2Stk/5/2022

1. Disciplinárny senát žalovaného rozhodnutím č. 26/2018 DS zo dňa 16.10.2018 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/ 2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.

2. Prezídium žalovaného rozhodnutím č. 26/2018 Pr zo dňa 22.11.2018 zamietlo odvolanie žalobkyne a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. Námietku žalobkyne, že lieky podala zvieraťu s cieľom predísť jeho utrpeniu na základe zistených klinických príznakov ochorenia, považovalo za nedôvodnú.

Zdravotný záznam neobsahuje žiadne stanovené alebo predpokladané (diferenciálne) diagnózy, ktoré by odôvodňovali použitie v ňom uvedených liekov, napriek tomu, že v zmysle § 12 druhej časti Etického a profesného poriadku KVL SR ich obsahovať má.

5. Z obsahu sťažnosti majiteľky psa aj zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že žalobkyňa mala dostatok informácií, že môže ísť o torziu žalúdka, ktoré žiadnym vyšetrením nevylúčila, a zviera rovnako neodoslala na pracovisko vyššej kategórie. Tympánia a torzia žalúdka sú chirurgickými diagnózami, ktoré sa nedajú riešiť inak ako operáciou, bez ktorej zviera uhynie. V zdravotnej dokumentácii sa uvádza, že žalobkyňa zistila výraznú tympániu (zdutie) brušnej dutiny (žalúdka a/alebo čriev) a ultrasonografickým vyšetrením zistila odsunutie sleziny dozadu, z čoho vyplýva, že plynová náplň bola v žalúdku, nakoľko plynatosť čriev by slezinu dozadu neodsunula (črevá sú za ňou a tlačili by ju dopredu). Ďalším dôkazom rozvíjajúcej sa tympánie a torzie žalúdka bola anamnéza podaná žalobkyni o 13.30 hod. (je v zdravotnom zázname), že napätie dutiny brušnej pretrváva napriek stolici a odchodu črevných plynov ako aj nadmerné pitie s následným vyvracaním prijatých tekutín, čo je typické práve pri tympánii a torzii žalúdka, kedy sa prijímané tekutiny kvôli torzii (pretočeniu) žalúdka nemôžu dostať z

Prezídium žalovaného preto dospelo k záveru, že žalobkyňa mala dosť zistení na to, aby skonštatovala podozrenie na tympániu a torziu žalúdka a túto buď vylúčila alebo odoslala zviera na pracovisko vyššej kategórie, kde by sa mohlo chirurgicky riešiť.

6. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Prezídia žalovaného č. 26/2018 Pr zo dňa 22.11.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 26/2018 DS zo dňa 16.10.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ak žalovaný nezohľadnil pri ukladaní sankcie poľahčujúcu okolnosť, ktorú podľa zákona mal zohľadniť, a na základe toho jej uložil pokutu 60% z najvyššej možnej pokuty 995,- €, konal v rozpore so zákonom. Pokuta v sume 600,- € je podľa jej názoru zjavne neprimeraná k porušenej povinnosti. Disciplinárne opatrenia musia byť adekvátne výške spôsobenej škody a majú primeranú sankčnú a preventívnu funkciu. V tomto prípade podľa jej názoru nejde o tak závažné porušenie povinnosti, aby odôvodňovalo uloženej takej prísnej sankcie s prihliadnutím na to, že ide o jej prvé disciplinárne previnenie.

8. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa mala možnosť sa v disciplinárnom konaní vyjadriť k začatiu disciplinárneho konania voči nej a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bola riadne upovedomená o pojednávaní dňa 16.10.2018, upovedomenie prevzala dňa 9.10.2018, no na samotnom pojednávaní sa nezúčastnila a k návrhu na začatie disciplinárneho konania sa nevyjadrila, ani nenavrhla žiadne dôkazy. Žalobkyňa nenavrhla žiadne dôkazy ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, trvala len na tom, že sa nedopustila disciplinárneho previnenia.

10. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uviedol, že k zistenému skutkovému stavu prispela aj ona tým, že napríklad znalecké dokazovanie na podporu svojich tvrdení nenavrhla už v disciplinárnom konaní. Podľa názoru správneho súdu však správne orgány oboch stupňov vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, mali k dispozícii relevantné listinné dôkazy - sťažnosť I.. Q.. L. L. zo dňa 30.8.2018, podanie L.. T. K. zo dňa 14.9.2018, zdravotnú dokumentáciu L.. L. W. (žalobkyne) zo dňa 24.8.2018, prepis sms správ medzi L.. T. K. a žalobkyňou ohľadom zhoršujúceho sa zdravotného stavu psa a žiadosťami L.. K. adresovanými žalobkyni ako má postupovať pri zhoršujúcom sa zdravotnom stave psa, vyjadrenie L.. L., detailný výpis - služby mobilných sietí - vyhotovený spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., za obdobie 8.8.2018 - 7.9.2018 pre L.. K..

Správny súd preto vyhodnotil námietku žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci ako neopodstatnenú. 11. K námietke žalobkyne o nedostatku právomoci žalovaného a jeho disciplinárnych orgánov vo veci konať a rozhodnúť správny súd uviedol, že je pravdou, že zákon č. 362/2011 Z. z. zveruje právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správe prejednávať iné správne delikty na úseku veterinárnej farmácie, medzi ktoré patrí aj skutková podstata založená na tom, že veterinárny lekár podá zvieratám humánne lieky v prípade, že nejde o uplatnenie výnimky ustanovenej v § 106 ods. 1 písm. b/, alebo predpíše na veterinárny lekársky predpis humánny liek v rozpore s § 106 ods. 1 písm. b/ (§ 139 ods. 8 písm. c/, písm. g/ zákona č. 362/2011 Z. z.). Avšak je potrebné mať na pamäti, že základom disciplinárneho previnenia (skutku), ktorý sa žalobkyni kladie za vinu, je neurčenie diagnózy zvieraťu pri lekárskom vyšetrení. Od určenia diagnózy sa následne odvíja aj správna medikamentózna liečba; inými slovami, riadne určená diagnóza indikuje aj použitie konkrétnych liekov a vedie k možnosti verifikácie správnosti medikamentóznej liečby.

Tento zákon upravuje aj disciplinárnu zodpovednosť súkromného veterinárneho lekára a splnomocňuje žalovaného na vydanie disciplinárneho poriadku, vedenie disciplinárneho konania a sankcionovanie súkromného veterinárneho lekára. Základom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti žalobkyne bolo neodborné vykonanie súkromnej veterinárnej činnosti, ktorého skutková podstata je upravená v § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

12. K namietanej výške uloženej sankcie správny súd uviedol, že žalovaný uložil žalobkyni pokutu 600,- € z možnej sadzby pokuty od 0,- € do 995,- €. Z komplexného hľadiska ukladania pokuty je potrebné vychádzať aj z následku disciplinárneho previnenia žalobkyne, ktorým bolo uhynutie zvieraťa. Žalovaný prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť, že išlo o prvé porušenie povinnosti žalobkyňou.

Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 163/2010 z 2. júna 2011). Pokuta v sume 600,- € je podľa jej názoru zjavne neprimeraná k porušenej povinnosti a aj následku spočívajúcemu v úhyne zvieraťa. Je pravdou, že žalovaný uložil žalobkyni pokutu v hornej polovici sadzby (od 0,- € do 995,- €), no vzhľadom na okolnosti skutku je táto pokuta primeraná následku a plní nielen represívnu funkciu, ale aj preventívnu funkciu, vďaka ktorej je možné predísť prípadným budúcim porušeniam povinnosti. Orgán verejnej správy dostatočne odôvodnil svoju úvahu, ktorá ho viedla k uloženiu sankcie v konkrétnej výške, nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom.

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

poriadku. 16. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd nezohľadnil ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, (rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci), § 32 ods. 1 Správneho poriadku, (správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania), § 34 ods. 4 Správneho poriadku, (vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu), § 34 ods. 5 Správneho poriadku, (správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti), § 197 SSP (správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný).

Jedine tento dôkaz presne a úplne vyvracia dohady a pochybnosti (aj členov disciplinárneho senátu) o tom, či sa dopustila neodbornosti pri výkone súkromnej veterinárnej činnosti tým, že pacienta neodoslala včas na pracovisko vyššej kategórie pri zhoršovaní zdravotného stavu a podozrení na dilatáciu a torziu žalúdka alebo ako tvrdí, že sa nedopustila. Uvedené je základným odborným vyšetrením (všeobecne známym v praxi, ktorého existenciu mal správny orgán v konaní zabezpečiť a následne vykonať, avšak k tomuto do dnešného dňa nedošlo,

B/ 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky sťažovateľky považuje za nedôvodné, nakoľko krajský súd sa nedopustil žiadneho z pochybení vymedzených v predmetnom ustanovení pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, napadnutý rozsudok je vecne správny, spĺňa limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku vo

súd mal k dispozícii administratívny spis Komory, týkajúci sa uvedenej veci. Krajský súd správne skonštatoval, že sťažovateľka mala možnosť sa v disciplinárnom konaní vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Ide o fakt, ktorý sťažovateľka nemôže poprieť. Identicky však sťažovateľka argumentuje aj v kasačnom konaní, je preto nemysliteľné, aby nečinnosť a pasivita sťažovateľky mala súžiť na ťarchu súdu či Komore, - sťažovateľka vo svojich úvahách opomenula zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, na ktorú upozorňuje aj napr. Najvyšší súd SR „t. j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a

Správny súd nie je súdom skutkovým, kasačná sťažnosť je nedôvodná, - kasačnú sťažnosť ako účelovú, nedôvodnú a neopodstatnenú navrhol zamietnuť ako nedôvodnú, súčasne navrhol priznať voči sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z. súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora. Podľa § 106 ods. 1 písm. b/ zákona č. 362/2011 Z. z. veterinárny lekár alebo ním poverená osoba, aby predišli zbytočnému utrpeniu zvieraťa, môžu výnimočne podať, či už jednotlivému zvieraťu, alebo skupine potravinových zvierat, spoločenskému zvieraťu, exotickému druhu zvieraťa alebo koňovitému zvieraťu, ktoré nie je určené na potravinové účely, humánny liek registrovaný podľa § 46 ods. 1 alebo veterinárny liek registrovaný v inom členskom štáte určený pre rovnaký druh zvieraťa alebo iný druh zvieraťa, na požadované ochorenie alebo na iné ochorenie, ak neexistuje veterinárny liek uvedený v písmene a). Podľa § 2 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárnym previnením je porušenie povinností, ktoré ustanovil zákon o komore, stanovy, uznesenia snemu a ostatné vnútorné predpisy komory vydané v súlade so stanovami a porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin. Podľa § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného za porušenie povinností uvedených v § 2 možno súkromnému veterinárnemu lekárovi uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: pokutu až do výšky 995,80 €. Podľa § 4 prvej časti Etického a profesného poriadku žalovaného ošetrenie zvieraťa alebo skupiny zvierat bez predchádzajúceho klinického vyšetrenia je neprípustné. Ošetrením je aj predpísanie a podanie lieku. Podľa § 4 štvrtej časti Etického a profesného poriadku žalovaného súkromný veterinárny lekár nesmie prekračovať svoje právomoci. V prípade pochybností pri výkone SVČ konzultuje s iným veterinárnym lekárom. Súkromný veterinárny lekár nesmie žiadanú pomoc iným veterinárnym lekárom bez závažných dôvodov odmietnuť. Odborný názor konzultanta je len odporúčaním a nezbavuje ho zodpovednosti.

21. Najvyšší správny súd SR kasačnú sťažnosť posúdil a dospel k záveru, že nie je dôvodná. 22. Nosnou námietkou sťažovateľky bolo, že krajský súd pochybil, keď nezohľadnil jej námietku, že žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o podanom odvolaní, rozhodoval na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko si nezaobstaral a nevykonal základný dôkaz anatomicko-patologické vyšetrenie (pitvy) pacienta, ktoré by jediné mohlo preukázať porušenie jej povinnosti poskytovania odborných veterinárnych činností v zmysle ustanovení zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch.

pacienta. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Je však na správnom orgáne, ktorý konanie vedie, vlastnou úvahou dospieť k rozhodnutiu, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré naopak označí v danej situácii za nadbytočné a návrhu na ich vykonanie nevyhovie. 24. Účastník konania má právo navrhovať dôkazy na svoju obhajobu po celú dobu konania. Zároveň však platí, že aj ohľadom týchto dôkazov je správny orgán oprávnený rozhodnúť, že navrhnutý dôkaz nevykoná a v takom prípade je povinný v odôvodnení rozhodnutia objasniť, prečo k vykonaniu navrhovaného dôkazu nepristúpil.

26. Na záver Najvyšší správny súd SR uzatvára, že správne orgány v súdenej veci zistili na základe vykonaného dokazovania, (a to obsahom zdravotnej dokumentácie pacienta) všetky dôležité okolnosti prípadu a stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

29. Najvyšší správny súd SR uzatvára, že v pojednávanom prípade boli zistené všetky rozhodné okolnosti, a to bez dôvodných pochybností. Zo zásady materiálnej pravdy ani zásady vyhľadávacej nevyplýva povinnosť správneho orgánu zistiť úplný skutkový stav „nad všetky pochybnosti“, či pokračovať v dokazovaní len preto, že účastník konania vyslovil nesúhlas so zisteným skutkovým stavom, najmä za situácie, keď účastník konania žiadne dôkazy nenavrhuje.

30. Krajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľky ohľadom výšky pokuty, ktorá je podľa sťažovateľky neprimeraná okolnostiam daného prípadu. Najvyšší správny súd SR pripomína, že úlohou správnych súdov nie je abstraktná kontrola zákonnosti činnosti správnych orgánov či stráženie doktrinálnej čistoty (porovnaj napr. rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 16. 4. 2020, č. j. 4 Ads 448/2019-44). Správne súdnictvo ovláda dispozičná zásada a zásada ochrany práv bdelých (vigilantibus iura), rozsah a hĺbku preskúmania napadnutých aktov teda určuje zásadne žalobkyňa resp. v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľka. Následkom nedostatočne konkrétnej či povrchnej formulácie námietky je posúdenie takejto námietky súdom iba vo vymedzenom všeobecnom rozsahu.

31. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR pritom vyplýva, že pri posudzovaní zákonnosti uloženej sankcie správny súd k žalobnej námietke preskúma, či správny orgán pri stanovení výšky sankcie zohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, a či jeho úvahy o výške pokuty sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky, či správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia alebo ho nezneužil, ale tiež, či uložená pokuta nie je likvidačná. Súdne preskúmanie správneho uváženia je rozsahovo obmedzené a súd pri preskúmavaní rozhodnutia, ktorým bola uložená pokuta za správny delikt, nehodnotí spravodlivosť pokuty, ale v súlade s pravidlami preskúmania správneho uváženia skúma iba to, či boli splnené podmienky na jej uloženie, či správny orgán zrozumiteľne odôvodnil jej výšku zvolenú zo zákonného rozmedzia a či celkovo dbal na medze správneho uváženia stanovených mu

VII. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania

32. Najvyšší správny súd SR nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania vzhľadom na neúspech sťažovateľky vo veci (§ 167 ods. 1 S.s.p.). Ustanovenie § 168 S.s.p. priznanie trov žalovanému umožňuje len ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, podľa Najvyššieho správneho súdu SR, tu však neboli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bol možné žalovanému priznať náhradu trov kasačného konania. 33. Senát Najvyššieho správneho súdu SR v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. júna 2023