← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 2. 2024

2Stk/8/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:1015201870.2

ZamietaPotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
2S/145/2021
IČS
1015201870
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Znalecký ústav PKF, s.r.o., so sídlom: Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35802146, práv. zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36866598, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/145/2021- 191 z 29. septembra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/145/2021-191 z 29. septembra 2021 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) vydalo rozhodnutie č. 38615/2015/15 z 5. júna 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 12000,- EUR za spáchanie správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „zákon o znalcoch“). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. 2. Minister spravodlivosti rozhodol o rozklade žalobcu rozhodnutím č. 38615/2015/RK z 16. októbra 2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu z 9. novembra 2015, ktorou sa a. v bode I žaloby domáhal, aby krajský súd postup a prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného preskúmal podľa ustanovení § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a b. petitom, t. j. v bode V žaloby domáhal, aby krajský súd zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia a sám rozhodol o peňažnej sankcii podľa § 250i ods. 2 OSP.

4. Uznesením č. k. 2S/247/2015 z 12. júla 2018 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vyzval žalobcu, aby opravil petit žaloby, nakoľko z jej obsahu je zrejmé, že sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí, ale v navrhovanom petite úplne absentuje uvedenie rozhodnutia žalovaného.

5. Žalobca podaním z 24. júla 2018 opravil žalobný návrh tak, že navrhol zrušenie rozhodnutia žalovaného, alternatívne zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

6. O správnej žalobe rozhodol správny súd tak, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného zrušil rozsudkom č. k. 2S/247/2015-106 z 20. marca 2019 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

7. Proti rozsudku správneho súdu č. k. 2S/247/2015-106 z 20. marca 2019 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 1Asan/32/2019 z 25. mája 2021 (ďalej len „rozsudok NS SR“).

Vyššie uvedený rozsudok krajského súdu zrušil na základe procesného pochybenia. NS SR ustálil, že v dôsledku chyby na strane súdu pri upovedomení o odročení pojednávania sa žalovaný ústneho pojednávania nezúčastnil. Tým bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Ako obiter dictum NS SR poukázal pôvodný návrh žalobcu a v tej súvislosti na ustanovenie § 198 ods. 1 písm. a) SSP s odôvodnením, že krajský súd smie zmeniť druh alebo výšku sankcie aj v prípade, keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej

úvahy. 8. Správny súd rozhodol opätovne rozsudkom č. k. 2S/145/2021-191 z 29. septembra 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) tak, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

V bode 70 odôvodnenia rozsudku správny súd uviedol, že jediným nedostatkom zrušených rozhodnutí je absencia odôvodnenia výšky uloženej pokuty z hľadiska jej možného likvidačného účinku na žalobcu. V rozhodnutiach podľa správneho súdu absentuje posúdenie majetkovej sféry žalobcu a toho, či sankcia vzhľadom na jeho pomery nie je prísna, a to najmä, keď žalobca uvedené namietal v rozklade. Uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia nemožno nahradiť vo vyjadrení k žalobe, resp. v iných vyjadreniach pred správnym súdom (viď. bod 73. odôvodnenia rozsudku). Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú preto v uvedenom rozsahu podľa správneho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

9. Správny súd sa k obiter dictum vyjadril tak, že moderačné oprávnenie podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP mu je zrejmé, avšak má za to, že pristúpiť k moderácii uloženej sankcie môže až po tom, čo je rozhodnutie o uložení sankcie riadne odôvodnené. Ak by totiž správny súd pri absencii odôvodnenia uloženia sankcie v rozhodnutí orgánu verejnej správy moderoval uloženú sankciu rozsudkom, nahrádzal by v plnom rozsahu činnosť orgánu verejnej správy, čo nie je účelom správneho súdnictva.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov

10. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a i) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne právne posúdenie a nerešpektovanie záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. 11. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pôvodnou žalobou z 9. novembra 2015 sa žalobca domáhal zmeny výroku v rozsahu sankcie. Až potom, ako mu správny súd uložil rozhodnutím č. k. 2S/247/2015-68 z 12. júla 2018 povinnosť opraviť petit žaloby, žalobca podaním z 24. júla 2018 doplnil žalobný petit tak, že sa domáha zrušenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie.

12. Uvedený postup namietal žalovaný už v prvej kasačnej sťažnosti, keďže má za to, že zmena petitu žaloby skoro 3 roky po jej podaní nie je s ohľadom na ustanovenie § 183 SSP možné. Žalovaný uvedené vyhodnotil ako rozšírenie správnej žaloby, ktoré je možné len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

13. V nadväznosti na uvedené vyššie žalovaný namietal: a. porušenie práva na spravodlivý proces, keďže: i. správny súd nemal s ohľadom na § 183 SSP o oneskorene doplnenom petite žaloby ani rozhodnúť, ale mal rozhodovať o návrhu uvedenom v pôvodnej žalobe; ii. správny súd opomenul odôvodniť, prečo rozhodoval o doplnenom petite a nie o petite pôvodnom a právo na riadne odôvodnenie rozsudku je súčasťou práva na spravodlivý súdny

proces; iii. rozsudok správneho súdu je prekvapivý, nakoľko žalobca ako aj žalovaný (resp. ich právni zástupcovia) na pojednávaní očakávali, že súd mieni rozhodovať o sankčnej moderácii a tomu prispôsobili aj prednesenú argumentáciu; b. nesprávne právne posúdenie: i. posúdenie doplnenia petitu podľa ustanovenia § 59 ods. 1 SSP je nesprávne.

Správny súd mal doplnenie petitu (skoro 3 roky po podaní žaloby) vyhodnotiť podľa § 183 SSP. Aplikovaním § 59 ods. 1 SSP sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aplikovaním nesprávnej právnej normy a súčasne neaplikovaním právnej normy príslušnej, t. j. § 183 SSP; ii. záver, že sa žalovaný nevyrovnal s otázkou možného likvidačného charakteru uloženej sankcie je nesprávny, čo preukazuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného na str. 12; iii. záver, že nevyhodnotenie možného likvidačného charakteru uloženej sankcie musí automaticky viesť k zrušeniu rozhodnutí žalovaného a prvostupňového rozhodnutia je nesprávny, a to najmä keď správny súd nevzhliadol žiadne iné nedostatky predmetných

rozhodnutí. 14. Poslednou kasačnou námietkou žalovaný namietal nerešpektovanie záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Mal za to, že z bodu 27 odôvodnenia rozsudku NS SR jednoznačne vyplýva, že relevantný je pôvodný petit žalobcu, o ktorom mal správny súd rozhodovať a že NS SR poskytol správnemu súdu dve možnosti ako rozhodnúť, a to buď pristúpiť k sankčnej moderácii alebo kasačnú sťažnosť zamietnuť. 15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 11. februára 2022 tak, že ustanovenie § 183 SSP nemôže byť aplikované, pretože súdne konanie začalo ešte za účinnosti OSP a ustanovenie § 491 ods. 2 SSP v takom prípade zakazuje uplatňovanie ustanovení SSP, ktoré sú v neprospech žalobcu. Žalobca zároveň poukázal na § 250h ods. 1 OSP, ktorý podľa neho nezakazoval rozšíriť žalobu o ďalší žalobný návrh. 16. Žalobca mal za to, že bez ohľadu na možnosť rozšíriť žalobu o žalobný návrh, bolo už z obsahu správnej žaloby z 9. novembra 2015 (najmä z bodu I správnej žaloby) zrejmé, že

sa domáhal aj zrušenia oboch rozhodnutí, keďže namietal ich nepreskúmateľnosť v dôsledku absencie posúdenia možného likvidačného charakteru sankcie. Okrem uvedeného podotkol, že petit doplnil v súlade s pokynmi správneho súdu. 17.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že predmetný dôvod kasačnej sťažnosti nie je vymedzený v súlade s § 440 ods. 2 SSP, nakoľko žalovaný neuvádza právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a neuvádza, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, ale odkazom na stranu 12 rozhodnutia žalovaného v skutočnosti namieta zistenie skutkového stavu.

18. K námietke nerešpektovania záväzného právneho názoru sa žalobca vyjadril, že kasačný súd neuviedol, že nie je zrušenie napadnutých rozhodnutí možné. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 20. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 21. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený. 22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 23. Kasačná námietka porušenia práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku rozhodnutia o zmenenom petite je nedôvodná. Doslovné znenie petitu bolo síce zmenené, avšak táto zmena nemala nijaký kvalitatívny dosah na správnu žalobu či žalobný návrh. Z obsahu správnej žaloby, ako aj oboch petitov je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal. Žalobca nebrojil proti vine, nebrojil ani proti skutkom, ktoré mu žalovaný prvostupňovým rozhodnutím dával za vinu. Od počiatku konania sa bránil výlučne proti výške sankcie, ktorú opakovane žiadal znížiť. Tento jeho úmysel nebol zmenený ani druhým žalobným návrhom, ktorý síce smeroval k zrušeniu rozhodnutí, avšak stále z toho istého dôvodu - výšky sankcie. V uvedenom prípade tak nejde o kvalitatívnu zmenu žalobného návrhu. 24. Kasačná námietka nerešpektovania záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti je nedôvodná. NS SR zrušil rozsudok správneho súdu pre procesné pochybenie v súvislosti s ústnym pojednávaním. Správny súd rešpektoval názor NS SR, keď ústne pojednávanie zopakoval a opätovne rozhodol. Pokiaľ žalovaný poukázal na nerešpektovanie názoru uvedeného v 27. bode rozsudku NS SR, je nutné konštatovať, že NS SR v ňom priamo nezaviazal správny súd postupovať v zmysle § 198 ods.

1 písm. a) SSP, len na takú možnosť upozornil. Z rozsudku NS SR nevyplýva ani to, čo tvrdí žalobca, že NS SR dal správnemu súdu iba dve možnosti ako postupovať, zamietnutím žaloby alebo sankčnou moderáciou. Z tohto dôvodu nemožno ustáliť, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku NS SR. Predmetná námietka je preto nedôvodná. 25.

Kasačná námietka nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s otázkou likvidačného charakteru sankcie je dôvodná. Právne posúdenie správneho súdu, že nemôže pristúpiť k posúdeniu možného likvidačného charakteru sankcie, keďže žalovaný sa ním vôbec nezaoberal, je nesprávne.

26. Výška a druh uloženej sankcie musia byť v rozhodnutiach správnych orgánov riadne odôvodnené. Správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia o uložení sankcie uviesť, akými úvahami bol vedený pri uložení sankcie, ako zohľadnil závažnosť správneho deliktu, spôsob jeho spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a pod.

27. Uložená sankcia, jej výška a druh, sú v prvostupňovom rozhodnutí aj v rozhodnutí žalovaného dôkladne odôvodnené. Správny súd nevzhliadol iné nedostatky preskúmavaných rozhodnutí a výšku sankcie mohol posúdiť a moderovať sám (viď. odôvodnenie tohto rozsudku v bodoch 28 a 29). Absencia explicitného posúdenia likvidačného charakteru sankcie v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného za takýchto podmienok nie je takou vadou rozhodnutí, pre ktorú by ich bolo potrebné zrušiť.

28. V zmysle § 195 písm. e) SSP môže správny súd preskúmať, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy aj vtedy, ak to žalobca nenamieta v správnej žalobe. Ustanovenie § 198 ods. 1 písm. a) SSP zas oprávňuje správny súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, práve z dôvodu jej likvidačného dopadu na žalobcu.

29. Správnemu súdu tak nič nebránilo doplniť dokazovanie žalovaného v zmysle § 197 SSP a v prípade, že by dospel k záveru, že sankcia je pre žalobcu likvidačná, sankciu zmierniť postupom podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP.

30. Takýto postup predpokladá aj komentár k SSP, ktorý k ustanoveniu § 198 SSP uvádza: Pod vykonaním dokazovania je pritom potrebné rozumieť jednak zopakovanie dôkazov už vykonaných v rámci administratívneho konania pred správnym súdom a tiež i doplnenie dokazovania za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. .

. . Osobitný význam bude mať najmä pri zisťovaní likvidačného dopadu sankcie na žalobcu, pretože pôjde o otázku, ktorá v administratívnom konaní v zásade nebola riešená. (FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita. § 198 [Sankčná moderácia]. In:

BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1020.) 31. Posúdenie likvidačného charakteru sankcie nepredstavuje zákonom vyžadovanú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán by však mal náležite odôvodniť výšku trestu z hľadiska účelu trestu, ktorým je jeho represívnosť a preventívnosť (porovnaj Kurilovská, L, Šišulák, S. Spravodlivý trest.

In. Právny obzor, 2020, č. 4. s. 281-296). Kasačný súd si je vedomý, že v rámci uvedeného je potrebné zohľadňovať aj dopad sankcie na ďalšiu činnosť a existenciu žalobcu. Pokiaľ sa však správny orgán s dôvodmi pre uloženie konkrétneho trestu dostatočne vysporiadal, zrušenie rozhodnutia žalovaného len z dôvodu absencie likvidačnosti v odôvodnení rozhodnutia je veľmi formalistické.

32. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že správny súd môže likvidačný charakter uloženej sankcie posúdiť sám a sankciu z toho dôvodu zmeniť postupom podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, ktorý by bol súladný taktiež s požiadavkami hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti konania (čl. 17 Civilného sporového poriadku v účinnom znení).

33. Zrušenie rozhodnutí žalovaného s odôvodnením, že v nich nie je zohľadnený likvidačný charakter sankcie, a preto ho správny súd nemôže posúdiť, sa vzhľadom na uvedené vyššie javí ako prílišný právny formalizmus a predstavuje nesprávne právne posúdenie. Kasačný súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Kasačný súd nevylučuje aj zrušenie a vrátenie veci orgánom verejnej správy, pokiaľ by prípadné dokazovanie znamenalo značnú záťaž pre správny súd. Napríklad vykonať dokazovanie pri potrebe použitia dôkazných prostriedkov, na ktorých použitie správny súd nemá dostatočné kapacity, prípadne materiálne možnosti a zabezpečenie. Správny súd však takto môže postupovať až po náležitom posúdení celej veci. Pokiaľ by správne súdy rušili rozhodnutia len z dôvodu nedostatočného odôvodnenia likvidačnosti sankcie, inštitút sankčnej moderácie upravený v § 198 SSP by sa stal absolútne obsolétnym ustanovením. 35. Úlohou správneho súdu bude opätovne posúdiť námietky vyplývajúce zo správnej žaloby a pokiaľ dospeje k záveru, že jediným nedostatkom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia je absencia posúdenia likvidačného charakteru sankcie, postupovať v zmysle ustanovení § 197 a § 198 ods. 1 písm. a) SSP.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

36. Kasačný súd rozhodol v zmysle § 462 ods. 1 SSP, podľa ktorého: ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Bratislave. 37. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd v súlade s § 467 ods. 3 SSP: ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Stk/8/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik