2Svk/11/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:3023200118.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-11S/41/2023
- IČS
- 3023200118
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: L. X., adresa trvalého pobytu: B. XXXX, XXX XX V., dátum narodenia: X. L. XXXX, právne zastúpeného: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom Daniela Dlabača 978/2, 010 01 Žilina, IČO: 42218969, proti žalovanému: Okresný úrad Ilava, za účasti ďalšej účastníčky konania: U. X., adresa trvalého pobytu: B. XXXX, XXX XX V., dátum narodenia: XX. F. XXXX, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/41/2023-103, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/41/2023-103 z 18. decembra 2024 sa mení tak, že protokol č. X 3/2023 z 2. februára 2023 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania a konania pred správnym súdom. III. Ďalšej účastníčke konania sa voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania a konania pred správnym súdom nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný protokolom o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 3/2023 z 2. februára 2023 (ďalej len „protokol“) vykonal opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) v spojení s § 59 ods. 5 písm. b) katastrálneho zákona v účinnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) v zásade nasledovne:
· oprava v súbore popisných informácií pozemok parcela registra C-KN XXXX, orná pôda o výmere 2.299 m2, LV č. XXX, umiestnenie pozemku 2 - pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, · oprava v súbore geodetických informácií správny zákres priebehu hranice zastavaného územia obce vo vektorovej katastrálnej mape číselnej pri parcele registra C-KN XXXX zapísanej v liste vlastníctva č. XXX v k. ú. M.. Dôvodom tejto opravy mal byť chybný zákres priebehu hranice zastavaného územia obce vo vektorovej katastrálnej mape pri parcele registra C-KN č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. M. (ďalej len „pozemok“).
II. Konanie pred správnym súdom
2. Žalobca podal voči protokolu správnu žalobu z dôvodov, že protokol vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ protokolu je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu. Navrhol, aby súd zrušil protokol a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobné body koncipoval tak, že protokolom: · došlo k zníženiu hodnoty pozemku z dôvodu jeho preradenia z intravilánu do extravilánu. Zároveň sa obmedzili možnosti žalobcu a ďalšej účastníčky konania nakladať s týmto pozemkom, resp. rozdeliť ho, · sa oslabilo jeho vlastnícke právo. Držitelia povolenia v oblasti energetiky a plynárenstva môžu na pozemku zriaďovať zariadenia v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, · bol porušený zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o ochrane a využívaní PĽH pôdy“). V zmysle tohto zákona hranice zastavaného územia majú byť podľa stavu platného k 1. januáru 1990 (ďalej len „rozhodný dátum“). Žalovaný takto nepostupoval a zohľadnil dokumenty z následného obdobia, nezodpovedajúce zakresleniu hranice podľa stavu platného k rozhodnému dátumu, · sa dospelo k záverom, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise.
V kópiách nachádzajúcich sa v administratívnom spise je pozemok zakreslený v intraviláne, rešpektujúc stav platný k rozhodnému dátumu, · prijaté závery nevyplývajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný vychádzal z čiastkových informácií a dokumentov buď nedatovaných a nepodpísaných, alebo datovaných
po rozhodnom dátume, · žalovaný neposkytol dostatočné dôvody čo do nového priebehu hraníc zastavaného územia obce. Z obsahu kópií máp nachádzajúcich sa v administratívnom spise a viažucich sa k rozhodnému dátumu závery žalovaného nevyplývajú.
3. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TN-11S/ 41/2023-103 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol.
Vo vzťahu k žalobným bodom správny súd, po rozsiahlom uvedení historických okolností, v zásade konštatoval, že: · elaboráty sa vypracovávali a schvaľovali naraz na celom území Slovenskej republiky. Žiadny z nich nie je podpísaný a len niektoré majú uvedený dátum schválenia 15. novembra 1988. Všetky však boli vypracované a schvaľované v rovnakom čase, · zo záznamu z 20. januára 1993 založeného v administratívnom spise je zrejmé, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ako aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, mienili vyriešiť otázku hraníc zastavaných území obcí na základe elaborátov, ktoré boli vypracované a schválené v roku 1988 na základe Metodického pokynu
Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR, Slovenského úradu geodézie a kartografie a Slovenskej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj č. 9919/1985-PF z 11. decembra 1985 (ďalej len „metodický pokyn“), · elaboráty popisovali reálny stav hraníc zastavaného územia obcí od roku 1988.
Boli súčasťou Zbierky listín katastra nehnuteľností, · z popisu hraníc vyplýva, že hranica zastavaného územia obce k 1. septembru 1966 sa len v časti zhoduje so skutočne zastavanými pozemkami. V súlade s metodickým pokynom bol preto podľa skutočného stavu v prírode definovaný priebeh hraníc zastavaného územia obce, podľa čoho bol aj zakreslený do príložnej mapy. Na podklade tohto sa pozemok nachádzal v extraviláne obce, · v roku 1996 na základe príslušných elaborátov boli zakreslené hranice zastavaného územia obcí aj do platných katastrálnych máp. Zapisoval sa pritom stav, ktorý bol zistený v roku 1988 a pretrvával aj k rozhodnému dátumu, · žalovaný postupoval v zmysle § 2 písm. i) zákona o ochrane a využívaní PĽH pôdy, keď do katastrálnej mapy zakreslil stav hraníc zastavaných častí obce, ktoré platili k rozhodnému
obdobiu. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by mali byť hranice zapísané práve v rozhodnom dátume, ale že k tomuto majú platiť, · v zmysle príslušného elaborátu mala hranica od južného lomového bodu č. 52 pokračovať severozápadným smerom po hranici MK 986 pozdĺž potoka č. 98 do bodu č. 53.
Táto hranica však bola nesprávne zakreslená, a to po spoločnej hranici s parcelou č. XXXX a až následne smerovala k lomovému bodu č. 53. Takýmto spôsobom bola parcela začlenená nesprávne do intravilánu obce, · na základe týchto zistení žalovaný vydal protokol, v ktorom uviedol skutočnosti, pre ktoré vykonal predmetnú opravu. V protokole žalovaný uviedol pôvodný (chybný) údaj a navrhovaný (správny) údaj, · katastrálny zákon odôvodnenie protokolu nepredpisuje a použitie správneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) na konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte vylučuje. Žalovaný uvedením, hoc aj stručného odôvodnenia, priznal účastníkom konania viac práv, ako im priznáva právna úprava v súlade so všeobecnou požiadavkou dobrej verejnej správy. Žalovaný neporušil žiadnu právnu normu. Protokol nie je možné zrušiť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie, · sťažnostný bod žalobcu, že pozemok bol do vykonania zákresu podľa metodického pokynu v intraviláne, nie je dôvodná. Podľa pôvodného zákresu k 1. septembru 1966 bol predmetný
pozemok rozdelený hranicou zastavaného územia obce tak, že časť bola v intraviláne a časť v extraviláne. Podľa novej hranice zastavaného územia obce určenej v zmysle metodického pokynu podľa skutočného stavu v prírode, ktorá bola premietnutá do odtlačkov katastrálnych máp tvoriacich elaborát zastavaného územia obce, sa pozemok nachádza v extraviláne. Pozemok sa tak nikdy nenachádzal v intraviláne obce.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
4. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP; správny súd porušil žalobcove právo na spravodlivý proces a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Eventuálne, aby zrušil protokol a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Sťažnostné body vymedzil nasledovne: · záver správneho súdu o tom, že nedatovaný a nepodpísaný elaborát je z 15. novembra 1988 z administratívneho spisu nevyplýva. Tvrdenia o tomto dátume žalovaný uplatnil až v súdnom
konaní, · z administratívneho spisu nevyplýva ani to, že by všetky elaboráty boli schvaľované naraz na celom území Slovenskej republiky. Je to len domnienka správneho súdu, ktorú nejde považovať za reálne uskutočniteľnú. Takýto záver nemožno prijať len na podklade tvrdení žalovaného a jedného datovaného dokumentu z iného k. ú. predloženého žalovaným, · správny súd prevzal argumentáciu žalovaného bez zohľadnenia a vyjadrenia sa k argumentácii žalobcu (zásah do vlastníckeho práva, narušenie pokojného stavu).
Závery správneho súdu nie sú súčasťou protokolu, · zo záznamu o rokovaní z 20. januára 1993 nevyplýva správnym súdom tvrdený rok vzniku elaborátu 1988. Správny súd uvádza, že elaboráty popisovali zastavené hranice obcí od roku 1988. Svoje závery však neopiera o žiadny listinný dôkaz, · výkladom žalovaného a správneho súdu možno zasahovať do vlastníckeho práva na základe v archíve náhodou nájdených dokumentov bez dátumu a podpísania sa. Takýto výklad je v neprospech žalobcu a narúša jeho legitímne očakávania na ochranu vlastníckeho práva, · elaborát nemožno pretaviť do súčasnej katastrálnej mapy, pretože zmena zápisu sa k rozhodnému dátumu reálne nevykonala. Ustanovenie § 2 písm. i) zákona o ochrane a využívaní PĽH pôdy je potrebné vykladať tak, že stav platný k rozhodnému dátumu má platiť aj k dnešnému dňu, · konštatovanie správneho súdu, že časť pozemku bola na základe zákresu v intraviláne a časť v extraviláne je dôvodom na zrušenie opatrenia. Žalovaný vychádzal z iného skutkového stavu, · zásah do vlastníckeho práva je možný len na podklade originálu určujúceho dokumentu, ktorý
má obsahovať dátum a podpis. Rovnako sa má zohľadňovať, či vzhľadom na rozsah zásahu do vlastníckych práv dotknutej osoby a zmenenú právnu úpravu, je možné takto postupovať. Je pritom potrebné zvážiť, či v danom prípade prevažuje verejný záujem, · nie je správny záver o tom, že protokol ako opatrenie nemusí byť odôvodnené.
Ak odôvodnenie chýba, opatrenie je nepreskúmateľné, bez ohľadu na aplikabilitu správneho poriadku, · správny súd je viazaný skutkovým zistením žalovaného. Napriek tomu napadnutý rozsudok oprel o vyjadrenia žalovaného a dokumenty ním predložené až v súdnom konaní. 5. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú. Dodal, že: · podkladom pre protokol boli dokumenty, ktoré boli použité pre zápis i zákres hraníc zastavaného územia celej obce. Nešlo o novoobjavené alebo nové podklady, ale o dokumentačné materiály, tvoriace časť katastrálneho operátu, ktorých pravdivosť a hodnovernosť, s odkazom na § 70 katastrálneho zákona, správny súd nemá prečo spochybňovať, · žalobca nepredložil ani neodkázal počas celého súdneho konania na dokumenty, ktoré by preukázali opak toho, že pozemok sa nachádza v extraviláne obce, · kataster nehnuteľností ako štátny informačný systém, ktorý je verejný, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a o právach k nim. Žalovaný preto musel opraviť
nesprávne uvedené údaje katastra nehnuteľností, ktoré vznikli jeho vlastným pochybením.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
7. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
8. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok bol uhradený.
9. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 10. Podstata predmetnej veci závisela od interpretácie § 2 písm. i) zákona o ochrane a využívaní PĽH pôdy a od posúdenia toho, či mal na vykonanie opravy v katastrálnom operáte žalovaný dostatočne zistený skutkový stav. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane a využívaní PĽH pôdy je hranicou zastavaného územia obce hranica územia vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru
1990. 11. Pre jednoznačné porozumenie obsahu citovaného ustanovenia je žiaduce povedať, že z jazykového hľadiska možno odtlačkom rozumieť vernú reprodukciu, faksimile (k tomu pozri Synonymický slovník slovenčiny Slovenskej akadémie vied z roku 2004, uverejnený na: https://slovnik.juls.savba.sk/). Presnejšie povedané, odtlačok je výsledok prenesenia obrazu z tlačovej formy tlakom (k tomu pozri Krátky slovník slovenského jazyka 4 Slovenskej akadémie vied z roku 2003, uverejnený na: https://slovnik.juls.savba.sk/). Odtlačok katastrálnej mapy potom predstavuje kópiu originálu katastrálnej mapy v jej analógovej forme. Takýto dokument vie poskytnúť dôkaz o stave katastrálnej mapy platnej ku konkrétnemu okamihu, ktorá v priebehu času podlieha zmenám a aktualizáciám. Práve na túto rozdielnosť pamätal aj zákonodarca, preto nie je textácia sporného ustanovenia viazaná ku katastrálnym mapám, ale k jej odtlačkom. Katastrálna mapa je v dôsledku rôznych skutočností dynamická. Je preto dôležité vychádzať z podkladu, ktorý spoľahlivo zastabilizoval stav existujúci v minulosti. 12. Ďalej je kľúčový pojem „premietnuté“, na podklade ktorého treba sporné ustanovenie
vykladať tak, že hranica zastavaného územia obce bola v daných odtlačkoch k 1. januáru 1990 aj reálne premietnutá, t. j. zakreslená, zobrazená. Nepostačuje teda, aby tento stav k rozhodnému dátumu len platil, ale aby bol aj kartograficky zaznamenaný.
Iný výklad by spôsobil negatívne rozšírenie možností dotvárať objektívne existujúcu realitu, či obchádzanie právnej istoty a legitímnych očakávaní (nielen) vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. 13. Nie je pritom podstatný čas vyhotovenia tlače, ale čas existencie obsahu, ktorý sa odtlačkom potvrdzuje. Ten, celkom prirodzene, môže byť neskoršieho dáta, nemôže však obsahovať údaje, ktoré v rozhodnom dátume neexistovali, neboli súčasťou katastrálneho operátu.
Určujúcim je preto stav evidencie k rozhodnému dátumu, ku ktorému hranica zastavaného územia obce musí byť premietnutá do odtlačku katastrálnej mapy a tvoriť súčasť katastrálneho operátu. Takéto zakreslenie sa pritom stáva rozhodujúcim aj do budúcna, pričom je vo vzťahu k tomu bez právneho následku, čo nastalo po 1. januári 1990.
14. Tento prístup rešpektuje aj ciele samotného zákona o ochrane a využívaní PĽH pôdy, abstrahovateľné z § 1: ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochrana environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, či výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie. Cieľ nastavenia hraníc zastavaného územia obce tak, ako je to normatívne vymedzené v § 2 písm. i) zákona o ochrane a využívaní PĽH pôdy, sleduje požiadavku zabránenia dodatočnej manipulácii ich rozsahu, čím zabezpečuje ochranu poľnohospodárskej pôdy. Zakreslenie hranice podľa neskoršieho stavu potom nenapĺňa normatívne požiadavky sporného ustanovenia.
15. So zreteľom na vyššie podanú argumentáciu, prioritou pri zisťovaní skutkového stavu by mali byť časové údaje dokumentov, z ktorých orgán verejnej správy mieni vychádzať. Po tomto ustálení interpretácie sporného ustanovenia a v jej kontexte je potrebné vyhodnotiť, či žalovaný v otázke zisťovania a vyhodnocovania skutkového stavu konal v interpretačných rámcoch § 2 písm. i) zákona o ochrane a využívaní PĽH pôdy.
16. Z protokolu je zistiteľné, že podkladom pre konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte bol elaborát - popis hraníc zastavaného územia obce bez dátumu a podpisu a záznam z 18. januára 1993, v ktorom je uvedené: (. . .) bolo uskutočnené dnešné jednanie, týkajúce sa odovzdania podkladov na určenie hraníc zastavaných území obcí. Na Katastrálnom úrade v Považskej Bystrici sa nachádzajú mapové podklady všetkých zakreslených území okresu Považská Bystrica so zakreslením zastavaného územia, ako i zápisnice s určením zastavaného
územia. Tieto dokumenty tvorili prílohu protokolu spolu so snímkami z VKM preukazujúcimi vtedy platný stav a stav navrhovaný. Súčasť administratívneho spisu tvoria tiež mapy nedatované, s datovaným stavom polohopisu ku 31. decembru 1991, či 30. aprílu 1996 alebo s dátumom vytlačenia v roku 1992.
Okrem toho je v administratívnom spise založený aj výpis z listu vlastníctva č. XXX a dokument č. 4-85/1993 z 20. januára 1993, ktorý opisuje výsledky rokovania zo 6. januára 1993 pojednávajúceho o vyriešení problematiky hraníc zastavaných území obcí. Obsahom tohto dokumentu je v zásade len dohoda o odovzdaní podkladov pre správu katastra. 17.
Kasačný súd musel pristúpiť ku konštatovaniu, že toto penzum dokumentov neposkytuje dostatočný základ pre opravu chyby. Z protokolu nie je jednoznačne určiteľné ako a prečo tieto dokumenty mali vyvolať iniciatívu žalovaného pre opravu chyby. Strohé odôvodnenie protokolu je zmätočné a nie všetky údaje, z ktorých žalovaný v tomto odôvodnení vychádza, majú oporu v administratívnom spise. Žalovaný potenciálne relevantné vysvetlenia v časových a vecných súvislostiach podal až v konaní pred správnym súdom. Ani z tých však nie je možné prijať jednoznačný záver, že elaborát, ktorý mal byť integrálnym podkladom na opravu chyby, bol vyhotovený 15. novembra 1988. Je potrebné v tomto smere konštatovať, že jeden elaborát z iného katastrálneho územia predložený žalovaným na podporu jeho tvrdení, obsahujúci dátum 15. november 1988, nemôže byť vo vzťahu k správnym súdom prijatým záverom determinujúci. Osobitne to platí v prípade, ak zo žiadneho dokumentu tvoriaceho administratívny spis, ale naviac ani súdny spis, takýto dátum nevyplýva, ani ho nemožno po vzájomnom vyhodnotení jednotlivých dokumentov žiadnym spôsobom vyvodiť.
18. Za daných okolností sa tak dôvodne naskytá žalobcom položená otázka, či predložený elaborát je autentický čo do stavu katastrálneho operátu k rozhodnému dátumu. Takto nie je verifikovateľné, či bola hranica zakreslená k rozhodnému dátumu alebo bola zakreslená neskôr tvrdiac, že platila už skôr. Za aktuálneho skutkového stavu totiž závery žalovaného, ktoré si osvojil aj správny súd, o tom, ako sa dá predpokladať, že všetky elaboráty boli schvaľované na celom území Slovenskej republiky 15. novembra 1988, sú len v rovine tvrdení a domnienok.
19. Kasačný súd si je vedomý, že v prípade opravy, o akú v predmetnej veci ide, sa podľa § 59 ods. 8 katastrálneho zákona vyhotovuje protokol o oprave chyby. Zároveň si je vedomý, že podľa ods. 5 rovnakého ustanovenia katastrálneho zákona sa v danom konaní nepostupuje podľa správneho poriadku. V zmysle týchto ustanovení sa potom môže zdať, že protokol nemusí byť odôvodnený. Tento záver, ku ktorému dospel správny súd, však nie je správny. Podľa § 59a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon v účinnom znení a v ktorej sú ustanovené náležitosti protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte, takýto protokol obsahuje aj odôvodnenie. Súčasne, hoci sa ustanovenia správneho poriadku neuplatnia, orgán verejnej správy aj na tomto úseku, v tomto konaní uplatňuje základné pravidlá správneho konania (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžr/68/2011 z 27. marca 2012). Pre ochranu procesných práv účastníka konania totiž dodržanie určitých procesných postupov orgánu verejnej správy možno legitímne požadovať.
20. Žalovaný tak v zmysle § 3 ods. 1 správneho poriadku, aplikujúc zásadu legality, podľa ktorej správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, protokol odôvodniť mal. Odôvodnenie po kvalitatívnej stránke, pretože protokol je svojou povahou opatrením v intenciách § 3 ods. 1 písm. c) SSP, v danom prípade nebude podliehať požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti však kasačný súd zdôrazňuje, že práve minimálny rozsah úpravy postupu pri oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona má na orgán verejnej správy pôsobiť tak, aby čo najtransparentnejšie, v súlade s právami účastníka konania, o to viac ak ide o negatívny až invazívny zásah do práva tohto účastníka konania, tomuto zrozumiteľným spôsobom vysvetlil prečo a na základe čoho dospel k takémuto zásahu.
Tieto vysvetlenia sa pritom musia opierať o dokumenty nachádzajúce sa v administratívnom spise. 21. Prípustnosť prezentovaného prístupu je akceptovateľná aj aplikáciou princípov dobrej verejnej správy, osobitne princípom viazanosti právom. Tento princíp vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a zároveň čl. 13 Ústavy, ktorý v ods. 4 stanovuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel (podobne Berthotyová, E.: Dobrá správa - zásada modernej verejnej správy. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 12, s. 6 - 12).
22. Dôležitým sa v tejto rovine stáva aj čl. 48 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého ma každý právo na to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Akt orgánu verejnej správy, ktorý neumožňuje účastníkovi konania konfrontáciu s dôvodmi a podkladmi, ktoré tento orgán verejnej správy viedli k jeho prijatiu, nespĺňa ústavné atribúty.
23. Vyššie vymedzené ustanovenia predstavujú podklad pre záver, že každý akt orgánu verejnej správy, ktorý je spôsobilý nepriaznivo ovplyvniť práva alebo právom chránené záujmy účastníka konania, by mal obsahovať aspoň stručné dôvody, na ktorých sa zakladá, s jasným uvedením podstatných skutočností a právneho základu, rešpektujúc individualizáciu, vyhýbajúc sa neurčitosti, umožňujúc následnú preskúmateľnosť v súdnom konaní.
Cieľom by mala byť transparentnosť konania orgánu verejnej správy vo vzťahu k dotknutému účastníkovi konania a zabezpečenie ochrany pred uplatňovaním svojvôle zo strany orgánu verejnej správy. 24. V konklúzii uvedeného kasačný súd z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. e), f) SSP; správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že protokol vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
25. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (...) nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude právne vyhodnotiť vec v súlade so závermi tohto rozsudku, a to zistiť vo veci taký skutkový stav, na základe ktorého bude možné spoľahlivo dospieť k záveru, že oprava chyby v katastrálnom operáte je dôvodná. Dokumenty preukazujúce túto dôvodnosť pritom musia tvoriť súčasť administratívneho spisu. 26. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP (...) súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný, kasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 27. Podľa § 169 SSP ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Kasačný súd, pretože správny súd ďalšej účastníčke konania neuložil žiadnu povinnosť, tejto nepriznal právo na náhradu trov konania. 28. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. marca 2026