2Svk/10/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľov: 1. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, N. D., 2. I.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. B. XX, N. D., 3. I.. T. P., K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, U., N. D., 4. J. F., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, N. D., 5. T.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/ H., U., N. D., právne zastúpení: JUDr. Dáša Bajanová, advokátka so sídlom Starosaská č. 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Obec Spišské Tomášovce, Kostolná 20/12, Spišské Tomášovce, IČO: 00329649, právne zastúpený: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti: 1. Východoslovenská distribučná a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36599361, 2. RUPKKI s.r.o., Iliašovská 33, Smižany, IČO: 36580392, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka a o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/4/ 2016 zo dňa 24. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

2. V záhlaví uvedeným uznesením správny súd správnu žalobu v časti, v ktorej sa sťažovatelia domáhali uloženia povinnosti doručiť rozhodnutie prvým výrokom odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) ako podanú neoprávnenou osobou a v časti, v ktorej sa domáhali preskúmania zákonnosti stavebného povolenia druhým výrokom odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p.

formou verejnej vyhlášky; - predmetom stavebného povolenia bola výstavba VN prípojky, distribučnej NN siete, Trafostanice, VN prípojky, distribučnej NN siete a trafostanice; - stavebné povolenie bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného dňa 03.02.2015 a zvesené dňa 18.02.2015, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 06.03.2015; - ide o stavebné povolenie týkajúce sa líniovej stavby vymedzenej v § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, nakoľko sa týka stavby podzemných a nadzemných vedení elektriny; - v prípade líniových stavieb je správny orgán povinný aplikovať ustanovenie § 61 ods. 4 Stavebného zákona, ktoré je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 61 ods. 1 Stavebného zákona, a teda má prednosť pred všeobecnou úpravou; - žalovaný mal povinnosť stavebné povolenie doručovať formou verejnej vyhlášky a nie doručovaním do vlastných rúk v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona; - v stavebnom konaní nie je možné doručovať písomnosti niektorým účastníkom formou verejnej vyhlášky a niektorým do vlastných rúk; - žalovaný so sťažovateľmi konal ako s účastníkmi konania, nakoľko im doručoval písomnosti

nemožno odstrániť.

oznámení, resp. o mieste ich zverejnenia sťažovatelia nemali vedomosť; - pokiaľ správny súd uvádza, že sa všetko pokladá za doručené zverejnením formou verejnej vyhlášky, nie je zrejmé ako sa o vydaní stavebného povolenia mohli dozvedieť ostatné orgány štátnej správy, napr. dotknuté orgány štátnej správy, tieto museli byť o konaní informovaní písomne, čo sťažovatelia považujú za diskriminačné; - podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, nemôže stavebník zneužívať svoje postavenie ako držiteľ povolenia na podnikanie v energetike a zriaďovať a prevádzkovať verejné elektrické siete nemôže v rozpore s tým, aby zasahoval neoprávnene do výkonu vlastníckeho práva iných osôb, pričom z konania stavebníka a stavebného úradu je zrejmé, že došlo k porušeniu procesných a hmotných práv sťažovateľov; - je sporné, či vôbec ide o líniovú stavbu, kde je možné doručovať rozhodnutia formou verejnej vyhlášky, správny súd navyše svoj záver o tom, že ide o líniovú stavbu neodôvodnil; - jedná sa o diskriminačný proces vo vzťahu k vlastníkom dotknutých pozemkov a to na úkor súkromným záujmom podnikateľského subjektu: spoločnosti RUPKKI s.r.o.;

XXX/ X, XXX/X, XXX/X, k. ú. P. A., čo preukazuje, že stavebný úrad ako aj súkromná osoba v prospech ktorej bola stavba realizovaná, mali vedomosti, kto je vlastníkom nehnuteľností; - v zmysle prípisu podnikateľského subjektu, v prospech ktorého sa táto stavba realizovala, ktoré bolo odoslané sťažovateľovi pod por. č. 1 mailom dňa 06.03.2014 všetko, čo sa má realizovať stavebníkom je len v záujme spoločnosti RUPKKI s.r.o., pričom zámer bol taký, že celá štruktúra bude vedená po obecných resp. z časti po pozemkoch, ktoré vlastní spoločnosť RUPKKI s.r.o. a bolo prisľúbené, že sa úplne vyhne akémukoľvek prechodu po majetku

- podľa § 11 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, činnosti podľa odseku 1 písm. a), b), c) a e) je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi a sú tam určené prípady, kedy to neplatí (bezprostredné ohrozenie života, zdravia, majetku, stav núdze, poruchy, údržba, havária zariadenia); - budovanie líniových stavieb na cudzích pozemkoch v zmysle energetických zákonov, ako aj výkon oprávnení vyplývajúcich z existencie a zabezpečenia prevádzky týchto líniových stavieb, tiež znamená obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov týchto pozemkov; - legislatíva a postup orgánov v rámci správneho konania nemôže byť taký, aby konal v neprospech občanov iného členského štátu; - obec mala vedomosti o tom, že účastníkmi konania sú i občania iného členského štátu a s týmito nekonala, napriek tomu vydala stavebné povolenie formou verejnej vyhlášky, predtým i územné rozhodnutie a oznámenie o začatí stavebného konania, čím odňala sťažovateľom ich základné procesné práva a ako vlastníkov nehnuteľností ich obmedzila vo výkone vlastníckeho

nesprávny; - správny súd sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľov týkajúcich sa porušenia Ústavy SR, medzinárodných zmlúv a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; - sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného

konaní líniových stavieb; - v prejednávanom prípade odôvodňovalo postup žalovaného to, že sa jedná o líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 písm. a/ stavebného zákona; - stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním; - boli splnené zákonné podmienky na doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol žalovaným zachovaný zákonný postup; - konajúci súd konal tak, ako mu to ukladá zákon, preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila požiadavku, ktorou sa podmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; - Východoslovenská distribučná a. s. zriadila k predmetnej stavbe cez pozemok sťažovateľov zákonné vecné bremeno, o čom boli aj písomné informovaní a teda zo strany Východoslovenskej distribučnej, a. s. boli splnené všetky zákonné povinností jej vyplývajúce.

Podľa § 179 ods. 1 S.s.p. ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 179 ods. 7 S.s.p. ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Podľa § 69 ods. 2 Stavebného zákona ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Podľa § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.

11. Z vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že pokiaľ ide o líniové stavby, oznámenie územného rozhodnutia, ako aj oznámenie stavebného povolenia pri líniových stavbách, sa robí verejnou vyhláškou. Líniová stavba je jednoznačne definovaná, nejedná sa o neurčitý pojem, ktorý by dával možnosť rôzneho výkladu alebo možnosť na správnu úvahu pre správny orgán. Predmetom stavebného povolenia a jemu predchádzajúceho stavebného konania je povolenie líniovej stavby „Spišské Tomášovce - Ďurkovec - VN, TS, NN“.

Túto skutočnosť prvý krát namietli až vo vyjadrení zo dňa 12.09.2017 bez akéhokoľvek odôvodnenia. Navyše ani obdobne znejúci sťažnostný bod argumentačne nepodložili, čomu pochopiteľne zodpovedá aj rozsah, v akom sa s ním kasačný súd vysporiadal. V tomto smere sa už kasačný súd vo svojej rozhodovacej praxi viackrát vyjadril, že „žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona“ (napr. rozsudok sp. zn. 5Sžrk/5/2019 zo dňa 28.10.2021), resp. že je „zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia“ (rozsudok 2Sfk/10/ 2021 zo dňa 22.07.2022). Pokiaľ je sťažnostný bod uplatnený vo všeobecnej rovine a fakticky sa obmedzuje na púhe vyjadrenie nesúhlasu so závermi správneho súdu (a predtým v konaní pred ním, so závermi správneho orgánu), bez uvedenia pádnych protiargumentov, môže súd na tento kasačný/žalobný bod reagovať iba porovnateľnou mierou konkrétnosti.

13. V predmetnej veci teda ide o stavebné konanie o umiestnení líniovej stavby podľa § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona. Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona). Stavebný úrad oznamuje začatie stavebného konania o povolení líniovej stavby účastníkom konania verejnou vyhláškou (§ 61 ods. 4 Stavebného zákona; aplikujúc § 69 ods. 1 Stavebného zákona sa tiež tak doručuje stavebné povolenie). Táto právna úprava je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 61 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorej stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. V tomto prípade sa použije zásada lex specialis derogat legi generali. Preto začatie stavebného konania o povolení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky, a nie doručením do

14. Zároveň kasačný súd podotýka, že v danom prípade sa nejedná o možnosť žalovaného zvoliť spôsob doručovania (kedy by prichádzalo do úvahy posúdenie vhodnosti takéhoto postupu) ale o jeho zákonnú povinnosť. Postup žalovaného nemožno označiť za nezákonný a zneužívajúci právo len preto, že s ním sťažovatelia nesúhlasia. Tiež z predmetného ustanovenia vyplýva, že tento spôsob doručovania sa aplikuje vždy v prípade povoľovania líniových stavieb, bez ohľadu na rozsah navrhovanej stavby alebo počet účastníkov konania.

15. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že v prejednávanej právnej veci sťažovatelia síce namietali, že aplikovaný postup doručovania písomností verejnou vyhláškou ich ako občanov iného členského štátu diskriminuje, avšak z okolností tohto prípadu ako ani z aplikovanej právnej úpravy nevyplýva, že by boli akokoľvek znevýhodnení oproti iným účastníkom stavebného konania v porovnateľnej situácii. Pri doručovaní verejnou vyhláškou je miera pravdepodobnosti, že sa účastník konania skutočne oboznámi s doručovanou písomnosťou, nižšia, avšak tento následok sa týka rovnako všetkých účastníkov konania pri doručovaní verejnou vyhláškou bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo miesto pobytu.

Bolo teda v súlade s verejným poriadkom a zároveň korešpondovalo s iným dôležitým aspektom práva na spravodlivý proces, ktorým je právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Tento spôsob doručovania iste vyžadoval od účastníka vyššiu mieru obozretnosti a procesnej aktivity, no nezbavoval ho reálnej možnosti zúčastniť sa stavebného konania a uplatniť v ňom námietky, podať proti stavebnému povoleniu odvolanie, prípadne správnu žalobu proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

19. Pokiaľ sťažovatelia namietali odlišný postup žalovaného vo vzťahu k dotknutým orgánom, prípadne iným subjektom kasačný súd poznamenáva, že aplikácia v doručovania verejnou vyhláškou v zmysle § 61 ods. 4 Stavebného zákona dopadá jedine na účastníkov konania („.

21. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu kasačný súd záverom dodáva, že jeho odôvodnenie obsahuje odpovede na podstatné žalobné námietky sťažovateľov a tým aj právny základ poskytujúci kasačnému súdu preskúmateľné závery. Zároveň kasačný súd nevzhliadol pochybenie na strane správneho súdu v tom, že sa nevysporiadal s konkrétnym vyjadrením sťažovateľov (výslovne odkazujúc naň), keď toto v podstate iba obsahovalo už v žalobe uplatnenú argumentáciu.

o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. Pri žalobou požadovanom prieskume prvostupňového rozhodnutia však často pôjde o neprípustnosť žaloby pre nevyčerpanie riadneho administratívneho opravného prostriedku, alebo by mohlo ísť o oneskorene podanú správnu žalobu (čo však nie je prípad sťažovateľky).“ Vyššie uvedeného pochybenia sa v prvom výroku napadnutého uznesenia dopustil správny súd. Vzhľadom na vyššie zdôraznenú viazanosť sťažnostnými bodmi, kasačný súd z tohto nepodstatného porušenia (zrušenie prvého výroku napadnutého uznesenia by tak celkom zjavne viedlo opäť iba k odmietnutiu správnej žaloby, hoc z iného zákonného dôvodu) nevyvodzoval ďalšie dôsledky.