2Stk/4/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: Z.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XXX/ XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát Advokátska kancelária so sídlom: Vajnorská 20, 831 03 Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.05.2021 č.: KRPZ-BA-KDI21-89/ 2019-P, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/56/2021-117 zo dňa 9. novembra 2023 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Bratislave po ulici Mudroňova v smere na ulicu Hroboňova, pričom počas vedenia motocykla neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, následkom čoho pri prejazde pravotočivou zákrutou nerešpektoval význam vodorovného dopravného značenia s motocyklom prešiel cez pozdĺžnu súvislú čiaru do protismernej časti vozovky, kde narazil do prednej časti oproti idúceho osobného motorového vozidla tov. zn. B. J.X, ev. č.: C. U., ktoré viedol vodič Z. O. po Mudroňovej ulici smerom na ulicu Palisády. Počas dokumentovania predmetnej dopravnej nehody bolo ďalej zistené, že vodič Z.. Z. D.

2. Podľa prvostupňového správneho orgánu účastník konania uvedeným konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 5 písm. a), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke”), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), l) zákona o priestupkoch.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správny orgán nezistil pochybnosti o hodnovernosti a dôveryhodnosti predložených listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov bolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 5 písm. a), § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, čo zakladá jeho zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g), písm. l) priestupkového zákona, platného a účinného v čase spáchania

V ustanovení § 15 ods. 5 písm. a) zákona o cestnej premávke, zákon zakazuje vodičovi predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. V ustanovení § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, zákon ukladá vodičovi povinnosť rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.

2 písm. b) zákona o cestnej premávke, zákon ukladá účastníkovi cestnej premávky povinnosť poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Menovaný teda svojim konaním porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom a za uvedený priestupok je možné podľa § 22 ods. 2 písm. c) priestupkového zákona uložiť pokutu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu do troch rokov. Správny orgán pri určovaní výšky sankcie prihliadol najmä na skutočnosť, že menovaný je držiteľom vodičského oprávnenia odo dňa 29.04.2003 teda skoro 18 rokov a za sledované obdobie priebehu posledných dvoch rokov sa nedopustil žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rovnako pri určovaní výšky sankcie bolo potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že menovaný už bol za toto svoje konanie postihnutý a to zdravotnou ujmou v podobe ťažkého zranenia, ktoré si privodil pri predmetnej dopravnej nehode. Podľa lekárskej správy menovaný utrpel zlomeninu pravého stehna a zlomeninu ľavého predkolenia. Z uvedených zranení sa lieči dodnes.

II. Konanie na správnom súde

6. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-7Sa/56/2021-117 zo dňa 9. novembra 2023 rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

9. Správny súd nad rámec uplatnených žalobných bodov uviedol, že žalobca je priestupkovo stíhaný na základe ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, (podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky priestupkového zákona sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku), pričom pri vymedzení skutku absentuje spôsobenie následku v podobe ublíženia na zdraví inému alebo spôsobenie škody na majetku inému, keďže žalobca je de facto priestupkovo stíhaný za spôsobenie škody na zdraví samému sebe. Spôsobenie škody na zdraví alebo majetku sebe nie je priestupkom (nullum crime).

10. Správny súd tak uzavrel, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, keď nie je možné presne ustáliť spôsobenie akého následku je žalobcovi kladené za „vinu“. Skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k uloženiu sankcií, nie sú sankcionovateľné. Neúplnosť vymedzenia objektívnej stránky priestupku podľa názoru správneho súdu spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, čo predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Sťažovateľ najmä namietal, že: · správny súd sa nedôsledne riadil zákonom, nakoľko odôvodnenie rozsudku vôbec nie je presvedčivé (vyžadujúc od správneho orgánu len formálne odstránenie vady) a argumentačne v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou, · trvá na tom, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú zákonné a zrozumiteľné a počas celého konania správny orgán (žalovaný) plne rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom sa dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, · žalovaný v rozhodnutí presne a správne posúdil skutkový stav a použil primerané ustanovenia zákona o cestnej premávke, pričom aj správne určil skutkovú podstatu priestupku, všetky dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise jednoznačne podporujú uvedené skutočnosti

odvolacieho orgánu, a to v porušení ustanovenia § 15 ods. 5 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, kde zákon zakazuje vodičovi predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,

2 ods. 2 písm. u) zákona o cestnej premávke, je účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky, · k bodom 44 až 50 rozsudku správneho súdu uviedol, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli žalovaným dvakrát zrušené pre závažné procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu (nevyhovenie neúčasti účastníka konania pri samotnom prejednaní priestupku a nesprávne právne posúdenie porušenia pravidiel cestnej premávky), preto je žalovaný toho názoru, že rozhodnutie sa nezrušuje len pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania, čo vyplýva napr. aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002.

Takéto rozhodnutie súdu podľa žalovaného trpí vadami, ktoré ho robia zjavne vnútorne rozpornými. Žalovaný sa z rozsudku nedozvedel, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol, a takéto rozhodnutie podľa žalovaného nevedie k dôvere v spravodlivý

· správny súd vo svojom rozsudku vytýka z kontextu komplexného výroku rozhodnutia o priestupku ako celku pozostávajúceho z viacerých ucelených viet, jednu konkrétnu vsuvku vety („pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku“), ktorá sama o sebe možno štylisticky nie je „dokonalá“, avšak predmetný výrok rozhodnutia o priestupku dosahuje minimálnu mieru argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti v ponímaní logických úsudkov prvostupňového správneho orgánu, pričom možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol precíznejšie formulovať výrok rozhodnutia, · žalovaný sa stotožnil s názorom správneho súdu v tom zmysle, že „prvostupňový správny orgán“ síce mohol vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku zvoliť prehľadnejšie konštatovanie porušenia zákonom vymedzenej povinnosti žalobcom, avšak takáto vada ako taká pri vznesenej námietke nepreskúmateľnosti podľa žalovaného nepredstavuje takú vadu v konaní, ktorá by mala následok jeho zrušenie, · rozhodnutie správneho súdu považuje za rozporné s ústavou chráneným princípom právnej istoty a princípom viazanosti orgánov verejnej moci (vrátane súdov) /princíp legality/, zároveň

B) 15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú a považuje ju len za prostriedok šikany svojej osoby predlžovaním nezákonného stavu a (nezákonného) zadržania jeho vodičského preukazu s cieľom dosiahnuť tak jeho potrestanie (nezmyselným) predlžovaním správneho súdneho konania za to, že si dovolil poukázať na nezákonnosť a brániť sa proti nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a proti nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a nepodriadil sa ich nezákonnosti.

· správny súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, · stotožňuje sa s názorom správneho súdu, že dôvodom zrušenia rozhodnutí bolo, že opis skutku nezodpovedá naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, keď v opise skutku chýba dôležitý znak skutkovej podstaty priestupku následok a to ublíženie na zdraví inému alebo spôsobenie škody na majetku inému, pričom takáto zásadná vada sa nedá zhojiť ani odkazom na odôvodnenie rozhodnutia, · pre podporu správnosti rozsudku správneho súdu poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. januára 2016, v ktorom ústavný súd vo vzťahu k skutkovej vete rozsudku v trestnom konaní (čo je plne aplikovateľné i na rozhodnutie v správnom trestaní) uviedol, že: „Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstavy dochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces.“, právne správny súd tiež vytkol nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvej inštancie, keď tento vo svojom rozhodnutí nevysvetlil ako popísaným skutkom mal spáchať priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. i) zákona o priestupkoch, keď z rozhodnutia nevyplýva akým iným spôsobom sa mal dopustiť priestupku, · žalovaný sa v kasačnej sťažnosti snaží vysvetľovať, čo prvostupňový správny orgán viedlo pri jeho rozhodovaní k aplikácii § 22 ods. 1 písm. l) priestupkového zákona, keď mal skutok napĺňať znaky priestupku aj podľa tohto ustanovenia, čo odôvodňuje ďalej § 15 ods. 5 písm. a) zákona o cestnej premávke, kde zákon zakazuje vodičovi predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná pre bezpečné predchádzanie. Žalovaný tak robí za stavu, keď správny orgán prvého stupňa ani nemal v správnom konaní ustálené, v ktorom mieste začal žalobca manéver obiehania vozidiel a to aj s ohľadom na žalobcovo tvrdenie, že obiehať začal v mieste, kde bola ešte prerušovaná čiara V 2a a bolo povolené predbiehanie vozidiel a keď z enunciátu rozhodnutia o priestupku prvostupňového správneho orgánu nie je ani možné zistiť, aké dopravné značenie mal žalobca porušiť, keďže v ňom nie je ani toto dopravné značenie špecifikované a správny orgán prvého stupňa ani neuviedol vo svojom rozhodnutí ustanovenie, ktoré toto nešpecifikované dopravné značenie a jeho význam upravuje, · navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia 18. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie správnym súdom, pričom jeho námietky smerovali k tomu, že sa správny súd neriadil zákonom, konkrétne § 139 ods. 2 SSP, nakoľko odôvodnenie rozsudku vôbec nie je presvedčivé (vyžadujúc od správneho orgánu len formálne odstránenie vady), vytýkané vady výroku označil za štylistickú nepresnosť v časti „ublíženia na zdraví inému alebo spôsobenie škody inému“, ktorá nepredstavovala podľa žalovaného vadu, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia, resp. konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Takto zdôvodnené rozhodnutie správneho súdu porušuje ústavne zaručené právo žalovaného na spravodlivý proces.

20. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku.

22. Jadrom kasačnej sťažnosti teda nebolo nesprávne právne posúdenie, pretože sťažovateľ netvrdil, že správny súd sa dopustil omylu, teda že posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo že by správny súd správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, poprípade že by ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Pokiaľ teda sťažovateľ explicitne namieta nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, pričom nekonkretizuje žiadnu z možných do úvahy prichádzajúcich situácií uvedených v bodoch 20 - 21 tohto rozsudku, jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia nemohla

24. Najvyšší správny súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku správneho súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

26. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že v posúdení veci správnym súdom, /ktorý rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil jednak z dôvodu, že vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že žalobca bol uznaný vinným za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch, pričom v rozhodnutí správnych orgánov došlo k nedostatočnému vymedzeniu skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť pokiaľ išlo o identifikáciu „iného spôsobu ako je uvedený v písmenách a) až i)“/ nevidel nesprávne právne posúdenie.

28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že nedostatočné vymedzenie skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť pokiaľ išlo o identifikáciu „iného spôsobu ako je uvedený v písmenách a) až i)“ žalobca namietal už v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, keď uviedol, že: „z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť akým iným spôsobom ako je uvedený v písmenách a) až i) sa mal ešte dopustiť porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, keď všetky ním údajné porušené povinnosti vodiča, ktoré prvostupňový správny orgán opísal v popise skutku (ako neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, nerešpektovanie vodorovného dopravného značenia, nedostatočný rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie) sú vlastne porušením všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku mala vzniknúť dopravná nehoda, pri ktorej

30. Pokiaľ správny súd zrušenie oboch rozhodnutí správnych orgánov odôvodnil aj nesprávnou aplikáciu § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, v jeho posúdení rovnako nevidel nesprávne právne posúdenie ani súd kasačný. Z ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch totiž vyplýva, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky priestupkového zákona sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

Správny súd pritom priliehavo poukázal na to, že žalobca je de facto priestupkovo stíhaný za spôsobenie škody na zdraví samému sebe. Správny súd dôvodne vytkol správnym orgánom, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, aká bola miera ohrozenia verejného záujmu, keďže žalobca následok spôsobil predovšetkým sám sebe, čo vylučuje jeho zodpovednosť za zavinenie za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch.

33. Súhrnne sa tak kasačný súd v prejednávanej veci plne stotožnil s hodnotením a závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne a náležite vyargumentované. To, že s nimi žalovaný/sťažovateľ nesúhlasí a má iný názor, samo o sebe neznamená, že napadnutý rozsudok je nezákonný. S ohľadom na pomernú podrobnosť a obsažnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, s ktorým sa kasačný súd stotožnil a s poukazom na vyššie uvedené závery, námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia správnym súdom vyhodnotil za nedôvodné. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu

35. Z rozhodnutia sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002 síce vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžh/1/2010 vyplýva, že „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“. V tomto prípade však kasačný súd nemôže prisvedčiť námietke žalovaného, že by sa zrušením jeho rozhodnutia odstraňovali iba formálne vady, ktoré nemôžu žalobcovi privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie, resp. že by sa iba formálne malo zopakovať administratívne konanie. Z popisu pochybení, ktorých sa správne orgány dopustili (uvedených v bodoch 43 - 50 rozsudku správneho súdu), ktoré vyhodnotil aj kasačný súd za súce pre zrušenie napadnutých rozhodnutí, nemožno vyvodiť, že by sa rozhodnutia správnych orgánov zrušovali len z dôvodu odstraňovania formálnych chýb, ktoré nemôžu privodiť žalobcovi iné, či výhodnejšie rozhodnutie. 36.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy kasačného konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením správneho súdu.

V Bratislave dňa 20. decembra 2024