2Stk/7/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu JUDr. Mariána Trenčana a sudcu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31321828, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.11.2021 č. OLP/6359/47629/2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2022-173 zo dňa 28. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/ 2022-173 zo dňa 28. marca 2023 mení tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.11.2021 č. OLP/6359/47629/2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1 písm. g/ alebo § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením, tým, že ako prevádzkovateľ hypermarketu TESCO Humenné 1/ nedodržal dňa 08.01.2021 o 12:20 opatrenie nariadené Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva č. 77/2020 vydanou vo Vestníku vlády SR dňa 31.12.2020, ktoru sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniu prevádzok a hromadných podujatí podľa § 48 ods. 4 písm. a/, d/, e/, r/ w/, x/, y/ a z/ zákona č. 355/2007 Z. z. účinnou od 10.01.2021 v spojení s Uznesením vlády SR č. 808 z 31.12.2020 k návrhu na zmenu opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného

- živých kvetov, domácich elektrospotrebičov, rôznych dekorácií, športových potrieb, hračiek a iného sortimentu, to znamená, že v hypermarkete TESCO Humenné bolo možné zakúpiť sortiment, ktorý jednoznačne nemožno pokladať za sortiment v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb v zmysle uznesenia vlády SR č. 808 z 31.12.2020. 2/ dňa 19.012021 o 11:45 opatrenie nariadené Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva č. 3/2021 vydanou vo Vestníku vlády SR dňa 07.01.2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniu prevádzok a hromadných podujatí podľa § 48 ods. 4 písm. a/, d/, e/, r/ w/, x/, y/ a z/ zákona č. 355/2007 Z. z. účinnou od 11.01.2021 v spojení s Uznesením vlády SR č. 1 zo 06.01.2021 k návrhu na zmenu opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona

predaj iného sortimentu - pánskych a dámskych odevov, školských potrieb, bytového textilu (vankúšov, posteľnej bielizne, prestieradiel), kufrov, maliarskych potrieb, železiarskych potrieb, elektronáradia, ručného náradia, hračiek, domácich elektrospotrebičov (kuchynských robotov, mixérov), rôznych dekorácií, športových potrieb, teda že v hypermarkete TESCO Humenné bolo možné zakúpiť sortiment, ktorý jednoznačne nemožno pokladať za sortiment v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb v zmysle uznesenia vlády SR č. 1 zo 6. januára 2021, navyše uvedený sortiment ponúkal spotrebiteľom rôznymi pútačmi na rôzne zľavnené akcie s 25%, 30% a 50% zľavou, čím došlo v bode 1/ k porušeniu § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. a § 1 ods. 2 písm. c/ vyhlášky ÚVZ SR č. 77/2020, v bode 2/ k porušeniu § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. a § 1 ods. 2 písm. c/ vyhlášky ÚVZ SR č. 3/2021, za čo bola žalobcovi uložená pokuta v sume 4000,- Eur podľa § 57 ods. 41 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z.

II. Konanie na krajskom súde

6. Správny súd súhlasil so žalobcom, pokiaľ tento tvrdí, že ustanovenia právnych predpisov je potrebné vykladať s ohľadom na ich účel, avšak závery, ku ktorým správny súd dospel sú v súdenom prípade odlišné, než závery žalobcu. V súvislosti s potrebou teleologického výkladu právnych predpisov poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/23/2021 zo dňa 30.11.2021.

Z odkazovaného článku vyplýva, že tento umožňuje v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody.

Z uznesenia vlády č. 808 vyplýva, že toto uznesenie neobmedzuje primárne predaj vymedzeného sortimentu, ale obmedzuje slobodu pohybu osôb, s výnimkami uvedenými v časti 2.1. Aby bolo možné dosiahnuť obmedzenie pohybu a celkové zníženie mobility obyvateľstva, pristúpili orgány štátu aj k obmedzeniu dôvodov mobility obyvateľstva, a to mobility s cieľom návštevy maloobchodných prevádzok. Z tohto dôvodu rozhodli o uzatvorení maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, s výnimkami taxatívne uvedenými vo vyhláške č. 77/2020. 8.

S prihliadnutím na tento účel je potom podľa správneho súdu potrebné pristupovať k výkladu okruhu výnimiek zo zákazu predaja, spadajúcich pod pojem „uspokojenie nevyhnutných životných potrieb“ skôr reštriktívne, a to bez ohľadu na to, či je výpočet uvedený v uznesení vlády č. 808 taxatívny alebo demonštratívny. V tejto súvislosti tiež správny súd uviedol, že výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 77/2020 vychádza primárne zo skutočnosti, že ide o maloobchodné predajne potravín, u ktorých sa predpokladá iba doplnkový predaj iného tovaru slúžiaceho na uspokojenie nevyhnutných životných potrieb. V zmysle uvedeného bolo nepochybne úlohou prevádzkovateľov týchto, na základe výnimky otvorených a takto istým spôsobom aj „privilegovaných“ prevádzok prispieť v rámci vyhláseného núdzového stavu k dosiahnutiu sledovaného cieľa zníženia mobility obyvateľstva z dôvodu ochrany života a zdravia osôb, a nie extenzívnym výkladom uvedenej výnimky zvyšovať svoju konkurenčnú výhodu prostredníctvom predaja takmer neobmedzeného sortimentu nepotravinových tovarov, a to dokonca s akciovými reklamnými ponukami.

potrieb. Takýto výklad sa síce môže javiť ako súladný s účelom povolenej výnimky obstarania nevyhnutných životných potrieb podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 77/2020, avšak nesporne nebude v súlade s primárnym účelom, pre ktorý bola vyhláška prijatá - teda na vykonanie a realizáciu uznesenia vlády č. 808 v rámci celkom mimoriadnych spoločenských okolností a počas núdzového stavu. Navyše, žalobca nedisponuje oprávneniami ani možnosťami, aby v individuálnych prípadoch skúmal a preveroval u kupujúceho, či je určitý tovar v konkrétnom prípade kupovaný iba doplnkovo, alebo ako nevyhnutná životná potreba.

tak, aby bol naplnený účel obmedzení vyplývajúcich z citovaného uznesenia vlády a vyhlášky ÚVZ SR č. 77/2020. K tomu však zo strany žalobcu nedošlo, o čom svedčí aj skladba tovarov, ktoré boli žalobcom podľa zistení subjektov vykonávajúcich kontrolu ponúkané na predaj.

Vo vzťahu ku skutkovej vete, ktorou bol definovaný správny delikt žalobcu správny súd poukázal aj na predaj takých druhov tovarov, ktoré nepochybne medzi nevyhnutné životné potreby nepatria, a ktorých predaj žalobcu v podstate usvedčuje z obchádzania cieľ obmedzujúcich opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády č. 808 a z neprimerane extenzívneho výkladu pojmu „nevyhnutné životné potreby“ nemajúceho žiadnu oporu v účele interpretovaných právnych noriem, ako bol popísaný vyššie. Ide o predaj takých kategórií tovarov, ako sú živé kvety, dekorácie či hračky.

13. Keďže už táto skutočnosť svedčí o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., správny súd posúdil uvedenú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

15. K námietke zmätočnosti napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný najprv striktne tvrdí, že výpočet nevyhnutných životných potrieb v uznesení vlády č. 808 je taxatívny a následne pripúšťa, že by mohol byť aj demonštratívny, správny súd poukázal na svoje závery uvedené v rozhodnutí a konštatoval, že v pripustení demonštratívnosti výpočtu zo strany žalovaného nevidí zmätočnosť, ale skôr snahu žalovaného vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu poukázaním na to, že ani akceptácia argumentácie žalobcu o demonštratívnej povahe výpočtu v uznesení vlády č. 808 by v prípade žalobcu neviedla k záveru o tom, že z jeho strany k správnemu deliktu nedošlo.

Iba niektoré z predložených zápisníc obsahujú podrobný popis zistení, pričom v prípade zistení o tom, že sa na predajnej ploche nachádzajú aj regále s hračkami, záhradný nábytok, bižutéria, športové potreby a kufre je uvedené aj to, že tento tovar nie je možné zakúpiť, čo je zjavne iná situácia, než bola zistená v prípade žalobcu.

III. Konanie na kasačnom súde

18. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., teda z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol kasačnému súdu rozsudok Krajského súdu v Prešove zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

blízkych. 20. Podľa sťažovateľa pojem „nevyhnutné životné potreby“ potrebné vykladať v závislosti od individuálnych potrieb jednotlivcov a životných situácií v ktorých sa nachádzajú a ktoré majú vplyv na to, čo sa v ich konkrétnom prípade dá považovať za nevyhnutnú potrebu pre

. . „ďalších“ potrieb pre zvieratá . . .„ “ obdobného miesta . . . Podľa sťažovateľa jazykový výklad slova „ďalší“ v slovníku slovenského jazyka pri jeho výklade uvádza nasledovné slová: „iný“, „druhý“, „susedný“, „príbuzný“. Jazykový výklad spojky „alebo“ pripúšťa výber možností, a samotného významu pojmov nachádzajúcich sa v Uznesení je zrejmé, že sa jedná o výpočet demonštratívny.

22. Výklad znenia uznesení a pojmu „nevyhnutné životné potreby“ tak ako ich vykonal žalovaný a správny súd nie sú podľa sťažovateľa akceptovateľné. Ak by pripustil nesprávny výklad žalovaného, že „nevyhnutné životné potreby“ sú v uznesení taxatívne vymenované (čo výslovne sťažovateľ popiera),potom vzniká otázka, aký konkrétny druh tovaru sa podľa názoru Správneho orgánu považuje za potreby nevyhnutné pre život napr. na zabezpečenie starostlivosti o deti, pretože samotný pojem taxatívne nevypovedá tom, aký tovar predstavuje tovar na zabezpečenie starostlivosti o deti.

Na to, aby sa dieťa vedelo dištančného štúdia zúčastniť, potrebuje mať zabezpečené určité technické vybavenie - určitú elektroniku (počítač a jeho príslušenstvo, kábel, baterka, predlžovačka ale aj iné). Ďalšou nevyhnutnou potrebou, ktorá patrí medzi potrebu zabezpečenia starostlivosti o deti hygiena. Jej význam je počas pandémie ešte väčší. Bytový textil ako posteľná bielizeň, vankúše, deky sú súčasťou hygienického tovaru starostlivosti o blízkych, preto je jeho predaj podľa Uznesení výslovne povolený. Ďalšou potrebou, ktorá má zabezpečiť starostlivosť o deti je stravovanie. Je povinnosťou rodiča, aby sa o dieťa postaral a zabezpečil mu stravu. Na zabezpečenie stravovania doma obzvlášť počas pandémie, kedy sú všetky stravovacie zariadenia zatvorené, je nevyhnutné disponovať určitým domácimi elektrospotrebičmi súvisiacimi s varením ako napr. kuchynské roboty, mixéry atď. 23. Žalovanému vytkol, že nepodal usmernenie ani vysvetlenie aký konkrétny druh tovaru považuje za potreby nevyhnutné pre život v zmysle uznesení, vyjadril sa len tomu, čo za potreby nevyhnutné pre život nepovažuje podľa svojho subjektívneho názoru, čo považuje

24. Namietal proti záverom správneho súdu, že uvedené vyhlášky a uznesenia je potrebné vykladať teleologickým výkladom. 25. Namietal, že skutok, ktorého sa mal dopustiť, nie je identifikovaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným konaním. Absentuje vymedzenie skutku presným označením konkrétneho tovaru, ktorý mal sťažovateľ ponúkať na predaj. Nestačí totiž vo výroku formulovať druhové pojmy ako „športové hračky dekorácie, bielizeň, pánsky a dámsky iný sortiment“.

26. Poukázal na nekonzistentný postup jednak správnych orgánov ale aj správnych súdov. Medzi rozhodnutiami správnych súdov dochádza k rozdielnym záverom (rozhodnutiam) pri skutkovo zhodných/podobných prípadoch. Správny súd Trenčín považuje výpočet nevyhnutných životných potrieb za demonštratívny, pričom je tento pojem potrebné vykladať extenzívne, naproti tomu Krajský súd Prešov uvádza, že pojem nevyhnutné životné potreby je potrebné vykladať reštriktívne. Sťažovateľ teda disponuje rozhodnutiami súdov v totožných veciach, kedy Krajský súd Trenčín a Krajský súd Žilina žalobám sťažovateľa vyhovel a Krajský súd Prešov žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ je toho názoru, že povinnosťou správnych orgánov ako aj správnych súdov pri vyvodzovaní záverov dbať na konzistentnosť, úplnosť a preukaznosť podkladov svojich rozhodnutí, ktorými zasahujú do právneho postavenia fyzických a právnických osôb. Ak je totiž subjekt práva konfrontovaný s rozhodovacou činnosťou príslušných orgánov, mal by pri rovnakej otázke (skutkovej či právnej) dostať od týchto orgánov rovnakú odpoveď však neznamená závislosť správneho

27. Poukázal na nejasnú formuláciu vyhlášok, ktoré sa svojim obsahom odvolávajú na uznesenia. Tá spôsobila, že ani samotní pracovníci správneho orgánu nevedeli aký konkrétny druh majú pri výkone ŠZD vytknúť, preto postupovali svojvoľne na základe svojho subjektívneho uváženia. Takýmto spôsobom dochádza k porušovaniu doktríny legitímneho očakávania podľa ktorej pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci, tak aj súdy postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely.

30. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Kasačnú sťažnosť považuje za účelovú a nemajúcu oporu v skutkovom a právnom základe, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

32. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

zákonov za iný správny delikt v zmysle § 57 ods. 33 písm. a) uvedeného zákona. 34. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa správneho deliktu dopustí právneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí okrem iného právnická osoba, ktorá nesplní opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením.

Skutková podstata správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) odkazuje na ustanovenie § 48 ods. 4, podľa ktorého žalovaný pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, medzi ktoré okrem iného patrí zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb [písm. e)]. Podľa § 59b ods. 1 a 3 zákona č. 355/2007 Z. z. potom platilo, že ak takéto opatrenie treba nariadiť na celom území Slovenskej republiky, nariaďuje ich (okrem iného) žalovaný všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý sa označuje ako

Naopak, citované zákonné ustanovenia neodkazuje pri vymedzení iného správneho deliktu alebo pri vymedzení opatrení pri ohrození verejného zdravia na uznesenia vlády, ktoré táto vydáva podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Tieto uznesenia tak samy osebe nemôžu byť zdrojom obmedzení, ktorých porušenie by viedlo k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa citovaného § 57 ods. 33 zákona č. 355/2007 Z. z.

38. Z výroku napadnutých rozhodnutí správnych orgánov však vyplýva, že správne orgány uložili žalobcovi sankciu nie za porušenie ustanovenia § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky, ale za porušenie výnimky zo zákazu (konkrétne za porušenie § 1 ods. 2 písm. c) vyhlášky), Tento rozpor vo výroku neodstránil ani žalovaný.

rozhodcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, u) prevádzky kľúčových služieb, v) zberné dvory, w) obchodné domy, x) určité služby dlhodobého ubytovania. 40. Pokiaľ teda správne orgány sankcionovali žalobcu za porušenie výnimky zo zákazu a nie za porušenie zákazu ustanoveného v § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky, pochybili.

Rozdiel je tiež v tom, že správne orgány vo veci rozsudku sp. zn. 4Stk/23/2022 síce vo výroku sankcionovali žalobcu za porušenie § 1 ods. 1 vyhlášky č. 77/2020 V. v. SR, avšak vo výroku rozhodnutí náležite nevymedzili skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Stk/23/2022 zo dňa 27. marca 2024 sú však plne aplikovateľné na prejednávanú vec, keďže súdy v oboch prípadoch riešili otázku právneho posúdenia pojmu „nevyhnutné životné potreby“, čo bolo kľúčovou námietkou sťažovateľa aj v teraz prejednávanej veci.

43. Kasačný súd s poukazom na § 464 ods. 1 SSP v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na obdobné rozhodnutie (sp. zn. 4Stk/23/2022 zo dňa 27. marca 2024), ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvádza:

Podstata právneho sporu medzi žalobcom a žalovaným potom spočívala práve vo výklade odkazu na nevyhnuté životné potreby zmysle uznesenia vlády č. 808, ktorý bol obsiahnutý v tomto písmene. Podľa už cit. odd. B.1 druhého bodu tohto uznesenia vláda obmedzila na celom území Slovenskej republiky slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určitom období, ktorý sa však nevzťahoval (okrem iného) na cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných životných potrieb (nákup alebo zaobstaranie potravín, liekov a zdravotníckych prostriedkov, hygienického tovaru, drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, čistiarni odevov, doplnenie pohonných hmôt, novín a tlačovín, očnej optiky, cesta do banky, poisťovne nie, servis bicyklov, servisu motorových vozidiel) do najbližšej maloobchodnej predajne alebo obdobného miesta. 12.

Pojem nevyhnutné životné potreby v spojení s jednotlivými činnosťami, ktoré sú vymedzené v zátvorke druhého bodu oddielu B.1 uznesenia vlády, je neurčitým právnym pojmom, ktorý je vždy potrebné vyplniť výkladom orgánov verejnej správy podobne ako v iných podobných prípadoch (porov. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 1 Asan 12/2019, č. 12/2022 ZNSS, 3 Stk 3/2021 alebo 5 Stk 5/2022). Výsledkom takého výkladu potom musí byť záver, aké znaky a kritériá sú určujúce pri uvážení, či skutkový stav patrí pod daný právny pojem (porov. cit. rozsudok sp. zn. 5 Stk 5/2022), teda či určitý tovar alebo služba môže byť nevyhnutná na zabezpečenie nevyhnutnej životnej potreby.

Porovnaním znenia § 1 tejto vyhlášky s odd. B.1 druhým bodom uvedeného uznesenia vlády č. 808 sa porozumenie pojmu nevyhnutné životné potreby ešte viac komplikuje. Uznesenie vlády totiž za nevyhnutné životné potreby považuje viaceré tovary a služby, ktoré sú v § 1 ods. 2 vyhlášky vymedzené v samostatnom písmene bez akéhokoľvek prepojenia s týmto uznesením.

Podobne medzi nevyhnutné životné potreby nie je zaradené vydanie tovaru zakúpeného na diaľku (to je totiž upravené osobitne v odd. B.1 treťom bode uznesenia vlády č. 808), hoci tieto výdajne takisto mali výnimku z uzatvorenia prevádzok v zmysle § 1 ods. 2 písm. h) a j) vyhlášky.

Taký výklad by totiž znamenal, že výnimka v citovanom § 1 ods. 2 písm. c) by sa týkala predajne potravín „v rozsahu uspokojenia“ nielen nákupu a zaobstarania potravín (čomu prevádzka potravín primárne slúži a čo je nevyhnutná životná potreba vymedzená hneď na prvom mieste v cit. bode uznesenia vlády č. 808), ale aj „v rozsahu uspokojenia“ krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, čistiarne odevov, doplnenia pohonných hmôt, novín a tlačovín, očnej optiky, poisťovacích služieb, servisu bicyklov, motorových vozidiel. Prevádzky, ktoré slúžia na uspokojenia týchto potrieb, sú však v § 1 ods. 2 vymedzené v ďalších písmenách, čo by znamenalo, že výnimka na uspokojovanie týchto potrieb by bola - nesystematicky - upravená dvakrát na rôznych miestach - jednak v § 1 ods. 2 písm. c) cez odkaz na uznesenie vlády č. 808, jednak v príslušnom inom písmene v § 1 ods. 2.

Ak by sa ustanovenie § 1 ods. 2 písm. c) tejto vyhlášky skutočne malo vykladať tak, že ide o jediné písmeno, podľa ktorého by sa mal posudzovať rozsah tovaru povolený v predajni potravín, viedlo by to k záveru, že v takejto predajni by napríklad nebolo možné poskytovať služby telekomunikačného operátora alebo dohodnúť leasingové služby, a to napriek tomu, že prevádzka takýchto služieb by inak mala výnimku v zmysle § 1 ods. 2 písm. l) a m) vyhlášky. Podobne by v takýchto predajniach nebolo možné vydať tovar zakúpený na diaľku, hoci jeho výdajňa takisto mala potrebnú výnimku. Ešte nesystematickejšie by takýto výklad vyznieval v súvislosti s ďalšou výnimkou podľa § 1 ods. 2 písm. w), podľa ktorej sa povinnosť uzatvorenia nevzťahoval na obchodné domy. Obchodným domom sa podľa § 2 ods. 3 cit. vyhlášky rozumel vymedzený uzavretý priestor, stály architektonický objekt, ktorý tvorí súbor predajní alebo priestorov určených na poskytovanie služieb a tovaru vrátane ostatných verejne prístupných priestorov.

16. Napriek výzvam, ktoré pandémia ochorenia COVID-19 prinášala jednak pre konštrukciu jednotlivých opatrení na ochranu verejného zdravia, jednak pre formuláciu príslušných právnych predpisov, nemožno akceptovať takýto nesystematický a vo výsledku náhodilý stav a jeho dôsledky.

Ak teda určitá prevádzka predáva viaceré tovary alebo poskytuje viaceré služby, je vždy potrebné posúdiť, či sa na tieto tovary a služby vzťahuje niektorá z výnimiek podľa § 1 ods. 2. Len vtedy, ak sa na ňu nevzťahuje žiadna z týchto výnimiek, možno uzavrieť, že prevádzkovateľ porušil povinnosť uzatvoriť prevádzku v zmysle § 1 ods. 1. Z vyššie vyložených systematických dôvodov to isté platí aj pre predajňu potravín v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky, kde odkaz na odd. B.1 druhý bod uznesenia vlády č. 808 nemožno chápať ako jediné vymedzenie tovarov a služieb, ktoré by sa v takej prevádzke mali ponúkať. Ak toto ustanovenie hovorí o predajni potravín, možno podľa tohto písmena posudzovať len to, či ponúkané potraviny (ich sortiment) svojím rozsahom zodpovedajú nevyhnutným životným potrebám podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ sa v prevádzke, ktorá prevažne slúži ako predajňa potravín, ponúkajú aj iné tovary alebo služby, na naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 zákona č. 355/2007 Z. z. nepostačuje, že takéto tovary resp. služby prípadne

SR. Len vtedy, ak tovar alebo služba pod žiadnu takúto výnimku nespadajú, možno urobiť záver, že ich predajom resp. poskytovaním dochádza k porušovaniu opatrenia na ochranu verejného zdravia uloženého v § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. 17. . .

ustanovenie v systematickej súvislosti s ďalšími písmenami v uvedenom § 1 ods. 2, ani s ďalšími ustanoveniami tejto vyhlášky. 44. Správny súd tak vo výsledku pochybil, keď žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie regionálneho úradu totiž vo výroku obsahuje nesprávnu kvalifikáciu ustanovenia vyhlášky, ktorú mal žalobca porušiť a vychádza aj z nesprávnych úvah, ktorými posudzovalo rozsah tovarov, na ktoré sa vzťahujú výnimky ustanovené v § 1 ods. 2 vyhlášky č. 77/2020 V.

45. Pretože sa kasačný súd nestotožnil s právnym posúdením veci správnym súdom, kasačný súd v dôvodoch tohto rozhodnutia prevzal prevažnú časť odôvodenia rozsudku kasačného súdu v obdobnej veci týkajúcu sa právneho názoru posúdenia otázky vymedzenie pojmu nevyhnutných životných potrieb, ktorým sú žalovaný aj regionálny úrad na základe § 469 SSP v ďalšom konaní viazaní a sú povinní sa ním spravovať pri vydávaní nových rozhodnutí vo veci. 46. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. 47. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa kasačný súd stotožnil s kasačnou sťažnosťou a kasačné námietky vyhodnotil v tejto veci ako dôvodné. 48. S poukazom na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 49. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.). 50. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024