← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 10. 2024

2Stk/4/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200379.3

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
13S/131/2021
IČS
3021200379
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: BILLA, s.r.o., so sídlom: Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347037, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/131/2021-106, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. k. Ro -636/2021-400/605/ZOP z 27. júla 2021 uznala žalobcu vinným z iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona č. 152/ 1995 Z. z. o potravinách v účinnom znení (ďalej len „zákon o potravinách“).

Uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 25.000,- €. 2. Žalobca podal voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie. Žalovaný v postavení odvolacieho orgánu rozhodnutím č. k.: 3868/2021-2 z 9. septembra 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Skutok vymedzil nasledovne: Žalobca, prevádzkareň: BILLA s. r. o., filiálka 226, 1. mája,, 907 01 Myjava porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách v nadväznosti na článok 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v platnom znení, a to tým, že dňa 26. augusta 2020 v čase od 9.45 hod. do 14.45 hod v predajných priestoroch uvedenej prevádzkarne umiestňoval na trh/ponúkal na predaj čerstvé mäso: 1.

Bravčové stehno bez kosti v ochrannej atmosfére, Slovenská farma, DS: 27. augusta 2020, v množstve 1,516 kg; 2. Bravčové plece vcelku v ochrannej atmosfére v množstve 4,348 kg; 3. Hovädzie zadné orech v ochrannej atmosfére, Fresh Beef, DS: 27. augusta 2020, 50% zľava, v množstve 1,752 kg; 4. Bravčový bok bez kosti vcelku v ochrannej atmosfére v množstve 3,816 kg, 5.

Mletý masový prípravok z bravčového a hovädzieho mäsa, výrobca: TAURIS, a. s., Spišská Nová Ves, DS: 27. augusta 2020, 2 kusy, 50% zľava, v množstve 1,026 kg nevhodné na ľudskú spotrebu. Predmetné výrobky boli výrazne senzoricky narušené, vykazovali zmeny farby, mäso bolo osliznuté, bol cítiť silný zápach pri otvorenom aj neotvorenom originálnom spotrebiteľskom obale (PVC), aj voľným okom bolo možné pozorovať nielen na povrchu mias, ale i na obaloch zakalený, mazľavý sekrét/sliz šedohnedej farby viditeľný na vyhotovenej fotodokumentácii. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §

28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Ďalej účastník konania porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 3 a § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na povinnosť uchovávať potraviny pri teplotách ustanovených platnou legislatívou, resp. deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku (výrobcom), ďalej zabezpečiť, aby usporiadanie, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov poskytovali vhodné skladovacie podmienky s regulovanou teplotou a dostatočnou kapacitou na uchovávanie potravín pri vhodných teplotách a boli riešené tak, aby umožňovali tieto teploty monitorovať a tam, kde je to potrebné, zaznamenávať, tiež zabezpečiť, aby suroviny, zložky, medziprodukty a hotové výrobky, ktoré môžu podporovať množenie sa patogénnych mikroorganizmov alebo tvorbu toxínov, neboli uchovávané pri teplotách, ktoré by mohli mať za následok riziko pre zdravie ľudí podľa § 12 ods. 1 písm. l)

zákona o potravinách, Prílohy II Kapitola I ods. 2 písm. d) a Kapitola IX ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 o hygiene potravín, tiež s poukázaním na povinnosť pri uchovávaní mäsa vo vitrínach dodržiavať teplotu najviac 5°C podľa § 3 ods. 6 vyhlášky č. 423/2012 Z. z. o mäse jatočných zvierat, povinnosť chladený mäsový výrobok pri ďalšej manipulácii a umiestňovaní na trh udržiavať pri teplote najviac 4°C, ak ide o mäkký mäsový výrobok, varený mäsový výrobok, pečený mäsový výrobok a mäsovú polokonzervu

podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 83/2016 Z. z. o mäsových výrobkoch v účinnom znení a povinnosť udržiavať vnútornú teplotu, ktorá neprevyšuje 2°C pri mletom mäse a 4°C pri mäsových prípravkoch podľa Prílohy III. ODDIEL V, KAPITOLA III ods. 2 písm. c) nariadenia č. 853/ 2004 Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre

potraviny živočíšneho pôvodu, a to tým, že dňa 26. augusta 2020 v čase úradnej kontroly v predmetnej prevádzkarni na predajnej ploche v chladiacej vitríne, v ktorej uchovával a umiestňoval na trh čerstvé chladené mäso, mäsové prípravky a mäsové výrobky bola inšpektormi nameraná kalibrovanými teplomermi nevyhovujúca teplota v priestore chladiaceho zariadenia i priamo v jadre niektorých mias a výrobkov, ktorá nezodpovedala požiadavkám na skladovanie určeným ich výrobcom, resp. požiadavkám ustanoveným platnou

legislatívou. Počas úradnej kontroly boli v predmetnej chladiacej vitríne so šiestimi úložnými policami/regálmi (číslovanie 6 spodná - najnižšia, 1 najvyššia) uchovávané a ponúkané na predaj výrobky/potraviny: - čerstvé mäso Bravčové karé bez kostí, balené v ochrannej atmosfére, výrobca TAURIS, a. s., Spišská Nová Ves, DS: 28. augusta 2020, teploty skladovania deklarované výrobcom od 0°C do +4°C, nameraná teplota kalibrovaným teplomerom inšpektora v jadre čerstvého mäsa/regál 2: +7,4 °C o 11:03 hod, v priestore chladiacej vitríny +6,7°C o 10:33 hod;

- čerstvé mäso: Bravčové stehno bez kosti, čerstvé mäso, balené v ochrannej atmosfére, v množstve 1,516 kg, DS: 27. augusta 2020, Bravčové plece vcelku, čerstvé mäso, balené v ochrannej atmosfére v množstve 4,348 kg, Bravčový bok bez kosti vcelku, čerstvé mäso, balené v ochrannej atmosfére v množstve 3,816 kg, Hovädzie zadné orech, čerstvé mäso, balené v ochrannej atmosfére v množstve 1,752 kg, výrobca: Slovenská Farma, DS: 27. augusta 2020, nameraná teplota kalibrovaným teplomerom inšpektora v jadre čerstvého mäsa/ regál 2: +12,4°C o 10:09 hod, vo výrobku Bravčové plece bez kosti, chladené, balené v ochrannej atmosfére v množstve 0,988 kg, výrobca: Slovenská Farma, DS: 29. augusta 2020, nameraná teplota kalibrovaným teplomerom inšpektora v jadre čerstvého mäsa/regál 2: +13,3°C o 10:02 hod, vo výrobku Bravčové stehno vcelku, chladené, balené v ochrannej atmosfére v množstve 0,746 kg, 50% zľava, výrobca: Slovenská Farma, DS: 27. augusta 2020 - teploty skladovania deklarovaná výrobcom predmetných mias bola od 0°C do +4°C

- nameraná teplota skladovania kalibrovaným teplomerom inšpektora v priestore chladiacej vitríny pri predmetných výrobkoch/regál 1,2,3,4 +6,7°C o 10:33 hod.; - čerstvé mäso Kuracie dolné stehno Trieda A, výrobca Hydina Slovensko, s. r. o., Lieskovská cesta, Košice, DS: 27. augusta 2020, teploty skladovania deklarované výrobcom od +2°C do +4°C - nameraná teplota skladovania kalibrovaným teplomerom inšpektora v priestore/regál 1 chladiacej vitríny pri predmetnom výrobku +6,7°C o 10:33 hod; - mäkké mäsové výrobky: Špekačky, mäkký mäsový výrobok, vákuovo balený, výrobca MECOM Group 3 s. r. o., Humenné, DS: 06. septembra 2020, teploty skladovania deklarované výrobcom od 0°C do +4°C; Clever špekačky, mäkký mäsový výrobok, vákuovo balený, výrobca Kostelecké uzeniny, a. s.

. Kostelec, DS: 01. októbra 2020, teploty skladovania doporučené výrobcom: od +1°C do +5°C; Kaiser nátierka s kačacou pečeňou, výrobca MECOM Group s. r. o., Humenné, DS: 18. októbra 2020, teploty skladovania deklarované výrobcom od 0°C do +4°C - nameraná teplota v priestore/regál 2 chladiacej vitríny pri predmetných výrobkoch: +6,2°C o 11:35 hod; - mäkké mäsové výrobky: Bratislavské párky a Spišské párky, mäkké mäsové výrobky, vákuovo balené, výrobca BERTO SK s. r. o., Stupava, Frankfurtské párky, mäkký mäsový výrobok, vákuovo balený, výrobca/pôvod: Rakúsko, Clever hydinové párky, vákuovo balené, mäkký mäsový výrobok, výrobca/pôvod: Česká republika, DS: 06. septembra 2020 - nameraná teplota skladovania kalibrovaným teplomerom inšpektora v priestore chladiacej vitríny/regál 1 pri predmetných výrobkoch: +5,7°C o 11:18 hod a +9,6°C o 11:39 hod., (mäkké mäsové výrobky s doporučenou teplotou skladovania výrobcu do +4°C); - mäsové prípravky: Mletý mäsový prípravok z bravčového a hovädzieho mäsa, výrobca:

TAURIS, a. s., Spišská Nová Ves, DS: 27. augusta 2020, teploty skladovania deklarované výrobcom od 0°C do +4°C - nameraná teplota kalibrovaným teplomerom inšpektora v priestore chladiacej vitríny s vystavenými mäsovými prípravkami +6,1°C o 10:39 hod, Bravčový steak curry 0,684 kg, mäsový prípravok balený v ochrannej atmosfére, výrobca TAURIS a. s.,

Spišská Nová Ves, DS: 29. augusta 2020, teploty skladovania deklarované výrobcom od 0°C do +4°C - nameraná teplota kalibrovaným teplomerom v priestore chladiacej vitríny/regál 3 pri predmetnom výrobku: +6,1°C o 10:39 hod, Klobáska na gril, mäsový prípravok balený v ochrannej atmosfére, výrobca: TAURIS, a. s., Spišská Nová Ves, DS: 4. septembra 2020, teploty skladovania deklarované výrobcom od 0°C do +4°C - nameraná teplota kalibrovaným teplomerom inšpektora v priestore chladiacej vitríny/regál 3 pri predmetnom výrobku: +6,1°C o 10:42 hod, Bravčový steak chili, mäsový prípravok balený v ochrannej atmosfére, výrobca: TAURIS, a. s., Spišská Nová Ves, DS: 27. augusta 2020, teploty deklarované výrobcom od 0°C do +4°C - nameraná teplota kalibrovaným teplomerom inšpektora v priestore chladiacej vitríny/regál 3: +5,9°C o 10:40 hod., - mäsové výrobky: Mäsový výrobok tepelne opracovaný „Mortadella Bologna CHZO“, plátky, balené v ochrannej atmosfére, výrobca: IT D627X, CE, DS: 5. septembra 20, teploty skladovania deklarované výrobcom skladujte do +4°C, Kuracia šunka Huhner-Schinken, Šunka Berger Nr.13, 100 g, mäkký mäsový výrobok, Tradičná šunka Traditions-Bein-Schinken 100 g, Šunka Berger Nr. 01, mäkký mäsový výrobok, Šunka Berger Nr.. 03, 100 g, mäkký mäsový výrobok, výrobca/pôvod: Mein BERGER Schinken, Fleischwaren Berger GESMBH & Co KG, Rakúsko - nameraná teplota kalibrovaným teplomerom inšpektora v priestore chladiacej vitríny/regál 1, 2 s predmetnými výrobkami: +6,5°C o 10:44 hod. (teplota ustanovená platnou legislatívou na manipuláciu a umiestňovanie na trh mäkkých mäsových výrobkov je najviac +4°C). Uvedeným konaním prevádzkovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách uložil žalovaný žalobcovi úhrnnú pokutu v nižšej výške v porovnaní s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a to 18.000,- €.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej, že v konaní orgánov verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré má vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy; rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali rozhodnutia orgánov verejnej správy je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu; rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 13S/131/2021-106 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu ako nedôvodnú. K sťažnostným bodom sa vyjadril nasledovne: · zistenia z vykonanej kontroly, na základe, ktorých bola ustálená vina, neboli sporné. Nerozporoval ich ani žalobca; · kontrola potravín bola uskutočnená 26. augusta 2020. Začala o 9:45 hod, kedy bol zamestnanec žalobcu upovedomený o jej začatí. Je pravdou, že niektoré merania teplôt skladovania v chladiacej vitríne voľne dostupnej na predajnej ploche boli vykonané skôr (napr. o 9:29 hod). Žalovaný tieto nezrovnalosti vysvetlil a poukázal na preukázateľnú kontinuitu merania. Okrem toho medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetom správneho trestania neboli tie zistenia, ktoré boli v rámci kontinuálneho merania realizované pred 9:45 hod; · inšpektori pred vykonanou kontrolou oznámili žalobcovi jej začatie a účel. Riadne sa preukázali. Účel kontroly nebol vymedzený široko. Kontrolovaný subjekt bol riadne poučený. Z dôvodu, že neboli zistené žiadne pochybenia pri výkone kontroly, dôkazy získané touto kontrolou sú zákonné; · žalobca bol riadnym spôsobom upovedomený o začatí správneho (administratívneho) konania. Pri ukladaní pokuty žalovaný postupoval zákonným spôsobom a jej výška je primeraná. Výška pokuty je riadne odôvodnená; · neboli zistené žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Väčšina žalobných námietok už bola predmetom posúdenia najvyššími autoritami s jednoznačným záverom, že námietky nie sú dôvodné. Správny súd sa v posudzovanom prípade nemá dôvod odchýliť od prijatej aplikačnej praxe.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. e) SSP); rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V rámci sťažnostných bodov uviedol: · prvé meranie teploty v priestore chladiaceho zariadenia bolo vykonané už o 9:15 hod, avšak podľa záznamov o úradnej kontrole potravín kontrola začala až o 9:45 hod. Na základe týchto skutočností mal správny súd vyhodnotiť, že vykonaná kontrola bola vykonaná nezákonne, resp. že záznam o úradnej kontroly potravín je nezákonný a nemožno naň prihliadať. Správny súd vyhodnotil predmetné skutočnosti na ťarchu žalobcu. Výkonu kontroly nepredchádzalo oznámenie o jej začatí. Z dôvodu, že úvodná časť bola vykonaná bez vedomosti a prítomnosti zástupcu žalobcu, bolo zasiahnuté do jeho práva na súkromie; · správny súd sa nezaoberal námietkou v odôvodnení, podľa ktorej na začiatku kontroly nebol upovedomený a v úvodnej fáze kontroly nebol prítomný žiadny zamestnanec žalobcu. V bode 26 odôvodnenia rozsudku správneho súdu sa zároveň uvádza, že väčšina žalobných námietok mala byť predmetom posúdenia najvyššími autoritami, pričom správny súd sa nemá dôvod odchýliť od prijatej aplikačnej praxe. Z odôvodnenia však nie je zrejmé, ktoré rozhodnutia najvyšších autorít mal správny súd na mysli, v čom bola skutková situácia týchto rozhodnutí rovnaká a odlišná. V dôsledku uvedeného je rozsudok správneho súdu nepresvedčivý a nedostatočne odôvodnený. Správny súd sa nevyjadril tiež k námietke, prečo neakceptoval zásadu pri namietaní nezákonnosti kontroly, podľa ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený.

10. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 11. Kasačný súd sa ako s prvým vysporiadal s kasačným bodom spochybňujúcim zákonnosť kontroly, a teda aj použiteľnosť dôkazov, ktoré v rámci tejto kontroly boli zadovážené.

V konaní nebolo sporné, že niektoré merania sa uskutočnili pred časom, ktorý je v zázname o kontrole uvedený ako začiatočný čas. Túto skutočnosť konštatuje už rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Na s. 13 tohto rozhodnutia sa k času začatia kontroly potravín na zázname z úradnej kontroly potravín č. NM/2020/GJ,HA,SI,Ko,Tu,Pi,Št/122 z 26. augusta 2020 uvádza, že zo strany inšpektora úradnej kontroly potravín došlo k pochybeniu, nakoľko namiesto času začiatku výkonu úradnej kontroly o 9:15 hod uviedol do záznamu čas 9:45 hod.

Z tohto dôvodu pri novom rozhodovaní prvostupňový správny orgán neprihliadal na vyhotovenú fotodokumentáciu s dokumentovanými časmi pred 9:45 hod, čo je vlastne v prospech žalobcu. 12. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín vyplýva, že dátum a čas vykonania kontroly bol 26. augusta 2020 od 9:45 hod do 14:45 hod. Z jednotlivých skutkov, tak ako sú vymedzené v rozhodnutí žalovaného, vyplýva, že boli ustálené na základe meraní až po 9:45 hod. Žalobca túto skutočnosť v kasačnej sťažnosti rovnako nespochybnil. Dňa 26. augusta 2020 tak prebehla kontrola v pobočke žalobcu a jednotlivé závery, ktoré sa premietli do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, sú viazané až na zistenia uskutočnené v časoch uvedených v zázname o tejto kontrole.

13. Kasačný súd dodáva, že v zázname z kontroly je aj podpis pri mene a priezvisku L. L.. Zároveň je pri tejto osobe uvedená funkcia vedúceho predajne a pripojená pečiatka žalobcu. Dĺžku kontroly prezentovanú v zázname tak potvrdil aj zástupca žalobcu. Zo záznamov pritom nevyplýva, že by spochybňoval akýkoľvek údaj sa v tomto zázname nachádzajúci a celkový priebeh kontroly. 14.

Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v tom čase v postavení kasačného súdu) sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30. júna 2020. Tento rozsudok bol vydaný vo veci tých istých účastníkov konania a bol v ňom riešení kasačný bod týkajúci sa začatia kontroly.

V tomto rozsudku sa uvádza: Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. Kasačný súd sa bez ďalšieho dôkazu nemohol prikloniť k argumentácii sťažovateľa len na základe špekulácií o možnom vykonaní kontroly bez predloženia služobného preukazu, resp. bez vedomia zodpovedných zamestnancov. Napokon zo záznamu o úradnej kontrole potravín .

. . vyplýva, že inšpektorom bola na požiadanie predložená dokladová dokumentácia potrebná k výkonu kontroly Vykonanie kontroly si vyžaduje určitú mieru spolupráce, najmä pokiaľ ide o poskytnutie relevantnej dokumentácie, ku ktorej by inak inšpektori nepochybne nemali prístup. Záznam o úradnej kontrole potravín .

. . bol prerokovaný s vedúcou predajne . . ., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci sťažovateľa museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci sťažovateľa neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Sťažovateľ bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu.

V žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Preto sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel.

15. Kasačný súd rovnako poukazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31. januára 2023, vo veci tých istých účastníkov konania, v ktorom bol riešený kasačný bod týkajúci sa zásahu do práva na súkromie. V tejto veci kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 túto argumentáciu preberá. Kasačný súd sa nestotožnil ani s právnym posúdením veci krajským súdom, ktorý mal za to, že spôsobom výkonu úradnej kontroly bolo porušené právo žalobcu na súkromie a záznam o úradnej kontrole vykazuje formálne a materiálne vady rozporné so zákonom. Kasačný súd na tomto mieste predovšetkým uvádza, že prevádzkareň podnikateľského subjektu nemožno podriadiť pod pojem „obydlie“ tak, ako je definované v čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“), a nemožno na ňu vztiahnuť ochranu zaručenú čl. 21 Ústavy. Z čl. 21 ods. 3 Ústavy jasne vyplýva, že „obydlím“ sa podľa toho článku nerozumejú obchodné priestory podnikateľských subjektov. Obydlie je užší pojem ako súkromie.

V tejto súvislosti sa možno do istej miery stotožniť i s argumentáciou naznačenou žalobcu (ktorú si napokon ako dôvodnú osvojil i krajský súd), že pod súkromie za určitých okolností môže spadať aj prevádzka či obchodné priestory podnikateľských subjektov a ktoré je chránené na iných miestach ústavy. Uvedenou otázkou (aj keď v súvislosti s poskytnutím súdnej ochrany na základe žaloby o ochranu pred nezákonným zásahom) sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 792/2016 zo dňa 9. mája 2017, okrem iného odvolávajúc sa aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva konštatoval, že: ,,v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup orgánov verejnej moci do prevádzky podnikateľských subjektov, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto.

Konajúci súd je v takom prípade povinný skúmať, či zásah do práva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly (šetrenia) v ich prevláda poradia uvedeného orgánmi verejnej moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu.“ Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka posúdenia legality výkonu úradnej kontroly potravín, právna úprava - zákon o potravinách pomerne jasne zveruje/ukladá jednotlivým/ príslušným orgánom kontroly (regionálne veterinárne a potravinové správy či štátna veterinárna a potravinová správa) vykonávať kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení zákona o potravinách. Uvedené orgány verejnej správy, resp. ich zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi, či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho, a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani nariadenie neobsahujú žiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný

kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly, či štatutárneho zástupcu s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o potravinách. Uvedené nepochybne súvisí aj s tým, aby sa predchádzalo zmareniu účelu kontroly, ku ktorému by mohlo jej oznámením dôjsť. V danej veci bola úradná kontrola vykonaná za prítomnosti zástupcu vedúceho prevádzky, pričom z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým bol samotný žalobca oboznámený.

Zákon o potravinách navyše umožňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke/predajni, hneď, najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách). V konaní o námietke možno preskúmať aj všetky výhrady, ktoré súvisia s postupom pri kontrole potravín. Vo vzťahu k posúdeniu legitimity výkonu kontroly je potrebné uviesť, že cieľom kontroly, ktorá bola vykonávaná v prevádzke žalobcu bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona o potravinách, nakoľko ich porušením môže nepochybne dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. Pokiaľ sa týka nevyhnutnosti zásahu, len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste.

Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by orgánom verejnej správy ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne predajne s potravinami na účely vykonania kontroly. V danom prípade tak nebolo možné konštatovať porušenie práva žalobcu na súkromie podľa čl. 16 ústavy, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti správny súd správne právne posúdil vec a neporušil týmto posúdením právo na spravodlivý proces. V prevádzke žalobcu prebehla kontrola, ktorej časové ohraničenie potvrdila aj osoba prítomná za žalobcu (vedúci prevádzky). Vo veci bolo preukázané, resp. nebolo spochybnené, že by kontrolné zistenia, z ktorých prvostupňový správny orgán a žalovaný vychádzali, boli vykonané mimo času uvedeného v zázname o kontrole. Možnú manipuláciu s časmi vyvracia aj skutočnosť, že záznam o kontrole bol podpísaný aj zástupcom žalobcu. Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd kasačnú námietku ako nedôvodnú.

17. K námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia kasačný súd uvádza, že správny súd sa tejto námietke venoval v bodoch 22 a 27 rozsudku. Kasačný súd zároveň uvádza, že odôvodnenie bodu 26 nie je možné brať izolovane. Tomuto bodu predchádzala argumentácia správneho súdu k viacerým kasačným námietkam a nasledovala ďalšia argumentácia.

Preto je potrebné tento bod vnímať v kontexte ďalších bodov. Je pravdou, že správny súd neodkázal v bodoch 18 - 35 na žiadne rozhodnutie vyšších autorít. Napriek tejto skutočnosti sa však vyjadril k jednotlivým žalobným bodom vznesených žalobcom. Táto jediná vada tak nerobí rozsudok správneho súdu nepreskúmateľným, resp. nedostatočne odôvodneným.

18. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/23/2018 z 21. januára 2020. Z tohto rozsudku vyberá nasledovné: Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho súdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu (najmä publikované pod č. R 111/1998) kasačný súd zastáva naďalej názor, že sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú výnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, musí byť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku je v tomto prípade nepostačujúca. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] je právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 19. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd .

. . posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd zaujal svoj názor a posúdil podstatné skutkové tvrdenia i právne argumenty. V odôvodnení okrem iného posudzoval žalobné body namietajúce začatie kontroly a použiteľnosti záverov z tejto kontroly. So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil kasačný bod namietajúci nedostatočné odôvodnenie ako nedôvodný.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné body za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 22. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento

rozsudok

doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. októbra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Stk/4/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik