← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·24. 9. 2024

2Stk/8/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200205.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
NR-15S/56/2019
IČS
4019200205
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O. P., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: I. XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom, IČO: 34039554, so sídlom: Štefánikova 22, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/009113-003 zo dňa 11. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/56/2019 - 107 zo dňa 26. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

1. Správnou žalobou podanou 24.04.2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. SP 11847/ 2018-014-JUDr.Sp zo dňa 16.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa § 76 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) zastavené konanie vo veci žalobcovho priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) a zároveň mu bola uložená pokuta vo výške 25.000 EUR za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že nevykonal v určenej lehote do 06.05.2018 rozhodnutie mesta Nitra (ako príslušného stavebného úradu) č. SP 18674/ 2017-013-Ing.Br zo dňa 13.03.2018, právoplatné dňa 06.04.2018, o nariadení odstránenia nepovolenej stavby „sklad z kontajnerov“ (ďalej len „rozhodnutie o odstránení stavby“). 2. Správny súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa odôvodnenia žalobca v rámci priestupkového konania a ani v žalobe neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by akokoľvek spochybňovalo zistený skutkový stav o neodstránení nepovolenej stavby a nijako tak relevantne nešpecifikoval, v čom má spočívať ním uvádzané všeobecné tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k skutkovej podstate predmetného priestupku.

3. Správny súd skonštatoval, že postupom správnych orgánov oboch stupňov nedošlo k porušeniu zákona, ani procesných práv žalobcu. Stotožnil sa so skutkovými závermi správnych orgánov, ako aj s ich právnym posúdením. Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom o priestupkoch a subsidiárne aj so správnym poriadkom, ak na základe zabezpečených podkladov a vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona nesplnením povinnosti určenej žalobcovi ako stavebníkovi rozhodnutím o odstránení stavby. Orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd žalobcu. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 4. Správny súd nevzhliadol existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov.

II. Konanie na kasačnom súde

5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Obsahovo je možné zhrnúť obsah kasačnej sťažnosti tak, že žalobca na prvých stranách uviedol jednak súhrn priebehu administratívneho konania a zopakoval argumentáciu zo svojej správnej žaloby. Na poslednej strane textu uviedol, že žiada kasačný súd o nariadenie pojednávania z dôvodu, že „po uplynutí 20-ich rokov a výmene úradníkov jednak na stavebnom úrade v Nitre, došlo k posudzovaniu pri výške pokuty k porušeniu práva na spravodlivé posudzovanie veci v obdobných prípadoch“. Ďalej vo všeobecnosti zhrnul rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobca zotrval na tvrdení, že skutkový stav zistený v priestupkovom konaní neobstojí. 6. V sťažnostnom návrhu žalobca uviedol, že „rozsudok Správneho súdu v Bratislave je porušením princípu právnych a medzinárodne garantovaných základných princípov a zásad materiálneho právneho štátu a najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípu riadneho spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnej dôvery - the Legitimate expectation a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.“ 7. Pre vyššie uvedené dôvody žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, eventuálne zmeniť napadnutý

rozsudok

a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP. 8. V konaní pred správnym súdom vystupoval v postavení žalovaného Okresný úrad Nitra. Novelou stavebného zákona č. 46/2024 Z. z. účinnou od 01.04.2024 došlo k presunu pôsobnosti pri výkone štátnej správy v druhom stupni v predmetnej veci, v ktorej v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný úrad, na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca neodôvodnil svoju kasačnú sťažnosť ani jedným z taxatívne vymedzených dôvodov na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Zastal tiež názor, že kasačnou sťažnosťou sa nie je možné napádať rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozsahu zisteného skutkového stavu. Vo zvyšku žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a v konaní pred správnym súdom. Kasačnú sťažnosť navrhol odmietnuť podľa § 459 písm. e) SSP, alternatívne zamietnuť podľa § 461 SSP.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

10. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť neobsahuje explicitné odôvodnenie žiadnym zo sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 440 ods. 1 SSP. Kasačný súd posudzoval podanie žalobcu aj podľa obsahu za analogickej aplikácie ustanovenia § 55 ods. 3 SSP, avšak dospel k záveru, že ani z obsahového hľadiska nie je možné z kasačnej sťažnosti vyabstrahovať čo i len jeden zo sťažnostných bodov vymenovaných v § 440 ods. 1 SSP. Uvedené je tak najmä kvôli skutočnosti, že žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti v samotnej podstate argumentáciou nesmeruje k tomu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon. Pokiaľ sa žalobca v kasačnej sťažnosti vôbec dotkol zdôvodnenia jeho nesúhlasu s napadnutým rozsudkom správneho súdu, tak jeho argumentácia spočinula len na vágnych tvrdeniach o porušení univerzálnych princípov právneho štátu, ktoré nie je možné bez ďalšieho subsumovať pod žiaden z dôvodov vymenovaných v § 440 ods. 1 SSP. 11. Kasačná sťažnosť pozostáva v podstate výlučne z argumentácie smerujúcej proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a len preberá podstatnú časť dôvodov zo správnej žaloby. Vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom však Správny súdny poriadok v poslednej vete § 440 ods. 2 nepripúšťa. Tento právny názor podporuje aj odborná literatúra: „... Keďže kasačná sťažnosť má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu právnej istoty, z tohto hľadiska nie je prípustné, aby v sťažovateľ, povinne zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, poukázal v kasačnej sťažnosti na svoje podania pred krajským súdom, ale musí v sťažnostných bodoch v prvom rade odôvodniť prípustnosť kasačnej sťažnosti tak, aby kasačný súd mal základ pre svoje rozhodnutie o tom, či kasačná sťažnosť je spôsobilá vyvolať ten procesný následok, že ju kasačný súd vecne prejedná.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, komentár k druhej vete § 440 ods. 2 SSP). 12. Uvedenie sťažnostných bodov taxatívne vymedzených v § 440 ods. 1 SSP (minimálne jedného) je podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP obligatórnou náležitosťou kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť, ktorá túto náležitosť neobsahuje je neprípustná podľa § 439 ods. 3 písm. a) SSP. Následkom neprípustnosti kasačnej sťažnosti je jej odmietnutie podľa ustanovenia § 459 písm. c) SSP. 13. Povinnosť vymedziť sťažnostné body v kasačnej sťažnosti platí bez rozdielu aj vo veciach správneho trestania, hoc v takýchto konaniach kasačný súd nie je v zmysle § 453 ods. 2 SSP viazaný sťažnostnými bodmi. Výnimku z viazanosti sťažnostnými bodmi kasačný súd uplatňuje až v momente, kedy konštatuje prípustnosť kasačnej sťažnosti a pristúpi k meritórnemu posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu. 14. Uvedené v odsekoch 11. a 12. tohto uznesenia vyplýva najmä z logickej postupnosti kasačného konania, kedy kasačný súd vždy najskôr posúdi, či je možné o kasačnej sťažnosti konať, teda či sú splnené procesné podmienky konania, ako aj či je kasačná sťažnosť prípustná.

Tento záver podporuje aj systematický výklad ustanovení Správneho súdneho poriadku, kde ustanovenia o vymedzení prípustnosti kasačnej sťažnosti (§ 439 SSP), taxatívnom vymedzení dôvodov kasačnej sťažnosti (resp. sťažnostných bodov) (§ 440 SSP) a náležitostiach kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP), predchádzajú ustanovenia o viazanosti rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP). Rovnako ustanovenia upravujúce spôsob rozhodovania kasačného súdu, pokiaľ nepristupuje k meritórnemu posudzovaniu kasačnej sťažnosti - odmietnutie kasačnej sťažnosti (§ 459 SSP) a zastavenie konania (§ 460 SSP), predchádzajú ustanovenia upravujúce spôsob rozhodovania kasačného súdu po meritórnom posúdení kasačnej sťažnosti - jej zamietnutie ako nedôvodnej (§ 461) a vyhovenie kasačnej sťažnosti (§ 462 SSP). Navyše vyhľadávanie sťažnostných bodov v prospech sťažovateľa z vlastnej iniciatívy kasačného súdu by bolo dotváraním obsahu kasačnej sťažnosti spôsobom rozporným s princípom rovného postavenia účastníkov konania spôsobom, ktorý Správny súdny poriadok neaprobuje.

IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

15. Kasačná sťažnosť žalobcu nebola odôvodnená ktorýmkoľvek z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 ods. 1 SSP, ani s prihliadnutím na jej obsah. Kasačná sťažnosť je preto neprípustná podľa § 439 ods. 3 písm. a) SSP, v dôsledku čoho ju kasačný súd odmietol podľa § 459 písm. c) SSP. 16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Kasačný súd nevzhliadol zavinenie žalobcu vo vzťahu k odmietnutiu kasačnej sťažnosti a preto žalovanému nepriznal trovy konania podľa § 171 ods. 1 SSP. 17. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. septembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2Stk/8/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik