2Stk/4/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcov: (sťažovateľov): 1./ N.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX . U. O. a 2./ T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX. U. O., právne zastúpení: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom: Štefánikova 8, 059 01 Poprad, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- PO-OVBP2-2022/027780-002 zo dňa 09.06.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-6Sa/17/2022-78 zo dňa 6. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Stavba v čase výkonu ŠSD bola v štádiu rozostavanosti: zrealizovaná základová doska, vodovodná a kanalizačná prípojka, ležaté rozvody vodovodu a kanalizácie. V rámci výkonu ŠSD poverený pracovník vyzval pána C. (žalobcu), aby bezodkladne zastavil práce na stavbe. Žalobcovia následne podali dňa 09.07.2020 žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby. Na základe zistení pri výkone ŠSD prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.12.2020 pod č. 449/2020/PB/ZSP rozhodnutie o zastavení stavebných prác, ktoré žalobcovia prevzali dňa 14.12.2020. Upovedomením stavebný úrad oznámil žalobcom začatie konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona a súčasne ich predvolal na ústne pojednávanie. Pri ústnom pojednávaní o priestupku žalobca uviedol, že si je vedomý porušenia stavebného zákona. Okrem toho uviedol, že dňa 24.03.2020 požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu na základe čoho dňa 20.05.2020 prvostupňový správny orgán oznámením o začatí spojeného územného konania so stavebným konaním, začal stavebné konanie. 2.

Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo Okresným úradom Prešov odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím pod číslom OU-PO-OVBP2-2021/03923-002 zo dňa 19.11.2021 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obom žalobcom bola uložená pokuta vo výške 6.000,- eur a povinnosť nahradiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- eur. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, v ktorom namietali, že stavebný úrad nerozhodoval, ani sa nevyjadril k námietke zaujatosti starostu obce, stavebný úrad udelil pokutu žalobcom v rovnakej výške, čo nijakým spôsobom neodôvodnil s tým, že miera zavinenia nebola u obidvoch rovnaká a taktiež namietali, že s nimi stavebný úrad neprerokoval výšku pokuty.

Pri jej určení vychádzal zo skutkových zistení a to, že žalobcovia začali uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, čím svojvoľne určili podmienky jej umiestnenia, ktoré sa inak určujú v územnom konaní a pritom prihliadal na ekonomické pomery žalobcov a ich prístup k vyriešeniu veci. Stavebný úrad zároveň pri určení výšky pokuty prihliadal na poľahčujúce okolnosti - nedošlo k vzniku škody, a taktiež sa so stavebnými prácami nepokračovalo. Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti stavebný úrad znížil pôvodne uloženú pokutu o 50%, · k výške uloženej pokuty odvolací orgán uviedol, že i. nečinnosť stavebného úradu vo veci ním podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia nie je dôvodom na svojvoľné uskutočňovanie stavby bez právoplatného stavebného povolenia, ii. stavebný úrad umožnil na ústnom prejednávaní priestupku vyjadriť sa k výške pokuty a iii. výška pokuty jej výsledkom správnej úvahy stavebného úradu a tento ju definitívne určí až vo výroku meritórneho rozhodnutia, · stavebný úrad sa zaoberal i s námietkou zaujatosti starostu obce, keď dospel k záveru, že starosta obce je štatutárnym orgánom obce a nemá postavenie zamestnanca stavebného úradu,

II. Konanie pred správnym súdom

súdnom konaní. 6. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. PO-6Sa/17/2022-78 zamietol správnu žalobu žalobcov podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne:

bolo naplnené, · správny súd citoval so zápisnice z ústneho pojednávania z administratívneho konania a uviedol, že žalobcovia mali prostredníctvom svojho právneho zástupcu informácie o tom, akú výšku pokuty by mohli očakávať, · správny súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/63/2010 zo dňa 02.06.2011 zdôraznil, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať, · k námietke žalobcov, týkajúcej sa doručovania rozhodnutí, správny súd uvádza, že súčasťou spisového materiálu stavebného úradu - prvostupňového správneho orgánu sú plné moci zo dňa 10.05.2021, ktorými žalobcovia splnomocnili advokáta JUDr.

správny súd uvádza, že vo výroku prvostupňového správneho orgánu sa nachádzali všetky obligatórne náležitosti určené uvedenými ustanoveniami § 77 zákona o priestupkoch, a to aj vrátane času spáchania priestupku (jún 2020 - 14.12.2020), pochybnosť o tom, že správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí neuviedol presný čas spáchania priestupku možno považovať za nedôvodný, · zákon o priestupkoch vychádza z princípu individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, ktorá vylučuje možnosť uplatnenia kolektívnej zodpovednosti, preto každá fyzická osoba (páchateľ) zodpovedá za vlastné protiprávne konanie.

7. Žalobcovia (ďalej ako „sťažovatelia“) podali proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).

Starosta obce Ing. Slavomír Pucci, za obdobie viac ako dva a pol roka, nevydal žiadne rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcov o vydanie stavebného povolenia, · nevydanie stavebného povolenia a uloženie pôvodnej pokuty žalobcom vo výške 24.000 eur a následne po zrušení takejto vysokej pokuty žalovaným aj uloženie upravenej pokuty vo výške 12.000 eur, bolo motivované len osobnou pomstou starostu obce Veľký Slavkov Ing.

stotožnil, · správny súd nesprávne posúdil námietku, že doručenie rozhodnutia o odvolaní žalovaným spoločnosti JUDr. Martin BAŠISTA - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51836815, ktorá je obchodnou súkromnou spoločnosťou, a ktorá nikdy neposkytovala právne služby, a ktorú žalobcovia ani nikdy nesplnomocnili na ich zastupovanie v správnom konaní, je podľa správneho súdu len ich účelové tvrdenie, pretože v konečnom dôsledku malo ísť vždy o JUDr. Martina Bašistu len v inom tvare - advokát/s.r.o.; sťažovatelia poukazujú na to, že ide o odlišné osoby - právnickú osobu a fyzickú osobu advokáta, · správny súd nesprávne posúdil námietku týkajúcu sa informovania o výške pokuty zo strany stavebného úradu; ak sa právny zástupca žalobcov vyjadroval, akú výšku pokuty by si predstavovali uložiť žalobcom, nemôže byť takéto vyjadrenie zamieňané s povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k tomu, v akej výške im bude

vymedzenie právneho zástupcu v plnej moci, kde absentuje údaj o identifikačnom čísle osoby; sťažovatelia neboli ukrátení na svojich právach.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 11.

12. Kasačný súd úvodom zaujíma stanovisko k otázke prechodu právomoci na strane žalovaného. Dňa 1. apríla 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil, okrem iného, aj zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie (ďalej ako „zákon č. 608/2003 Z. z.“). Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31. marca 2025 vykonával regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky [§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31. marca 2025] štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad (v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.) a to namiesto okresného úradu v sídle kraja [§ 4 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 608/ 2003 Z. z. účinného do 31. marca 2024]. Rovnako podľa § 118 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31. marca 2025 vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný úrad, vykonával štátnu správu v druhom stupni regionálny úrad.

13. K obsahu sťažnostných námietok možno uviesť nasledovné. Kasačný súd v názorovej zhode so správnym súdom a žalovaným uvádza, že nevydanie stavebného povolenia v zákonom predpokladanej lehote, ktorá má len poriadkovú povahu (tzn. Jej nedodržanie nie je spojené s následkom fikcie pozitívneho alebo negatívneho rozhodnutia, resp. nemožnosti vydať rozhodnutie po jej márnom uplynutí) nezakladá oprávnenie stavebníka uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia.

15. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti starostu, táto nemá svoje opodstatnenie. Stavebný úrad a žalovaný sa s ňou dostatočne vysporiadali. Ak tvorí správny orgán jediná osoba (starosta obce), ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu, na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu podľa správneho poriadku nevzťahujú, pretože, okrem iného, neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28.03.2024). Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd túto námietku ako nedôvodnú.

Rozhodnutie žalovaného sa zjavne dostalo do dispozičnej sféry právneho zástupcu sťažovateľov, ktorý v ich mene riadne a včas podal správnu žalobu na správny súd. Sťažovatelia týmto konaním žalovaného neboli ukrátení na svojich subjektívnych právach, a preto zrušenie rozhodnutia žalovaného zo strany správneho súdu založené na tomto dôvode by nemalo svoje opodstatnenie. Správny súd meritórne preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj administratívne konanie, ktoré mu predchádzalo, a preto nedošlo ani k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Uvedená kasačná námietka nie je dôvodná.

18. Kasačný súd pripomína, že nie je úlohou správneho súdu nahrádzať správnu úvahu správneho orgánu, ale iba vyhodnotiť, či nevybočila z rámca stanoveného zákonom. Vzhľadom na hornú hranicu pokuty ustanovenú stavebným zákonom za prejednávaný správny delikt (do 33.193,92 eur), uloženú výšku pokuty (6.000 eur), skutkové okolnosti prípadu (najmä skutočnosť, že šlo o úmyselné konanie) a osoby páchateľov (z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad sa zaoberal i solventnosťou stavebníkov) možno konštatovať, že stavebný úrad postupoval pri stanovení výšky pokuty v súlade so stavebným zákonom a výška pokuty nebola neprimeraná spáchanému správnemu deliktu.

rozhodnutia. Stavebný úrad si túto povinnosť splnil, keď v odôvodnení rozhodnutia poukázal na majetkové pomery sťažovateľov, pričom prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Kasačné námietky sťažovateľov v tejto súvislosti nie sú dôvodné.

21. Kasačný súd nad rámec uvádza, že i keď stavebný zákon, zákon o priestupkoch, ani správny poriadok síce výslovne neustanovujú náležitosti upovedomenia o začatí konania o správnom delikte, v záujme rešpektovania práva na obhajobu podozrivého je žiaduce, aby správny orgán už pri tomto prvom úkone adresovanému účastníkovi konania uviedol, aká sankcia podozrivému hrozí (porovnaj rozsudok Nejvyššího správního soudu České republiky č. k. 5 A 73/2002-34 zo dňa 20.11.2003 uverejnené v Sbírke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu č. 8/2004 pod č. 296/2004). Správny orgán týmto spôsobom prispeje k tomu, aby sa podozrivý zo spáchania správneho deliktu mohol kvalifikovane a včas vyjadriť k predmetu administratívneho konania a uplatniť všetky prislúchajúce práva.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.