2Stk/9/2025

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101484059/2019 zo 17. júna 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2013 úrok z omeškania v sume 72.270,10 EUR za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DPPO“) v ustanovenej lehote a výške. 2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 102302817/2019 zo 7. októbra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane čo do výšky úroku z omeškania zmenil na sumu 72.223,20 EUR. Žalovaný mal za to, že správca dane pochybil, keď sankcionoval sumu 518,26 EUR ku 5. februáru 2015. Táto suma bola podľa neho zložená z úhrad v sume 125,86 eur, 138,82 eur, 128,93 eur a 124,65 eur zo 16. augusta 2012, teda v lehote splatnosti DPPO. 3. Žalovaný preto úrok z omeškania znížil o danú sumu. Ostatné platby považoval za správne určené. Vysvetlil, že správca dane použil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na úhradu s najstarším dátumom splatnosti za predchádzajúce obdobie december 2012, teda tento nemohol použiť na úhradu DPPO za rok 2013 splatnej 30. júna 2014. Rovnako, že úrok z omeškania nebol vyrubený duplicitne a žalobcom poukazovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Sžfk/5/2017 z 5. decembra 2017 nemožno aplikovať, lebo rieši prípustnosť prieskumu daňovej exekučnej výzvy.

4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal, že sa žalovaný nevyjadril k odvolacím námietkam, nedostatočne zistil skutkový stav, tento nemá oporu v administratívnom spise, nesprávne posúdil termíny jednotlivých úhrad a výpočet úrokov z omeškania a rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti, Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 5. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-6S/278/2019 - 119 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd mal za to, že · zníženie výšky dlžnej sumy DPPO, ktorú mal žalobca odviesť a tým aj výšky úrokov z omeškania, bolo žalobcovi na prospech. Nevidel tak v tomto smere zásah do žalobcovho právneho postavenia, · vo vzťahu k žalobnému bodu o tom, že žalobca disponuje inými dátumami úhrad než tými, ktoré sú vymedzené v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, · dôkazné bremeno žalobca neuniesol ani čo do nesprávneho započítania nadmerného odpočtu DPH, keď žalobca tento nijak nevyčíslil, ani nijak inak bližšie nešpecifikoval. Správny súd pritom poukázal na § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení, podľa ktorého je platiteľ povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách, · žalobný bod o nedostatočne zistenom skutkovom stave týkajúci sa saldokonta „od roku 2010 doteraz“ je špekulatívnym a príliš všeobecne koncipovaným, · žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri žalobnom bode o duplicitnom vymáhaní úrokov z omeškania, · z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžfk/5/2017 z 5. decembra 2017 žalobca citoval ako právny názor NS SR svoju vlastnú argumentáciu. Táto argumentácia opätovne nasvedčuje žalobcovej argumentačnej špekulatívnosti. Navyše, predmetná vec bola následne rozhodnutá Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/3/2018 z 10. augusta 2018 tak, že žalobcom podaná žaloba bola zamietnutá, · peňažná moderácia nie je v danom prípade uplatniteľná. Daňové povinnosti sú daňovým subjektom vymedzené prostredníctvom sadzby, ktorá predstavuje zákonom presne vymedzený percentuálny zlomok. Moderáciou by správny súd nahradil vôľu zákonodarcu svojím vlastným uvážením, čo by bolo v rozpore s princípmi deľby moci v právnom štáte.

6. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP; žalobca mal za to, že správny súd porušil žalobcove právo na spravodlivý proces a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Eventuálne, aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Do svojej kasačnej sťažnosti prevzal argumenty zo správnej žaloby. Na závery správneho súdu reagoval v zásade nasledovne: · nebolo možné počítať úrok z omeškania z celej sumy DPPO za rok 2013 počas celého štvorročného obdobia, ale len alikvotne jednotlivé sumy vo výške, v akej nebola DPPO uhradená k tomu-ktorému obdobiu počas obdobia 30. jún 2014 až 30. jún 2018, · došlo k duplicitnému vyčísleniu úroku z omeškania za rovnaké obdobie, pričom toto bolo predmetom konania sp. zn. 4Sžfk/5/2017 pred NS SR. Nebolo preukázané, že zo strany správcu dane nešlo o duplicitné vyčíslenie úroku z omeškania, správny súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie,

Aj z tohto dôvodu žalobca žiadal správcu dane, aby predložil výpis saldokonta od roku 2010 až doteraz, · ani v prípade, ak daňový subjekt už nemá podrobné záznamy podľa § 8 ods. 1 zákona č. 431/ 2002 Z. z. o účtovníctve v účinnom znení, či podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení, nemôže to znamenať stratu povinnosti správcu dane dostatočne preukázať správnosť jeho postupu pri vyrubení úroku z omeškania. SSP neuvádza prenesenie dôkazného bremena, že by správnosť / nesprávnosť vyrubenia úroku z omeškania mal preukazovať daňový subjekt, · saldokonto je dôležitý dokument, ktorý je využiteľný pri určovaní a preskúmavaní daňových povinností a z jeho obsahu je možné pri formulovaní záverov správcu dane vychádzať, · správny súd nesprávne citoval právnu normu § 121 SSP, že žalobca je povinný „predložiť“ dôkaz, pretože žalobca je podľa tohto ustanovenia povinný dôkaz „označiť“, · preukázalo sa, že u žalovaného dochádzalo k chybám pri migrácii platieb zo starého systému do nového informačného systému.

verejnej správy, · nie je zrejmé a preukázané ako správca dane vyčíslil jednotlivé obdobia úrokov z omeškania z pohľadu dlžnej sumy DPPO v súvislosti s jednotlivými platbami. Nie je zrejmé, v akých dňoch došlo k úhrade sumy DPPO a ako sa tým táto znížila, resp. z akej DPPO bol ďalej počítaný úrok z omeškania, · správny súd žiadne dokazovanie nevykonal a tento svoj postup v napadnutom rozsudku ani nijako nezdôvodnil. 7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na body 44. až 56. rozsudku správneho súdu ako i na to, že v prípade nepreukázania duplicitného uplatnenia úrokov z omeškania ide o negatívnu dôkaznú teóriu. Žalobca požaduje po žalovanom, aby preukázal niečo, čo sa nestalo, bez predloženia dôkazu o opaku. Sám žalovaný pritom tvrdil, že nemá dôkazy o duplicitnom uplatnení úrokov z omeškania. Žalovaný mal zároveň za to, že kasačná sťažnosť nesmeruje proti rozsudku správneho súdu, ale je zameraná proti rozhodnutiu

činnosťou. K týmto tvrdeniam však neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce dostatočným spôsobom skutkový stav veci, ktorý žalobca namietal a domáhal sa doplnenia dokazovania. Správny súd na uvedené nereflektoval a ani nezdôvodnil, prečo dokazovanie

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

12. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Kasačný súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že nie všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody, v ňom majú oporu. Presnejšie povedané, administratívny spis predložený do súdneho konania je neúplný.

14. Administratívny spis, v tomto prípade spis daňového subjektu, má obsahovať všetky písomnosti týkajúce sa daňových povinností daňového subjektu. Takýto postoj zaujala aj právna literatúra, ktorá považuje povinnosť správcu dane viesť administratívny spis o každom daňovom subjekte za prvok právnej istoty pri správe daní. V súlade so zásadou písomnosti pri správe daní by sa v spise vedenom správcom dane mali nachádzať všetky písomnosti, resp. dokumenty, ktoré priebeh správy daní nielen zaznamenávajú (napr. zápisnice z ústnych pojednávaní, resp. úradné záznamy), ale aj tie dokumenty, na základe ktorých dochádza pri správe daní k jednotlivým rozhodnutiam (Kubincová, S.: Daňový poriadok. Komentár. Bratislava:

16. Vo svetle prejednávanej veci, súčasťou úplného administratívneho spisu umožňujúceho súdny prieskum zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy musia byť jednotlivé doklady o vykonaných platbách s viditeľnými dátumami úhrad ako aj spôsoby použitia týchto platieb, resp. ich preúčtovania, kompenzácie, či zápočty. Žalovaný vo Vyjadrení k žalobe žalobcu DEVELOP GROUP a. s. (DPPO 2013) z 18. februára 2020 sám konštatuje, že overil platby použité na úhradu DPPO. Toto overenie ale nemôže byť svojvoľné a musí mu porozumieť tak daňový subjekt, ako i súd v prípadnom súdnom konaní, a to práve z obsahu listinných dôkazov tvoriacich administratívny spis.

18. V tejto fáze preto nemožno konštatovať, že orgány finančnej správy disponovali relevantnými a dostatočnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, že tieto zistili vo veci skutkový stav dostatočne a pre žalobcu ako daňový subjekt zrejmým spôsobom.

Kasačný súd nepopiera, že žalobcu ako daňový subjekt zaťažuje v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku dôkazného bremeno. Rovnako nepopiera, že orgány finančnej správy nemusia dokazovať čo majú preukázané, ak to vyplýva z administratívneho spisu, na podklade ktorého je zrejmý orgánmi finančnej správy ustálený skutkový stav. Žalobca teda mohol a mal namietať správnosť zistení správcu dane aspoň uvedením iných údajov. Problematickým sa však javilo byť vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu práve to, že ani skutočnosti tvrdené orgánmi finančnej správy nebolo možné verifikovať z obsahu predloženého administratívneho spisu. Kasačný súd preto z pozície žalobcu vzhliadol dôvodným tieto rozporovať.

21. Opierajúc sa preto o § 63 ods. 1 daňového poriadku, vyrubenie úroku z omeškania bude mať formu rozhodnutia, ktoré podľa ods. 2 tohto ustanovenia musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahovať náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a byť vydané príslušným orgánom. Podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ak nie je daňovým poriadkom upravené inak.

23. S ohľadom na vyššie vymedzené atribúty a rozhodnutia orgánov finančnej správy kasačný súd, stotožňujúc sa so sťažnostným bodom žalobcu, pristúpil k záveru, že tieto trpia vadami nepreskúmateľnosti. Z ich obsahu nemožno zistiť, prečo orgány finančnej správy rozhodli daným spôsobom. Chýbajú vysvetlenia, z čoho pri koncipovaní rozhodnutí vychádzali.

V prejednávanej veci však kasačný súd nemohol postupovať podľa týchto svojich rozhodnutí, pretože údaje uvedené v tabuľke sa nezhodujú s odôvodnením, nie sú v ňom dostatočným spôsobom vysvetlené. Nedochádza tak k ich vzájomnému doplneniu. Tieto údaje naviac nemajú oporu v administratívnom spise.

. .). Z tohto, ani v spojení s údajmi v tabuľke sa pritom žalobca nedozvedá ako boli posúdené počty dní a dôvody úhrad, ako boli použité nadmerné odpočty, či iné platby. V tabuľke je čo do sumy 20.851,68 EUR päť buniek, ktoré, v zmysle vyjadrenia správcu dane uvedeného skôr v tomto bode, mali byť preúčtované nadmernými odpočtami. Oznámenia o použití nadmerného odpočtu sú v administratívnom spise však len k dvom z nich. Už len v tejto časti sa odôvodnenie nezhoduje s údajmi preklenutými do tabuľky.

27. Rozhodnutie žalovaného následne prináša zmenu vo vzťahu k sume 518,26 EUR, ktorá sa naviac javí byť zmätočná. Podľa žalovaného táto suma, skladajúca sa zo štyroch súm úhrad (125,86 EUR, 138,85 EUR, 128,93 EUR, 124,65 EUR) mala byť uhradená 16. augusta 2012, nie 5. februára 2015. Z dokumentu označeného ako Oznámenie o použití platby zo 14. novembra 2016, v ktorom správca dane pracuje so zdanlivo rovnakými sumami úhrad však vyplýva, že jednotlivé sumy úhrad boli poukázané na bankový účet práve k dátumu 5. februára 2015. Žalovaný nevysvetlil žalobcovi, na základe čoho dospel k rozdielnemu dátumu úhrady predmetnej sumy, ani na základe čoho a ako vôbec k jednotlivým úhradám zo strany žalobcu

29. Rozhodnutia orgánov finančnej správy z dôvodu, že tieto náležitosti nespĺňajú, nevychádzajú z preukázateľného skutkového stavu. S tým súvisiac potom, správny súd, pretože základom napadnutého rozsudku boli také skutkové okolnosti, ktoré nevyplývali z administratívneho spisu v spojení so zmätočným a neúplným odôvodnením rozhodnutí orgánov finančnej správy, vec nesprávne právne posúdil. Po vyhodnotení sťažnostných bodov, z dôvodu, že vytýkané nedostatky môže zhojiť žalovaný, kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

31. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (...) nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude právne vyhodnotiť vec v súlade so závermi tohto rozsudku, a to najmä svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, na základe akého dôvodu, po preukázaní akých dôkazov dospel ku konečnému rozhodnutiu. Tieto dôkazy pritom musia mať oporu v administratívnom spise. 33. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP (...) súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný tak v konaní pred kasačným súdom, ako aj správnym súdom, kasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 34. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. februára 2026