2Stk/8/2024

1. Správnou žalobou podanou 24.04.2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. SP 11847/ 2018-014-JUDr.Sp zo dňa 16.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa § 76 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) zastavené konanie vo veci žalobcovho priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) a zároveň mu bola uložená pokuta vo výške 25.000 EUR za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že nevykonal v určenej lehote do 06.05.2018 rozhodnutie mesta Nitra (ako príslušného stavebného úradu) č. SP 18674/ 2017-013-Ing.Br zo dňa 13.03.2018, právoplatné dňa 06.04.2018, o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „sklad z kontajnerov“ (ďalej len „rozhodnutie o odstránení stavby“). 2. Správny súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa odôvodnenia žalobca v rámci priestupkového konania a ani v žalobe neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by akokoľvek spochybňovalo zistený skutkový stav o neodstránení nepovolenej stavby a nijako tak relevantne nešpecifikoval, v čom má spočívať ním uvádzané všeobecné tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k skutkovej podstate predmetného priestupku.

5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Obsahovo je možné zhrnúť obsah kasačnej sťažnosti tak, že žalobca na prvých stranách uviedol jednak súhrn priebehu administratívneho konania a zopakoval argumentáciu zo svojej správnej žaloby. Na poslednej strane textu uviedol, že žiada kasačný súd o nariadenie pojednávania z dôvodu, že „po uplynutí 20-ich rokov a výmene úradníkov jednak na stavebnom úrade v Nitre, došlo k posudzovaniu pri výške pokuty k porušeniu práva na spravodlivé posudzovanie veci v obdobných prípadoch“. Ďalej vo všeobecnosti zhrnul rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobca zotrval na tvrdení, že skutkový stav zistený v priestupkovom konaní neobstojí. 6. V sťažnostnom návrhu žalobca uviedol, že „rozsudok Správneho súdu v Bratislave je porušením princípu právnych a medzinárodne garantovaných základných princípov a zásad materiálneho právneho štátu a najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípu riadneho spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnej dôvery - the Legitimate expectation a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.“ 7. Pre vyššie uvedené dôvody žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, eventuálne zmeniť napadnutý

rozsudok

a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP. 8. V konaní pred správnym súdom vystupoval v postavení žalovaného Okresný úrad Nitra. Novelou stavebného zákona č. 46/2024 Z. z. účinnou od 01.04.2024 došlo k presunu pôsobnosti pri výkone štátnej správy v druhom stupni v predmetnej veci, v ktorej v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný úrad, na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca neodôvodnil svoju kasačnú sťažnosť ani jedným z taxatívne vymedzených dôvodov na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Zastal tiež názor, že kasačnou sťažnosťou sa nie je možné napádať rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozsahu zisteného skutkového stavu. Vo zvyšku žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a v konaní pred správnym súdom. Kasačnú sťažnosť navrhol odmietnuť podľa § 459 písm. e) SSP, alternatívne zamietnuť podľa § 461 SSP.

10. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť neobsahuje explicitné odôvodnenie žiadnym zo sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 440 ods. 1 SSP. Kasačný súd posudzoval podanie žalobcu aj podľa obsahu za analogickej aplikácie ustanovenia § 55 ods. 3 SSP, avšak dospel k záveru, že ani z obsahového hľadiska nie je možné z kasačnej sťažnosti vyabstrahovať čo i len jeden zo sťažnostných bodov vymenovaných v § 440 ods. 1 SSP. Uvedené je tak najmä kvôli skutočnosti, že žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti v samotnej podstate argumentáciou nesmeruje k tomu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon. Pokiaľ sa žalobca v kasačnej sťažnosti vôbec dotkol zdôvodnenia jeho nesúhlasu s napadnutým rozsudkom správneho súdu, tak jeho argumentácia spočinula len na vágnych tvrdeniach o porušení univerzálnych princípov právneho štátu, ktoré nie je možné bez ďalšieho subsumovať pod žiaden z dôvodov vymenovaných v § 440 ods. 1 SSP. 11. Kasačná sťažnosť pozostáva v podstate výlučne z argumentácie smerujúcej proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a len preberá podstatnú časť dôvodov zo správnej žaloby. Vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom však Správny súdny poriadok v poslednej vete § 440 ods. 2 nepripúšťa. Tento právny názor podporuje aj odborná literatúra: „... Keďže kasačná sťažnosť má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu právnej istoty, z tohto hľadiska nie je prípustné, aby v sťažovateľ, povinne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, poukázal v kasačnej sťažnosti na svoje podania pred krajským súdom, ale musí v sťažnostných bodoch v prvom rade odôvodniť prípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby kasačný súd mal základ pre svoje rozhodnutie o tom, či kasačná sťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju kasačný súd vecne prejedná.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, komentár k druhej vete § 440 ods. 2 SSP). 12. Uvedenie sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v § 440 ods. 1 SSP (minimálne jedného) je podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP obligatórnou náležitosťou kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť, ktorá túto náležitosť neobsahuje je neprípustná podľa § 439 ods. 3 písm. a) SSP. Následkom neprípustnosti kasačnej sťažnosti je jej odmietnutie podľa ustanovenia § 459 písm. c) SSP. 13. Povinnosť vymedziť sťažnostné body v kasačnej sťažnosti platí bez rozdielu aj vo veciach správneho trestania, hoc v takýchto konaniach kasačný súd nie je v zmysle § 453 ods. 2 SSP viazaný sťažnostnými bodmi. Výnimku z viazanosti sťažnostnými bodmi kasačný súd uplatňuje až v momente, kedy konštatuje prípustnosť kasačnej sťažnosti a pristúpi k meritórnemu posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu. 14. Uvedené v odsekoch 11. a 12. tohto uznesenia vyplýva najmä z logickej postupnosti kasačného konania, kedy kasačný súd vždy najskôr posúdi, či je možné o kasačnej sťažnosti konať, teda či sú splnené procesné podmienky konania, ako aj či je kasačná sťažnosť prípustná.

V Bratislave dňa 24. septembra 2024