2Stk/7/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200275.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-31S/86/2022
- IČS
- 5022200275
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SHP a. s., so sídlom: Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31585370, konajúceho prostredníctvom zamestnanca: R.. V.. V. O., nar. X. V. XXXX, trvale bytom T. U. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/86/2022-254, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. k. 34/2021-500-2181/2021 z 29. októbra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,- EUR podľa § 8 ods. 3 písm. d) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v účinnom znení (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“) v spojení s § 46 a nasl. správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) za porušenie: · ustanovenia § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že - nesplnil nariadené opatrenia č. j.: 550/2020-500-1565/2020/AU zo 14. októbra 2020 (porazenie a následné spracovanie všetkej hydiny z haly č. ZH1 alebo usmrtenie všetkej hydiny z haly č. ZH1, ktoré sa týkalo likvidácie nosníc z haly ZH1) v súvislosti s potvrdením výskytu invázneho sérotypu Salmonella Typhimurium v hale ZH1, - nesplnil nariadené opatrenie č. j. 550/2020-500-1750/2020/LF zo 6. novembra 2020
(porazenie a následné spracovanie všetkej hydiny z haly č. ZH1 alebo usmrtenie všetkej hydiny z haly č. ZH1) v súvislosti s potvrdením výskytu invázneho sérotypu Salmonella Typhimurium v hale ZH1 (ďalej obe rozhodnutia o opatreniach spolu len „opatrenia“), · ustanovenia § 37 ods. 1 písm. b) bod. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že 8. októbra 2020 splnomocnená riaditeľka žalobcu O. O., na pokyn predsedu predstavenstva MVDr. Eugena Ruttkaya (ďalej len „predseda“) úradným veterinárnym lekárom prvostupňového orgánu neumožnila vstúpiť do chovu a hál za účelom vykonania epizootologického šetrenia v chove nosníc žalobcu v súvislosti s potvrdením výskytu invázneho sérotypu Salmonella Typhimurium v truse nosníc z haly ZH1 skôr, než mal byť prítomný predseda, čo vyústilo do privolania príslušníkov OO PZ Turčianske Teplice, a
ustanovenia § 37 ods. 2 písm. f) bod 7 zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že žalobca nezastavil prevádzku, čo bol povinný urobiť na základe rozhodnutia č. 550/2020-500-1934/ 2020/JF z 18. decembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie o pozastavení schválenia prevádzkarne“), čím naplnil skutkové podstaty iných správnych deliktov podľa § 50 ods. 4 písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. ad) zákona o veterinárnej starostlivosti.
2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. k. 2751/2021-4-2 z 24. marca 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné a vecne správne; protiprávne konanie žalobcu podľa neho preukázané
bolo. 3. Žalovaný čo do nesplnenia opatrení uviedol, že boli vykonané tri dodatočné kontroly na plnenie uložených opatrení prijatých z dôvodu zistenia výskytu sérotypu Salmonella Typhimurium, počas ktorých boli v prevádzkarni u žalobcu prítomné nosnice, ktoré mali byť v zmysle uložených opatrení vyskladnené a stále prebiehala znáška vajec od týchto nosníc. 4. Žalovaný čo do neumožnenia vstupu a výkonu šetrenia v chove nosníc žalobcu uviedol, že toto bolo dostatočne zdokumentované a preukázané.
Na podklade viacerých legislatívnych aktov ustálil, že v Slovenskej republike je zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach s tým, že ich frekvencia je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol a ak sa zistí nedodržiavanie predpisov, príslušné orgány sú oprávnené vykonať kontrolnú činnosť nad rámec tej normálnej, pričom prítomnosť štatutárneho orgánu na takejto kontrole nie je požadovaná. Žalovaný preto uzavrel, že neprítomnosť predsedu nebola dôvodná na to, aby úradná kontrola neprebehla.
Navyše, v čase príchodu úradných veterinárnych lekárov bola v prevádzke prítomná tak zamestnankyňa splnomocnená predsedom na zastupovanie riaditeľa žalobcu, ako aj vedúca farmy. 5. Žalovaný na záver čo do porušenia povinnosti zastaviť prevádzku uviedol, že rozhodnutím o pozastavení schválenia prevádzkarne bolo pozastavené rozhodnutie o schválení prevádzkarne č. j. 385/KVPS/2009 zo 6. novembra 2009 do času, kým žalobca preukázateľne neodstráni nedostatky, najneskôr v lehote 14 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Žalobca však nedostatky neodstránil, ani prevádzku nezastavil, čo bolo podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané a zdokumentované.
Prvostupňový orgán preto rozhodnutím č. j. 34/ 2021-500-337-2021/JF z 5. februára 2021 (ďalej len „rozhodnutie o zrušení schválenia prevádzkarne“) rozhodol o zrušení rozhodnutia o schválení č. j. 385/KVPS/2009 zo 6.
novembra 2009.
6. Vo všeobecnosti, námietky žalobcu sa opierali o to, že prvostupňové rozhodnutie bolo sporné, účelové, v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku a zásadou ne bis in idem. Podľa neho, rozhodnutie o pozastavení schválenia prevádzkarne a rozhodnutie o zrušení schválenia prevádzkarne sú svojím charakterom rozhodnutia o uložení sankcie, preto samostatné rozhodnutie o uložení sankcie (teda prvostupňové rozhodnutie) predstavuje dvojité sankcionovanie. Podotkol, že rozhodnutie o zrušení schválenia prevádzkarne a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú zo skutočností zistených pri tej istej kontrole. Žalovaný k tejto námietke skonštatoval, že mu nie je zrejmé, na základe čoho považuje konanie prvostupňového orgánu za také, ako namieta, a že tieto konania nemožno stotožňovať, sú svojím charakterom odlišné a sledujú iný legitímny cieľ. Striktne vzaté skonštatoval, že pozastavenie, resp. zrušenie schválenia prevádzkarne neznamená zánik zodpovednosti za porušovanie povinností, ktorá sa vyvodzuje práve vo forme uloženej peňažnej pokuty. 7. K výške pokuty žalovaný poukázal najmä na to, že ochrana zdravia ľudí pred chorobami a infekciami prenosnými priamo alebo nepriamo medzi zvieratami a ľuďmi má prvoradú dôležitosť a význam. Preto, zohľadňujúc (i) trvanie protiprávneho stavu, (ii) marenie výkonu kontroly, (iii) spáchanie viac ako jedného správneho deliktu ako i (iv) možné ohrozenie zdravia ľudí, pokutu v spodnej časti sadzby žalovaný považoval za proporcionálnu k povahe skutku a jeho dôsledkom.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 9. Žalobca namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí a ich rozpor so skutkovým stavom.
V zásade, podľa názoru žalobcu, oba orgány verejnej správy rozhodli v rozpore so správnym poriadkom, najmä v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a s tým súvisiacim neúplným a nesprávne zisteným skutkovým stavom. Nedôvodne, nezákonne zamietli doplnenie dokazovania a neodstránili rozpory v dôkazoch. Žalobca v správnej žalobe v zásade zotrval na argumentoch, ktoré vyjadril v odvolaní.
10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-31S/86/ 2022-254 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol ako
nedôvodnú. 11. K námietke nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia v súlade s § 49 ods. 2 správneho poriadku správny súd uviedol, že správne konanie vo veci uloženia pokuty za zistené porušenia zákona o veterinárnej starostlivosti bolo začaté doručením upovedomenia o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené dňa 4. októbra 2021, pričom na zákonnosť, resp. dodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemala vplyv skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu až dňa 27. januára 2022 (a to v dôsledku nesprávneho procesného postupu pri jeho doručovaní).
12. K námietke neumožnenia vyjadriť sa k zisteniam žalovaného, ktoré citoval vo svojom liste riaditeľ prvostupňového orgánu, správny súd skonštatoval, že predmetný list neobsahoval žiadne podklady pre rozhodnutie. Všetky podklady pre rozhodnutie žalobcovi boli doručené a k týmto sa aj vyjadril.
13. K námietke rozsiahlosti a neprehľadnosti rozhodnutí oboch orgánov verejnej správy správny súd poukázal na to, že rozsiahlosti pridali i námietky žalobcu. Navyše, podľa správneho súdu, rozsiahlosť nespôsobuje neprehľadnosť rozhodnutí; obe rozhodnutia tak podľa správneho súdu spĺňajú náležitosti určené správnym poriadkom a ich odôvodnenie je logicky rozčlenené. 14.
Námietku zaujatosti, ktorú sa žalobca snažil preukázať iným rozhodnutím prvostupňového orgánu z roku 2018, ktorým bola nariadená likvidácia ohniska salmonelózy hydiny v prevádzke žalobcu, správny súd vyhodnotil tak, že situácia z roku 2018 nie je predmetom dotknutého súdneho konania, pričom poukázal na odlišnosť riešenej situácie (situácia v roku 2018 sa týkala sa vzoriek odobratých v súvislosti s podozrením na ohrozenie zdravia spotrebiteľa, situácia v prejednávanej veci sa týka vzoriek odobratých preventívne v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus Gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike (ďalej len „NKP“)).
15. Námietku o opakovane podaných žiadostiach, aby v prevádzkach žalobcu vykonávala kontrolu iná regionálna a potravinová správa, o ktorých nebolo nikdy rozhodnuté, správny súd vyhodnotil tak, že taká žiadosť sa v spisovom materiáli nenachádzala, čo zakladalo nedôvodnosť tejto námietky. Uviedol, že orgány verejnej správy nemôžu postupovať v rozpore so zákonom a nad rámec svojich kompetencií meniť miestnu príslušnosť podľa požiadaviek prevádzkovateľov.
16. K námietke dvojitého sankcionovania za rovnaký skutok správny súd ustálil, že rozhodnutie o pozastavení ako i rozhodnutie o zrušení schválenia prevádzkarne sú logickým dôsledkom porušenia povinností žalobcu - neplnenia uložených opatrení; nejde však o rozhodnutia, ktorými by sa ukladala pokuta za spáchanie iného správneho deliktu.
Teda, že konanie o pozastavení alebo zrušení schválenia prevádzkarne a konanie vo veci uloženia sankcie za nedodržanie veterinárnych požiadaviek nemožno stotožňovať, pretože sú svojím charakterom odlišné a sledujú iný legitímny cieľ. Správny súd, zhodne so žalovaným, mal za to, že pozastavenie/zrušenie schválenia prevádzkarne neznamená zbavenie sa zodpovednosti za protiprávne konanie počas vykonávania schválených činností.
17. K námietke nesplnenia zákonnej formy pri koncipovaní opatrení správny súd uviedol, že tieto neboli predmetom súdneho prieskumu, no pre úplnosť dodal, že nie vždy sa aplikujú všetky inštitúty správneho konania, vrátane povinných náležitosti správneho rozhodnutia.
18. Námietku nezákonnosti postupu pri odbere vzorky trusu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom upriamil pozornosť na to, že nezákonnosť postupu žalobca pri samotnom odbere nenamietal. 19. K námietke nezohľadnenia žalobcom vykonaných negatívnych výsledkov laboratórneho skúšania správny súd uviedol, že laboratórium, v ktorom žalobca nechal vykonať predmetné skúšanie, nespadá pod schválené, a tak na tieto výsledky nemožno prihliadať.
K námietke neumožnenia odberu potvrdzujúcich vzoriek správny súd poukázal na to, že odber nebol dôvodný, opierajúc sa o vyjadrenie odbornej skupiny na spoločnom pracovnom stretnutí so žalobcom. 20. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu správny súd poznamenal, že v národnom referenčnom laboratóriu bola bakteriologickým vyšetrením vzorky trusu z haly ZH1 potvrdená prítomnosť baktérií Salmonella Typhimurium, na základe čoho boli vydané opatrenia, ktoré žalobca nesplnil. V tomto zmysle správny súd aj námietku krátkosti času na vyhovenie opatreniam vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže od nariadenia opatrení zo 14. októbra 2020 do termínu dodatočnej kontroly vykonanej 21. januára 2021 uplynulo až 98 dní.
21. Námietku ľubovôle pri výbere právnej úpravy správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže prerývanie právnej úpravy, a teda právomoci príslušných orgánov verejnej správy, ako i eventuality protiprávnych konaní, sú pre daný úsek vlastné. 22. Správny súd záverom sumarizoval, že žiadna žalobná námietka nebola dôvodná, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval tak na skutkové okolnosti prípadu, ako aj na právne posúdenie veci. Výšku pokuty správny súd nepovažoval za vybočujúcu z rozsahu správnej úvahy prvostupňového orgánu, a zároveň nezistil zánik zodpovednosti žalobcu za postihované správne delikty. Žalobca, podľa názoru správneho súdu, naplnil skutkové podstaty iných správnych deliktov, za ktoré mu bola uložená pokuta, a preto nevzhliadol žiaden dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového rozhodnutia.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
23. Žalobca podal voči napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ako i nesprávny procesný postup znemožňujúci mu uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP). Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti zotrval na argumentoch uplatnených v správnej žalobe. 24. Úvodom žalobca poukázal na to, že prvostupňový orgán nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, keď správne konanie začalo 4. októbra 2021 a právnemu zástupcovi bolo prvostupňové rozhodnutie doručené 27. januára 2022. Poukázal tiež na to, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v liste riaditeľa prvostupňového orgánu, čím malo dôjsť k porušeniu § 32 ods. 2 správneho poriadku. 25. Žalobca ďalej upriamil pozornosť na rozsiahlosť prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného, ktorá má spôsobovať ich neprehľadnosť a nemožnosť žalobcu náležite sa voči tvrdeniam tam uvedeným brániť, čím malo dôjsť k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku. Ďalej podľa neho došlo oboma rozhodnutiami orgánov verejnej správy tiež k porušeniu zásady ne bis in idem, majúc za to, že rozhodnutie o pozastavení schválenia prevádzkarne a rozhodnutie o zrušení schválenia prevádzkarne sú rozhodnutiami o sankcii. Tiež, že opatrenia neobsahovali všetky náležitosti, ktoré má individuálny správny akt obsahovať, keďže nebol poučený o možnosti podať opravný prostriedok. Na to nadväzujúc, žalobca vyjadril nesúhlas s právnym názorom správneho súdu, že nie všetky individuálne správne akty obsahujú rovnaké náležitosti. Podľa neho totiž, i vo svetle zásad dobrej správy, právo byť poučený o svojich právach má byť uplatnené vždy. 26. K úradnej kontrole v rámci NKP žalobca namietal absenciu spôsobu odobratia vzoriek (pre kŕdle chované v klietkach alebo pre prípad stupňovitých klietok), čím spochybnil správnosť výsledkov kontroly z 29. septembra 2020. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalovaný ani prvostupňový orgán nedoplnili dokazovanie o novú vzorku, ktorú žalobca žiadal. Zároveň namietal neprihliadnutie na žalobcom dodatočne vykonané vzorky. 27. Žalobca sa domnieval, že zo strany oboch orgánov verejnej správy týmto spôsobom ide o šikanu a úmyselné spôsobovanie škody. Podľa neho, ak by kontroly boli bývali vykonávané v zmysle NKP, nemuseli byť zlikvidované zdravé zvieratá. Na podklade toho tvrdil, že orgány verejnej správy porušili § 3 ods. 1, 2, 4, 5 a § 18 ods. 1, 2 správneho poriadku, keď nedodržali zásadu materiálnej pravdy, neúplne a nesprávne zistili skutkový stav, nedôvodne zamietli doplnenie dokazovania a neodstránili rozpory v dôkazoch. 28. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
31S/70/2021 z 28. februára 2023 (ďalej len „rozhodnutie KS ZA“), ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. k. 2571/2021 z 25. februára 2021 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie v zásade z dôvodu, že orgány verejnej správy odopreli žalobcovi právo na odber potvrdzujúcich vzoriek, čo má byť v rozpore s platnou právnou úpravou aj NKP. Týmto chcel žalobca preukázať rozpornosť s napadnutým rozsudkom a porušenie precedenčnej zásady. 29. Na podklade všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok
tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 30. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň poukázal na to, že voči rozhodnutiu KS ZA podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 písm. g) SSP a táto tvorí prílohu k jeho vyjadreniu. Žalovaný zastával názor, že postup pri ukladaní pokuty bol plne v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti, ako i so správnym poriadkom, rozhodnutie žalovaného je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti, vrátane náležitého odôvodnenia výšky pokuty. Na podporu uvedeného dodal, že s takýmto záverom sa stotožnil aj správny súd, pričom podľa neho správny súd vec správne právne posúdil.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
32. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
33. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok bol uhradený.
34. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 35. Kasačná sťažnosť (ako aj správna žaloba) je z prevažnej miery postavená na procesných vadách správneho konania. V tomto zmysle kasačný súd poukazuje na § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, resp. zrušenia prvostupňového rozhodnutia môže byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach žalobcu. Inými slovami teda len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na správnosť - zákonnosť napadnutých rozhodnutí (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002 publikovaný v zbierke pod č. R 122/2003). Teda, nestačí namietať akúkoľvek procesnú vadu, ale táto musí mať objektívny vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.
36. Nadväzujúc na vyššie uvedené potom jednotlivé sťažnostné body poukazujúce na procesné vady správneho konania a s tým súvisiace procesné vady správneho súdneho konania kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, za nasledovného odôvodnenia.
37. K nedodržaniu lehoty na vydanie správneho rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku treba zhodne so správnym súdom uviesť, že ako vyplýva z administratívneho spisu, správne konanie vo veci uloženia pokuty bolo začaté doručením upovedomenia o začatí správneho konania žalobcovi 4. októbra 2021, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 29. októbra 2021, čo činí dokopy 25 dní od začatia správneho konania. Na vydanie rozhodnutia v nie jednoduchých veciach je podľa správneho poriadku stanovená lehota 30 dní.
Teda, je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v zákonnej lehote. Nad rámec uvedeného však treba dodať, že lehoty stanovené v § 49 správneho poriadku sú lehotami poriadkovými; majú procesnú povahu. Ich nedodržanie bez ďalšieho nezakladá vecnú nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Cieľom takýchto lehôt je usmerniť konanie príslušných orgánov verejnej správy v rámci určitých lehôt tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom a omeškaniu, bez toho, aby nedodržanie týchto lehôt malo vplyv na ďalší priebeh a výsledok konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžd/14/2014, z 24. septembra 2014). Aj keby lehota na vydanie prvostupňového rozhodnutia bola bývala uplynula, táto právna skutočnosť by nebola dostatočne relevantným dôvodom pre jeho zrušenie v režime správneho súdnictva. Rozhodnutie správneho orgánu vydané po uplynutí lehoty na jeho vydanie nerobí toto rozhodnutie samo osebe vecne nesprávnym, resp. nezákonným. (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/32/2016, z 18.
októbra 2017 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/47/2011, z 31. mája 2012). Naostatok, argumentácia žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané včas, lebo bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené až 27. januára 2022, nemôže obstáť. Doručenie rozhodnutia účastníkom konania predstavuje spôsob, akým sa títo oboznámia s jeho obsahom, spôsob, akým rozhodnutie nadobudne voči nim účinky. Nemá preto vplyv na posúdenie, či bolo vydané v zákonnej lehote; tá sa posudzuje vo vzťahu k samotnému okamihu jeho vydania, nie doručenia.
38. Rovnako, pokiaľ ide o sťažnostný bod pojednávajúci o porušení § 32 ods. 2 správneho poriadku v tom zmysle, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k sprievodnému listu riaditeľa prvostupňového orgánu, aj v tomto treba prisvedčiť záveru správneho súdu. Účelom namietaného sprievodného listu bolo zaslať žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi prvostupňové rozhodnutie. Nejde tak o podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, na ktorý by bolo treba kvalifikovane reagovať a prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané na jeho základe. 39.
Ani sťažnostný bod o rozsiahlosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže mať vplyv na správnosť, resp. zákonnosť vydaných rozhodnutí. Zákonnosť rozhodnutia je, okrem postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, posudzovaná vo vzťahu k jeho obsahovým náležitostiam (výrok, odôvodnenie, poučenie). Na odôvodnení je posudzovaná jeho preskúmateľnosť. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydáva, v tejto časti preukazuje transparentnosť svojho postupu: ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Reflektujúc na uvedené, skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú obsiahle, treba hodnotiť nie ako nedostatok, ale ako prejav dôsledného prístupu ku koncipovaniu rozhodnutia. Žalovaný, ako i prvostupňový orgán podrobne vysvetlili skutkové i právne závery, ku ktorým dospeli, poukazujúc na dôvody, prečo tomu tak bolo.
40. Ďalším sťažnostným bodom bola absencia poučenia vo vydaných opatreniach. Pre posúdenie tohto bodu bolo podstatné vysporiadať sa s tým, o akú formu činnosti verejnej správy v prípade vydaných veterinárnych opatrení ide. Individuálnym správnym aktom sú všetky procesné úkony, ktoré vydávajú orgány verejnej správy v rámci procesu aplikácie práva na jednotlivé prípady.
41. S ohľadom na § 3 ods. 2 psím. c) SSP: opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Z obsahu opatrení vydaných prvostupňovým orgánom možno ustáliť, že sú individuálnym správnym aktom, pretože prvostupňový orgán v nich aplikoval ustanovenia zákona o veterinárnej starostlivosti na prípad žalobcu ako osoby povinnej určitým spôsobom konať, resp. sa konania zdržať. Zároveň možno ustáliť, že týmito opatreniami boli žalobcovi stanovené povinnosti, resp. obmedzenia, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu ako podnikateľa. Opatrenia, i keď sú individuálnymi správnymi aktami, nie sú rozhodnutím. Rozhodnutie je totiž len: akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 2. písm. a) SSP). Opatrenia prvostupňového orgánu však na práva a povinnosti žalobcu majú „len“ vplyv. 42. V tejto rovine potom bolo potrebné vyhodnotiť i náležitosti vydaných opatrení.
Z názvu oddielu 4 správneho poriadku vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia sa vzťahujú na konkrétny individuálny správny akt, a to rozhodnutie. Teda, v § 47 správneho poriadku uvedené obsahové a formálne náležitosti sú určujúce len pre rozhodnutia, ani to však na všetky neplatí absolútne. Pracujúc potom s touto premisou, opatrenia prvostupňového orgánu nemusia obsahovať také náležitosti ako rozhodnutie, iba ak by osobitný predpis, v tomto prípade zákon o veterinárnej starostlivosti, ustanovil inak. Presnejšie povedané, keďže § 14 ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti osobitným spôsobom nepredpisuje povinnosť poučiť v opatrení dotknutý subjekt o jeho možnosti podať opravný prostriedok, prvostupňový orgán toto nebol povinný urobiť. 43. Žalobca v ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v porušení zásady ne bis in idem, a to dvojitým sankcionovaním pre vydanie (i) rozhodnutia o pozastavení schválenia prevádzkarne, rozhodnutia o zrušení schválenia prevádzkarne a (ii) prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty. Kasačný súd sa v tejto časti stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu.
Podstatou zásady ne bis in idem je zákaz dvakrát potrestať ten istý subjekt za ten istý čin. Pre účely vyhodnotenia tohto sťažnostného bodu nebolo podstatné posúdenie všetkých aspektov aplikácie predmetnej zásady. Čo však podstatným zostávalo, bol výklad pojmov sankcia a správny delikt.
44. Za správny delikt možno označiť protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré správny orgán ukladá sankcie. Pokiaľ ide o sankciu, tou možno rozumieť nepriaznivý následok za porušenie právnej normy - následok vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti. Najbežnejšou sankciou je pokuta a pokarhanie, do úvahy prichádza však i zákaz činnosti alebo prepadnutie veci (VRABKO, M. a kol. Správne právo hmotné:
Všeobecná časť, 2. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 202-203). Protiprávnosť konania sa posudzuje podľa skutkovej podstaty vyjadrenej v príslušnom zákonnom ustanovení. Pre jednoduchšiu a jasnejšiu orientáciu v tom, čo je protiprávne a aký následok - sankciu za takéto protiprávne konanie porušovateľa právnej normy čaká, zákonodarca v určitej časti zákona výslovne takéto správne delikty ustanovuje. Konkrétne, v prípade zákona o veterinárnej starostlivosti ich možno nájsť v šiestej časti, označenej názvom: „PRIESTUPKY, PORIADKOVÁ POKUTA A
INÉ SPRÁVNE DELIKTY“. Na druhej strane, v prejednávanej veci aplikované pozastavenie a zrušenie schválenia a povolenia upravuje § 42 zákona o veterinárnej starostlivosti v jeho štvrtej časti. Vychádzajúc z uvedeného potom, za okolností ako sú v prejednávanej veci, je sankcia - pokuta následkom porušenia právnej povinnosti, ktorá má žalobcu ako porušovateľa právnej normy potrestať a zároveň odradiť od páchania ďalšej protiprávnej činnosti, bez spôsobenia zmeny právneho stavu. V kontraste k tomu, pozastavenie a zrušenie schválenia prevádzkarne predstavuje následok nespĺňania podmienok pre jeho trvanie - podmienok, za ktorých prvostupňový orgán prevádzkareň schválil. Pozastavenie, resp. zrušenie však pre žalobcu mení právny stav, nepredstavuje tak sankciu. Účelom takéhoto rozhodnutia je chrániť život a zdravie konečného konzumenta produktu, nie potrestanie podnikateľa.
Preto neprichádza v úvahu aplikovanie zásady ne bis in idem, keď v prípade rozhodnutia o pozastavení schválenia prevádzkarne a rozhodnutia o zrušení schválenia prevádzkarne nejde o trestanie za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu.
45. K sťažnostnému bodu nedoplnenia dokazovania o žalobcom vykonanú vzorku trusu kasačný súd uvádza, že zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že kasačnej sťažnosti žalobcu predchádzali rozsudky kasačného súdu vo veci sp. zn. 7Svk/32/2023 z 23. októbra 2024 a vo veci sp. zn. 3Svk/25/2023 z 20. februára 2025, v ktorých sa kasačný súd vysporiadal za zhodného skutkového stavu a za účasti rovnakých účastníkov konania s predmetným sťažnostným bodom. Rozsudok kasačného súdu sp. zn. 7Svk/32/2023 z 23. októbra 2024 sa v merite veci týkal rozhodnutia o pozastavení schválenia prevádzkarne a rozsudok kasačného súdu sp. zn. 3Svk/25/2023 z 20. februára 2025 zas rozhodnutia o zrušení schválenia prevádzkarne. Kasačné sťažnosti boli v oboch prípadoch podané žalovaným, pričom kasačný súd v rozsudku sp. zn. 7Svk/32/2023 z 23. októbra 2024 uviedol nasledovné odôvodnenie:
14. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na právne predpisy upravujúce kontrolu salmonely u nosníc kury domácej. Ide o nariadenie EP a Rady č. 2160/2003/ES o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (ďalej aj „základné nariadenie“) a nariadenie Komisie č. 517/2011, ktoré toto nariadenie vykonáva ohľadne kŕdľov nosníc kury domácej (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“). Podľa čl. 5 ods. 1 základného nariadenia členské štáty založia národné programy kontroly pre každú zoonózu a pôvodcu zoonóz vymenovaného v prílohe I. Príloha II k tomuto nariadeniu definuje režim kontroly zoonóz a pôvodcov zoonóz vymenovaných v prílohe I. Na kŕdle kury domácej sa vzťahuje písmeno D prílohy II. Možnosť odberu potvrdzujúcich vzoriek stanovuje bod 4, ktorý sa však týka zrušenia obmedzení pri využití vajec z infikovaných kŕdľov.
15. Nariadenie č. 517/2011 v bode 4. 1 prílohy stanovuje, kedy sa kŕdeľ považuje za pozitívny. Je to (okrem iného) vtedy, keď sa zistí prítomnosť príslušných sérotypov salmonely v jednej alebo viacerých odobratých vzorkách z kŕdľa. Toto pravidlo neplatí vo výnimočných prípadoch opísaných v bode 4 prílohy II písm. D základného nariadenia, keď počiatočný pozitívny výsledok testu na prítomnosť salmonely sa pri uplatnení uvedeného protokolu odberu vzoriek nepotvrdil. Teda len v týchto výnimočných prípadoch pôvodná pozitívna vzorka neznamená zároveň pozitivitu celého kŕdľa. Bod 4 prílohy II písm. D základného nariadenia sa však na daný prípad nevzťahuje, preto v danom prípade nemôže ísť o takýto výnimočný prípad. Ako bolo vyššie uvedené, bod 4 prílohy II písm. D pojednáva len o nakladaní s vajcami z kŕdľov, ktoré boli označené za zdroj nákazy alebo v ktorých existuje podozrenie na nákazu salmonelou alebo je táto nákaza potvrdená, zatiaľ čo tu prejedávaný prípad sa týka živej hodiny a nakladania s ňou.
16. Keďže základné nariadenie nezakotvuje možnosť odobratia porovnávacích vzoriek, ak sa zistí prítomnosť salmonely čo i len v jednej vzorke, ak sú nariadené opatrenia týkajúce sa živej hydiny, na čo logicky nadväzuje vykonávacie nariadenie, ktoré žiadnu výnimku z pojmu pozitívny kŕdeľ, pokiaľ bola zistená prítomnosť salmonely v takomto prípade, nezakotvuje, je potrebné ustáliť, že z právnej úpravy Európskej Únie týkajúcej sa kontroly salmonely v chovoch kŕdľov nosníc kury domácej právo na odobratie porovnávacej vzorky nevyplýva.
17. Iná je situácia v chovných kŕdľoch kury domácej, kde sa popri základnom nariadení aplikuje vykonávacie nariadenie č. 200/2010. Toto nariadenie zopakovanie testovania vo výnimočných prípadoch umožňuje [bod 2.2.2.2 prílohy písm. c)], pokiaľ má príslušný orgán dôvod na spochybnenie výsledkov testovania, ale len vo výnimočných prípadoch.
Keďže teda môže výnimočne nastať situácia, že po prvotnej pozitívnej vzorke sa po zopakovaní testovania zistia negatívne vzorky, citované nariadenie na túto situáciu pamätá, keď v bode 4 prílohy síce definuje pozitívny kŕdeľ ako pozitívny, keď sa zistí prítomnosť salmonely hoci len v jednej vzorke, avšak z tohto pravidla stanovuje výnimku, a to práve vtedy, keď sa aplikuje bod 2.2.2.2 písm. c), ak sa prvotný pozitívny výsledok po odbere vzoriek z iniciatívy chovateľa nepotvrdil pri následnom úradnom odbere úradných vzoriek. Toto vykonávacie nariadenie sa však na tu prejednávaný prípad nevzťahuje.
18. V prípade žalobcu sa v kŕdli nosníc kury domácej pri úradnom odbere zistil pozitívny výsledok aspoň v jednej z odobratých vzoriek. Žalobca tak nemal v zmysle úniových predpisov nárok na odber porovnávacej vzorky. 19. Na území SR v roku 2020 platil NKP pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej produkujúcich vajcia pre ľudskú spotrebu, ktorý vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Štátna veterinárna a potravinová správa podľa
čl. 5 základného nariadenia, ktorý však v bode 9.2.B písm. e) zakotvoval možnosť odberu porovnávacej vzorky. Treba konštatovať, že NKP (. . .) vydané na právnom základe úniového práva, zakotvuje v tomto ohľade chovateľom viac práv ako samotná úniová úprava.
Ak pripustíme, že NKP je v tejto časti aplikovateľný, potom žalovaný v rámci správnej úvahy môže rozhodnúť, ktoré konkrétne prípady bude subsumovať pod pojem „odôvodnené prípady“. Pri použití správnej úvahy je potrebné, aby jasne vyložil, prečo tento prípad nepovažuje za odôvodnený a aby toto odôvodnenie bolo v medziach určených týmto ustanovením.
20. Kasačný súd má za to, že žalovaný svoju správnu úvahu odôvodil jasne a zrozumiteľne, použitie správnej úvahy má racionálne jadro a z jej obsahových medzí nevybočuje. Žalobca požiadal o odber potvrdzujúcej úradnej vzorky, čo odôvodnil v žiadosti zo dňa 15. októbra 2020 len jesennou inváziou hlodavcov na farmu, pričom ako prílohu doložil protokoly o skúškach na salmonely v laboratóriách, ktoré nie sú uvedené v NKP. Iné dôvody pre odber potvrdzujúcej vzorky, napr. nesprávne postupy pri odobratí vzorky, neuviedol. Žalovaný poukázal na to, že išlo o úradnú vzorku, táto bola odobratá v zmysle NKP, bola vyšetrená v akreditovanom úradnom laboratóriu, ktoré je národným referenčným laboratóriom pre salmonelové infekcie a o výsledku bol vystavený protokol o skúške. Konštatoval, že odborná skupina ustanovená pre posúdenie žiadosti žalobcu o odber potvrdzujúcej úradnej vzorky zhodnotila celý postup odoberania, vyšetrenia a hodnotenia vzorky a konštatovala, že pre vykonanie týchto odberov žalobca neuviedol žiadne relevantný dôvod. Takýto prípad žalovaný nepovažuje za odôvodnený prípad; takýmto by mohol byť prípad, keby išlo o odber vzorky
odobratej z iniciatívy prevádzkovateľa v súlade s bodom 9.2.A NKP. Žalovaný tiež reagoval na predloženie samo kontrolných nálezov s negatívnym výsledkom, ktoré neakceptoval, pretože neboli diagnostikované v laboratóriu na to určenom podľa NKP. Žalovaný vysvetlil, prečo tieto vzorky nie sú relevantné pre posudzovanie infikovania kŕdľa. Argumentoval tiež reštriktívnym prístupom Európskej únie k vykonávaniu potvrdzujúcich vzoriek. Na rozdiel od správneho súdu tak kasačný súd zastáva názor, že žalovaný dal jasnú odpoveď na otázku, prečo prípad žalobu nepovažoval za odôvodnený v zmysle bodu 9.2.B písm. e) NKP v roku 2020 a rozhodnutie žalovaného v tomto smere nie je arbitrárne. Kasačný súd tak konštatuje, že je nedôvodná žalobná námietka, že bolo porušené právo žalobcu na vykonanie porovnávacieho odberu vzoriek.
21. V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukazuje na rozsudok SD EÚ z 19. októbra 2023 C- 591/22, ktorý sa síce týkal aplikácie nariadenia č. 200/2010, teda týkajúceho sa chovných kŕdľov kury domácej (nie kŕdľov nosníc), keďže sa zaoberal vysvetlením obdobného pojmu - pojmu „výnimočný prípad“ v zmysle bodu 2.2.2.2 písm. c) prílohy tohto nariadenia. Súdny dvor, rovnako ako žalovaný, vychádzal zo základnej premisy, že toto ustanovenie sa musí vykladať reštriktívne. Podstatné okolnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že ide o výnimočný prípad, súdny dvor vyhodnotil obdobne ako žalovaný (zistenia, že došlo k udalostiam alebo incidentom, ktoré ohrozujú správne vykonávanie postupov odberu a analýzy vzoriek). V tu prejednávanej veci takého pochybnosti v celom administratívnom konaní nenastali, postupy podľa NKP pri manipulácii so vzorkou boli zachované, čo žalovaný náležite ozrejmil. Podľa súdneho dvora ani následné predloženie negatívnych vzoriek po vydaní rozhodnutia správneho orgánu, ani to, že len jedna z dvoch vzoriek bola pozitívna ani zaočkovanosť kŕdľa neznamená, že ide o výnimočný prípad.
23. (. . .) Pokiaľ žalobca namietal spôsob, akým bol vykonaný odber vzoriek pracovníkmi prvostupňového orgánu, sám žalobca v protokole o odbere vzoriek žiadne námietky nevzniesol, hoci protokol podpísal. Pri odobratí vzoriek bola aj súkromná veterinárna lekárka, ktorá taktiež nevzniesla námietky. Typ odobratej vzorky (3 krát 150 gramov trusu z haly ZH1) zodpovedá bodu 9.2.B NKP, časť Postup pri odbere úradných vzoriek. Jednalo sa o úradný odber vykonávaný 1 krát ročne, teda plánovanú kontrolu podľa bodu 9. 2. B písm. a) NKP. (.
. .) Okrem toho žalobca tieto námietky počas celého správneho konania ani v odvolaní nevzniesol. Žalobcovo tvrdenie, že „odobraté vzorky neboli s najväčšou pravdepodobnosťou odobraté správne“ je tvrdenie len hypotetické. 46.
Kasačný súd sa s argumentáciou uvedenou vyššie v plnom rozsahu stotožnil, a preto aj v tejto veci na ňu v súlade s § 464 ods. 1 SSP, ktorý umožňuje kasačnému súdu o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, v odôvodnení svojho rozhodnutia na toto obdobné rozhodnutie poukázať s uvedením jeho prevzatej časti, odkázal. V tejto súvislosti potom možno vyhodnotiť aj sťažnostný bod žalobcu týkajúci sa nesúladu napadnutého rozsudku správneho súdu s rozhodnutím KS ZA, ktorého závermi žalobca argumentoval v kasačnej sťažnosti. Rozhodnutie KS ZA bolo kasačným súdom preskúmavané v konaní sp. zn. 7Svk/32/2023 z 23. októbra 2024, ktorý toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Preto ani predmetný sťažnostný bod nebol vyhodnotený ako dôvodný. 47. Záverom možno konštatovať, že tvrdené úmyselné spôsobovanie škody žalobca nijako nepreukázal, prvostupňový orgán, ako aj žalovaný konali len to, na čo boli zo zákona povinní, a to v medziach správneho poriadku a zákona o veterinárnej starostlivosti, a na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty, pričom zistené skutočnosti sú v administratívnom spise riadne zdokladované. V týchto intenciách potom ani napadnutý rozsudok správneho súdu netrpí vadami, pre ktoré by mal byť zrušený, pretože závery správneho súdu sa opierajú o zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
48. Podľa § 461 SSP: „Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná“. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP: „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ a § 168 SSP: „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 50. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, no má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 51. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. septembra 2025