2Stk/7/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol. s r. o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31582311, právne zastúpeného: JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, so sídlom Moyzesova 28, 010 01 Žilina, IČO: 42346495, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-32S/19/2022 - 128, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-32S/19/2022 - 128 zo 16. januára 2025 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1394002122/7639-29982/2022 zo 14. septembra 2022 spolu s rozhodnutím Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 1394401222/ 587/72/2022-10351/2022 z 21. marca 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Inšpektorátu životného prostredia Žilina na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania a konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

· skutok, ktorý je správnym deliktom podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, mal žalobca spáchať tým, že 19. marca 2021 mal umiestniť obal od znečisťujúcej látky (200 l sud od ropných látok - motorového oleja) /ďalej len „znečisťujúca látka“/ na plochu parcela č. KN E XXXX/XXX. (KN C XXXX/XX) a KN C XXXX/XX v k. ú. T., ktorá nebola zabezpečená v prípade jej úniku tak, aby nevnikla do povrchových alebo podzemných vôd, alebo aby neohrozila ich kvalitu, pretože išlo o plochu nespevnenú, priepustnú pre znečisťujúcu látku a nie odolnú a stálu proti chemickým a poveternostným vplyvom. Zároveň išlo o plochu, ktorá nebola technicky riešená tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku znečisťujúcej látky do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s vodou z povrchového odtoku, čím mal žalobca porušiť povinnosti ustanovené v § 39 ods. 2 písm. a), b) vodného zákona a § 2 ods. 1 písm. b), c), e) vyhlášky č. 200/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 39 ods. 8 vodného zákona; · skutok, ktorý je správnym deliktom podľa § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona, mal žalobca spáchať tým, že v období od 19. marca 2021 do 18. novembra 2021 ani na opakované požiadanie neposkytol prvostupňovému orgánu údaje, doklady a informácie potrebné k výkonu kontroly ohľadom zaobchádzania so znečisťujúcou látkou, a to súhlas podľa § 27 ods. 1 vodného zákona na skladovanie a iné zaobchádzanie so znečisťujúcou látkou, informácie a doklady o stavebnej úprave plochy na parkovanie z hľadiska veľkosti, odolnosti voči znečisťujúcej látke (izolácia) a informácie o havarijnom zabezpečení, prevádzkový poriadok pre zaobchádzanie so znečisťujúcou látkou z hľadiska ochrany vôd, plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcej látky do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (havarijný plán), potvrdenie, kto vykonáva funkciu vodohospodára podľa § 70 vodného zákona a doklad o majetkoprávnych vysporiadaniach k nehnuteľnostiam, parkovacej a odstavnej ploche v lokalite parcela č. KN E XXXX/XXX. (KN C XXXX/XX), KN E XXXX (KN C XXXX/XX), KN E XXXX/X (KN C XXXX/XX), KN E XXXX/XXX ( KN C XXXX/XX), KN C XXXX/XX v k. ú. T.. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1394002122/7639-29982/2022 zo 14. septembra 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uzavrel, že prvostupňový orgán vychádzal zo skutkového stavu popísaného v Protokole o výsledku kontroly z 19. apríla 2021, v Protokole o výsledku kontroly z 19. novembra 2021 a v Zápisnici o prerokovaní protokolu z 12. januára 2022, s ktorými bol žalobca oboznámený. Žalobca podľa žalovaného v priebehu výkonu kontroly ani v priebehu správneho konania neuviedol také skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili kontrolou zistené porušenie povinností.

2022 - 128 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Do odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že preskúmaním administratívneho spisu zistil pasivitu žalobcu spočívajúcu v neposkytnutí údajov, dokladov a informácií potrebných k výkonu kontroly. Poukázal pritom na list z 25. marca 2021 a 30. novembra 2021, ktorými žalobca prvostupňovému orgánu oznámil, že mu neposkytne žiadne vyžadované doklady, pretože sa na neho nevzťahujú príslušné ustanovenia vodného zákona. Správny súd formuloval, že posúdiť, či žalobca je alebo nie je povinný viesť príslušnú dokumentáciu a prijať opatrenia v zmysle vodného zákona je v kompetencii prvostupňového orgánu, preto mal žalobca poskytnúť súčinnosť v podobe úplných a pravdivých informácií. 5. Správny súd uzavrel, že pre kvalifikovanie, či sa na žalobcu vzťahuje § 39 ods. 4 vodného zákona bolo dôležité, aby žalobca pri výkone kontroly poskytol súčinnosť. Osobitne vyzdvihol potrebu tejto súčinnosti na tom, že konateľ žalobcu do Protokolu o výsledku kontroly z 19. apríla 2021 ústne uviedol obrat znečisťujúcich látok v roku 2020 v množstve nafta 2.000000 l a AD Blue 60.000 l, a že v ten istý deň bolo zistené parkovanie nákladných motorových vozidiel - ťahačov v počte 6. Výšku pokuty správny súd považoval za primeranú a v rámci zákonného rozpätia. K sankčnej moderácii správny súd nepristúpil s odôvodnením, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by tak správny súd mal urobiť.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

7. Podľa žalobcu podal správny súd rozporuplnú argumentáciu vo vzťahu k tomu, či bol alebo nebol povinný viesť príslušnú dokumentáciu. Podotkol, že túto otázku mu nezodpovedali ani orgány verejnej správy. Rovnako mal za to, že sa správny súd nijako nevysporiadal so žalobnou argumentáciou týkajúcou sa správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona v tom zmysle, že orgány verejnej správy sa nezaoberali tým, či porušenie povinností podľa § 39 ods. 2 písm. a), b) vodného zákona a § 2 ods. 1 písm. b), c), e) vyhlášky v spojení s § 39 ods. 8 vodného zákona malo škodlivé následky, aké boli okolnosti, za ktorých malo dôjsť k porušeniu povinnosti a ako sa žalobca mal pričiniť o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov, keď sud so znečisťujúcou látkou ešte počas kontroly odstránil, čo malo byť posudzované ako poľahčujúca okolnosť a zohľadnené pri ukladaní pokuty.

Vo vzťahu k výške pokuty žalobca správnemu súdu vytkol, že nezohľadnil námietku týkajúcu sa nedôvodného prihliadania na únik znečisťujúcej látky v roku 2015, za ktorý nebola voči žalobcovi vyvodená žiadna zodpovednosť, ani uložená sankcia.

Na základe toho vyvodil, že pre aplikáciu § 39 ods. 4 vodného zákona nebol dostatočne, objektívne a spoľahlivo zistený skutkový stav, preto žalobca nemôže pravidelne zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami spôsobom a v rozsahu stanovenom v danom ustanovení.

Zároveň poukázal na to, že poskytnutie údaju o obrate znečisťujúcich látok neznamená, že žalobca poskytol aj ďalšie údaje nevyhnutné pre výkon kontroly, a že poskytnutie jedného údaju automaticky vylučuje možnosť spáchania správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona. Žalovaný mal za to, že sa správny súd vysporiadal s každou relevantnou námietkou, vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok riadne a vecne odôvodnil.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok bol uhradený.

· či orgány verejnej správy žalobcovi zdôvodnili, na základe čoho dospeli k tomu, že žalobca má disponovať príslušnou dokumentáciou a za akým účelom túto dokumentáciu od neho bolo potrebné vyžiadať, a · či uložená pokuta zodpovedala okolnostiam prejednávanej veci s rešpektovaním základných zásad trestného konania a ukladania trestov v kontexte § 195 písm. c) a d) SSP.

K rovnakému konštatovaniu prvostupňový orgán pristúpil aj v Oznámení o začatí konania o uložení pokuty podľa § 75 zákona vodného zákona z 13. januára 2022. Treba povedať, že žalobca sa viac nedozvedá ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

Odôvodnenie

prvostupňového rozhodnutia má štyri strany, pričom na posledných dvoch stranách v zásade neprináša čo do skutkových zistení a právneho posúdenia okrem odôvodnenia výšky pokuty nič naviac. 19. O nijak významnú mieru odlišnejší prístup nezvolil ani žalovaný.

Na str. 8 rozhodnutia žalovaného tento doplnil, že získanie údajov napr. o množstve znečisťujúcich látok, s ktorými kontrolovaný subjekt zaobchádza je potrebné pre vyhodnotenie plnenia povinností ustanovených vo vodnom zákone pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, nakoľko v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 vodného zákona sa za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel.

Správne konanie má byť založené na preukázaní právne významného konania, a to nielen citáciou zákonných ustanovení, ale aj ich aplikáciou na konkrétny skutkový stav. Orgány verejnej správy sa pritom obmedzili v zásade iba na argumentáciu vo vzťahu k nájomnej zmluve, ktorá tvorí len jeden z vyžiadaných dokumentov. 23.

Ani keby takýmto záverom malo dôjsť k napraveniu nedostatkov spôsobených orgánmi verejnej správy pri výkone ich právomoci v správnom konaní, kasačný súd by ho nemohol akceptovať. O to menej je možné takýto záver akceptovať s ohľadom na to, že ide o pravdepodobný úsudok, nie o relevantné právne posúdenie. 24.

25. Kasačný súd sa so žalobcom stotožnil aj vo vzťahu k pokute. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona sa pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 vodného zákona prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Ustanovenie § 75 ods. 5 vodného zákona odkazuje na § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona, teda jeden zo správnych deliktov, ktorého sa žalobca mal dopustiť. Prvostupňový orgán sa však v odôvodnení čo do výšky pokuty okrem uvedenia zákonnej textácie nevysporiadal so škodlivými následkami, okolnosťami, za ktorých malo dôjsť k porušeniu povinnosti ani tým, ako sa žalobca pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. V prvostupňovom rozhodnutí je pritom na str. 3 v predposlednom odseku priamo deklarované, že účastník konania ešte počas kontroly prijal opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku (.

27. Pri prejednávanom druhu správneho deliktu, keďže v zmysle judikatúry je svojou povahou trestného charakteru (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2012 sp. zn. 6Sžo/51/2011) a § 195 SSP s tým výslovne počíta, prichádza do úvahy použitie analógie práva a využitie úpravy Trestného poriadku v účinnom znení. Podľa § 2 ods. 4 tohto právneho predpisu každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

28. Okrem toho, v kontexte vyššie uvedenej analógie je opodstatnené využitie úpravy i v Trestnom zákone v účinnom znení. Podľa § 41 tohto zákona: Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. (.

. .). Hoci sa tento právny predpis na prejednávanú vec priamo nevzťahuje, upravuje konkrétny druh správneho deliktu, pri ktorom priamo vymedzuje pravidlá pre ukladanie trestu. 29. Obe citované ustanovenia pritom vychádzajú z uplatňovania tzv. absorpčnej zásady, pre ktorú je príznačné, tak ako vyplýva z daných ustanovení - v kontexte ukladania pokút v správnom konaní - že pri posudzovaní jej výšky orgán verejnej správy bude za všetky spáchané správne delikty zohľadňovať iba ten najprísnejší z nich. Rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní najprísnejšieho správneho deliktu je výška hornej hranice sadzby pokuty.

Praha: C. H. Beck, 2010, s. 318). 30. Kasačný súd s ohľadom na to konštatuje, že prvostupňový orgán predmetnú zásadu neuplatnil správne, keď podľa jeho slov uložil pokutu za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. m) vodného zákona považujúc ho za najprísnejšie trestaný správny delikt v zmysle § 75 ods. 8 vodného zákona. Uvedené sa však nezhoduje s textom zákona. Podľa § 75 ods. 5 vodného zákona pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť od 700 eur do 6.600 eur.

31. Vzhľadom k tomu, že k rovnakému záveru ako prvostupňový orgán dospel aj žalovaný (viď str. 10 rozhodnutia žalovaného predposledný odsek), je nutné vysloviť, že obe rozhodnutia, aj so zreteľom na porušenie zásady prezumpcie neviny, trpia tiež vadou nesprávneho právneho posúdenia, pre ktoré je potrebné ich zrušiť.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

33. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (...) nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 34. Úlohou prvostupňového orgánu bude právne vyhodnotiť vec v súlade so závermi tohto rozsudku, a to vysporiadať sa s odôvodnením svojho rozhodnutia čo do preukázania povinnosti žalobcu byť držiteľom vyžadovaných dokumentov a na základe toho uložiť žalobcovi pokutu, ktorá bude zodpovedať zásadám ukladania pokút a zohľadní všetky okolnosti, ktoré sa na jej uloženie viažu, nevynímajúc riadne zdôvodnenie svojich úvah. 35. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP (...) súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný, kasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 36. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. januára 2026