2Stk/6/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1015201484.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/217/2019
- IČS
- 1015201484
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SUBCENTRO s.r.o., so sídlom Pri starom letisku 17, 831 07 Bratislava, IČO: 44741871, právne zastúpený URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47244895, proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/217/2019-209 z 25. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Slovenská stavebná inšpekcia - Inšpektorát Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 02013 14/63/2014-SSI-62-Ba/Pa z 24. marca 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu, za porušenie ustanovenia § 48 ods. 1 v spojení s ustanovením § 66 ods. 2 stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“), ktorého sa dopustil tým, že nesplnil 2. záväznú podmienku stanovenú v stavebnom povolení č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 z 27. októbra 2011 (ďalej len „stavebné povolenie“), v zmysle ktorej stavebník zabezpečí vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby právnickou alebo fyzickou osobou na to oprávnenou.
2. Žalobca vytýčenie stavby a jej osadenie nezabezpečil podľa právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby č. UKSP 119-TX1/07-09-Kb-4 z 5. februára 2009 (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“). Odstupová vzdialenosť od osadenej novostavby po bytový dom tým bola skrátená o 2m. Uvedené bolo v rozpore s 2. záväznou podmienkou stavebného povolenia, tým naplnil skutkovú podstatu a dopustil sa správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a) a b) stavebného zákona. Za uvedené protiprávne konanie uložil prvostupňový orgán žalobcovi pokutu vo výške 7.000,- EUR. 3. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 01014 15/25/ 2015-SSI 61-Ba zo 7. júna 2015 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, nie podľa § 106 ods. 3 písm. a) a b) stavebného zákona, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, a to v dôsledku porušenia § 48 ods. 1 stavebného zákona. Vo zvyšných častiach ostalo rozhodnutie nezmenené. 4. Žalovaný sa stotožnil s posúdením prvostupňového orgánu, ktorý konanie žalobcu kvalifikoval ako nesplnenie 2. záväznej podmienky stavebného povolenia, a teda porušenie § 48 ods. 1 stavebného zákona, avšak konanie nesprávne subsumoval pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. a) aj b) stavebného zákona. Protiprávne konanie je podľa žalovaného potrebné subsumovať len pod špecifickejšiu z uvedených skutkových podstát, a to skutkovú podstatu v zmysle § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Uložená pokuta je podľa žalovaného primeraná protiprávnemu konaniu, nie je likvidačná, pôsobí represívne a najmä preventívne. Námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a okrem nesprávneho subsumovania protiprávneho konania aj pod skutkovú podstatu v zmysle § 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona nevzhliadol iné vady napadnutého rozhodnutia.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre nezákonnosť rozhodnutí a postupov žalovaného ako aj prvostupňového orgánu. Namietal najmä, že stavebné povolenie je nevykonateľné z dôvodu rozporu podmienok 1. a 2. Druhú podmienku stavebného povolenia žalobca navyše považuje za zmätočnú a vydanú nad rámec právomoci prvostupňového orgánu, preto sa nemohol dopustiť správneho deliktu tým, že nepostupoval v jej súlade. Poukázal na skutočnosť, že sám žalovaný vyhodnotil záväznú podmienku 2. ako nemožnú a napriek tomu uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu. Z rovnakých dôvodov považuje žalobca za nezákonné aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Replikou zo dňa 27. júna 2017 doplnil, že rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného sú nezákonné aj z toho dôvodu, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/270/2015 z 9. júna 2016 došlo k zrušeniu stavebného povolenia, ktoré je základom pre vyvodzovanie deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi. 6. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/214/2015 z 11. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Bratislave) tak, že prvým výrokom prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného zrušil a druhým výrokom konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave dôvodil, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a súčasne podľa § 99 písm. g) SSP súdne konanie zastaviť, keďže stavebné povolenie, ktoré bolo právnym titulom pre rozhodnutie žalovaného, bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/177/2015 z 9. júna
2016. 7. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol na základe kasačnej sťažnosti žalovaného zrušený a vec mu bola vrátená rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSSR“) sp. zn. 3Asan/24/2019 z 10. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok „NS SR“). Dôvodom pre zrušenie bola zmätočnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave s ohľadom na výrok o zastavení konania. NS SR za dôvodnú vyhodnotil aj druhú námietku žalovaného a zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave mal postupovať v zmysle § 135 ods. 1 SSP, nakoľko NS SR nevzhliadol nijaký dôvod pre odchýlenie sa od ustanoveného pravidla a výslovne uviedol, že týmto dôvodom nie je ani neskoršie zrušenie stavebného povolenia v súdnom konaní. 8. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn. 6S/217/2019 z 25. novembra 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) tak, že správnu žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca ako stavebník konal protiprávne, keď v rozpore s právoplatným stavebným povolením a jeho 2. záväznou podmienkou zrealizoval časť stavby nie 18,321 m ale 16,050 m, 16,025 m a 16,00 m od bytového domu na Jasovskej ulici. Stotožnil sa tak so žalovaným, že žalobca sa dopustil porušenia § 48 ods. 1 stavebného zákona, čím sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorý je založený na objektívnej zodpovednosti. 9. Výšku pokuty vyhodnotil správny súd ako primeranú, a to vzhľadom na skutočnosť, že bola uložená v dolnej sadzbe možného postihnutia, prvostupňový orgán ako aj žalovaný konali v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi ukladanie pokút a jej uloženie aj relevantne odôvodnili. 10. Správny súd sa nezaoberal námietkami žalobcu smerujúcimi k prieskumu stavebného povolenia a rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko netvorili predmet prieskumu v tomto konaní. 11. Pre správny súd bol v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol východiskom a podkladom pre rozhodovanie o uložení pokuty, pričom v tom čase bolo právoplatné stavebné povolenie, ktorého porušenie bolo sankcionované prvostupňovým orgánom. Jeho následné zrušenie nemohlo mať podľa správneho súdu v zmysle uvedeného ustanovenia vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného. Správny súd na záver poukázal na to, že nič nebránilo žalobcovi v prípade zistených nezrovnalostí v stavebnom povolení tieto riešiť v súlade so zákonom. V konaní, ktorého prieskumom sú rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného o uložení sankcie za správny delikt však na to nie je priestor. Rozhodnutie ako aj postup žalovaného vyhodnotil ako súladný so zákonom a správnu žalobu zamietol.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h), i) SSP. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a zároveň nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. 13. Žalobca pod bodom II/A kasačnej sťažnosti namietal najmä nerešpektovanie názoru vysloveného kasačným súdom, keď správny súd dôsledne neposúdil ani naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, ani možnosť zníženia uloženej sankcie. Z tohto dôvodu žalobca považuje rozsudok správneho súdu aj za nedostatočne odôvodnený.
14. Pod bodom II/B žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V prvom rade žalobca namietal, že v súlade s § 491 SSP mal byť aplikovaný § 250i ods. 2 zákona OSP, a teda že správny súd nemal byť podľa § 135 ods. 1 SSP viazaný skutkovým stavom v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Ak by správny súd postupoval v zmysle § 250i ods. 2 OSP, musel by prihliadnuť na skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho súdu už bolo stavebné povolenie, ktorého záväzné podmienky si navyše odporovali, zrušené v inom súdnom konaní.
15. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl aj vo formalistickej aplikácii § 135 ods. 1 SSP, pričom argumentoval, že z uvedeného pravidla existujú vo výnimočných prípadoch výnimky. Za takýto výnimočný prípad považuje žalobca práve tú skutočnosť, že stavebné povolenie bolo v čase rozhodovania správneho súdu už zrušené. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sp. zn. 6Cz/204/66 z 22. februára 1967.
16. K tvrdenej nesprávnej aplikácii zásad trestného konania žalobca uviedol, že neboli aplikované zásady upustenia od potrestania, spravodlivosti trestu a úmernosti sankcie k spáchanému previneniu. Akcentoval pritom opäť na skutočnosť, že stavebné povolenie, ktorého porušenie bolo sankcionované, bolo zrušené v inom súdnom konaní.
17. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu videl žalobca vo formálnom výklade aplikovaných ustanovení bez vysporiadania sa s ich účelom, čo je v rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 17/2008 z 20. mája 2009, I. ÚS 155/2017 a V. ÚS 422/2018-46. Následne poukázal na princíp proporcionality, ktorého zmyslom je hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami a na to, že prílišný formalizmus vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sk/3/2017 z 19. júna 2018. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že kasačnú sťažnosť navrhol odmietnuť ako oneskorene podanú, alternatívne ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa s právnym záverom správneho súdu a poukázal na skutočnosť, že to bol práve žalobca, kto nezabezpečil vytýčenie priestorovej polohy stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby v odstupovej
vzdialenosti 18,321 m, ale vo vzdialenosti 16,050 m, 16,025 m a 16,000 m od bytového domu. Pri ukladaní pokuty zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti a jej výšku preto považuje za primeranú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 20. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 21. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený.
22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 23. Námietka nerešpektovania záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti je nedôvodná. Žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že NS SR vo svojom zrušujúcom rozsudku zaviazal správny súd dôsledne posúdiť naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu a možnosť zníženia pokuty. Uvedené nie je v súlade s rozsudkom NS SR. NS SR totiž uviedol, že je namieste, aby krajský súd v prvom rade dôsledne posúdil, či v danom prípade existujú dôvody na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí a vrátenie veci sťažovateľovi, resp. inšpektorátu na ďalšie konanie. V prípade, že dospeje k záveru o potrebe ich zrušenia a vrátenia správnym orgánom na ďalšie konanie, bude jeho úlohou odôvodniť, či vôbec došlo k spáchaniu správneho deliktu a ak áno, či by správne orgány nemali pristúpiť k zníženiu uloženej pokuty .
. . Správny súd však nedospel k záveru o potrebe zrušenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, ale správnu žalobu zamietol. 24. Okrem uvedeného je potrebné konštatovať, že správny súd sa otázkou naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu zaoberal, a to v bodoch 64. a 65. odôvodnenia rozsudku, kde jednoznačne ustálil, akým konaním došlo k porušeniu konkrétnych ustanovení stavebného zákona a vyjadril sa taktiež k otázke zavinenia, založenom na objektívnej zodpovednosti žalobcu bez liberačných dôvodov. Výšku pokuty posúdil v bode 66. odôvodnenia a vyhodnotil ju ako primeranú vzhľadom na to, že bola uložená v dolnej sadzbe možného postihnutia, v rozhodnutiach o jej uložení bola relevantne zdôvodnená a prvostupňový orgán ako aj žalovaný pri jej ukladaní postupovali v súlade so zákonnými ustanoveniami. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku správneho súdu a nerešpektovaní záväzného právneho názoru uvedeného v zrušujúcom rozhodnutí nemá oporu v predmetných rozsudkoch a jeho námietka je nedôvodná.
25. Námietka nesprávneho právneho posúdenia a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu z dôvodu aplikácie ustanovenia § 135 ods. 1 SSP je nedôvodná. Práve naopak, správny súd v plnom rozsahu rešpektoval právny záver kasačného súdu, konkrétne rozsudku NS SR. NS SR v ňom v bode 35. odôvodnenia explicitne uviedol, že v danom prípade je preto potrebné aplikovať § 135 ods. 1 S.s.p., v zmysle ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. NS SR ďalej dôvodil, že v prejednávanej veci nevzhliadol nijaký výnimočný dôvod na prelomenie pravidla ustanoveného v § 135 ods. 1 SSP, pričom za tento nepovažoval ani následné zrušenie stavebného povolenia. V bode 36. odôvodnenia rozsudku NSSR výslovne uviedol, že za skutkovú a právnu novotu odôvodňujúcu prelomenie zásady ustanovenej v § 135 S.s.p. nemožno považovať skutočnosť, že rozsudkom krajského súdu č. k. 1S/270/ 2015-96 zo dňa 09. júna 2016 bolo zrušené stavebné povolenie, ktoré tvorilo podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Nejde teda o podstatnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci, na ktorú mal krajský súd prihliadnuť, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo predmetné stavebné povolenie právoplatné a sťažovateľ mal za dostatočne preukázané, že žalobca ako stavebník nezabezpečil vytýčenie priestorovej polohy predmetnej stavby podľa rozhodnutia o umiestnení stavby. To znamená, že sťažovateľ mal v čase vydania napadnutého rozhodnutia preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom. Okrem toho, stavebné povolenie bolo krajským súdom zrušené z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka predmetného stavebného konania, teda pre procesné pochybenie, pričom krajský súd vec meritórne nepreskúmal.
27. Vzhľadom na uvedené vyššie nemožno prisvedčiť žalobcovi, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď aplikoval ustanovenie § 135 ods. 1 SSP. Neskoršie zrušenie stavebného povolenia, právoplatného v čase, keď sa žalobca (stavebník) dopustil spáchania správneho deliktu jeho porušením tým, že začal výstavbu v jeho rozpore, nepredstavuje výnimku z aplikácie ustanovenia § 135 ods. 1 SSP. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom NS SR citovaným vyššie, od ktorého nevidí dôvod sa odkloniť a predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
28. Námietka neuplatnenia zásad trestného konania je nedôvodná. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia (viď. str. 5) a rozhodnutia žalovaného (viď. str. 16), oba správne orgány sa riadne zaoberali výškou pokuty, pričom zvážili aj okolnosti v prospech žalobcu ako napríklad, že žalobca podstatným spôsobom nezasiahol do práv a oprávnení tretích osôb, že sa jedná o jeho prvé protiprávne konanie vykazujúceho znaky správneho deliktu v zmysle § 106 stavebného zákona a ďalšie. Žalobcovi preto uložili pokutu v nižšej hranici prípustného rozpätia. Zásada primeranosti trestu tak bola uplatnená.
29. Pokiaľ sa žalobca domáhal uplatnenia upustenia od potrestania, je nutné konštatovať, že námietka je nedôvodná, nakoľko prvostupňový orgán ani žalovaný nemohli rozhodnúť o upustení od potrestania. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení (ďalej len „priestupkový zákon“) v § 11 ods. 3 ustanovuje: od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
Zákon o priestupkoch sa však neaplikuje subsidiárne na ukladanie sankcií za správne delikty v zmysle stavebného zákona, ale len v prípadoch ukladania sankcií za priestupky ustanovené v § 105 stavebného zákona. Subsidiárne použitie zákona o priestupkoch je výslovne upravené v § 105 ods. 6 stavebného zákona. Pri úprave správnych deliktov obdobné ustanovenie v stavebnom zákone absentuje. Rozhodnúť o upustení od potrestania preto nemohol ani správny súd, nakoľko v zmysle § 198 ods. 2 SSP tak môže urobiť výlučne v prípade, ak tak podľa osobitného predpisu mohol rozhodnúť orgán verejnej správy. Kasačný súd aj vzhľadom na uvedené nevzhliadol nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu alebo žalovaného a námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
30. Poslednou námietkou žalobca napádal prílišný formalizmus pri aplikácii zákonných ustanovení, a to s ohľadom na zrušené stavebné povolenie v súdnom konaní. Uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. V prvom rade poukazuje na bod 31. odôvodnenia tohto rozsudku a body 35. a 36. rozsudku NS SR, kde bolo jednoznačne konštatované, že zrušenie stavebného povolenia po vydaní prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného nemá vplyv na posúdenie, či sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu porušením stavebného povolenia v čase, keď bolo právoplatné.
31. Zároveň, aplikáciu predmetných ustanovení stavebného zákona nemožno považovať v tomto prípade za formalistickú. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný relevantne odôvodnili a preukázali, že k protiprávnemu konaniu došlo porušením stavebného povolenia a jeho 2. záväznej podmienky, nakoľko žalobca ako stavebník nevytýčil umiestnenie stavby v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby, čo bolo zistené vykonaním hlavného štátneho stavebného
dohľadu. Uvedené konanie správne kvalifikovali ako porušenie ustanovenia § 48 ods. 1 stavebného poriadku: stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby a dopustenie sa správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona: stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk (165.969,59 EUR) právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Predmetné ustanovenia sú založené na objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie a kasačný súd v ich aplikácii nevzhliadol nijaký prílišný formalizmus.
32. Na záver kasačný súd dodáva, že o prílišnom formalizme nemožno hovoriť ani z toho dôvodu, že žalobca v celom konaní nepopieral konanie v rozpore s 2. záväznou podmienkou stavebného povolenia. Opakovane sa bránil len tvrdeniami o rozpore medzi záväznou podmienkou 1. a 2., rozpore medzi stavebným povolením a rozhodnutím o umiestnení stavby, nevykonateľnosťou stavebného povolenia v rozsahu 2. záväznej podmienky a podobne.
Ak má aj žalobca pravdu (čo nie je na posúdení kasačného súdu v tomto konaní, nakoľko predmetom prieskumu sú rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, nie stavebné povolenie a rozhodnutie o umiestnení stavby), nebol oprávnený začať výstavbu v rozpore so stavebným povolením. 33.
Pre prípad, že stavebník nesúhlasí so znením stavebného povolenia, právny poriadok obsahuje inštitúty, ktorými je možné jeho nápravu docieliť a na ktoré ho odkázal takisto správny súd v bodoch 68. a 70. odôvodnenia svojho rozsudku.
Zákonným však nemožno vyhodnotiť postup, keď žalobca nesúhlasí s časťou stavebného povolenia (konkrétne záväznou podmienkou č. 2) a z toho dôvodu v jej rozpore začne s výstavbou. Vydávanie stavebných povolení so záväznými podmienkami, keby si stavebníci mohli vybrať, ktoré podmienky rešpektovať budú a ktoré nie, by tak nemalo nijaký význam. Aj z uvedeného dôvodu kasačný súd námietku prílišného formalizmu pri aplikácii ustanovení stavebného zákona vyhodnotil ako nedôvodnú.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
34. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 36. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023