← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·28. 9. 2022

2Svk/10/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200060.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
8S/4/2016
IČS
7016200060
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľov: 1. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, N. D., 2. I.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. B. XX, N. D., 3. I.. T. P., K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, U., N. D., 4. J. F., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, N. D., 5. T.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/ H., U., N. D., právne zastúpení: JUDr. Dáša Bajanová, advokátka so sídlom Starosaská č. 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Obec Spišské Tomášovce, Kostolná 20/12, Spišské Tomášovce, IČO: 00329649, právne zastúpený: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti: 1. Východoslovenská distribučná a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36599361, 2. RUPKKI s.r.o., Iliašovská 33, Smižany, IČO: 36580392, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka a o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/4/ 2016 zo dňa 24. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa sťažovatelia domáhali - stavebné povolenie, verejná vyhláška, vydané stavebným úradom - Obcou Spišské Tomášovce pod č. 904/2014 zo dňa 02.02.2015, právoplatné dňa 06.03.2015 (ďalej len „stavebné povolenie“) a preskúmania zákonnosti stavebného povolenia.

2. V záhlaví uvedeným uznesením správny súd správnu žalobu v časti, v ktorej sa sťažovatelia domáhali uloženia povinnosti doručiť rozhodnutie prvým výrokom odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) ako podanú neoprávnenou osobou a v časti, v ktorej sa domáhali preskúmania zákonnosti stavebného povolenia druhým výrokom odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.

ako neprípustnú. 3. V odôvodnení uznesenia správny súd najmä uviedol, že - začatie stavebného konania v predmetnej veci bolo oznámené účastníkom formou verejnej vyhlášky, vyvesením oznámenia dňom 05.01.2015 a zvesením dňa 20.01.2015; - stavebné povolenie (o povolení líniovej stavby „Spišské Tomášovce - Ďurkovec - VN, TS, NN“) bolo doručované formou verejnej vyhlášky a to s poukazom na § 61 ods. 4 v spojitosti s ust. § 69 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“); - sťažovatelia sú uvedení v stavebnom povolení ako ostatní účastníci konania, vlastníci susedných pozemkov a susedných stavieb, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného doručované

formou verejnej vyhlášky; - predmetom stavebného povolenia bola výstavba VN prípojky, distribučnej NN siete, Trafostanice, VN prípojky, distribučnej NN siete a trafostanice; - stavebné povolenie bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného dňa 03.02.2015 a zvesené dňa 18.02.2015, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 06.03.2015; - ide o stavebné povolenie týkajúce sa líniovej stavby vymedzenej v § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, nakoľko sa týka stavby podzemných a nadzemných vedení elektriny; - v prípade líniových stavieb je správny orgán povinný aplikovať ustanovenie § 61 ods. 4 Stavebného zákona, ktoré je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 61 ods. 1 Stavebného zákona, a teda má prednosť pred všeobecnou úpravou; - žalovaný mal povinnosť stavebné povolenie doručovať formou verejnej vyhlášky a nie doručovaním do vlastných rúk v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona; - v stavebnom konaní nie je možné doručovať písomnosti niektorým účastníkom formou verejnej vyhlášky a niektorým do vlastných rúk; - žalovaný so sťažovateľmi konal ako s účastníkmi konania, nakoľko im doručoval písomnosti

formou verejnej vyhlášky; - právna úprava neobsahuje osobitné ustanovenia pokiaľ ide o doručovanie písomností v stavebnom konaní pre cudzích štátnych občanov, resp. osoby dlhodobo žijúce v zahraničí; - vzhľadom na to, že sťažovatelia nie sú opomenutými účastníkmi v zmysle § 179 ods. 1 S.s.p., aplikujúc § 179 ods. 7 S.s.p. nebolo možné vyhovieť správnej žalobe, a v tejto časti správny súd žalobu v zmysle § 98 písm. e) S.s.p. odmietol; - stavebné povolenie nie je v zmysle § 7 písm. a) S.s.p. spôsobilým predmetom preskúmania správnym súdom, lebo má povahu prvostupňového rozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, pričom sťažovatelia proti nemu nepodali riadny opravný prostriedok, čo má za následok nesplnenie procesnej podmienky konania, ktorú

nemožno odstrániť.

II. Kasačná sťažnosť, stanoviská

4. Uznesenie správneho súdu napadli sťažovatelia včas kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnili ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ a j/ S.s.p.). 5. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že - správny súd sa s námietkami sťažovateľov nevysporiadal a z odôvodnenia nie je ani zrejmé, že by sa mal vysporiadať s vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené na základe výzvy súdu zo dňa 08.03.2018, elektronicky dňa 23.03.2018; - stavebník mal vedomosti o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, kde má byť realizovaná stavba, s niektorými rokoval a uzatváral zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, avšak úmyselne nerokoval so sťažovateľmi a títo ani nemali vedomosti, že má byť realizovaná stavba na ich pozemku - o uvedenom mal vedomosti i stavebný úrad; - stavebný úrad úmyselne nevykonal úkony smerujúce k tomu, aby sťažovateľov informoval o územnom rozhodnutí a o stavebnom konaní, pričom o vydaní týchto rozhodnutí resp.

oznámení, resp. o mieste ich zverejnenia sťažovatelia nemali vedomosť; - pokiaľ správny súd uvádza, že sa všetko pokladá za doručené zverejnením formou verejnej vyhlášky, nie je zrejmé ako sa o vydaní stavebného povolenia mohli dozvedieť ostatné orgány štátnej správy, napr. dotknuté orgány štátnej správy, tieto museli byť o konaní informovaní písomne, čo sťažovatelia považujú za diskriminačné; - podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, nemôže stavebník zneužívať svoje postavenie ako držiteľ povolenia na podnikanie v energetike a zriaďovať a prevádzkovať verejné elektrické siete nemôže v rozpore s tým, aby zasahoval neoprávnene do výkonu vlastníckeho práva iných osôb, pričom z konania stavebníka a stavebného úradu je zrejmé, že došlo k porušeniu procesných a hmotných práv sťažovateľov; - je sporné, či vôbec ide o líniovú stavbu, kde je možné doručovať rozhodnutia formou verejnej vyhlášky, správny súd navyše svoj záver o tom, že ide o líniovú stavbu neodôvodnil; - jedná sa o diskriminačný proces vo vzťahu k vlastníkom dotknutých pozemkov a to na úkor súkromným záujmom podnikateľského subjektu: spoločnosti RUPKKI s.r.o.;

- v danom prípade nešlo o nemožnosť doručovania veľkému počtu osôb alebo absenciu aktuálnych údajov o mieste ich pobytu; - stavebný úrad v stavebnom povolení na strane 5 v prvom odseku uvádza, že stavebník v stavebnom konaní nepreukázal k pozemkom, na ktorých sa má stavba umiestniť vlastnícke alebo iné právo, ani nepredložil súhlasy vlastníkov dotknutých pozemkov, predložil zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, o zriadení vecného bremena s vlastníkom pozemkov - parc.

XXX/ X, XXX/X, XXX/X, k. ú. P. A., čo preukazuje, že stavebný úrad ako aj súkromná osoba v prospech ktorej bola stavba realizovaná, mali vedomosti, kto je vlastníkom nehnuteľností; - v zmysle prípisu podnikateľského subjektu, v prospech ktorého sa táto stavba realizovala, ktoré bolo odoslané sťažovateľovi pod por. č. 1 mailom dňa 06.03.2014 všetko, čo sa má realizovať stavebníkom je len v záujme spoločnosti RUPKKI s.r.o., pričom zámer bol taký, že celá štruktúra bude vedená po obecných resp. z časti po pozemkoch, ktoré vlastní spoločnosť RUPKKI s.r.o. a bolo prisľúbené, že sa úplne vyhne akémukoľvek prechodu po majetku

sťažovateľov. Keďže sa pravdepodobne situácia zmenila a stavba - údajne líniová, zasahovala i do pozemkov sťažovateľov, stavebný úrad spolu so stavebníkom sa dohodli a následne bolo rozhodnuté, že bude uvedené považované za líniovú stavbu, aby do konania nemohli zasiahnuť a uplatniť svoje procesné práva sťažovatelia;

- podľa § 11 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, činnosti podľa odseku 1 písm. a), b), c) a e) je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi a sú tam určené prípady, kedy to neplatí (bezprostredné ohrozenie života, zdravia, majetku, stav núdze, poruchy, údržba, havária zariadenia); - budovanie líniových stavieb na cudzích pozemkoch v zmysle energetických zákonov, ako aj výkon oprávnení vyplývajúcich z existencie a zabezpečenia prevádzky týchto líniových stavieb, tiež znamená obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov týchto pozemkov; - legislatíva a postup orgánov v rámci správneho konania nemôže byť taký, aby konal v neprospech občanov iného členského štátu; - obec mala vedomosti o tom, že účastníkmi konania sú i občania iného členského štátu a s týmito nekonala, napriek tomu vydala stavebné povolenie formou verejnej vyhlášky, predtým i územné rozhodnutie a oznámenie o začatí stavebného konania, čím odňala sťažovateľom ich základné procesné práva a ako vlastníkov nehnuteľností ich obmedzila vo výkone vlastníckeho

práva; - na území SR sú uprednostňované záujmy stavebníka a spoločnosti RUPKKI s.r.o., t. j. aby sa dosiahol záujem súkromných osôb, je daný charakter stavby ako líniová stavba, ktorá vôbec nespĺňa kritériá pre líniovú stavbu a v žiadnom prípade nejde o stavbu vo verejnom záujme, ale pre potreby podnikateľského subjektu; - názor správneho súdu, že v zmysle § 61 ods. 1 a ods. 4 Stavebného zákona je možné sťažovateľov považovať za účastníkov konania, s ktorými bolo v skutočnosti i konané a to tak, že i vo vzťahu k nim bolo platné zverejnenie rozhodnutia formou verejnej vyhlášky, je

nesprávny; - správny súd sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľov týkajúcich sa porušenia Ústavy SR, medzinárodných zmlúv a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; - sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného

konania; - žiaden právny predpis nemôže byť v rozpore s medzinárodnými dohovormi a zmluvami. 6. Záverom navrhli aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 7. Žalovaný v replike ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť, pričom najmä uviedol, že - sťažovatelia nemali zákonný nárok domáhať sa preskúmania zákonnosti stavebného povolenia, nakoľko nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky; - žalovaný konal so sťažovateľmi ako s riadnymi účastníkmi konania; - žalovaný nie je normotvorcom a preto ho nemožno zo zákonného postupu pri stavebnom

konaní líniových stavieb; - v prejednávanom prípade odôvodňovalo postup žalovaného to, že sa jedná o líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 písm. a/ stavebného zákona; - stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním; - boli splnené zákonné podmienky na doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol žalovaným zachovaný zákonný postup; - konajúci súd konal tak, ako mu to ukladá zákon, preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila požiadavku, ktorou sa podmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; - Východoslovenská distribučná a. s. zriadila k predmetnej stavbe cez pozemok sťažovateľov zákonné vecné bremeno, o čom boli aj písomné informovaní a teda zo strany Východoslovenskej distribučnej, a. s. boli splnené všetky zákonné povinností jej vyplývajúce.

III. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 179 ods. 1 S.s.p. ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 179 ods. 7 S.s.p. ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Podľa § 69 ods. 2 Stavebného zákona ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Podľa § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.

IV. Právne názory kasačného súdu

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. 9. V súdenej veci sa žalobou sťažovatelia domáhali na prvom mieste doručenia stavebného povolenia ako opomenutým účastníkom stavebného konania. Takéto doručenie rozhodnutia spravidla pre účastníka konania znamená príležitosť napadnúť riadnym administratívnym opravným prostriedkom (tu odvolaním) rozhodnutie, z procesu vzniku ktorého bol vylúčený tým, že sa s ním nekonalo. Dôvody nezákonnosti stavebného povolenia, ktorými sťažovatelia vo svojej žalobe a tiež v kasačnej sťažnosti argumentovali, nemajú s touto prioritnou právnou otázkou priamy súvis. 10. Podstatným dôvodom pre uvedenie vecnej argumentácie o nezákonnosti stavebného povolenia v žalobe bol žalobný petit, ktorým bolo zároveň uplatnené aj jeho zrušenie, s ktorým (petitom) sa správny súd vysporiadal podľa názoru kasačného súdu správne, keď tento, posudzujúc ako všeobecnú správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. V tejto súvislosti správne argumentoval tým, že stavebné povolenie nie je v zmysle § 7 písm. a) S.s.p. spôsobilým predmetom preskúmania správnym súdom, lebo má povahu prvostupňového rozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, pričom sťažovatelia proti nemu nepodali riadny opravný prostriedok, čo má za následok nesplnenie procesnej podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť. Tento záver, premietnutý do druhého výroku napadnutého uznesenia (hoc kasačnou sťažnosťou napadnutého) sťažovatelia priamo ani nerozporovali. Súvisí s ním však posúdenie v tomto konaní primárnej otázky, či žalovaný konal so sťažovateľmi ako s účastníkmi konania (v dôsledku čoho by mali eventuálnu možnosť podať proti stavebnému povoleniu riadny opravný prostriedok).

11. Z vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že pokiaľ ide o líniové stavby, oznámenie územného rozhodnutia, ako aj oznámenie stavebného povolenia pri líniových stavbách, sa robí verejnou vyhláškou. Líniová stavba je jednoznačne definovaná, nejedná sa o neurčitý pojem, ktorý by dával možnosť rôzneho výkladu alebo možnosť na správnu úvahu pre správny orgán. Predmetom stavebného povolenia a jemu predchádzajúceho stavebného konania je povolenie líniovej stavby „Spišské Tomášovce - Ďurkovec - VN, TS, NN“.

Správny súd poukázal na to, že ide o výstavbu VN prípojky, NN siete a trafostanice, resp. o stavby týkajúce sa podzemného a nadzemného vedenia rozvodu elektriny (bod 27. a 31. napadnutého uznesenia). Tieto stavby bez ďalších pochybností možno kvalifikovať ako líniové stavby podľa § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona (t. j. „podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny“). Tento záver sťažovatelia v podanej žalobe nerozporovali.

Túto skutočnosť prvý krát namietli až vo vyjadrení zo dňa 12.09.2017 bez akéhokoľvek odôvodnenia. Navyše ani obdobne znejúci sťažnostný bod argumentačne nepodložili, čomu pochopiteľne zodpovedá aj rozsah, v akom sa s ním kasačný súd vysporiadal. V tomto smere sa už kasačný súd vo svojej rozhodovacej praxi viackrát vyjadril, že „žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona“ (napr. rozsudok sp. zn. 5Sžrk/5/2019 zo dňa 28.10.2021), resp. že je „zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia“ (rozsudok 2Sfk/10/ 2021 zo dňa 22.07.2022). Pokiaľ je sťažnostný bod uplatnený vo všeobecnej rovine a fakticky sa obmedzuje na púhe vyjadrenie nesúhlasu so závermi správneho súdu (a predtým v konaní pred ním, so závermi správneho orgánu), bez uvedenia pádnych protiargumentov, môže súd na tento kasačný/žalobný bod reagovať iba porovnateľnou mierou konkrétnosti.

12. Z vyššie uvedeného dôvodu potom ani nemožno vytýkať správnemu súdu, ak konkrétnymi listinami (v administratívnom spise ide o projektovú dokumentáciu, ale aj samotné stavebné povolenie znejúce na výstavbu VN prípojky, distribučnej NN siete a trafostanice) nepodložil záver o tom, že v posudzovanom prípade sa jednalo o povoľovanie stavby ako líniovej.

13. V predmetnej veci teda ide o stavebné konanie o umiestnení líniovej stavby podľa § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona. Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona). Stavebný úrad oznamuje začatie stavebného konania o povolení líniovej stavby účastníkom konania verejnou vyhláškou (§ 61 ods. 4 Stavebného zákona; aplikujúc § 69 ods. 1 Stavebného zákona sa tiež tak doručuje stavebné povolenie). Táto právna úprava je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 61 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorej stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. V tomto prípade sa použije zásada lex specialis derogat legi generali. Preto začatie stavebného konania o povolení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky, a nie doručením do

vlastných rúk podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona (k uvedenému tiež viď napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 22/06 z 1. októbra 2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sžo 125/2009 z 21. januára 2010).

14. Zároveň kasačný súd podotýka, že v danom prípade sa nejedná o možnosť žalovaného zvoliť spôsob doručovania (kedy by prichádzalo do úvahy posúdenie vhodnosti takéhoto postupu) ale o jeho zákonnú povinnosť. Postup žalovaného nemožno označiť za nezákonný a zneužívajúci právo len preto, že s ním sťažovatelia nesúhlasia. Tiež z predmetného ustanovenia vyplýva, že tento spôsob doručovania sa aplikuje vždy v prípade povoľovania líniových stavieb, bez ohľadu na rozsah navrhovanej stavby alebo počet účastníkov konania.

Nie je nutný kumulatívny stret vyššie menovaných situácií. Rovnako na jeho aplikáciu nemá ani vplyv skutočnosť, či je identita alebo miesto pobytu účastníka konania správnemu orgánu známe, resp. či sa miesto pobytu účastníka konania nachádza v zahraničí (tiež ani iné štátne občianstvo). Preto kasačný súd vyhodnotil sťažovateľmi nastolené pochybnosti o úmyselnom zneužívaní ustanovenia § 61 ods. 4 Stavebného zákona ako nedôvodné.

15. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že v prejednávanej právnej veci sťažovatelia síce namietali, že aplikovaný postup doručovania písomností verejnou vyhláškou ich ako občanov iného členského štátu diskriminuje, avšak z okolností tohto prípadu ako ani z aplikovanej právnej úpravy nevyplýva, že by boli akokoľvek znevýhodnení oproti iným účastníkom stavebného konania v porovnateľnej situácii. Pri doručovaní verejnou vyhláškou je miera pravdepodobnosti, že sa účastník konania skutočne oboznámi s doručovanou písomnosťou, nižšia, avšak tento následok sa týka rovnako všetkých účastníkov konania pri doručovaní verejnou vyhláškou bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

16. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že budovanie líniových stavieb na cudzích pozemkoch znamená obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov týchto pozemkov. Avšak v danom prípade bolo primárnou úlohou správneho súdu preveriť opodstatnenosť tvrdenia sťažovateľov, že sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania (a vzhľadom na výsledok, rovnako tak aj kasačného súdu). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sťažovateľmi namietaná právna úprava doručenia verejnou vyhláškou predstavuje určité obmedzenie procesných práv účastníka stavebného konania (ktorého výsledok by mohol predstavovať zasiahnutie do vlastníckych práv vlastníkov príslušných pozemkov či stavieb), táto sleduje legitímny cieľ, nakoľko líniová stavba, zvlášť rozsiahla stavba alebo stavba s veľkým počtom účastníkov konania predstavuje špecifický typ stavby, u ktorej doručovanie verejnou vyhláškou slúži na efektívne a hospodárne vedenie konania tak, aby ho bolo možné ukončiť v primeranej lehote, pričom toto doručovanie bolo pre dosiahnutie tohoto cieľa nevyhnutné a tomuto cieľu zodpovedajúce.

Bolo teda v súlade s verejným poriadkom a zároveň korešpondovalo s iným dôležitým aspektom práva na spravodlivý proces, ktorým je právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Tento spôsob doručovania iste vyžadoval od účastníka vyššiu mieru obozretnosti a procesnej aktivity, no nezbavoval ho reálnej možnosti zúčastniť sa stavebného konania a uplatniť v ňom námietky, podať proti stavebnému povoleniu odvolanie, prípadne správnu žalobu proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

17. Naviac, pokiaľ by kasačný súd za tejto situácie dospel k záveru, že sa sťažovatelia so stavebným povolením nemohli oboznámiť, poprel by zmysel zákonodarcom zvoleného spôsobu doručovania. 18. Z obsahu administratívneho spisu mal aj kasačný súd za preukázané, že žalovaný sťažovateľom doručoval písomnosti - oznámenie o začatí stavebného konania a stavebné povolenie (v ktorom boli sťažovatelia ako účastníci konania označení) formou verejnej vyhlášky a to zverejnením na úradnej tabuli žalovaného. Správny súd teda nepochybil ak potvrdzujúc správnosť aplikovaného postupu žalovaného uzavrel, že tento so sťažovateľmi konal ako s účastníkmi konania.

19. Pokiaľ sťažovatelia namietali odlišný postup žalovaného vo vzťahu k dotknutým orgánom, prípadne iným subjektom kasačný súd poznamenáva, že aplikácia v doručovania verejnou vyhláškou v zmysle § 61 ods. 4 Stavebného zákona dopadá jedine na účastníkov konania („.

. .stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou. . .“). 20. Sťažovateľom sa tak nepodarilo spochybniť zákonnosť postupu žalovaného pri doručovaní oznámenia o začatí konania a stavebného povolenia, pričom sťažovateľmi odkazované ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec primárne upravujú práva a povinnosti držiteľa povolenia, nie postup stavebného úradu pri doručovaní písomností.

21. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu kasačný súd záverom dodáva, že jeho odôvodnenie obsahuje odpovede na podstatné žalobné námietky sťažovateľov a tým aj právny základ poskytujúci kasačnému súdu preskúmateľné závery. Zároveň kasačný súd nevzhliadol pochybenie na strane správneho súdu v tom, že sa nevysporiadal s konkrétnym vyjadrením sťažovateľov (výslovne odkazujúc naň), keď toto v podstate iba obsahovalo už v žalobe uplatnenú argumentáciu.

22. Vzhľadom na svoju viazanosť (§ 453 ods. 2 v spojení s § 134 S.s.p.) uplatnenými sťažnostnými bodmi kasačný súd iba ako obiter dictum cituje svoje závery (v aktuálne súdenej veci aplikovateľné) v skôr rozhodnutej veci pod sp. zn. 1Sžk/13/2018 zo dňa 26.03.2019: „Napokon krajský súd nepostupoval správne ani potom, čo dospel k názoru, že sťažovateľka ako účastníčka administratívneho konania nebola opomenutou účastníčkou konania, lebo podľa krajského súdu jej bolo napadnuté rozhodnutie doručené. Krajský súd uviedol, že v takom prípade išlo o návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p. (pozri vyššie bod 19), a žalobu z tohto dôvodu odmietol. Kasačný súd však má za to, že z ustanovenia § 179 ods. 7 S.s.p. naopak vyplýva, že v prípade, ak nejde o opomenutého účastníka konania, má sa ďalej konať o žalobe tak, že sa najskôr skúmajú podmienky konania, ako keby žalobca vôbec absenciu doručenia nenamietal. V prípade tohto postupu by krajský súd, ktorý sťažovateľku za účastníčku konania považoval, nemohol dospieť k tomu, že ide

o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. Pri žalobou požadovanom prieskume prvostupňového rozhodnutia však často pôjde o neprípustnosť žaloby pre nevyčerpanie riadneho administratívneho opravného prostriedku, alebo by mohlo ísť o oneskorene podanú správnu žalobu (čo však nie je prípad sťažovateľky).“ Vyššie uvedeného pochybenia sa v prvom výroku napadnutého uznesenia dopustil správny súd. Vzhľadom na vyššie zdôraznenú viazanosť sťažnostnými bodmi, kasačný súd z tohto nepodstatného porušenia (zrušenie prvého výroku napadnutého uznesenia by tak celkom zjavne viedlo opäť iba k odmietnutiu správnej žaloby, hoc z iného zákonného dôvodu) nevyvodzoval ďalšie dôsledky.

V.

23. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že správny súd neporušil zákon v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) S.s.p., kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v súlade s ust. § 461 S.s.p. 24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 S.s.p.), ktoré podľa obsahu súdnych spisov (vrátane vyjadrenia žalovaného) nenastali a ďalším účastníkom v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 169 S.s.p.), preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2Svk/10/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik