procesu z dôvodu sporu o to, akým spôsobom bude územie v budúcnosti využité. V tejto časti sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom, nakoľko pre naplnenie znakov správneho deliktu nie sú rozhodujúce pohnútky pre vedenie správneho konania.

Pre uznanie viny sa vyžaduje preukázanie skutku a jeho podradenie pod skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu. Možná šikanóznosť začatia celého konania tak nemá vplyv na to, či bol skutok spáchaný, a či tento skutok vykazuje znaky správneho deliktu.

12. K namietanej výške pokuty kasačný súd uvádza, že pokuta je uložená v zákonnej sadzbe stanovenej v § 44 ods. 1 zákona o banskej činnosti v rámci správnej úvahy správneho orgánu. Výšku tejto pokuty odôvodňuje správny orgán na s. 4 - 5 rozhodnutia správneho orgánu. Rovnako sa jej výškou zaoberá žalovaný na s. 7 rozhodnutia žalovaného a správny súd na s. 7 rozsudku správneho súdu.

13. Z predmetných rozsudkov vyplývajú dôvody, pre ktoré tak orgány verejnej správy ako aj správny súd zotrvali na svojich záveroch. Z tohto dôvodu sa kasačný súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že výška pokuty je neodôvodnená. Uvedomuje si pritom, že každý právny text je možné napísať lepšie, detailnejšie. To však neznamená, že z predmetných odôvodnení nie je zrejmý záver, prečo bola pokuta uložená v danej výške a kontrolné orgány v rámci inštančného postupu sa s touto výškou stotožnili. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo 4. augusta 2018, podľa ktorého správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 14. Vo vzťahu k uloženej sankcii kasačný súd uvádza, že žalobcovi sa vytýkajú štyri skutky. Každý z nich má svoj negatívny následok. Je pravdou, že časť pochybení vo vyjadrení ku žalobe žalovaný označil za administratívne. Nie však všetky. Je pritom nutné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že najzásadnejším následkom je možnosť vstupu do nezabezpečenej bane.

Kasačný súd tiež uvádza, že žalovaný na s. 6 vyjadrenia k žalobe nekonštatoval, že žalobca si plní svoje povinnosti aj nad rámec. Veta, na ktorú odkazuje žalobca v kasačnej sťažnosti, začína Žalobca uvádza. V danej časti tak nejde o konštatáciu žalovaného, ale prepis tvrdenia žalobcu.

15. K námietke týkajúcej sa nevykonania dôkazu porovnaním trestov určeným za obdobné porušenia kasačný súd konštatuje, že pri posudzovaní trestov za obdobné porušenia je potrebné prihliadať aj na špecifiká jednotlivých vecí. Žalobca v tejto súvislosti síce uviedol v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu, že podľa jeho informácií za obdobné porušenia sa ukladá pokuta 30,- €, avšak toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Opačné tvrdenie sa nachádza v rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého sa za obdobné porušenia, ako v tejto veci, ukladajú správnym orgánom obdobné sankcie. Tiež však išlo o tvrdenie, bez konkrétnejšieho odkazu.

16. Správny poriadok vyžaduje v § 3 ods. 5 druhej vete v zmysle zásady materiálnej pravdy, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. To však neznamená, že by v každom jednom prípade mal správny súd alebo orgán verejnej správy povinnosť vykonávať rozsiahle dokazovanie už skončenými vecami s cieľom presvedčiť účastníka konania, že skutočne v iných veciach sa ukladajú obdobné sankcie.

Pokiaľ je zo strany účastníka konania spochybnená aplikácia zásada materiálnej pravdy konkrétnymi skutočnosťami, je povinnosťou správneho orgánu uvedené preveriť (porovnaj § 32 správneho poriadku). Je však nedostatočné, keď je takouto skutočnosťou len všeobecné vyhlásenie účastníka konania bez reálnejších dôkazov.

17. Pri určení výšky pokuty podľa § 44 ods. 7 zákona o banskej činnosti treba prihliadať primárne na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky. Na všetko toto bolo zo strany orgánov verejnej správy prihliadnuté, čo konštatoval aj správny súd. Žalobca mal tiež možnosť domáhať sa moderácie pokuty v rámci konania pred správnym súdom, čo však neurobil.

Z jeho vyjadrení nie je zrejmé, prečo je práve takáto sankcia neprimeraná povahe jednotlivých skutkov alebo, že by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter (§ 198 ods. 1 písm. a) SPP). Preto správny súd bez súčinnosti zo žalobcom nemôže hľadať vhodnú pokutu v konaní, ktoré sa riadi princípom rovnosti strán (porovnaj § 5 ods. 9 SSP).

18. Každá sankcia má mať tak represívny ako aj preventívny účinok (porovnaj Kurilovská, L., Šišulák, S. Spravodlivý trest. In. Právny obzor, rok 2020, č. 4, s. 281-296). Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé, prečo by žalobcu uložená pokuta neprimerane zasahovala. Žalobca je právnickou osobou s oprávnením ťažby. Pokiaľ by takúto právnickú osobu za štyri vyššie špecifikované skutky uložená pokuta príliš zaťažovala, túto skutočnosť je potrebné preukázať.

Pri právnickej osobe realizujúcej pomerne technologicky náročné činnosti je totiž možné prezumovať, že suma 30,- €, na ktorú poukazuje v odvolaní, by nemala žiaden represívny, teda prevýchovný účinok. 19. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti a jednotlivé kasačné námietky kasačný súd nezistil, že by zo strany správneho súdu prišlo k nesprávnemu úradnému postupu znemožňujúcemu žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva. Správny súd vec správne právne posúdil a neodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačný súd tak jednotlivé kasačné námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

20. Kasačný súd pri hodnotení výšky pokuty uvádza, že predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorému predchádza rozhodnutie správneho orgánu. Návrh výšky pokuty jednotlivými členmi tzv. pokutovej komisie nie je rozhodnutím. Pre správny súd a kasačný súd je nosná konečná výška pokuty stanovená v rozhodnutí správneho orgánu, ktorá predstavuje predmet samotného prieskumu.

IV. III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

21. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami žalobcu voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 23. Kasačný súd pre úplnosť uvádza, že s účinnosťou od 1. júna 2023 je príslušným správnym súdom v predmetnej veci Správny súd v Košiciach (§ 10 a nasl. SSP). Z tohto dôvodu bude aj toto rozhodnutie doručované účastníkom konania prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. 24. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Stk/4/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik