2Svk/11/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ X. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., 2/ R. C., narodená XX.XX.XXXX., bytom T. M. XX, XXX XX T. F., 3/ X. Y., narodená XX.XX.XXXX,. bytom Q. X, XXX XX F., 4/ Y. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX F. - T., 5/ C.. E. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. Y. XXXXX/XH., XXX XX F. - W. Y., 6/ L. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX M., 7/ K. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX . M., 8/ Q. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX . M., 9/ E. Q., narodená XX.XX.XXXX., bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX M., 10/ N. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX . M., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47251794, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, za účasti: 1/ Mesto Považská Bystrica, právne zastúpené: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46528644, 2/ Slovenský pozemkový fond, 3/ X. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX T. F., 4/ E. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX T. F., 5/ R. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX T. F., 6/ L. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2020/003791-001 z 07.01.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/29/ 2020-184 z 21. júna 2022, ECLI:SK:KSTN:2022:3020200062.1, takto

1. Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „pozemkový úrad“) rozhodnutím č. OU-PB-PLO-2019/00493-091 z 08.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci reštitučného nároku žalobcov, resp. ich právnych predchodcov konštatoval, že podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“ alebo „reštitučný zákon“) žalobcovia (oprávnené osoby) nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. m) onoho zákona na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením za náhradu. Súčasne vyslovil, že sa žalobcom (oprávneným osobám) nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v katastrálnom území T. F. na parcelu KN C č. XXXX/X a parcelu KN C č. XXXX/X, ktoré boli pôvodne zapísané v PKN vložke č. XXX (ďalej aj ako „dotknuté

V tejto súvislosti podrobne popísal funkčné využitie dotknutých pozemkov, keď uviedol, že kotvový lyžiarsky vlek v lokalite Mašková je pevné dopravné zariadenie - stavba spojená so zemou, tvorená pevne osadenými stožiarmi, na ktoré nadväzuje priľahlá lyžiarska zjazdovka.

Dotknuté pozemky sú podľa platného Územného plánu Mesta Považská Bystrica funkčne určené ako územie verejného a občianskeho vybavenia - šport, telovýchova a rekreácie so stanoveným regulatívom UO O2 A. Mesto prevádzkovalo a prevádzkuje lyžiarsky vlek v súlade s určeným účelom (na základe platných zmlúv o poskytnutí služieb obsluhy lyžiarskeho vleku).

Pozemkový úrad skonštatoval, že v konaní bola poskytnutá peňažná kompenzácia, naplnené ustanovenie zákona a od začiatku vec slúžila účelu vyvlastnenia. Opätovne upozornil na veľmi špecifické využívanie pozemku, ktoré bráni jeho poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu, a to vzhľadom k jeho geografickým, geologickým a pôdnym vlastnostiam. Ide o poľnohospodársku pôdu produkčne potencionálnu, evidovanú v katastri nehnuteľností s druhom pozemku trvalé trávne porasty, kde sú veľmi sťažené osevné postupy s následným použitím rôznej poľnohospodárskej techniky, a to z dôvodu strmého stúpania a svetovej orientácie svahu.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP6-2020/003791-001 z 07.01.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalobcovia odvolaním namietali, že pri aplikácii ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona je správny orgán prísne viazaný obsahom vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré jasne určilo účel vyvlastnenia - výstavbu lyžiarskeho vleku - a nie výstavbu „športovo-rekreačného areálu“. Ak sa v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že na vlek nadväzuje „priľahlá lyžiarska zjazdovka“, ide podľa žalobcov už o inú samostatnú vec, ktorá nebola účelom vyvlastnenia. Rovnako tak sa nestotožnili s argumentáciou pozemkového úradu o nemožnosti poľnohospodárskeho využitia sporného pozemku. Bolo podľa nich preukázané, že v minulosti boli predmetné pozemky obhospodarované Poľnohospodárskym družstvom Dolný Lieskov, pričom aj vypásanie hospodárskymi zvieratami či koňmi alebo kosenie trávy na seno sa považuje za

Samotným vyvlastňovacím konaním v rokoch 1975 a 1976 bol zavŕšený proces vysporiadania vlastníckych vzťahov na nehnuteľnostiach podľa vtedy platných zákonov. Mestský národný výbor - odbor výstavby, vodného hospodárstva Pov. Bystrica rozhodnutím č. Výst. 6/ 1976-326.2-A/10 zo dňa 01.01.1976 povolil stavbu umelý lyžiarsky svah realizovanú v rámci akcie „Z“. Žalovaný vyzdvihol, že súčasťou spisu je aj Zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí, z preberacieho konania zo dňa 28.09.1976 akcie „Z“ umelý lyžiarsky svah Považská Bystrica (dátum začatia prác 04/76 a dátum ukončenia 10/76). Tieto dokumenty nadväzujú na predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie a podľa žalovaného potvrdzujú, že účel vyvlastnenia bol naplnený.

Podľa žalovaného snahou a účelom vyvlastnenia bolo vytvorenie takejto zóny oddychu pre obyvateľov mesta počas celého roka. Podotkol, že na ploche predmetných parciel lyžiarskeho svahu, ktorých kosenie ďalší účastník konania zabezpečuje, je možné rekreovať sa aj počas vegetačného obdobia.

8. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podali žalobcovia v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) a navrhli jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie

rozhodnutia. Práve aj z tohto dôvodu podľa nich dotknutý zákon obsahuje úpravu v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d), v zmysle ktorého je možné pozemok vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

9. Správny súd správnu žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, podľa správneho súdu vyplýva, že správne orgány vykonali vo vzťahu k predmetu administratívneho konania dostatočné dokazovanie. Z tohto vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy vedúce k ustáleniu skutkového stavu racionálne odôvodnili a takto zistený skutkový stav následne správne posúdili, a to právne korektnou aplikáciou ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona.

11. K požiadavke na aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) onoho zákona na prípad žalobcov správny súd uviedol, že táto nie je možná. Prišla by do úvahy v tom prípade, ak by správny orgán uznal nárok žalobcov, resp. ich právnych predchodcov za oprávnený s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona, avšak by sa zistilo, že po prechode alebo prevode vyvlastňovanej nehnuteľnosti do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby došlo k zastavaniu požadovaného pozemku, t. j. že sa tu po vyvlastnení vytvorila faktická (a súčasne aj právna, avšak z iného dôvodu ako pre nesplnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. m)) prekážka pre možnosť vydať reštituovaný pozemok oprávneným

12. K námietke žalobcov, že správne orgány mali dôsledne posudzovať účel vyvlastnenia vo vzťahu k ploche, ktorá bola vyvlastnená, resp. že na ploche, ktorá nie je blokovaná stavbou lyžiarskeho vleku, je možné realizovať poľnohospodárske využitie pôdy, správny súd podotkol, ak by správne orgány mali oprávnenie revidovať v rámci reštitučného konania pôvodné vyvlastňovacie rozhodnutie, napr. testom dôvodnosti rozsahu vyvlastňovanej plochy vo vzťahu k následne skutočne realizovanému predmetu vyvlastnenia, muselo by to byť výslovne upravené v zákone. Z reštitučného zákona však správnym orgánom žiadna takáto právomoc nevyplýva. Ak takejto právomoci niet a zohľadňujúc skutočnosť, že správne orgány sú povinné konať len na základe a v medziach ústavy a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, potom akékoľvek úvahy o tom, aké percento plochy z celkovej výmery vyvlastnených parciel je z dnešného pohľadu naozaj nevyhnutne potrebné na efektívnu, zmysluplnú a ekonomicky rentabilnú prevádzku lyžiarskeho vleku, považuje správny súd za nadbytočné.

II. Kasačná sťažnosť žalobcov, stanovisko účastníkov

14. V sťažnostných bodoch namietali, že: - konajúce správne orgány pristúpili k extenzívnemu výkladu obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia (účel vyvlastnenia - výstavba lyžiarskeho vleku) na ťarchu sťažovateľov, keď v reakcii na ich argumentáciu, že „lyžiarsky vlek nie je totožný s pojmom lyžiarsky areál“ konštatovali, že zrejme nikto zo zainteresovaných nemal záujem postaviť iba vlek (ako technické zariadenie). S týmto výkladom sa stotožnil i správny súd, keď mal za to (bod 34 napadnutého rozsudku), že ide len o absenciu presnejšej špecifikácie kategórie lyžiarsky vlek v rámci vyvlastnenia, - keďže vo vyvlastňovacom konaní dochádza k obmedzeniu, resp. pozbaveniu vlastníckeho práva, aplikácia a výklad právnych predpisov vyvlastňovacieho konania musia mať podľa sťažovateľov reštriktívny charakter a nedostatky vtedajšej legislatívy nemožno pričítať na vrub oprávnenej osoby, ako sa stalo v predmetnej veci, - odôvodnenie napadnutého rozsudku trpí vadou nepreskúmateľnosti, keď nerieši základnú námietku sťažovateľov, a to účel vyvlastnenia, ktorým bola výlučne výstavba lyžiarskeho vleku, nie areálu.

(obrábanie) pozemkov by mohlo viesť k erózii pôdy vzhľadom na charakter svahu, potom rovnaký následok by mohla spôsobiť aj zimná údržba lyžiarskeho svahu ťažkými mechanizmami, - tvrdia, že preukázali možnosť poľnohospodárskeho využitia pozemkov, a to aj za súčasnej existencie osvetlenia a osadených stĺpov. Predložená fotodokumentácia z rôznych časových období má potvrdzovať, že ide o neudržiavanú lokalitu, úplne mimo stredu mesta, neslúžiacu

Z prešetrenia skutkového stavu vyplynulo, že na tejto boli realizované úpravy - „umelý lyžiarsky svah“ a výstavba osvetlenia, pričom sa jednoznačne preukázalo, že v minulosti sa nehnuteľnosť využívala na účel rekreačného lyžovania. Otázka, či je táto nehnuteľnosť využívaná na účel lyžovania aj dnes, nie je pre posúdenie oprávnenosti nároku na navrátenie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona právne relevantná, nakoľko v administratívnych konaniach došlo k preukázaniu skutočnosti, že účel vyvlastnenia bol už v minulosti

Konajúce správne orgány pri výklade účelu vyvlastnenia postupovali v zmysle zásad logického a teleologického výkladu, pretože nie je možné predpokladať, že by dôvodom vyvlastnenia nehnuteľnosti malo byť len vybudovanie samotného lyžiarskeho vleku ako technického zariadenia bez možnosti tento vlek aj využívať na priľahlom lyžiarskom svahu. Žalovaný záverom zhrnul a objasnil, že sťažovatelia žiadali v preskúmavaných správnych konaniach o vydanie nehnuteľností, ktoré boli vyvlastnené za náhradu, pričom zákonodarca pre takýto prípad vydania ustanovil dve kumulatívne podmienky. Prvou je, že nehnuteľnosť stále existuje. Druhou podmienkou je skutočnosť, že vyvlastnená nehnuteľnosť „nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená“. V prejednávanej veci sa jednoznačne preukázalo, že nedošlo k splneniu druhej podmienky, pretože vyvlastnená nehnuteľnosť v minulosti ako lyžiarsky vlek a lyžiarsky areál skutočne slúžila.

V predmetnom prípade nejde o nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko bol aplikovaný správny právny predpis a jeho interpretácia pripúšťa len jeden možný výklad, a to ten, že ak niekedy dotknuté nehnuteľnosti slúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené, nie sú splnené podmienky na ich vydanie sťažovateľom (oprávneným osobám). Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods.1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 20. decembra 2024. 19.

20. Kľúčovou a spornou v danej veci z pohľadu posúdenia existencie nároku reštituentov na vydanie spornej nehnuteľnosti sa stalo skúmanie (ne)naplnenia podmienky, či nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, ako predpokladá § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona. Kasačný súd mal v konaní preukázané, že sťažovatelia vlastnili v napadnutom rozhodnutí identifikované nehnuteľnosti (pozemky), ktoré boli v dvoch etapách v rokoch 1975 a 1976 vyvlastnené za náhradu na účely výstavby lyžiarskeho vleku v katastrálnom území mesta T. F. (lokalita Mašková). 21. Úlohou pozemkového úradu v konaní o vydanie nehnuteľnosti bolo predovšetkým zistiť, v akom rozsahu boli predmetné pozemky vyvlastnené na účel určený vo vyvlastňovacom rozhodnutí a či vôbec takémuto účelu niekedy slúžili. Sťažovatelia (voliac striktne gramatický výklad účelu vyvlastnenia vymedzeného vyvlastňovacím rozhodnutím) majú za to, že nehnuteľnosť v časti, ktorá nebola dotknutá výstavbou lyžiarskeho vleku, nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.

Ak by sa malo vyvlastnenie týkať len tej časti dotknutých pozemkov, ktoré boli bezprostredne zastavané lyžiarskym vlekom, nebolo by vôbec možné naplniť účel vyvlastnenia. Účelom vyvlastnenia pozemkov totiž nemohlo byť len umiestnenie stĺpov a iných technických súčastí lyžiarskeho vleku, ale aj prevádzka tohto lyžiarskeho vleku, ktorá je nemysliteľná bez pozemkov slúžiacich na samotné zjazdové lyžovanie. Kasačný súd sa preto stotožňuje s názorom správneho súdu, ako aj žalovaného, že naznačená širšia interpretácia účelu vyvlastnenia nehnuteľnosti určenej na výstavbu lyžiarskeho vleku, opierajúca sa o rozumne odôvodnené súvislosti podmienené funkčnosťou a efektivitou stavebného zámeru, neznamená, že konajúci orgán pristupuje k výkladu účelu vyvlastnenia (resp. právnych noriem vyvlastňovacieho konania) neoprávnene extenzívne. Z tohto dôvodu je nevyhnutné posudzovať dotknuté pozemky pri hodnotení naplnenia účelu vyvlastnenia ako jeden súvislý funkčný celok s lyžiarskym vlekom ako súčasťou tejto stavby, teda ako lyžiarsky areál.

24. Sťažovatelia vzhľadom na obsah ťažiskových námietok (prísna viazanosť orgánu vymedzením účelu vyvlastnenia) nerozvíjajú svoju argumentáciu v tom smere, že by spochybňovali skutočnosť, že tá časť pozemku, ktorá bola bezprostredne zastavaná lyžiarskym vlekom, na tento účel nikdy neslúžila. Za podstatné považujú, že toto sa v konaní nepreukázalo vo vzťahu k vyvlastnenej nehnuteľnosti ako celku. Vyjadreniami vlastníka pozemku (ďalšieho účastníka konania v 1. rade) podporenými predloženými dokladmi (napr. zmluvami o poskytnutí služby prevádzkovania lyžiarskeho vleku) bolo preukázané, že pozemok v dobe po vyvlastnení skutočne slúžil na účely rekreačného lyžovania, a teda vlek na týchto nehnuteľnostiach stojaci bol v prevádzke na uvedený účel.

25. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona nemožno pozemok vydať, ak bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný. To však neplatí v prípade, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

26. Kasačný súd sa preto stotožňuje s konštatáciou správneho súdu, že aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona by sa uplatnila až v prípade, ak sa tu po vyvlastnení vytvorila faktická [a súčasne aj právna, avšak z iného dôvodu ako pre nesplnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. m)] prekážka pre možnosť vydať reštituovaný pozemok oprávneným osobám, ako aj so záverom, že obdobné úvahy platia pre ne/možnosť aplikácie ustanovenia § 9 ods. 4 reštitučného zákona (možnosť zriadenia vecného bremena na prevádzanej nehnuteľnosti).

V Bratislave dňa 20. decembra 2024