2Svk/10/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020201188.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/170/2020
- IČS
- 1020201188
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobcu: RV Development 3 s. r. o., so sídlom: Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 50164996, voči žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), ďalších účastníkov konania: 1. KOPA ENG. s.r.o., so sídlom: Škultétyho 26, 080 01 Prešov, IČO: 36463299, 2. Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom: Kutlíková 17, 00603 201, 3. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, 4. BMC international, a.s., so sídlom: Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 47258861, 5. GREEN PARK BYTY, a. s., so sídlom: Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 51826984, 6. GREEN PARK AB, a.s., so sídlom: Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 51826992, 7. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00603481, 8. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom: Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36022047, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/170/2020-165, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom kasačného konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2019/11201/KVJ z 1. októbra 2019 (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“) rozhodol o umiestnení stavby podľa § 39a stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) označenej ako „GREEN PARK var. 3, Bratislava - Petržalka“. Rozhodnutie stavebného úradu bolo napadnuté odvolaniami viacerých osôb. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 6788/2020/SV/36984 z 15. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku v účinnom znení zrušil rozhodnutie stavebného úradu. Zároveň mu vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
II.
3. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovaného na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Napádal v nej nesprávne právne posúdenie veci žalovaným (§ 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“); nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP); podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Správny súd uznesením č. k. 5S/170/2020-165 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP z dôvodu, že je neprípustná. Rozhodnutie žalovaného podľa správneho súdu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by s konečnou platnosťou zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, prípadne sa ich priamo dotýkalo. Je to rozhodnutie procesnej povahy, ktorého prieskum je vylúčený podľa § 7 písm. e/ SSP. Predmetom prieskumu bude až právoplatné konečné rozhodnutie vo veci.
III.
5. Žalobca podal voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhoval v nej, aby kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Podľa názoru žalobcu uznesenie správneho súdu nebolo dostatočne odôvodnené. Správny súd sa v odôvodnení vôbec nevysporiadal s druhou podmienkou § 7 písm. e/ SSP, podľa ktorej je možné preskúmať procesné rozhodnutie v prípade ujmy na subjektívnych právach účastníka konania. Žalobca napadol aj to, že správny súd nesprávne právne posúdil vec a podanie bolo nezákonné odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. g/, j/ SSP). Tieto kasačné body však podmienil tým, že kasačný súd vzhliadne v namietaných vadách aj naplnenie týchto kasačných bodov. Žalobca uviedol, že tieto kasačné body napáda z dôvodu procesnej právnej istoty. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s uznesením správneho súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Ďalší účastník konania v 2. rade sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s uznesením správneho súdu. Podľa jeho názoru sa rozhodnutie žalovaného nemôže dotknúť práv a povinností žalobcu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 8. Ďalší účastníci konania v 5. a 6. rade sa v samostatných vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti s ňou v plnom rozsahu stotožnili. Navrhli, aby jej bolo vyhovené. 9. Ostatní účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
IV.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP.
11. So zreteľom na § 442 ods. 1, § 439 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná a bola podaná včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený.
12. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku tohto uznesenia. Bližšie tieto závery odôvodnil v nasledovnom texte. 13. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy .
. . predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Kasačný súd sa stotožňuje so žalobcom, že z predmetného ustanovenia vyplývajú dve podmienky. Nestačí, že napádaný akt je rozhodnutím predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy. Je potrebné skúmať aj ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
14. Kasačný súd sa však nestotožňuje so žalobcom v tom, že sa správny súd vo svojom uznesení s obidvoma podmienkami nevysporiadal, nedostatočne ich odôvodnil. V posudzovanej veci nebol sporný záver správneho súdu o tom, že rozhodnutie žalovaného je procesným rozhodnutím. Túto skutočnosť nespochybňoval ani žalobca v kasačnej sťažnosti, a ani ostatní účastníci konania vo svojich vyjadreniach k nej. Pokiaľ išlo o druhú podmienku spojenú s ujmou na subjektívnych právach účastníka konania, pri jej vyhodnotení správny súd v bode 10 uznesenia poukázal, že rozhodnutie žalovaného s konečnou platnosťou nezakladá nový právny stav. Správny súd v tejto súvislosti správne skonštatoval, že zásah do práv a povinností účastníkov konania vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým sa finálne rozhodne o prejednávanom nároku.
15. Takýto záver je v plnom súlade s doterajšou súdnou rozhodovacou praxou. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje uznesenie sp. zn. 1Stk/7/2021 z 30. marca 2023, bod 13, v ktorom sa uvádza: Rozhodnutie, ktorým bolo v odvolacom konaní v zmysle § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, sa v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 4Sžo/30/2009 z 25.6.2009, R 51/2009) ako i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 1Sžrk/2/2020 z 31.3.2022) nepovažuje za spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu v zmysle kompetenčnej výluky danej § 7 písm. e) SSP. Takýmto rozhodnutím sa totiž vo veci meritórne nerozhoduje a ani sa ním administratívne konanie nekončí. Účinkami takéhoto rozhodnutia nedochádza ani k priamemu zásahu do subjektívnych práv účastníka správneho konania, pretože sa zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo vo veci rozhodnuté len neprávoplatne. Odvolanie má pritom v
zásade odkladný účinok (§ 55 ods. 1 správneho poriadku), v dôsledku čoho účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia nenastali a teda sa ani nemohli prejaviť v rovine subjektívnych práv účastníka konania. Vylúčenie rozhodnutia odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie spod správneho súdneho prieskumu je v danom prípade (nepriamo) aj realizáciou princípu subsidiarity správneho súdnictva. Tento princíp spočíva v následnej kontrole zákonnosti zo strany správneho súdnictva a prednosti odstraňovania nezákonnosti v rámci administratívneho konania (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 65 s.). Ekvivalentne je pritom subsidiarita prieskumu vnímaná aj vo vzťahu k analogickým právnym inštitútom, ako je dovolanie v civilnom procese či ústavná sťažnosť (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/157/ 2017 z 11.10.2017, R 21/2018, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 367/2016 zo 7.6.2016). 16.
So zreteľom na uvedené je zrejmé, že správny súd sa vysporiadal v odôvodnení s obidvoma podmienkami pre odmietnutie žaloby. Vo svojom uznesení sa totiž venoval aj dopadu rozhodnutia žalovaného na práva účastníkov. 17. Pokiaľ žalobca z procesnej opatrnosti v kasačnej sťažnosti napádal nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces, ani tieto kasačné body nemôžu obstáť. Napriek tomu, že žalobca tieto kasačné body nešpecifikoval, so zreteľom na vyššie uvedenú judikatúru tunajšieho súdu je zrejmé, že správny súd právne správne vec vyhodnotil a dostatočne odôvodnil. Z dôvodu zrušenia prvostupňového rozhodnutia nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté v prejednávanej veci pred orgánmi verejnej správy, a teda v tejto veci nemohlo prísť ani k zásahu do subjektívnych práv účastníkov konania. Je pravdou, že stavebný úrad bude povinný postupovať podľa záverov rozhodnutia žalovaného, avšak po skončení celej veci bude za splnenia procesných podmienok možné napadnúť konečné právoplatné rozhodnutie správnou žalobou.
18. Podľa § 98 písm. g/ SSP správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zákonným spôsobom vyhodnotil potrebu aplikácie tohto ustanovenia z dôvodu napádania rozhodnutia, ktoré podľa § 7 písm. e/ SSP nie je predmetom prieskumu. Správny súd svoje závery síce stručnejšie, ale dostatočne aj odôvodnil. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil kasačné body ako nedôvodné.
V.
19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 20. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety, § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, ... má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 21. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. Kasačný súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť v konaní, v dôsledku, ktorej mohli takéto trovy konania vzniknúť a rovnako neboli vzhliadnuté žiadne dôvody osobitného zreteľa pre priznanie trov konania. 22. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Bratislave. Z tohto dôvodu bude aj toto rozhodnutie doručované cestou Správneho súdu v Bratislave. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. februára 2025