2Stk/5/2023

1. Inšpektorát práce Košice (ďalej „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: 4/20/Mi zo dňa 7. apríla 2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) uložil sťažovateľovi sankciu - pokutu vo výške 2.000,-€ za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.

z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“). 2. Skutkový základ prvostupňového rozhodnutia tvorilo konštatovanie porušenia povinnosti podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnom zamestnávaní“), spočívajúce v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa sťažovateľ dopustil tým, že dňa 09.07.2019 o 10:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: R. F. (v rozhodnutí bližšie identifikovaná), ktorá pre žalobcu vykonávala práce súvisiace s podávaním elektroliečby na adrese Cottbuská 13, Košice a žalobca nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 3. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č. PO/ BEZ/2020/4093 O-200/2020 zo dňa 16. júna 2020 (ďalej ,,preskúmavané rozhodnutie“ či „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového orgánu.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

Navrhol aby správny súd vykonal dôkaz výsluchom žalobcu a výsluchom R. F.. Žalobca sa v žalobe zaoberal aj teóriou závislej práce, pričom mal za to, že slovný prejav R. F. týkajúci sa skutkového stavu v zápise nezodpovedá obsahu pracovného pomeru založeného ústnou formou tak, ako to definuje Zákonník práce. Taktiež navrhol sankčnú moderáciu z dôvodu neprimeranosti sankcie ku skutku a jej likvidačný charakter pre ambulanciu. Navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žiadal aby mu súd priznal náhradu trov konania.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že má za to, že priamo fyzickou kontrolou na pracovisku žalobcu bolo zistené a jednoznačne preukázané, že Libuše Dobranská vykonávala u žalobcu prácu, ktorá má znaky závislej práce, (práce spočívajúce v elektroliečbe), ktorá bola vykonávaná v stave nadriadenosti a podriadenosti, osobne, v pracovnom čase, ktorý určil žalobca, na základe jeho pokynov a v jeho mene a žalobca zodpovedal za výsledok vykonávania týchto prác na jeho pracovisku.

verifikovať. 9. Pokiaľ ide o sankčnú moderáciu žalovaný uviedol, že sankcia bola uložená na spodnej hranici. 10. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ku ktorým by sa mal vyjadriť.

12. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu žalobcu zamietol, keď dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány riadne zistili skutkový stav, ustálili spáchanie správneho deliktu z hľadiska skutkovej podstaty vymedzenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia a podrobne sa vysporiadali so skutočnosťami majúcimi vplyv na uloženie sankcie, a to za súčasného logického zdôvodnenia svojich záverov.

Poukázal na to, že vysvetlenie o dôvode prítomnosti fyzických osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach spísaných inšpektormi práce pri vykonávaní kontroly nelegálneho zamestnávania majú charakter jedinečného dôkazu, nakoľko sú podané bezprostredne, bez ich možnosti ovplyvnenia tejto osoby tretími osobami a dotknutá fyzická osoba objektívnym a logickým spôsobom zdôvodňuje svoju prítomnosť na predmetnom pracovisku, čomu tak bolo aj v tomto prípade podania vysvetlenia pani R. F., · tvrdenie žalobcu, že R. F. bola u neho „len na pohovore, nemožno akceptovať, nakoľko práca vykonávaná R. F. tak ako to vyplýva z jej prvotného vyjadrenia zachyteného v Zápisnici o podaní informácie dňa 09.07.2019 spĺňa atribúty závislej práce, tak ako to upravuje Zákonník práce v ustanovení § 1 ods. 2. V čase kontroly R. F. vykonávala práce spočívajúce v elektroliečbe, ktoré ňou boli vykonávané v stave nadriadenosti a podriadenosti, osobne, v pracovnom čase, ktorý určil žalobca, na základe jeho pokynov a v jeho mene a žalobca zodpovedal za výsledok vykonávania týchto prác na jeho pracovisku. Navyše tvrdenie o

zo dňa 02.03.2020. Správny súd jeho tvrdenie považoval preto za účelové s cieľom privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre seba a vyhnúť sa zaplateniu pokuty uloženej mu za zistené porušenia zákona, · žalobca nepredložil pri vykonaní kontroly ani v rámci následného administratívneho konania a odvolacieho konania žiadne dôkazy o tom, že sa malo jednať „len o pohovor“ s R. F. v rámci jej záujmu o prácu u žalobcu a taktiež ani nedoložil žiadne listiny preukazujúce to, že nejde o nelegálne zamestnávanie, ale o pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce.

skutočností, · námietku nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne právne vysporiadal s argumentáciou žalobcu o neexistencii závislej práce a s tvrdením žalobcu ohľadom toho, že R. F. bola u neho len na pohovore a nebola u neho v pracovnoprávnom vzťahu a správne právne posúdil takto zistený skutkový stav a uzavrel, že sa jednalo o nelegálnu prácu v zmysle ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z., · k návrhu na vypočutie R. F. správny súd uviedol, že vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za dôvodné, nakoľko jej vyjadrenie podané pred inšpektormi práce je jedinečné a je bezprostredným odrazom skutočností v čase vykonania kontroly a je podané bez možnosti ovplyvnenia tretími osobami. Správny súd taktiež z dôvodu dlhého času od vykonania kontroly nedopočul žalobcu na pojednávaní a to vzhľadom k tomu, že po tak dlhom čase by jeho výpoveď nepriniesla žiadne nové skutočnosti do prejednávanej veci, · k návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu z dôvodu jej neprimeranosti správny súd uviedol,

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

15. Sťažovateľ najmä namietal, že · správny súd pri interpretácii a aplikácii ust.§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 1 ods. 2 Zákonníka práce nesprávne právne posúdil vec, keď opomenul posudzovať právny vzťah podľa obsahu. Skutkové zistenie správneho súdu, že R. F. vykonávala prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, a naplnila znaky pracovného pomeru, nie je správne a nie je v zhode so skutočnosťou.

nepostupoval, · správnemu súdu tiež vytkol, že sa zameral na obsah vyjadrenia R. F. v Zápise o podaní informácie z 09.07.2019 k jej pobytu v ambulancii, pričom opis skutkového stavu v Zápise, nenapovedá obsahu závislej práce tak ako je tento pojem vymedzený v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý taxatívne vymedzuje pojem závislej práce. Poukázal na to, že k znakom závislej práce patrí aj to, že zamestnanec vykonáva prácu za mzdu alebo za odmenu.

zistenia skutkového stavu v administratívnom konaní správnym orgánom, ktorý nebol dostačujúci pre zistenie, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Išlo najmä o otázku naplnenia základných atribútov závislej práce.

B/ 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. S dôvodmi rozsudku krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožnil.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce účinného v čase inšpekcie práce (ďalej len „Zákonník práce“) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.

neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vykonania inšpekcie (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

predpisu k týmto osobám. Podľa § 16 ods. 2 zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce a) všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov, b) meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác, c) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce. Podľa § 19 ods. 2 písmeno a) zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h) S.s.p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 S.s.p., pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

19. Na úvod kasačný súd považoval za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť smeruje proti napadnutému rozsudku, ktorého vydaniu predchádzalo konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného o správnom delikte, ktorý mal byť spáchaný v rámci pôsobnosti inšpekcie práce na úseku nelegálneho zamestnávania.

21. Po prieskume sťažnostných bodov kasačný súd pristúpil najskôr k posudzovaniu sťažnostného bodu, ktorý sa týkal dokazovania v administratívnom konaní, teda zákonnej povinnosti pre orgány verejnej správy zistiť presne a úplne skutočný stav veci (§ 37 ods. 1 SP) a následne posúdil sťažnostný bod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia, ktoré správny súd v rámci posudzovania žalobných bodov vyhodnotil za nedôvodné.

Naproti tomu vyhľadávacia zásada sa aplikuje v konaní, ktoré orgán verejnej správy začal z vlastného podnetu (zásada oficiality), kedy povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno postihuje v plnom rozsahu správny orgán. Žiaden z účastníkov takéhoto konania nie je procesne zodpovedný za to, či sa určitú skutočnosť podarí alebo nepodarí preukázať.

jeho prospech. Znamená to realizáciu zásady prezumpcie neviny a zásady v pochybnostiach v prospech obvineného (in dubio pro reo) (sp. zn. 6Sžo/34/2007, publikované v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR, pod č. 11/2014, ďalej tiež sp. zn. 2Sžo/200/2009).

25. Kasačný súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 04.09.2019 bol vyhotovený Inšpektorátom práce Košice Protokol o výsledku inšpekcie č. IKO-45-56-2.3/ P-E24,25-19207/2019/7399 z ktorého vyplynulo, že dňa 09.07.2019 o 10:00 hod. bola u zamestnávateľa Ambulancia MUDr. Štefan Valko, fyziatria, balneológia liečebná rehabilitácia vykonaná inšpekcia práce zameraná na dodržiavanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pri ktorej boli skontrolované 2 fyzické osoby nachádzajúce sa na pracovisku, a to T. Y. - masér a R. F. - podávanie elektroliečby. Pri výkone inšpekcie práce boli zamestnávateľom predložené okrem iného aj pracovnoprávne doklady zamestnancov T. Y. (masér) a bývalej zamestnankyne A. W. druh práce: podávanie elektroliečby, teplo liečby a magnetoterapie, ktorá dohodou o skončení pracovného pomeru ku 12.06.2019 ukončila pracovný pomer.

Dňa 19.02.2020 oznámením č. 4/20/Mi Inšpektorát práce začal správne konanie vo veci porušenia povinnosti stanovenej v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že sťažovateľ dňa 09.07.2019 v čase o 10:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby R. F., ktorá pre sťažovateľa vykonávala práce súvisiace s podávaním elektroliečby a sťažovateľ s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka

dochádzky. Pamätá si, že ohľadom R. F. mu z protokolu nič neprečítala, dôveroval jej, prijal vytknuté nedostatky ohľadom dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových dokladov a sľúbil nápravu. Takto s dôverou v pravdivosť jemu ústne oznámených údajov z protokolu ho podpísal bez toho, aby ho dôkladne prečítal. Po dôkladnom oboznámení sa s písomným protokolom uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že využíval závislú prácu R. F. v ambulancii, na dôkaz toho, že išlo len o pohovor s uvedenou osobou uviedol, že potom ako ju podrobne oboznámil s náročnou prácou rehabilitačného pracovníka, už ďalej nemala záujem o túto prácu a pracovný pomer s ňou neuzatvoril. Navrhol ju vypočuť na okolnosti jej prítomnosti v ambulancii.

28. Totožné námietky uplatnil sťažovateľ aj v žalobe, správny súd však považoval zistený skutkový stav za dostatočný a právne posúdenie za správne. 29. Kasačný súd považuje za potrebné poukázať na fakt, že vo všeobecnosti žiadna zákonná úprava explicitne nevylučuje, aby rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu (priestupku) nemohlo byť založené len na výpovedi jednej kontrolovanej osoby (príp. svedka).

30. Pokuty ukladané správnymi orgánmi v správnom konaní a pri výkone kontrolnej činnosti sú svojou povahou všeobecne spôsobilé zasiahnuť do základných práv príslušného subjektu, a to s ohľadom na ich výšku a možnosť ich opakovaného ukladania. Závažnosť ich dopadu je o to výraznejšia, že môžu byť ukladané na základe voľného uváženia správneho alebo kontrolného orgánu, resp. jeho aparátu, čím nie je vylúčený ich prípadný diskriminačný a aj subjektívny efekt voči rôznym právnym subjektom (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 231/2010).

Súčasne je ale potrebné uviesť, že inšpektori práce pri zisťovaní (vyšetrovaní) správnych deliktov sú povinní preukázať porušenia zákonných povinností a zákazov fyzickými a právnickými osobami spôsobom, ktorý nevzbudzuje odôvodnené pochybnosti.

Právo na obhajobu je právom a nie povinnosťou účastníka konania v rámci konania o administratívnom trestaní. 32. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že zápisnica o podaní informácie fyzickej osoby, ktorá sa nachádzala v inkriminovaný čas (čas kontroly) na pracovisku kontrolovanej osoby) nie je súvislou výpoveďou (výsluchom) svedka o skutočnostiach týkajúcich sa pre záver správneho orgánu o porušení povinností zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Samotná zápisnica do ktorej boli doplnené rukou uvedené vyjadrenia osoby prítomnej na pracovisku sťažovateľa, môže tvoriť podklad pre začatie správneho konania. Avšak bez toho, aby tieto zistené skutočností boli následne verifikované výsluchom takejto osoby osoby (§ 35 SP), prostredníctvom ústneho pojednávania (§ 21 SP) s poskytnutím možnosti sťažovateľovi ako účastníkovi konania klásť svedkovi otázky a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a podkladu rozhodnutia (§ 33 SP), predmetná zápisnica pri svojej osamotenej existencii ako dôkazného prostriedku nie je spôsobilým podkladom na prijatie jednoznačného záveru o spáchaní správneho deliktu zo strany sťažovateľa.

34. Z porovnania § 12 ods. 1 a ustanovení § 12 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce je zrejmé, že inšpektor práce najskôr vykoná zistenia v rámci svojich jednotlivých oprávnení podľa § 12 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o inšpekcii práce, ktoré sa následne takpovediac „pretavia“ do jednotlivých rozhodnutí alebo postupov inšpektora podľa § 12 ods. 2 písm. a) až k) Zákona o inšpekcii práce.

35. Kasačný súd preto konštatuje, že zistenia inšpektorov práce podľa § 12 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce, ktoré boli zabezpečené pred podaním návrhu na začatie konania o uložení pokuty, neboli následne verifikované prostriedkami dokazovania predpokladanými Správnym poriadkom podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku a neboli následne vyhodnotené podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

37. Kasačný súd sa vo väzbe na nedostatočne zistený skutkový stav veci zaoberal aj právnym posúdením orgánov verejnej správy týkajúceho sa nelegálneho zamestnávania a naň sa vzťahujúceho využívania závislej práce od kontrolovanej osoby.

39. Kasačný súd má za to, že pre nedostatočne vykonané dokazovanie správnymi orgánmi je takýto záver predčasný a ďalej uvádza, že podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce:

40. Využívanie závislej práce je jedným zo znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 2 ods. 2 zákona o nelegálnej práci. Analýzou definičných prvkov závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce nie je za takto nedostatočne vykonaného dokazovania správnymi orgánmi možné bez pochybností ustáliť, že Libuše Dobranská vykonávala pre sťažovateľa závislú prácu. Okrem znaku nadriadenosti a podriadenosti, súvisiaceho znaku rešpektovania pokynov vydaných zamestnávateľom, osobného výkonu pre sťažovateľa a v jeho mene, určenie pracovného času zamestnávateľom, je určitým indikátorom pre záver o tom, že išlo o závislú prácu aj prípadné poskytnutie odmeny, resp. mzdy, čo v danom prípade doposiaľ vykonanými dôkazmi preukázané nebolo.

zistenia o tom, či kontrolovaná osoba mala vykonávať prácu v mene sťažovateľa a že kontrolovaná osoba mala na mieste samom pôsobiť v rámci sťažovateľom určeného pracovného času. Zo zápisnice vyplývajú zistenia, že kontrolovaná osoba sa mala nachádzať v priestoroch sťažovateľa dva dni, pričom pracovný čas dňa 08.07.2019 a 09.07.2019 nebol nijak zistený a v rámci druhého dňa - 09.07.2019 bolo zistené, že táto osoba bola na pracovisku sťažovateľa od 10:00 hod. Len zo samotného dňa 09.07.2019 nie je možné ustáliť vykonávanie závislej práce, keď navyše nebolo preukázané, že by R. F. za prácu poberala mzdu, resp. odplatu. Sama to v zápisnici poprela. Z doteraz vykonaných dôkazov nemožno podľa kasačného súdu dospieť k záveru, že by bola za prácu R. F. sľúbená alebo dohodnutá odmena/ mzda, naopak zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 09.07.2019 vyplýva, že od 08.07.2019 (druhý deň) za prácu a čas strávený v ambulancii nedostáva žiadnu odmenu ani mzdu.

43. Sumarizujúc svoje právne závery a hodnotenia kasačný súd uzatvára, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli založené na nedostatočnom zistení skutočného stavu veci. Dokazovanie spáchania správneho deliktu trpelo procesnými vadami, pričom správne orgány jednak neodôvodnene prenášali dôkazné bremeno na sťažovateľa ako účastníka konania a jednak dokazovanie bolo založené na jednom osamotenom dôkaze, ktorého vierohodnosť nebola zo strany orgánov verejnej správy dostatočne preukázaná. Súčasne kasačný súd dospel k záveru, že na základe takto nedostatočne zisteného skutočného stavu veci boli prijaté nesprávne právne závery o nelegálnom zamestnávaní podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a vykonávaní závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré vyústili k vysloveniu viny za spáchanie správneho deliktu a uloženiu pokuty.

Pretože samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za hospodárne rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, tzn. zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude musieť žalovaný postupovať v súlade so závermi kasačného súdu.

46. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.