2Stk/6/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31341438, zastúpeného: JUDr. Elena Štefančíková, advokátka, Veternicová 1, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/037387 z 23.04.2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/145/2019 - 74 zo dňa 30. januára 2024 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Dôvodom uloženia pokuty bolo, že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvého bodu v spojení s § 108 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách vozidlo VOLKSWAGEN Golf, Trendline 1,2 TSi, VIN: X., EČV: R. (ďalej aj len ,,motorové vozidlo“) pravidelnej technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom, čím sa dopustil správneho deliktu

nájmu dňa 02.01.2013 žalobca predal motorové vozidlo spoločnosti Autosalón Klokočka Centrum a.s., Borského 876, Praha, Česká republika, IČO: 26435713, v dôsledku čoho sa táto spoločnosť stala vlastníkom vozidla. Poukázal na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva je upravené zákonom č. 40/1964 Občiansky zákonník a nie podľa evidencie vozidiel vedenej Policajným zborom SR. K odporu žalobca pripojil fotokópie nájomnej zmluvy č. 770346, faktúry č. 13U00009 o odpredaji motorového vozidla vystavenú dňa 08.01.2013, protokolu o vyradení z majetku z 08.01.2013, protokolu o odovzdaní vozidla z 03.01.2013 a základných údajov o registrácii.

všeobecne záväzným predpisom. V odôvodnení uviedol, že lustráciou v evidencii vozidiel Ministerstva vnútra SR a podľa aktuálnej evidenčnej karty bolo zistené, že vozidlo nebolo odhlásené, ani vyradené z evidencie a vlastníkom a držiteľom vozidla je od 31.05.2012

5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že odvolacie námietky považuje za nedôvodné. Konštatoval, že zmenou vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nedošlo k zmene prevádzkovateľa vozidla zapísaného v osvedčení o evidencii časť I a časť II. a preto bol žalobca naďalej zodpovedným za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej kontrole technickej alebo emisnej. V súvislosti s prevodom vlastníctva uviedol, že je potrebné, aby prišlo aj k prevodu s vlastníctvom súvisiacich práv a povinností a to zapísaním nového vlastníka alebo držiteľa. Ďalej uviedol, že prepis vozidla má konštitutívny účinok a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak, ako k tomu prichádza napr. rozhodnutím o vklade do katastra pri prevode vlastníctva nehnuteľností.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

konanie. 8. V dôvodoch rozsudku správny súd uviedol, že za kľúčové považoval zodpovedanie otázky, či napadnutým ako aj prvostupňovým rozhodnutím určený zodpovedný subjekt - žalobca, svojim konaním resp. nekonaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b) štvrtého bodu zákona č. 106/2018 Z. z., a to najmä s akcentom na znak skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, ktorým je subjekt. Subjektom, u ktorého možno vyvodiť zodpovednosť za spáchanie uvedeného správneho deliktu je prevádzkovateľ vozidla (návetie § 148 ods. 14 zákona č. 106/2018 Z. z.). Pokiaľ ide o definíciu prevádzkovateľa, za tohto sa považuje vlastník vozidla alebo týmto vlastníkom určený držiteľ vozidla (§ 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z. z.). Pokiaľ ide o držiteľa vozidla, týmto je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z. z.) a dokladmi od vozidla sú osvedčenie o evidencii časť I a časť II pri vozidle podliehajúcemu prihláseniu do evidencie vozidiel alebo technické osvedčenie vozidla

Jedným z oprávnení vlastníka motorového vozidla je určiť držiteľa vozidla. Držiteľom vozidla je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z. z.). Z hľadiska posúdenia osoby ako držiteľa vozidla v zmysle § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z. z. je bez právneho významu spôsob vzniku predmetnej držby.

Právna úprava v § 148 ods. 25 cit. zákona upresňuje, že v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla, o aký ide aj vo veci samej, je prevádzkovateľom vozidla buď držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby, alebo vlastník vozidla, ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez

11. Podľa správneho súdu nadobudnutie vlastníctva v zásade nie je pri hnuteľných veciach podmienené zápisom do osobitného registra, či evidencie, ako je tomu v prípade nehnuteľností, pri ktorých je nadobudnutie vlastníctva determinované vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Správny súd neakceptoval argumentáciu, ktorou poukazoval na podobnosť evidencie zmien týkajúcich sa vlastníctva vozidiel s katastrálnym konaním, teda podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Rozdielom je najmä skutočnosť, že v prípade katastrálneho konania sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda aj materiálne si uvedené vyžaduje odlišný režim ako pri hnuteľných veciach.

Takéto rozhodnutie má konštitutívny účinok, teda právny stav založený zmluvou nastane až momentom právoplatnosti rozhodnutia. Argumentáciu žalovaného, z ktorej vyplynulo, že zápis údajov v evidencii vozidiel a v osvedčení má konštitutívny charakter vyhodnotil správny súd za neakceptovateľnú.

Vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 30 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ. Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu.

13. Správny súd napokon uviedol, že správneho deliktu porušenia povinnosti bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom (§ 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 106/2018 Z. z.) sa môže dopustiť prevádzkovateľ vozidla. Žalobca v minulosti bol vlastníkom motorového vozidla, nebol však jeho držiteľom, pretože za tohto určil spoločnosť Hertz Autopožičovňa s.r.o. (na základe nájomnej zmluvy týkajúcej sa motorového vozidla). Od januára 2013 žalobca nebol už ani vlastníkom motorového vozidla, keďže vlastnícke právo previedol spoločnosť Autosalón Klokočka Centrum a.s., ktorej bolo vozidlo odovzdané dňa 03.01.2013. Keďže motorové vozidlo nebolo podrobené technickej kontrole pravidelnej v lehote do 31.05.2016, z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemohol túto povinnosť plniť a za jej nesplnenie niesť deliktuálnu zodpovednosť žalobca, pretože v čase spáchania správneho deliktu nebol ani vlastníkom ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla, teda nebol prevádzkovateľom vozidla - osobou povinnou v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona

15. Rozhodnou pre posúdenie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu porušením povinnosti podľa § 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 106/2018 Z. z. je otázka, kto bol v čase rozhodnom pre posúdenie skutku prevádzkovateľom vozidla - vlastníkom alebo ním určeným držiteľom vozidla.

lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom je prevádzkovateľ (§ 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 106/2018 Z. z.). To znamená, že správneho deliktu spočívajúceho v porušení uvedenej povinnosti sa môže dopustiť takisto a jedine prevádzkovateľ vozidla. Žalobca v administratívnom konaní preukázal, že nebol v čase tvrdeného spáchania správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla - ani vlastníkom ani ním určeným držiteľom vozidla. V dôsledku uvedeného tak nebola naplnená skutková podstata vyššie uvedeného správneho deliktu v časti subjektu.

III. Konanie na kasačnom súde

18. Sťažovateľ najmä namietal, že: - správny súd nesprávne posúdil otázku vlastníctva hnuteľnej veci odkazom na Občiansky zákonník, podľa sťažovateľa vlastníkom hnuteľnej veci je osoba, ktorá je ako vlastník evidovaná v zákonom stanovenom registri, čo je v tomto prípade Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“), alebo osoba, ktorá vie hodnoverným spôsobom vlastníctvo preukázať,

Občianskeho resp. Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník je vo vzťahu k zákonu č. 106/ 2018 Z. z. (lex generalis) a teda zákon č. 106/2018 Z. z. ako osobitný predpis (lex specialis), má pred ním prednosť v konaní o správnych deliktoch prevádzkovateľa vozidla. Ak je v právnom predpise kogentné ustanovenie, podľa ktorého je prevádzkovateľom ten, kto je uvedený v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako vlastník a pokiaľ sú vlastník vozidla a osoba zapísaná ako držiteľ rôzne osoby, tak je ním držiteľ, pričom zároveň platí, že ak držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu, je ním vlastník vozidla, tak nie je možné fakultatívne určovať účastníkmi súkromnoprávneho zmluvného vzťahu iný spôsob, ktorým by bol stanovený vlastník, resp. držiteľ vozidla. Uvedeným výkladom by došlo k neprimeranému presahu súkromného práva do práva verejného, - správny súd nesprávne vyvodil, že zákonodarca predpokladá, že osoba uvedená v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II, nemusí byť vlastníkom vozidla, teda predpokladá aj taký právny stav, kedy je vlastníkom iná osoba ako zapísaná v osvedčení.

Pokiaľ ide o prihlasovanie vozidiel do evidencie a vykonanie zmien v evidencii vozidiel podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tieto sú zápismi s deklaratórnym účinkom a teda potvrdzujú právny stav, ktorý už vznikol skôr. K uvedenému poukazuje na fakt, že v prípade určenia osoby zodpovednej za spáchanie správneho deliktu je zodpovedný ten, kto je uvedený v dokladoch vozidla ako vlastník, alternatívne držiteľ a ktoré sú zaznamenané v JISCD a nie ten, kto disponuje zmluvou, dohodou, ústnou zmluvou, ústnym splnomocnením, resp. ten, kto vozidlo

V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že podľa § 108 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/ 2018 Z. z., technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z evidencie vozidiel. Žalobca o vyradenie vozidla nepožiadal, a v dôsledku vlastnej nedbanlivosti je zodpovedný za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú. Bližšie k námietkam sťažovateľa uviedol, že: - vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o JISCD, jeho zriadení a celkovej výške nákladov potrebných na prevádzkovanie daného systému, uviedol, že ich považuje za zmätočné a najmä absolútne nesúvisiace s meritom veci. Rovnako považuje za právne bez významu aj argumentáciu sťažovateľa o tom, že prvostupňový správny orgán začal konať na podklade výstupu z JISCD, - poukázal na to, že registre dopravných prostriedkov, a to motorových vozidiel, lietadiel a lodí, majú osobitnú právnu povahu. Právna úprava evidencie vozidiel je obsiahnutá v ustanovení § 111 a nasl. zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, na podklade čoho je práve táto evidencia považovaná za tú, ktorá je zákonom primárne určená pre zistenie vlastníkov motorových vozidiel, čo však negarantuje správnosť evidovaných údajov. V súlade s ustanovením § 3 ods. 4 zákona č. 387/2015 Z. z. sa v JISCD používajú aj údaje z ostatných evidencií a registrov iných orgánov verejnej moci, ako práve z evidencie vozidiel Ministerstva vnútra SR, ktorá má

osôb, - vlastnícke právo sa nadobúda v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ, ktoré predstavujú primárny právny predpis upravujúci vznik, zmenu či zánik vlastníckeho práva. Keďže nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci nie je podmienené akýmkoľvek evidenčným úkonom, napr. intabuláciou vlastníckeho práva do evidencie vozidiel, pre nadobudnutie, resp. dokončenie prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, t. j. napr. k predmetnému motorovému vozidlu, nie je potrebná žiadna evidencia do akéhokoľvek registra (vrátane registra JISCD). Uvedené nie je ani v minimálnej miere podmienené zmenou v evidencii

záznamy v evidencii vozidiel či v evidencii JISCD, keďže tieto nezakladajú žiadne právne vzťahy. Na základe tejto skutočnosti podľa žalobcu nie je možné uplatniť sankciu za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej technickej kontrole voči žalobcovi, - navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia 22. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.

24. Nesprávnym právnym posúdením veci je teda omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku správneho súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

lietadiel je normatívne upravený v § 25 a nasl. zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a námorný register v § 9 a nasl. zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe. Aj keď uvedené právne predpisy upravujú, že v týchto registroch sa zapisuje vlastníctvo k týmto dopravným prostriedkom a pri lietadlách a lodiach aj záložné práva, takáto výslovná úprava spojenia zápisu do registra so vznikom vlastníckeho práva, resp. záložného práva v týchto právnych predpisoch absentuje. (pozri Občiansky zákonník I., Števček, M. Dulak, Bajánková, Fečík, M. Sedlačko, F. Tomašovič a kolektív, § 133, Komentár,.

29. Vzhľadom na to, že zápis v registri motorových vozidiel nemá konštitutívne účinky (ako zápis v katastri nehnuteľností), ale vlastnícke vzťahy iba eviduje, tak za situácie, keď bolo spochybnené, že žalobca bol prevádzkovateľom vozidla vo vzťahu ku ktorému nedošlo k splneniu zákonnej povinnosti podrobiť ho technickej kontrole spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným predpisom, nezostáva než súhlasiť s posúdením veci správnym súdom, ktorý dôvodne spochybnil na základe námietok vznesených žalobcom v administratívnom konaní, že žalobca v rozhodnej dobe (v čase tvrdeného spáchania správneho deliktu) nebol vlastníkom vozidla ani vlastníkom určeným držiteľom vozidla, a teda nemohol byť ani osobou povinnou v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 106/2018 Z. z. V prejednávanej veci pritom správny súd správne argumentoval, že správne orgány deliktuálnu zodpovednosť žalobcu vyvodili len na základe konštatovania stavu zápisu v registri vozidiel, ktorý má charakter deklaratórnej evidencie, nevykonali k tejto otázke žiadne dokazovanie, napriek tomu, že žalobca sa pokúsil domnienku pravdivosti evidovaných údajov o vlastníctve

30. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o prevode vlastníckeho práva ako lex generalis. Zákon o prevádzke vozidiel v neupravuje spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, neupravuje vznik, zmenu či zánik vlastníckeho práva a ani nezakladá akékoľvek právne podmienky pre účinnosť vzniku, zmeny či zániku vlastníckeho práva, preto námietka sťažovateľa o nadradenosti tohto zákonného predpisu pred Občianskym zákonníkom nemôže obstáť.

32. Súhrnne sa tak kasačný súd v prejednávanej veci plne stotožnil s hodnotením a závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne a náležite vyargumentované. To, že s nimi žalovaný/sťažovateľ nesúhlasí a má iný názor, samo o sebe neznamená, že napadnutý rozsudok je nezákonný. S ohľadom na pomernú podrobnosť a obsažnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, s ktorým sa kasačný súd stotožnil a s poukazom na vyššie uvedené závery, námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia správnym súdom vyhodnotil za nedôvodné.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy kasačného konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením správneho súdu.

V Bratislave dňa 20. decembra 2024